Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach:

– správa pána van Nistelrooija v mene Výboru pre regionálny rozvoj o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii [2009/2243(INI)] (A7-0138/2010),

– správa pána Grecha v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov [2010/2011(INI)] (A7-0132/2010),

– správa pána Hoanga Ngoca v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v súvislosti s hospodárskou obnovou [COM(2009/0545 – 2010/2038 (INI))] (A7-0147/2010) a

– správa pána Cortésa Lastru v mene Výboru pre regionálny rozvoj o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 [2009/2235(INI)] (A7-0129/2010).

  Lambert van Nistelrooij, spravodajca. – (NL) Tento balík správ je naozaj veľmi koherentný. Po rozprave dnes ráno o podpornom balíku a o prísnejšom a rozumnejšom finančnom a hospodárskom riadení teraz diskutujeme o niekoľkých zásadných dokumentoch, ktoré sú dôležité z hľadiska nevyhnutných záväzkov v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020.

Parlament sa vyslovene chce zaoberať týmito návrhmi Komisie a najmä Rady, pretože je neprijateľné, aby v júni Rada prijala rozhodnutia bez toho, aby sme dosiahli jednoznačnú dohodu o viacerých zásadných záležitostiach. Hovoríme o smerovaní a tiež o vykonávaní v blízkej budúcnosti. Zoberte si napríklad vzorové projekty, ktoré si tiež onedlho budú vyžadovať našu spoločnú podporu. Je preto naozaj dôležité, aby sme teraz do toho investovali dostatok času.

Správa pána Cortésa Lastru i moja správa v mene Výboru pre regionálny rozvoj sa teda týkajú politiky súdržnosti s cieľom zvýšiť výkonnosť Európy, teda zlepšiť jej výsledky. Pekné na tom je, že to môžeme robiť aj lepšie, vlastne to musíme robiť lepšie. Naša činnosť je skôr rozdrobená do rôznych oblastí – keď sa pozrieme na vývoj vo svete, na hospodársku súťaž a na tie veci, ktoré chceme riešiť. Zhrniem to: veci sa musia robiť inteligentnejším, ekologickejším, udržateľnejším a začleňujúcejším spôsobom.

Správy predložené Výborom pre hospodárske a menové veci sa týkajú aj riadenia a zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov vrátane zdrojov na vzdelávanie. Jednoducho povedané, dúfam, že dnes poobede položíme jasné základy tohto uznesenia. Neviem, či sa bude hlasovať už zajtra, či dosiahneme konsenzus v otázke riadenia. V každom prípade však očakávam, že Parlament bude schopný prijať konečné stanovisko v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020 v júni.

Vrátim sa k svojej správe: je to správa o vykonávaní. Dôkladne sme sa pozreli na to, ako fungujú veci v oblasti výskumu a vývoja, regionálnej politiky a malých a stredných podnikov. Chcem poďakovať kolegom poslancom vrátane členov Výboru pre priemysel, výskum a energetiku – výboru so spoločnou zodpovednosťou podľa článku 50 – za pomoc pri dosahovaní dobrého výsledku.

Na čom sme sa teda zhodli?

1. Výskum v Európe je prvotriedny. Zaostávame však vo využívaní tohto výskumu. Vedomosti sú zadarmo – cestujú okolo sveta, nedajú sa nechávať len pre seba. Hoci sme veľmi dobrí v investovaní do výskumu, zaostávame vo využívaní tohto výskumu, v prinášaní inovácií na trh a následne v udržiavaní výroby vysokej kvality v tejto časti sveta.

2. V mojej správe sa hovorí, že v súčasnosti míňame štvrtinu regionálnych fondov na výskumnú infraštruktúru a inovácie. To je výrazná zmena a vďaka iniciatívam Komisie priniesla táto priorita v aktuálnom období výsledky. Vyčleňovanie zdrojov patrí medzi účinné nástroje a rozhodne ovplyvnilo aj programy v regiónoch, mestách a obciach. Jeho výsledkom je lepší profil v rámci znalostnej ekonomiky, ku ktorej smerujeme, a väčšia špecializácia.

3. Vo svojej správe som spolu s kolegami poslancami predstavil sériu návrhov na zlepšenie prostredníctvom reťazca výskum – inovácie – výroba s cieľom zvýšiť efektívnosť. Musíme si tiež uvedomiť význam územného rozmeru stanoveného v Lisabonskej zmluve. Musíme sa zamerať na množstvo oblastí, aby sme dosiahli výrazný účinok, musíme nájsť odvahu špecializovať výrobu v danom regióne – mimochodom, zásada špecializácie nie je v Európskej únii ničím novým – za predpokladu, že jestvujú dobré prepojenia na prenos týchto vedomostí (širokopásmová alebo tradičná infraštruktúra). Ak Únia investuje peniaze, musí existovať aj spolupráca medzi…

(Predseda prerušil rečníka.)

  Liem Hoang Ngoc , spravodajca. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, správa z vlastnej iniciatívy, o ktorej budeme tento týždeň hlasovať, má v čase, keď trhy nie sú schopné vyhodnotiť riziká spojené s hospodárskou situáciou v eurozóne, mimoriadny symbolický význam.

Trhy požadovali prísne politiky úpravy rozpočtov a teraz pochybujú o schopnosti členských štátov naštartovať rast, a teda získať potrebné daňové príjmy na splácanie úrokov zo svojich dlhov. Bohužiaľ, v mimoriadne neistej situácii, v akej sa svetové hospodárstvo momentálne nachádza, nie je možné vykonávať hodnotenie rizík. Takéto hodnotenie je ešte dôležitejšie v Európskej únii, kde je miera využívania výrobných kapacít na historickom minime.

Firmy namiesto investícií zastavujú stroje, pretože napriek prvotným známkam obnovy na konci roka 2009 stále chýba dopyt. Rast sa nakoniec môže zmeniť na presný opak, ak reštriktívne opatrenia už v zárodku zadusia obnovu. Prvým cieľom našej správy bolo práve určiť optimálny čas zavedenia politík na prekonanie krízy. Navrhli sme zachovať podporné opatrenia, kým sa neobnoví normálna miera využívania výrobných kapacít. Navrhli sme preto ratifikovať zásadu proticyklických rozpočtových politík, ktoré boli úspešne zavedené v prvej fáze krízy v rokoch 2008 a 2009 a ktoré sú v súlade s reformným duchom Paktu stability z roku 2005.

Tieto politiky znamenajú využívanie automatických stabilizátorov, inými slovami, vyčlenenie prebytkov štátneho rozpočtu na vyrovnanie dlhu na vrchole cyklu a umožnenie členským štátom požičať si potrebné zdroje na balíky stimulov na spodku cyklu. V súčasnosti sa nachádzame na spodku cyklu. Úrokové sadzby sú jednoznačne pod tlakom a ohrozujú udržateľnosť dlhu. Európska centrálna banka preto správne oznámila, že odkúpi časť dlhov, aby umožnila členským štátom diverzifikovať zdroje financovania.

Každopádne, okrem skutočnosti, že táto koncepcia udržateľnosti nikdy nebola definovaná v ekonomickej literatúre, možno rizikové prémie, ktoré požadujú trhy, považovať za oprávnené? Nie, ak zoberieme do úvahy, že riziko na trhu s derivátmi hypoték ani na trhu s verejným dlhom nie je možné vyhodnotiť. Preto sme vo svojej správe navrhli, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ukazovateľu štrukturálneho deficitu namiesto sústredenia sa…

(Predseda prerušil rečníka.)

Preto sme v našej správe navrhli, aby sa mimoriadna pozornosť venovala ukazovateľu štrukturálneho deficitu namiesto sústredenia sa na deficit bežného účtu, ktorého výška je spôsobená zhoršením skutočného rozpočtového deficitu. To je dôsledok krízy, ktorá spomalila rast a s tým súvisiace daňové príjmy. Tieto príjmy boli tiež negatívne ovplyvnené znížením daní, čo ale nemalo očakávaný účinok na ponuku.

Naša správa sa snaží ponúknuť tri odporúčania v kombinácii s určitými operačnými ukazovateľmi. Prvým je zachovanie podporných opatrení, kým nedôjde ku konsolidácii obnovy. Druhým je monitorovanie štrukturálnych deficitov, ktoré majú napriek zhoršeniu skutočných rozpočtových deficitov stále blízko k rovnováhe, s cieľom vyslať uisťujúci signál trhom, pokiaľ ide o stav verejných financií. Tretím je zhodnotenie efektívnosti daňových výdavkov a najmä niektorých daňových úľav, ktoré súvisia s poklesom daňových príjmov.

Bohužiaľ, pre liberálov a konzervatívcov vo Výbore pre hospodárske a menové veci znamená zdravý rozum len málo, rovnako ako dosah krízy a skutočnosť, že obrovský dlh spôsobili aj plány na poskytnutie pomoci bankám. Počíta sa len ich slepá viera v efektívnosť finančných trhov, len dogmatické dodržiavanie evidentne zastaraného Paktu stability. Vôbec nevidia potrebu vytvoriť nástroje potrebné na hospodárske riadenie, ktoré je rozhodujúce pre posilnenie Únie. Odsudzujú tým Európu na hladovku, pričom sa tvrdošijne snažia dodržiavať kritériá paktu bez akejkoľvek záruky úspechu a s rizikom zničenia obnovy, čím veľmi ohrozujú aj sociálnu súdržnosť. Toto je pozícia, ktorú bránili vo Výbore pre hospodárske a menové veci. Od toho hlasovania sa hospodárske zdravie Európy ešte viac zhoršilo. Európska centrálna banka a Komisia konečne prišli s menovými a rozpočtovými nástrojmi, ktoré by nám mali umožniť zlepšiť hospodárske riadenie v eurozóne. Trhy však opäť klesli, pretože ich znepokojili plány na úsporné opatrenia.

Rada Ecofin musela v pondelok začať úplne odznova. Na tomto pozadí sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladáme, v konečnom dôsledku veľmi mierne, pričom predkladáme aj nejaké nové návrhy. Zastávajú sa pružného vykonávania Paktu stability, aby sme sa vyhli nevítaným úsporným opatreniam. Obhajujú myšlienku, že verejná úverová ratingová agentúra by mala chrániť členské štáty pred diktátom trhov. Toto sú signály, ktoré musí vyslať Parlament. Pán Karas, skončila sa doba neuvážených ideologických reakcií, ako aj doba krátkodobých predvolebných krokov na vnútroštátnej úrovni. Európa potrebuje politiky, ktoré sú motivované skutočnou túžbou posilniť Úniu. Ak vy a vaša skupina nechcete prijať túto úlohu, ak už ďalej nie ste schopní zastupovať všeobecný záujem, môžete si byť istí, že naši spoluobčania si z toho vyvodia vlastné závery, pretože teraz je v stávke budúcnosť eurozóny.

  Ricardo Cortés Lastra, spravodajca. – (ES) Vážený pán predseda, pán komisár, dámy a páni, v prvom rade chcem poďakovať tieňovým spravodajcom a ich asistentom a sekretariátu Výboru pre regionálny rozvoj za ich príspevok, ako aj Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre regionálnu politiku a Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, odborovým zväzom a európskym regionálnym sieťam a združeniam za spoluprácu.

Pri príprave tejto správy som sa stretol s rôznymi regionálnymi združeniami a inštitúciami, najmä s Výborom regiónov, Konferenciou okrajových prímorských regiónov, Združením európskych regiónov, Sieťou pre výskum a inovácie v európskych regiónoch, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre regionálnu politiku a Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti. Chcel by som im všetkým poďakovať za prístupnosť a zaujímavé príspevky.

Zmenili sme názov, ktorý teraz obsahuje odkaz na stratégiu EÚ do roku 2020, pričom hlavným cieľom správy je obhajovať politiku súdržnosti ako silnú, dobre financovanú politiku, ktorá je prítomná vo všetkých regiónoch Európskej únie, ako aj jej kľúčovú úlohu v rámci stratégie EÚ do roku 2020.

Správa bola vo Výbore pre regionálny rozvoj prijatá prakticky jednomyseľne. Štyridsať hlasov bolo za, jeden člen sa zdržal hlasovania a jeden bol proti.

Prvá časť správy obsahuje stručnú analýzu príspevku politiky súdržnosti k lisabonskej stratégii a poukazuje na obmedzenia v súvislosti s účasťou regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych a hospodárskych aktérov a aktérov občianskej spoločnosti na lisabonskej stratégii, ktoré spôsobili, že jej prijatie, informovanie o nej a jej účinnosť sa stretli s ťažkosťami. Správa tiež vyzýva na nutnosť zaviesť hodnotenie, a to nielen skutočných výdavkov, ale aj reálneho dosahu.

Druhá časť sa zaoberá odporúčaniami pre budúcu stratégiu EÚ do roku 2020 a zdôrazňuje význam regiónov, riadenia na viacerých úrovniach a zásady partnerstva, čo sú základné piliere politiky súdržnosti, ktoré sa musia zapracovať do stratégie EÚ do roku 2020 ako prvotná a nevyhnutná podmienka jej úspešného vykonávania.

Navyše je nevyhnutné, aby sa posilnila účasť sociálnych a hospodárskych aktérov, ako aj aktérov občianskej spoločnosti vo všeobecnosti, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa stratégia vzdialila od kľúčových zainteresovaných strán a bola nimi zdiskreditovaná.

V tejto časti sa zdôrazňuje kľúčová úloha vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií, význam umožnenia vytvorenia takzvaného znalostného trojuholníka a potreba podpory malých a stredných podnikov, ktoré veľmi často zohrávajú priekopnícku úlohu v oblasti inovácií.

Zároveň by sme však nemali prehliadať osobitné potreby regiónov a sociálnych skupín, ktoré majú najviac problémov. Preto by mala byť umožnená určitá pružnosť.

Konkrétne s cieľom posilniť pákový účinok investícií do výskumu a vývoja, vzdelávania a odbornej prípravy obhajujeme potrebu zvýšiť súčinnosť medzi národnými strategickými referenčnými rámcami a národnými reformnými programami a zlepšiť koordináciu a súdržnosť medzi rôznymi európskymi, vnútroštátnymi a regionálnymi politikami súvisiacimi s cieľmi stratégie.

Európska investičná banka zohráva a musí aj naďalej zohrávať významnú úlohu pri podpore regiónov a malých a stredných podnikov prostredníctvom finančného inžinierstva, spolupráce a podporných nástrojov. S cieľom uľahčiť jej úlohu a úlohu všetkých príjemcov sa však musí urobiť pokrok smerom k výraznejšiemu zjednodušeniu.

Na záver chcem povedať, že správa obhajuje pevnú a dobre financovanú politiku súdržnosti s výhľadom do budúcnosti, politiku, ktorá je prítomná vo všetkých európskych regiónoch a ktorá musí zohrať kľúčovú úlohu v rámci stratégie EÚ do roku 2020.

  Louis Grech, spravodajca. – (MT) Vážený pán predseda, moja správa sa v zásade týka ochrany jednotného trhu z mikroperspektívy, pričom sa pozerá na trh ako na jeden projekt a berie do úvahy aj rámec 2012, stratégiu EÚ do roku 2020 a nedávnu finančnú krízu.

Stratégie a postupy, ktoré majú vdýchnuť nový život európskemu jednotnému trhu a európskemu trhu, by mali byť založené na pragmatickej, rozsiahlej a komplexnej dohode zahŕňajúcej všetky členské štáty, ktorá sa v prvom rade zameriava na priority, ktoré chcú členské štáty skutočne prijať.

Európa musí vytvoriť stratégie EÚ do roku 2020, ktoré umožnia trhu stať sa vedúcim aktérom hospodárskej obnovy a zároveň ich prijmú aj občania, pretože budú brániť ich záujmy, spotrebitelia, pretože budú brániť ich práva, a malé a stredné podniky, pretože im poskytnú tie správne stimuly. Moja správa navrhuje sériu strategických legislatívnych aj nelegislatívnych iniciatív, ktoré smerujú k rehabilitácii európskeho jednotného trhu. Tieto iniciatívy vyúsťujú do vytvorenia zákona o jednotnom trhu, ktorý kombinuje okamžité kroky (2012) a dlhodobú víziu stratégie EÚ do roku 2020.

Predložil som aj konkrétne nelegislatívne návrhy na vytvorenie charty občanov, ktorá stanovuje ich práva a to, na čo majú nárok. Je tiež povzbudzujúce, že som dostal kladné reakcie od komisára Barniera a komisára Dalliho v súvislosti s mojím návrhom týkajúcim sa 20 najväčších frustrácií, ktoré vyjadrili európski občania, návrhom na vytvorenie mechanizmu kolektívnej nápravy a návrhom týkajúcim sa komunikačnej stratégie konkrétne zameranej na každodenné problémy, s ktorými sa stretávajú naši občania.

Musíme prijať skutočne novú politickú líniu myslenia založenú na ochrane spotrebiteľov a sociálnom rozmere, ktorá sa bude uplatňovať pri príprave zákonov a prijímaní úloh Európskej únie. Jedine takýmto spôsobom môžeme dosiahnuť skutočné sociálne trhové hospodárstvo, o ktorom sa hovorí v Lisabonskej zmluve.

Bohužiaľ, v posledných rokoch jednotný trh nedokázal presvedčiť našich občanov, že zastupuje ich záujmy a ciele. Ešte alarmujúcejšie je to, že naši občania a spotrebitelia zažívajú silnejúci pocit neistoty a nedostatok dôvery v trh. Musíme sa vyrovnať so skutočnosťou, že tradičná definícia jednotného trhu ako niečoho výlučne spojeného s hospodárskym rozmerom sa musí zmeniť. Musíme prísť s novým spoločným prístupom, ktorý bude holistický a ktorý bude plne integrovať pocity našich občanov, spotrebiteľov a malých a stredných podnikov. Môžeme to dosiahnuť tak, že im ponúkneme vedúcu úlohu pri opätovnom otvorení európskeho jednotného trhu. Každé úsilie, ktoré sa premrhá pokusmi vysvetliť jednotný trh dogmatickým spôsobom, bude podcenením úloh, nezrovnalostí, záujmov, rôznych presvedčení a zložitosti, s ktorými sa musíme vyrovnávať.

Proces integrácie jednotného trhu nie je nezvrátiteľný. V súvislosti s jeho súčasnou situáciou treba vyjadriť pochybnosti. Európskemu jednotnému trhu hrozí, že sa stane mimoriadne slabým, a teda nepodstatným, a to v dôsledku protekcionistických postojov, ktoré so sebou priniesla kríza.

Jednotný trh nie je cieľom sám osebe, ale nástrojom, ktorý má výrazným spôsobom prispieť k lepšej kvalite života všetkých európskych občanov, a to tak, aby, ako povedala Evelyne Gebhardtová, „jednotný trh pracoval pre občanov a nie proti nim“.

Takže na to, aby sme zaručili existenciu životaschopného a silného jednotného trhu, musíme odstrániť napätie medzi integráciou trhu a sociálnymi cieľmi, ako to povedal Mario Monti vo svojej analytickej a stimulačnej správe. V rámci záverečnej analýzy možno povedať, že dominantný systém je taký, ktorý dokáže vytvoriť rovnováhu medzi aktívnym a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré stimuluje inovácie a vytváranie pracovných miest, a takým, ktoré poskytuje ochranu spotrebiteľom a vytvára sociálne a environmentálne poistky, ktoré vyžadujú naši občania. Toto všetko sa musí dosiahnuť v duchu kompromisov a solidarity.

Pán predseda, na záver by som rád poďakoval všetkým tieňovým spravodajcom a koordinátorom za ich príspevky.

  Pervenche Berès, autorka. – (FR) Vážený pán predseda, pán komisár, v prvom rade sa chcem na chvíľu pozastaviť nad naším programovaním a schopnosťou organizovať naše rozpravy. Som veľmi rada, že moja správa je súčasťou rozpravy o všetkých týchto iniciatívach Európskeho parlamentu, cítim sa však ako v taviacom kotle a nie som si istá, či predstavuje presnú definíciu vízie Európskeho parlamentu v súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020. Možno som však len príliš náročná.

Na druhej strane dúfam, pán predseda, že sa stotožňujete s mojimi obavami, pretože v mene tohto Parlamentu ste 10. mája položili pánovi prezidentovi Van Rompuyovi mimoriadne dôležitú otázku, ktorá sa týka nasledujúcej záležitosti.

Čo sa týka usmernení pre zamestnanosť, tento rok ste v rámci osobitného partnerstva medzi Komisiou a Európskym parlamentom, v duchu dobrej spolupráce s Radou a s ohľadom na určitým spôsobom revidovaný harmonogram – usmernenia pre zamestnanosť sa zvyčajne uverejňujú na konci predchádzajúceho roka, kým tento rok boli uverejnené v apríli, a hoci nás na nasledujúce roky zaväzujú k dlhému cyklu, budeme o nich musieť diskutovať ešte pred jarným zasadnutím Európskej rady – v mene nás všetkých láskavo podporili požiadavku, ktorú sme poslali pánovi prezidentovi Van Rompuyovi a v ktorej sme vyzvali Európsku radu, aby udelila Európskemu parlamentu právo na výkon jeho právomocí v rámci Lisabonskej zmluvy. Odvážim sa povedať, že to je mimoriadne opatrenie.

Komisia ani Rada evidentne nemajú v úmysle zvážiť túto požiadavku, čím chcú vedome porušiť zmluvu. Myslím si, že orgány tohto Parlamentu musia prevziať svoju zodpovednosť a poučiť sa z toho.

Pokiaľ ide o úlohy v rámci týchto usmernení pre zamestnanosť, ktoré budú jedným z faktorov pri realizácii stratégie EÚ do roku 2020, práve na ich význam musíme upriamiť pozornosť orgánov v čase, keď 17 % Európanov žije pod hranicou chudoby – chcem zdôrazniť, že tieto čísla pochádzajú z roku 2007, teda ešte spred začiatku krízy – a keď 23 miliónov našich spoluobčanov skončí bez práce.

V súčasnosti má Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci veľké obavy v súvislosti s dvomi otázkami. Po prvé v súvislosti s cieľom znižovania chudoby, čo, mám dojem, bola iniciatíva komisára Andora, pričom tento cieľ bol zahrnutý do stratégie EÚ do roku 2020 a to vítame. Nerozumieme tomu, ako môže byť v Rade táto otázka predmetom diskusií, váhania a spochybňovania právomocí Únie, keď zmluva jasne hovorí, že aj toto je oblasť, v ktorej nesie EÚ zodpovednosť.

Druhá otázka sa týka vzťahu a súladu medzi rôznymi politikami, keďže Komisia nám jasne hovorí, že v rámci tejto stratégie EÚ do roku 2020 veci zásadne zmenila, pretože znížila počet cieľov.

Som presvedčená, že zásadná zmena musí zahŕňať omnoho viac ako len zníženie počtu cieľov. Sme presvedčení, že stratégia EÚ do roku 2020 musí brať do úvahy realitu situácie v EÚ. A realita je taká, že tí, ktorí momentálne najviac trpia v dôsledku krízy, tí, ktorí budú najviac postihnutí, sú práve tí, ktorí v skutočnosti vytvárajú bohatstvo EÚ.

Faktom je, že z času na čas sme svedkami diskusií, pri ktorých hrozí, že sa obrátia proti samotným záujmom Európanov, pretože môžu viesť k zníženiu investícií práve v čase, keď sú najviac potrebné, inými slovami, investícií do nášho dlhodobého kapitálu: vzdelávania, odbornej prípravy a zdravia.

Z tohto dôvodu a vzhľadom na tieto problémy Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva orgány, aby si uvedomili, že môže dôjsť k zníženiu investícií v týchto oblastiach, a to práve v čase, keď z dôvodu pomalého rastu a znížených súkromných investícií nebude možné vyplniť túto medzeru a zaistiť tak obnovu verejných financií z krátkodobého hľadiska.

Toto je problém harmonogramu kľúčového významu a môžeme len ľutovať, že ministri pre hospodárske a menové záležitosti obhajovali zrušenie podpory netradičných pracovných pozícií a opatrení na zníženie nezamestnanosti, pričom to nekonzultovali s ministrami pre sociálne veci, hlavne keď vieme, aká tragická je v Európskej únii situácia v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

  Mary Honeyball, autorka. – Vážený pán predseda, stratégia EÚ do roku 2020 navrhuje kroky na zlepšenie výkonnosti vzdelávacích systémov, zvýšenie atraktivity vysokého školstva v Európe, otvorenie väčšieho množstva programov mobility a odbornej prípravy pre mladých ľudí, modernizáciu trhov práce, posilnenie pracovnej mobility a rozvoj zručností a kompetencií s cieľom zvýšiť účasť na trhu práce.

Toto si získalo podporu aj na jarnom zasadnutí Rady, kde bolo vyhlásené, že kľúčové ciele vyžadujúce kroky na úrovni EÚ zahŕňajú zlepšenie podmienok pre výskum a vývoj, zlepšenie úrovne vzdelávania, zníženie počtu študentov, ktorí predčasne opúšťajú školy, a zvýšenie účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou na trhu práce.

Globálna hospodárska kríza však viedla k škrtom v rozpočtoch v odvetví vzdelávania v členských štátoch v celej Európskej únii. Napríklad Lotyšsko zažíva hlbokú hospodársku krízu, pričom 34 inštitúcií vysokého školstva v krajine sa musí vyrovnať s výrazným znížením rozpočtu a hrozí zníženie rozpočtu na vysoké školstvo o 50 %. Írske univerzity postihlo zníženie o 6 % a výnimkou nie je ani Británia, pretože v Anglicku uvažuje Rada pre financovanie vysokého školstva o znížení finančných prostriedkov na vysoké školstvo až o 500 miliónov EUR.

Nie všade je situácia katastrofálna. Niektorým členským štátom, napríklad Francúzsku, sa darilo dobre, problém však je, že úroveň financovania je v jednotlivých členských štátoch odlišná. Ak má stratégia EÚ do roku 2020 fungovať, potrebujeme silný a koordinovaný prístup. Žiadam preto Komisiu, aby vysvetlila, po prvé, ako chce zaistiť, že členské štáty splnia svoje záväzky v súvislosti s cieľmi vzdelávania v rámci stratégie EÚ do roku 2020, že táto oblasť dostane dostatočnú podporu a finančné prostriedky a že sa v tom zhone nezabudne na vyrovnané účtovníctvo – čo je dôležité z hľadiska hospodárskej krízy –, a po druhé, ako chce zabezpečiť ďalšie rozpočtové prostriedky na tieto dôležité stratégie a programy na úrovni EÚ.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, v mene Komisie a pána predsedu Barrosa chcem povedať niekoľko poznámok o stratégií EÚ do roku 2020 a vyjadriť sa k veľmi zaujímavým správam pána Grecha a pána Hoanga Ngoca. Následne v tejto rozprave, na ktorej sa zúčastňujeme, vystúpia moji kolegovia a priatelia, komisári Hahn a Andor, ktorí sa vyjadria k ďalším otázkam na ústne zodpovedanie týkajúcim sa ďalších odvetví: súdržnosti, zamestnanosti, sociálneho rozmeru, výskumu a vývoja.

Dovoľte mi v mene nás troch poďakovať všetkým spravodajcom a Parlamentu za túto iniciatívu, ktorá prebieha v mimoriadne vážnej a náročnej dobe pre nás všetkých, v dobe hospodárskej krízy a nedávnych problémov eura, čo jednoznačne zdôrazňuje vzájomnú závislosť všetkých našich členských štátov a potrebu koordinovať hospodárske politiky našich krajín. Nastal čas reagovať a konať, a pokiaľ možno spoločne, v kontexte tejto neistoty a krízy. Rozhodnutia uskutočnené v priebehu niekoľkých posledných dní sú podľa nás veľmi dôležité.

Nebudem sa vracať k dlhej diskusii, ktorá prebehla dnes ráno s mojím kolegom komisárom Rehnom. Je evidentné, že musíme zaviesť nástroje na zlepšenie koordinácie našich hospodárskych politík, a myslíme si, že stratégia EÚ do roku 2020 môže byť prvým nástrojom novej, posilnenej a koordinovanej hospodárskej politiky.

Komisia už vo svojom návrhu v súvislosti s touto stratégiou začiatkom marca zdôraznila potrebu stabilizácie našich verejných financií. Kríza eura, ktorú sme práve zažili, je dôkazom, aká významná je stále táto pozícia. Podobne ako môj kolega komisár Rehn, aj ja som zobral na vedomie návrhy v správe pána Hoanga Ngoca o týchto otázkach.

Ďalej je tu, dámy a páni, druhá predbežná podmienka úspechu stratégie EÚ do roku 2020, a to nutnosť postaviť naše hospodárstvo, naše hospodárstva na pevné a zlepšené základy. Mám, samozrejme, na mysli potrebu dohliadať na finančný trh a regulovať ho, aby slúžil reálnej ekonomike a nie naopak.

Sľubujem vám, že Komisia sa bude v týchto oblastiach držať svojho plánu. V priebehu budúceho roka budú predložené všetky potrebné legislatívne návrhy, aby sme oficiálne potvrdili záväzky, ktoré sme spoločne prevzali na samite G20 v súvislosti so štyrmi hlavnými problémami: transparentnosťou, zodpovednosťou, dohľadom a prevenciou kríz. V súvislosti s viacerými z týchto otázok, o ktorých sa už hovorilo v legislatívnej rozprave, skutočne dúfam, že Parlament a Rada dokážu rýchlo prekonať rozdiely, pokiaľ ide o texty, o ktorých sa diskutuje. Mám na mysli balík opatrení pre finančný dohľad a dokument o hedžových fondoch.

Musíme znova získať dôveru. Musíme tiež využiť každý jeden zdroj na uvoľnenie rastového potenciálu nášho hospodárstva. Samozrejme, táto úloha zahŕňa mnoho aspektov. Rozprava dnes popoludní to vlastne potvrdzuje: opätovné otvorenie vnútorného trhu, regionálna politika pre všetky regióny vrátane tých najvzdialenejších, súdržnosť, hospodárske riadenie, životaschopnosť verejných financií, zamestnanosť, vzdelávanie a výskum.

Keď hovoríme o stratégii EÚ do roku 2020, o čom vlastne hovoríme? Myslím si, že táto stratégia nám musí umožniť vytvoriť si lepší prehľad o hospodárskych politikách našich členských štátov, aby sme sa v budúcnosti vyhli určitej nerovnováhe či dokonca určitým prípadom súťaže. Táto nerovnováha bola v súčasnej kríze veľmi zreteľná, ale súčasne s naliehavým riešením tejto krízy musíme pracovať na hospodárstve aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Európska rada preto na základe návrhov Komisie prijala päť spoločných cieľov: mieru zamestnanosti 75 %, investície vo výške 3 % HDP do výskumu a vývoja, obmedzenia v súvislosti s predčasným opustením školy, zvýšenie počtu ľudí s univerzitným diplomom o 40 % a ciele 20 – 20 – 20 v oblasti energetiky a zmeny klímy. Nakoniec je tu aj podpora sociálneho začleňovania prostredníctvom boja proti chudobe.

Na júnovom zasadnutí Európskej rady bude nutné stanoviť kvantifikované ukazovatele pre vzdelávanie a sociálne začleňovanie. Na rôznych fórach Rady už prebiehajú práce na týchto dvoch cieľoch. Je veľmi dôležité jasne si uvedomiť, že stratégia EÚ do roku 2020 nie je len vízia. Je to predovšetkým konkrétny program reforiem, ktoré treba realizovať, a preto ako súčasť tejto stratégie navrhujeme sedem vzorových iniciatív.

Okrem týchto vzorových iniciatív budú s cieľom odstránenia niektorých prekážok zmobilizované aj európske nástroje, najmä nástroje jednotného trhu, finančných pák a zahraničnej politiky. Chcel by som tiež pochváliť správu pána Montiho, ktorá bola predstavená pred pár dňami, a tiež vzdať hold inteligentnej práci pán Grecha, ktorý dáva vnútornému trhu ľudskejší a konkrétnejší rozmer, čo by som rád robil aj ja sám.

Sú tu aj určité požiadavky, pokiaľ ide o vykonávanie. Preto boli navrhnuté účinnejšie mechanizmy riadenia, ktoré si vyžadujú účasť členských štátov i Komisie na všetkých úrovniach procesu monitorovania. Stratégia EÚ do roku 2020 tiež znamená prijatie reforiem a ich realizáciu v samotných členských štátoch. Tie budú musieť medzi dneškom a koncom roka predložiť národné reformné programy koordinovaným spôsobom, ako aj program stability a konvergencie, pričom zároveň musia rešpektovať Pakt stability a rastu. Pán Hoang Ngoc, ak môžem, chcel by som zdôrazniť, že tento pakt podporujú už približne desať rokov ľavicové i pravicové vlády.

A nakoniec, Komisia vyzýva Európsky parlament, aby robil to, čo mu tak dobre ide, a zohrával stále významnejšiu úlohu v rámci tejto novej stratégie. Počas krízy chceme členským štátom odovzdať jasné odkazy. To je zámerom integrovaných usmernení navrhovaných Komisiou. Tie budú prijaté až potom, ako predložíte svoje stanoviská. Vzhľadom na naliehavosť situácie však musíme túto stratégiu zrealizovať. Naším cieľom musí byť politická dohoda na júnovom zasadnutí Európskej rady.

Pán predseda, dámy a páni, povedzme si to na rovinu: vo zvyšku sveta sa už zavádzajú strednodobé sociálno-hospodárske stratégie. Európa nemôže zostať pozadu.

Na záver chcem povedať, že Európsky parlament plní svoju úlohu, za čo mu ďakujeme, a najmä za to, že mobilizuje občanov prostredníctvom národných parlamentov. Veľmi na mňa zapôsobila iniciatíva Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a jeho predsedu Malcolma Harboura v súvislosti so smernicou o službách, ktorá spojila národné parlamenty a Európsky parlament. Sú aj ďalšie príklady a toto je veľmi dôležitý projekt.

Na úplný záver chcem potvrdiť, že Komisia sa bude riadiť vaším želaním a zohrá zmysluplnú úlohu pri vykonávaní tejto stratégie a spoločne s vami aj pri vytváraní tohto nového, kvalitnejšieho, udržateľnejšieho a spravodlivejšieho rastu, ktorý občania očakávajú.

  Ivaylo Kalfin, spravodajca Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (BG) Vážený pán predseda, páni komisári, keby sme hovorili o stratégii EÚ do roku 2020 bez toho, že by došlo ku kríze, bolo by všetko v poriadku. Problém je, že v súčasnej kríze a po tom, čo sa stalo, nie je stratégia EÚ do roku 2020 dostatočne ambiciózna a dynamická.

Problém, ktorého sa týkali všetky otázky položené v uplynulých týždňoch, je, či je úroveň koordinácie, ktorá predstavovala problém európskych politík aj doteraz, dostatočná na dosiahnutie pokroku Európskej únie. Zistili sme, že v čase rastu je koordinácia dobrá, ale v čase krízy nespĺňa požiadavky. Takisto je potrebné presunúť omnoho viac funkcií, nielen čo sa týka koordinácie, ale aj rozhodovania na európskej úrovni, aby si Európa mohla stanoviť oveľa ambicióznejšie úlohy a zohrávala oveľa významnejšiu úlohu v tejto koordinácii.

To je zásadná otázka, ktorú musíme zodpovedať. Ak sa nám to nepodarí, nebudeme ani schopní vytvoriť správny program stratégie EÚ do roku 2020. Myslím si, že v nadchádzajúcich týždňoch by sme sa mali sústrediť najmä na túto otázku.

  Othmar Karas, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predseda, páni komisári, dámy a páni, veľmi ma teší vidieť vedľa seba sedieť pána Hahna, komisára pre regionálnu politiku, a pána Barniera, komisára pre vnútorný trh, pretože je dôležité, aby regionálna politika a vnútorný trh nestáli proti sebe. Naopak, mali by sme zaistiť, aby jedna politika dopĺňala druhú a obe boli silné, aby sme mohli dosiahnuť ciele stratégie EÚ do roku 2020.

Stratégia EÚ do roku 2020 musí začať tu a teraz a nemala by byť len katalógom cieľov. Je to projekt pre rast a zamestnanosť a potrebujeme konkrétne projekty, potrebujeme nástroje, potrebujeme postupy, potrebujeme mechanizmy sankcií, aby sme toto všetko mohli úspešne zrealizovať. Som presvedčený, že stratégiu EÚ do roku 2020 dokážeme zrealizovať len vtedy, ak budeme pripravení, ak bude Európa pripravená rozmýšľať o EÚ ako o Spojených štátoch európskych. Takto musíme rozmýšľať a každý z nás k tomu musí prispieť.

Stratégia EÚ do roku 2020 znamená vôľu vytvoriť politickú úniu. To predpokladá posilnenie a rozšírenie menovej únie, posilnenie a rozšírenie vnútorného trhu, jeho uvoľnenie a výzvu smerom k ľuďom, aby využili príležitosť, ktorú im Európa ponúka, aby využili Európu a oslobodili sa od hraníc. Musíme vytvoriť hospodársku úniu, ktorá je súčasťou politickej únie, ako aj sociálnu úniu. Žiadna z týchto vecí nie je pripravená a o mnohých veciach sa ešte ani nehovorilo. Európa v roku 2020 je Únia ako spoločenstvo, nie nacionalistická Európa či Európa s prekážkami.

Preto potrebujeme finančnú revíziu, posudzovanie vplyvu na úrovni EÚ, realizáciu iniciatívy Small Business Act a, samozrejme, veľmi konkrétne európske projekty pre rast a zamestnanosť a rozšírenie slobôd v súvislosti so vzdelávaním, vedou, výskumom a inováciami v Európe.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predseda, chcel by som sa spýtať pána Karasa, či Spojené štáty európske, o ktorých hovoril vo svojom vystúpení, vzniknú so súhlasom občanov Európy alebo bez súhlasu občanov Európy.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Vážený pán predseda, každý z nás, kto zastupuje občanov Európy a je s nimi v neustálom kontakte, má jediný cieľ: pracovať s občanmi Európy s cieľom ďalšieho rozvoja Európy, zvýšenia jej konkurencieschopnosti a dosiahnutia rastu a zamestnanosti v prospech európskych občanov. Ak nebudeme konať spoločne s cieľom stať sa silnejšími a ak bude každý sledovať len vlastné záujmy, toto spoločenstvo sa v tejto dobe silnejúcej globalizácie neposilní, ale oslabí. Občania sú pri dosahovaní našich spoločných cieľov našimi najdôležitejšími spojencami.

  Marita Ulvskog, v mene skupiny S&D. – (SV) Vážený pán predseda, naše dnešné rozhodovanie o Európe je zároveň aj rozhodovaním o tom, ako bude Európa vyzerať v roku 2020. Rozhodnutia, ktoré dnes odmietame uskutočniť, povedú k novej kríze. Rozhodnutia, ktoré dnes uskutočníme, musia byť dlhodobými rozhodnutiami.

Je závažným problémom, že veľa rozhodnutí je stále krátkozrakých a vedených pravicovou filozofiou, ktorá necháva hospodárstvo v kríze hladovať. Závažným problémom je aj to, že hovoríme o gréckych dôchodkoch namiesto správania veľkých bankárov a účastníkov trhu s nehnuteľnosťami a finančného trhu. Musíme túto situáciu napraviť, inak bude v roku 2020 Európa možno vo väčšej kríze ako v súčasnosti.

Vyzývam Komisiu, aby vyvinula intenzívne úsilie s cieľom zmeniť smerovanie, aby sme opustili našu slepú vieru v trhové riešenia, aby sme regulovali trhy a výrazne investovali do tých vecí, ktoré slúžia dobru všetkých. To môže znamenať dopravný systém, môže to znamenať dodávky energie, môže to znamenať iné dôležité riešenia, pri ktorých nemôžu zostať členské štáty samy, ale pri ktorých musí konať EÚ a Komisia.

Taktiež dúfam, že Komisia je pripravená predložiť návrhy, ktoré dokážu, že prechod k udržateľnej spoločnosti myslíme vážne. Inými slovami, zmeníme štruktúru nášho priemyslu, aby bol konkurencieschopný a vytváral pracovné miesta. Nedokážeme to však, ak budeme presviedčať sami seba, že môžeme aj naďalej pokračovať tou istou starou cestou. To si vyžaduje aj investície, ale môže to mať vplyv na súčasný počet 28 miliónov registrovaných nezamestnaných.

Vyzývam tiež Komisiu, aby pracovníkom v EÚ ukázala rešpekt, ktorý bude v tejto hospodárskej kríze potrebný, ak chceme spolu s nimi vytvoriť silnejšiu a lepšiu spoločnosť. Ak chceme zvládnuť túto krízu, potrebujeme práva odborových zväzov a potrebujeme, aby sa z európskych pracovníkov stali zúčastnené strany.

  Lena Ek, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predseda, zvykla som hovoriť, že v Európe máme trojitú krízu: finančných trhov, zamestnanosti a klímy. Teraz však, bohužiaľ, máme štvoritú krízu, ak pridáme aj krízu štátnych rozpočtov. Tá jasne a bolestne ukázala, že Európska únia zúfalo potrebuje víziu. Európska integrácia sa doteraz zameriavala na vytváranie nových projektov bez toho, aby sa zaistilo, že fungujú správne. Som presvedčená, že teraz nadišiel čas riešiť vlastné problémy a namiesto toho sa intenzívne snažiť o prehĺbenie jestvujúcich inštitúcií. Chyby, ktoré sa urobili, možno napraviť a Únia stále môže pracovať pre občanov a s občanmi.

Európa potrebuje Úniu orientovanú na budúcnosť. Pre mňa je smerovanie jasné: chcem Európu, ktorá je otvorená, začleňujúca a ekologická. Vzorové návrhy zo strany Komisie v rámci stratégie EÚ do roku 2020 sú dôležitými nástrojmi na vytvorenie takejto Európy za predpokladu, že ich dokážeme uskutočniť. A tu mám niekoľko otáznikov.

Po prvé, dominantným cieľom stratégie je vytvoriť dynamickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo. V niektorých krajinách je účasť žien na trhu práce len 40 %, a to je hanba. Rodovo rovný pracovný trh je predpokladom naštartovania tvorby pracovných miest a riešenia demografických problémov. Dúfam, že Rada a Komisia berú naozaj vážne skutočnosť, že závery Rady už niekoľko mesiacov obsahujú aj problematiku rodovej rovnosti. Začleňujúca spoločnosť potrebuje viac pracovných miest. Nezamestnanosť je hlavnou príčinou existencie chudoby. Nezamestnanosť mladých ľudí v Španielsku na úrovni 44 % je zdrvujúca.

Máme nekonečné príležitosti vytvárať ekologické pracovné miesta, ale naše politiky musia byť zamerané rovnakým smerom. Energeticky efektívna Európa je tiež hybnou silou inovácií a ak chceme zvýšiť konkurencieschopnosť Európy, potrebujeme energetický ekvivalent rýchlych vlakov, supersiete a inteligentné siete na špičkovej úrovni.

Musím pochváliť liberálnu komisárku Neelie Kroesovú za to, že bola prvou, kto naozaj predstavil jasný vzorový návrh v súvislosti s digitálnym programom, a teším sa, že ešte pred júnom budeme mať podrobné dokumenty rovnakého charakteru aj v súvislosti s ostatnými vzorovými platformami, aby sme mohli spolupracovať aj v rozhodovacom procese.

Avšak, pán komisár, máme stratégiu EÚ, ktorá sa uberá jedným smerom, kým váš návrh rozpočtu sa, pravdu povediac, uberá iným smerom. Aj v prípade regionálnych fondov, sociálnych fondov a poľnohospodárskeho fondu musíme zefektívniť a zosúladiť naše spoločné nástroje. Potrebujeme transparentnosť, potrebujeme rovnaké štatistiky a potrebujeme cukor a bič na členské štáty, aby nielen dávali sľuby, ale ich aj dodržiavali. To je dôležité pre európskych občanov a pre nás v Parlamente. Musíme posilniť Pakt stability a rastu a plne podporujeme balík komisára Olliho Rehna.

Ak chceme obnoviť dôveru, ako ste povedali, pán komisár, potrebujeme ukazovatele pre ostatné vzorové návrhy. Tým by sa obnovila naša dôvera vo vás ako Komisiu a, ak dokážeme spolupracovať pri rozhodovaní, možno aj dôvera občanov v nás.

  Pascal Canfin, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predseda, pán Barnier, počas vystúpenia ste spomenuli správu pána Montiho, ktorá vám bola predložená pred niekoľkými dňami.

Správa pána Montiho obsahuje jeden veľmi zaujímavý aspekt, a to dôraz na naliehavú potrebu pokročiť do ďalšej fázy fiškálnej spolupráce. Jasne vysvetľuje, že sa musia uplatňovať kritéria Paktu stability a rastu, ale ak sa budú uplatňovať výlučne na výdavky prostredníctvom ich znižovania, takmer určite to bude viesť k recesii. Preto je kľúčové využiť oba piliere a najmä fiškálny pilier, aby mohli členské štáty získať ďalšie príjmy z hospodárskej činnosti a od hospodárskych subjektov, ktorých daňové zaťaženie sa v priebehu posledných niekoľkých rokov opakovane znižovalo: zisky zo spoločností, kapitálu a finančných transakcií.

Ak to chceme urobiť, jednoznačne musí existovať európska koordinácia. K takémuto záveru dospel pán Monti vo svojej správe, ktorá bola predložená pred dvomi dňami. V stratégii EÚ do roku 2020 predstavenej Komisiou sa však táto problematika vôbec nespomína. Táto problematika sa vôbec nespomína ani v oznámení pána Rehna zverejnenom pred niekoľkými dňami. Toto je jeden zo základných pilierov, jedna zo základných pridaných hodnôt, ktorú môže Komisia momentálne ponúknuť. Urobme to a vytvorí sa tým prepojenie – pani Berèsová práve hovorila o tom, že táto rozprava je tak trochu ako taviaci kotol. Fiškálna koordinácia pomôže vytvoriť prepojenie medzi stratégiou EÚ do roku 2020, správou o riadení eurozóny, o jednotnom trhu a o otázkach zamestnanosti a vzdelávania.

Sme si dobre vedomí toho, že ak budeme dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu – čo je, mimochodom, dôležité – len v zmysle znižovania výdavkov, potom smerujeme k sociálnemu úpadku a hospodárskej recesii.

Moja otázka je preto veľmi jasná: pán Barnier, aké dokumenty predložíte ako predstaviteľ Komisie v nasledujúcich týždňoch? Ako presvedčíte svojich kolegov – za predpokladu, že ste už sám presvedčený – o potrebe akčného plánu, plánu na fiškálnu koordináciu, aby boli členské štáty opäť schopné získavať nové príjmy na základe množstva dohôd?

Aké sú vaše návrhy? Nemáte právo zostať ticho. Komisia má právo iniciovať právne predpisy, ale dnes, v súvislosti s týmito otázkami, sa toto právo stáva povinnosťou.

  Malcolm Harbour, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, v prvom rade chcem v mene našej skupiny najmä privítať všetky správy, ale predovšetkým správu pána Grecha, ktorej som bol vo výbore tieňovým spravodajcom. Chcem o chvíľu v tejto súvislosti povedať niekoľko vecí, predtým však chcem len podporiť to, čo povedala pani Berèsová o širokom zábere dnešnej popoludňajšej rozpravy. Na druhej strane je to však rozprava bez konkrétnejšieho zamerania. Je tu niekoľko naozaj dôležitých príspevkov od mnohých kolegov, ale, úprimne, a hovorím to Komisii a pánovi komisárovi Barnierovi, odzrkadľuje aj charakter dokumentu o stratégii EÚ do roku 2020. Ten obsahuje veľa skvelých myšlienok, veľmi mu však chýba konkrétnejšie zameranie a v tomto štádiu je aj veľmi málo prepracovaný. Pán komisár hovoril o siedmich vzorových iniciatívach. Zatiaľ však o nich nevieme žiadne podrobnosti.

Takže moja prvá poznámka je, aby sme, prosím vás, zaručili, že Rada na svojom nasledujúcom zasadnutí v júni neprijme tento návrh v takejto forme, pretože zatiaľ nie je pripravený na prijatie. Musíme mu spoločne venovať viac času a popracovať na podrobnostiach.

Moja druhá poznámka je, že je podľa mňa nevyhnutné, aby sa opätovné otvorenie jednotného trhu stalo ôsmou vzorovou iniciatívou. Nebude to znamenať prílišné komplikovanie vecí, pretože by to malo byť prioritou číslo jeden. Kolegovia, kolegyne, počuli ste od pána Grecha, že je tu potenciál na tvorbu pracovných miest, na ďalšie posilnenie inovácií a na prechod k udržateľnejšiemu hospodárstvu, musíme však pre tento návrh získať podporu občanov a spotrebiteľov.

Je to podobne ako s otázkou, ktorú pred chvíľou položil pán Earl of Dartmouth pánovi Karasovi. Občania musia s týmto procesom súhlasiť, je však na nich, aby sa tak rozhodli. Získajú tým výhody. Máme tento nástroj s veľkým potenciálom, tak prečo – najmä keď verejné rozpočty stále dosahujú výšku 16 % európskeho hospodárstva – nevyužívame rozpočty pre verejné obstarávanie na podporu inovácií, na nakúp týchto nových technológií, na nabádanie malých a stredných podnikov, aby ich využívali? Toto je tá najmenej rozvinutá politika, akú máme. Počuli sme dnes pána Barniera a pána Grecha a prispeli sme správou pána Montiho. Nástroje máme, musíme ich však využívať.

  Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážený pán predseda, nachádzame sa v najzásadnejšej kríze, akú Európska únia zažila vo svojej histórii, a predsa sa takmer všetky rozhodnutia o strategickom smerovaní uskutočňujú na úrovni vlád. Európskemu parlamentu bolo dovolené prizerať sa z diaľky, ale nič viac.

Zas a znova sa celá dnešná rozprava točila okolo konkrétnych otázok týkajúcich sa stratégie EÚ do roku 2020 v súvislosti so zamestnanosťou a rastom, čo vytvára falošný dojem, že hovoríme o budúcnosti Európy a smerovaní jej ďalšieho rozvoja. Môžeme klásť otázky na ústne zodpovedanie o politickom význame stratégie EÚ do roku 2020 v kontexte súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, nie je nám však dovolené mať v súvislosti s touto stratégiou nejaké požiadavky a meniť ju, napraviť jej nedostatky či možno dokonca zmeniť jej priority.

Namiesto toho, aby sme boli súčasťou tejto strategickej križovatky, boli sme pri takmer každom bode, o ktorom sme v tomto Parlamente v uplynulých mesiacoch rokovali, chytení do siete mocenských hier medzi inštitúciami, a to napriek Lisabonskej zmluve či možno práve pre ňu. Väčšinou to bolo na úkor Európskeho parlamentu. V súvislosti so stratégiou EÚ do roku 2020 alebo napríklad s integrovanými usmerneniami pre zamestnanosť, o ktorých hovoril predseda Výboru pre zamestnanosť, je Parlament považovaný za orgán, ktorý stačí len informovať alebo s ním konzultovať.

Taktiež aj všetky samostatné správy, ktoré tu dnes boli predložené, majú ďaleko od toho, aby predstavovali celkový prehľad požiadaviek alebo pozícií Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o európsku stratégiu. Chceme zaviesť celý rad konkrétnych zmien.

Počas posledného volebného obdobia predložil Európsky parlament konkrétne požiadavky Rade a členským štátom, ktoré sa týkali boja proti chudobe, zavedenia dávok minimálnych príjmov a minimálnej mzdy nad hranicou chudoby v celej EÚ. Nič z toho nebolo zapracované do tejto stratégie. Práve naopak: hrozí dokonca riziko, že ciele ako boj proti chudobe a zníženie chudoby o 25 % môžu zmiznúť z aktuálneho textu stratégie, pretože nevyhovujú schopnostiam a záujmom členských štátov či vlád.

Dokonca aj záznamy EÚ za posledných desať rokov o zamestnanosti jasne ukazujú, že počet netypických a najmä neistých pracovných miest stúpol o 60 %. Tento obrovský nárast netypických pracovných miest by nás mal viesť k vytvoreniu modelu v rámci stratégie a usmernení, ktorý by bol zameraný na bezpečné pracovné miesta a pracovné miesta nad hranicou chudoby. To je zásadná požiadavka, ktorou sa tu zaoberáme.

Ak však Európska únia, inštitúcie a ich konkrétne politiky nevyšlú signály tým, ktorí sú marginalizovaní, ktorí žijú v chudobe alebo sú bez práce, prípadne mladým ľuďom, ktorí nemajú žiadne vyhliadky do budúcnosti, potom nedokážeme presvedčiť tieto skupiny o myšlienke, že spoločná Európska únia je projekt s budúcnosťou. To je demokratický deficit, na ktorého odstránenie nerobí stratégia EÚ do roku 2020 nič a proti ktorému by sme mali spolu s našimi občanmi bojovať.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Problémy, ktoré postihli Grécko a eurozónu, vytvárajú závažnú situáciu, ktorá vyžaduje štrukturálny prístup. Navrhovaná stratégia EÚ do roku 2020, ktorej cieľom je prispieť k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, sa snaží takýto prístup poskytnúť.

Stratégia sa správne zaoberá aj zdravými verejnými financiami. Iniciatíva však bude užitočná, len ak sa splnia dve podmienky. Po prvé, musí sa posilniť funkčnosť Paktu stability a rastu, aby sa takáto situácia už neopakovala. Nejde teda len o štruktúry a pravidlá, ale aj o myslenie. Kľúčovým bodom je, aby členské štáty plnili svoje rozpočtové záväzky, ako som zdôraznil aj na konferencii minulý týždeň v Aténach.

Treba privítať, že členské štáty sa budú do väčšej miery brať navzájom na zodpovednosť v rámci Rady, pokiaľ ide o štrukturálne reformy potrebné na urobenie poriadku s verejnými financiami. Pokiaľ ide o mňa, posilnenie hospodárskej koordinácie by to malo vyriešiť.

Druhá podmienka, na ktorú chcem upriamiť pozornosť, je, že je nežiaduce, aby sa Európska únia sústreďovala na oblasti politík sociálnych vecí, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Ciele v týchto oblastiach nemožno presadzovať na európskej úrovni, a to je správne. Videli sme v prípade lisabonskej stratégie, že takýto prístup nefunguje. Aj tu platí, že majster sa prejavuje zdržanlivosťou, v tomto prípade európsky majster.

  Barry Madlener (NI). – (NL) Dnes diskutujeme o hospodárstve Európy z dlhodobého hľadiska a o tom, ako dosiahnuť udržateľný hospodársky rast. Keď sa o tejto téme diskutuje v Európe, nemôžem tak dobre spať, pretože Európa toho zatiaľ veľa nevymyslela. Chcem Parlamentu pripomenúť lisabonskú stratégiu, v rámci ktorej sa Európa dohodla na tom, že sa stane najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete. To sa, samozrejme, ukázalo ako úplné zlyhanie.

Jediné, čo táto Európska únia dokázala, je zvýšiť byrokraciu, vytvárať zbytočné pravidlá – najmä v našej krajine v Holandsku – a prinášať zvyšovanie daní, masové prisťahovalectvo, zločinnosť a nedostatok bezpečnosti. Pozrime sa navyše teraz na zoznam krajín, ktoré chcú vstúpiť do EÚ a s ktorými každý deň sedíme za stolom: Albánsko, Bosna, Turecko – všetko chudobné krajiny, moslimské krajiny prešpikované korupciou a zločinom – a Island – skrachovaný štát.

Okrem toho každý deň v tomto Parlamente počúvame poslancov zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a dokonca aj zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu hovoriť, že potrebujeme ekologické hospodárstvo, že musíme poskytnúť miliardy eur vo forme dotácií na veterné turbíny a ekologickú elektrickú energiu, a to napriek tomu, že náš priemysel je čoraz menej konkurencieschopný v porovnaní s Čínou, Spojenými štátmi a Indiou.

Čudujete sa, že naše hospodárstvo stagnuje? Je len jeden recept na hospodársky silnú Európu, a to menej byrokracie a menej úradníkov v Bruseli a tiež menej byrokracie v členských štátoch, znižovanie namiesto zvyšovania daní a zastavenie masového prisťahovalectva. Grécko musí byť jednoznačne vylúčené z eurozóny. Aspoň raz si nastavme zrkadlo a pozrime sa na poslancov, ktorí tu sú: čo ste v uplynulých rokoch urobili, aby ste donútili Grécko dodržať záväzky v rámci Paktu stability a rastu? Vašu odpoveď už poznám: vôbec nič. Všetci ste tu spali, kým krajiny ako Grécko, ktoré dostávalo z Európy každý rok miliardy eur, rozhadzovali tieto peniaze a nechali štátnu správu nekontrolovateľne rásť.

Ak Európa v tomto neuspeje, predpovedám, že naša krajina Holandsko – a tiež Nemecko – eurozónu opustia.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážený pán predseda, balík finančnej podpory, ktorý bol predstavený takmer pred dvomi týždňami, bol nevyhnutnosťou, nie však riešením problémov, ktorým Európa čelí. Teraz musíme konať, uskutočniť rozhodnutia a obnoviť dôveru vo verejné financie. Povedal by som, že musíme diskutovať o stratégií EÚ do roku 2020, ešte viac však potrebujeme stratégiu na rok 2010, ktorá by stanovila kroky okamžite potrebné na obnovenie rastu, zníženie deficitov a vytvorenie optimistickej nálady.

K rastu, ktorý je potrebný, však nedôjde, ak sa neobnoví dôvera vo verejné financie. V tomto bode socialisti zlyhávajú. Obhajujú presne tie politiky, ktoré viedli k deficitom a krízam v Grécku, Španielsku, Portugalsku a v ďalších krajinách. Spravodajca pán Hoang Ngoc hovorí, že by sme mali v týchto politikách pokračovať a počkať so znižovaním deficitov. Pani Ulvskogová zo Švédska navrhuje zvýšiť výdavky. Socialisti sa stali hrozbou pre prosperitu, obnovu a nové pracovné miesta, ktoré Európa potrebuje. Môžem vás uistiť, že tam, kde socialisti zlyhávajú, my v poslaneckom klube PPE budeme presadzovať kroky, ktoré sa musia uskutočniť – zníženie deficitov, obnovu dôvery a reformy zamerané na rast a nové pracovné miesta. To je to, čo bude Európa potrebovať, a my budeme pri tom, urobíme ťažké rozhodnutia a preberieme zodpovednosť tam, kde ostatní zlyhávajú.

  Alejandro Cercas (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, chcem len v rýchlosti povedať rečníkovi predo mnou, aby išiel do Grécka a spýtal sa tam, kto je zodpovedný za súčasné problémy pracovníkov. Oni nečakajú na Európsku ľudovú stranu (kresťanských demokratov). Nie, pane. Dúfajú v skutočnú politickú zmenu, napríklad takú, akú môže priniesť stratégia EÚ do roku 2020.

Ak je naša analýza chybná, chybné budú aj naše riešenia. Analýza, ktorú musíme urobiť, je, že Európa nesmierne trpí chamtivosťou, nedostatkom regulácie, nedostatkom hospodárskeho riadenia, nedostatočne vzdelaným a súdržným obyvateľstvom, nedostatkom sociálnej spravodlivosti, pomalým hospodárskym rastom, pomalým rastom zamestnanosti a tým, že veľké skupiny ľudí s nízkou kvalifikáciou sa nachádzajú mimo trhu práce.

Pán predseda, v nasledujúcich desiatich rokoch sa úsilie musí zamerať na zvýšenie počtu ľudí, ktorí pracujú, a na zaistenie toho, aby boli ľudia z hľadiska vzdelania omnoho lepšie pripravení na víťazstvo v bitke produktivity. Európa nezvýši svoju konkurencieschopnosť bez toho, aby vyhrala bitku produktivity. Miesto vo svete nezískame znižovaním platov či rušením sociálnych noriem, ale skôr zvyšovaním úrovne vzdelania, solidarity a sociálnej súdržnosti v našej spoločnosti. Toto sú naše silné stránky. Musíme premeniť Európu na skutočne jednotný kontinent, s jasným projektom, jasnými cieľmi, hospodárskym riadením, ktoré nám umožní reagovať nielen na naliehavé potreby dneška, ale aj na úlohy zajtrajška.

To sú naše nádeje. To sú nádeje, ktoré vyjadrila značná väčšina členov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, nepočúvajúc zúfalé výkriky tých, ktorí chcú návrat k myšlienke „každý za seba“, čím by sa zničila solidarita so všetkými.

To je to, pán predseda, v čo dúfame: že stratégia EÚ do roku 2020 sa dostane k všetkým európskym občanom, ktorí nás žiadajú o viac pracovných miest, viac pracovných miest vysokej kvality, hospodárske riadenie a konsolidáciu daní. Konsolidácia daní je v poriadku, musí však existovať aj sociálna a hospodárska konsolidácia, inak nedosiahneme nič.

  Michael Theurer (ALDE). – (DE) Vážený pán predseda, páni komisári, dámy a páni, ako sme počuli, finančné trhy je nutné obaliť do nového regulačného rámca, aby sme sa v budúcnosti vyhli excesom, ktoré viedli ku kríze.

Keď sa však zameriame na pôvodné príčiny zadlženosti vlád, potom je jasné, že tu v Parlamente hovoríme príliš veľa o verejnom dlhu a príliš málo o tom, ako môžeme dosiahnuť prosperitu a rast. Čo určuje náš rast? Náš rast a prosperita závisia od ľudí v Európskej únii, ktorí vyvíjajú produkty a prichádzajú s novými myšlienkami, ktoré možno predať aj na globálnom trhu.

Je preto správne, že jedna z kapitol stratégie EÚ do roku 2020 sa nazýva Inovácia v únii. Musíme sa sústrediť na vynálezy a na to, ako môžeme posilniť výskum a vývoj. V tejto súvislosti je dôležité zvýšiť súčinnosť medzi financovaním výskumu a politikou regionálneho rozvoja. V týchto oblastiach by sa mohlo urobiť omnoho viac. Spolu s liberálmi a nemeckou Slobodnou demokratickou stranou (FDP) sme za to, aby sme sa zamerali na malé a stredné podniky. Ako EÚ musíme využívať naše finančné prostriedky takým spôsobom, aby k nim malé a stredné podniky naozaj získali prístup a aby existoval prenos technológií medzi univerzitami, vysokými školami a malými a strednými podnikmi. Mali by sme nabádať ľudí, aby zobrali osud do vlastných rúk prostredníctvom osobnej zodpovednosti a vlastnej iniciatívy. Vlády nemôžu vytvárať pracovné miesta, tie sa musia vytvoriť v rámci samotného hospodárstva.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predseda, páni komisári, dámy a páni, je evidentné, že ste si uvedomili, že prechod k ekologickému hospodárskemu rozvoju musí začať práve teraz, pretože zmena klímy bude ohrozovať hospodárske úspechy EÚ.

V stratégii EÚ do roku 2020 však chýba prepojenie medzi ekologickou zmenou hospodárstva a stratégiou pre ekologické pracovné miesta. Existujú štúdie, ktoré ukázali, že len prostredníctvom tranzitu energie možno vytvoriť 8 miliónov nových pracovných miest. V rámci stratégie EÚ do roku 2020 teda potrebujeme iniciatívu v oblasti ekologických pracovných miest. Táto iniciatíva sa musí prejaviť konkrétnymi opatreniami a integrovanými usmerneniami. Preto potrebujeme stabilný právny a politický rámec, aby investori naozaj investovali do ekologických pracovných miest. To tiež zahŕňa vytvorenie prepojenia medzi výskumom a vývojom a hospodárstvom, podporu inovatívnych zoskupení a tiež príležitosť podporovať tieto zoskupenia v znevýhodnených regiónoch. Hovorí sa o tom v správe pána van Nistelrooija a ja s tým súhlasím. Hoci nesúhlasím s tými, ktorí sa snažia rozkazovať regiónom zhora v súvislosti s programom vyčleňovania finančných prostriedkov, impulzy, ktoré vysiela táto správa a príslušné návrhy, sa v každom prípade uberajú správnym smerom a prispejú k vytvoreniu ekologických pracovných miest.

V rámci stratégie pre zamestnanosť sa však musíme rovnako intenzívne zamerať na formovanie smerovania transformácie na ekologické hospodárstvo, na to, aby nás v tom nasledovali aj pracovníci a aby sme ich na tento prechod pripravili. Tieto slová adresujem pánovi komisárovi Andorovi. Predstavená štruktúra usmernení pre politiku zamestnanosti je v zásade správna a vyvážená. Mimoriadne dôležitá je skutočnosť, že vzdelávanie bolo vyzdvihnuté ako nezávislá oblasť záujmu. Táto oblasť poskytuje skvelú príležitosť prelomiť bludný kruh chudoby. Predstavuje základný kameň stratégie pre ekologickú zamestnanosť, preto je kľúčom k úspechu stratégie EÚ do roku 2020. Usmernenia však musíme zlepšiť. Usmernenia pre zamestnanosť zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska možnosti skutočne rozvinúť potenciál ekologických pracovných miest.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Z pomalého hospodárskeho rastu Európy a krachu spôsobeného krízou možno vyvodiť veľmi rozdielne závery. Určite sa dá súhlasiť s tými, ktorí v tomto Parlamente vyzývajú na zníženie kompenzačnej, administratívnej a informačnej záťaže, ktorú vytvárajú nielen členské štáty, ale aj Európska únia a tento Parlament. Hrozí však riziko, že sa použije liek, ktorý je oveľa horší ako choroba. Jedným z takýchto opatrení, ktoré by boli škodlivé pre európsky rast, by bolo posilnenie úlohy Európskej únie v oblasti daňovej spolupráce a koordinácie a následná daňová harmonizácia. Súťaž v oblasti daní je, tak ako každý druh hospodárskej súťaže, dobrá pre občanov a trhy. Vytvára šancu na lepší výsledok a je dôležitým faktorom z hľadiska našej konkurencieschopnosti na globálnej úrovni. Preto by hlavnou zásadou hospodárskej politiky Únie mali byť spoločné slobody a spoločný trh, nie rozširovanie právomocí Únie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, v tejto rozprave by sme chceli povedať, že nadišiel čas prestať sa hrať so slovíčkami a začať hovoriť o skutočných problémoch, ktorým čelí väčšina žien a mužov v našich krajinách: o utrpení, o viac ako 85 miliónoch ľudí žijúcich v chudobe v Európskej únii, ktorá je jednou z najbohatších častí sveta a v ktorej sa aj naďalej dosahujú škandalózne zisky bez akýchkoľvek opatrení na ich kontrolu. Chceme hovoriť o chýbajúcej istote zamestnania a nízkej mzde pracovníkov, o mladých ľuďoch a ženách neschopných nájsť si prácu, o 23 miliónoch nezamestnaných. Chceme hovoriť o starších ľuďoch, ktorým je odopieraný slušný dôchodok, a o deťoch, ktorých budúcnosť je zadlžená.

Povedzme si to na rovinu: to, čo sa navrhuje v rámci stratégie EÚ do roku 2020, je presne tá istá cesta, ktorú sme tu mali na začiatku krízy. Európska komisia nechcela analyzovať príčiny súčasnej situácie ani vyvodiť žiadne dôsledky zo základných kameňov politík, ktorými sa riadila pri uplatňovaní lisabonskej stratégie: liberalizácie hospodárskych odvetví vrátane finančných služieb a pracovnej flexibility, ktorú nazývala flexiistotou.

Teraz im ide o to, aby otvorili cestu pre ešte väčšiu koncentráciu bohatstva pomocou rôznych smerníc, ktoré umožnia privatizáciu strategických odvetví hospodárstva, a pre útok na verejné služby, o ktoré sa zaujímajú hospodárske skupiny v oblasti zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a vzdelávania, teda kdekoľvek, kde to môže priniesť zisk. Radšej skrývajú skutočnosť, že jedine únik z týchto politík umožní zmenu smerovania a len to môže priniesť sociálny pokrok. V každom prípade trváme na tomto úniku a tvrdíme, že je čas zrušiť Pakt stability a nahradiť ho programom sociálneho rozvoja a pokroku. Prioritami tohto programu musia byť výroba, kvalitné verejné služby, vytváranie pracovných miest so zaručenými právami, mzdami, slušnými dôchodkami a podmienkami odchodu do dôchodku, sociálne začleňovanie a spravodlivé prerozdelenie a distribúcia bohatstva. Tieto priority si budú vyžadovať skutočnú hospodársku a sociálnu súdržnosť, jednoznačné posilnenie rozpočtu Únie, solidaritu, verejné politiky a kontrolu rozhodujúcich odvetví hospodárstva štátom.

Sme si istí, že pracovníci a všetci ľudia budú za to aj naďalej bojovať, napríklad zajtra v Grécku či 29. mája v Portugalsku. Týmto vzdávame poctu ich boju.

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – Vážený pán predseda, v stratégii EÚ do roku 2020 nájdeme nepochybne mnoho zaujímavých vecí, ale pokiaľ ide o rozširovanie, do roku 2020 bude v EÚ päť nových krajín, s najväčšou pravdepodobnosťou však až osem. Už teraz, v EÚ roku 2010, je čistými prispievateľmi do EÚ 12 krajín. Zvyšných 15 členských štátov je dotovaných.

Žiadna z nových krajín pravdepodobne nebude prispievateľom. V roku 2020 tu teda pravdepodobne bude až 23 dotovaných krajín. V roku 2020 sa teda EÚ prakticky bude musieť zmeniť na transferovú úniu, kde sa presúvajú peniaze z 12 prispievajúcich krajín do 23 dotovaných krajín. Bohužiaľ, britskí daňoví poplatníci sú toho súčasťou, čo je nespravodlivé. Porovnateľne ochudobnené Spojené kráľovstvo je druhým najväčším prispievateľom do rozpočtu EÚ.

V posledných provinčných voľbách v Nemecku hlasovali voliči v Severnom Porýní – Vestfálsku proti koalícii a tiež proti transferovej únii. V priebehu nasledujúcich 10 rokov budú podobne hlasovať aj voliči v ostatných prispievajúcich krajinách. V roku 2020 budú rozdiely neprekonateľné. Nie je v národnom záujme Spojeného kráľovstva, aby naprieč kanálom vládol hospodársky chaos, ale ak sa nezastaví ďalšie rozširovanie, práve takýto hospodársky chaos nastane. Stratégia 2020 teda míňa svoj cieľ.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Dámy a páni, chcem sa úctivo spýtať, či si nemyslíte, že v tom, čo sa tu deje, je niečo neuveriteľne bizarné. Na mimoriadne dôležitej rozprave o finančnej a hospodárskej kríze, ktorá je príčinou tragédie miliónov Európanov, je prítomných len nejakých 40 ľudí. Naliehavo vyzývame európske hospodárske subjekty a občanov, aby šetrili energiou, zatiaľ čo v priebehu posledných troch dní – ale platí to pre všetky plenárne zasadnutia – sme mohli vidieť, keby to kamery ukázali, plytvanie energiou na osvetlenie miestnosti veľkosti štadióna, kde s výnimkou hlasovania nie je prítomných viac ako 40 ľudí. V 27 kabínkach pre tlmočníkov je 27 x 3, teda 81 vysokokvalifikovaných simultánnych tlmočníkov, ktorí pre nás prekladajú. Pri 40 poslancoch sú to dvaja tlmočníci na osobu. Nemyslíme si, že nastal čas pozrieť sa do zrkadla a prestať vyzývať dôchodcov, požiarnikov, zdravotné sestry a učiteľov, aby si uťahovali opasky?

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) V čase krízy, keď je ohrozená celistvosť Európskej únie, by sme v rámci podpory hospodárskeho rastu mali venovať osobitnú pozornosť súdržnosti Únie. Stále nevieme, či kríza spôsobí prehĺbenie rozdielov medzi rôznymi regiónmi Európy. Historické rozdiely v úrovni rozvoja regiónov sa môžu zväčšiť a môžeme byť tiež svedkami objavenia sa nových rozdeľujúcich faktorov.

V tejto situácii sú zvlášť potrebné mechanizmy, ktoré znížia rozdiely medzi regiónmi, a pokračovanie silnej regionálnej politiky je spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť. V tejto situácii by nebolo rozumné vzdať sa tejto politiky a výrazne znížiť objem finančných prostriedkov dostupných pre miestne a regionálne orgány, pretože by to vážne ohrozilo stimuláciu hospodárskeho rastu a bolo by to aj hrozbou pre európsku jednotnosť ako takú.

Stratégia EÚ do roku 2020 i politika súdržnosti chcú dosiahnuť ten istý cieľ. Majú kľúčový vplyv na hospodársku obnovu a obrovský význam pre európsku politiku solidarity. Je však potrebná lepšia koordinácia medzi nimi. Vytváranie nových a samostatných tematických fondov v reakcii na nové úlohy by bolo plytvaním časom a peniazmi a tiež by oddialilo realizáciu stratégie EÚ do roku 2020, ktorú by postihol rovnaký osud ako Lisabonskú zmluvu. Musíme zabezpečiť financovanie kľúčových infraštruktúrnych projektov a odmietnuť návrat regionálnej politiky na vnútroštátnu úroveň.

V súčasnosti často počúvame o silnom tlaku zo strany vlád niektorých členských štátov a tiež zo strany Európskej komisie na zoškrtanie alebo zníženie výdavkov na regionálnu politiku. Odkaz Európskeho parlamentu v správe, ktorej som bola tieňovou spravodajkyňou, je však jasný. Potrebujeme silnejšiu, nie slabšiu politiku súdržnosti. Potrebujeme skutočnú európsku solidaritu.

  Evelyne Gebhardt (S&D). – (EN) Vážený pán predseda, pán Grech, chcem vám zablahoželať k naozaj skvelej správe, ktorú ste nám predložili a ktorá nám poskytuje základ, z ktorého sa môžeme pohnúť ďalej. Ďakujem vám aj za to, že ste použili vetu, ktorú sama stále používam, a to, že hospodárstvo je tu pre ľudí a nie naopak. Presne na tom by mala byť založená politika Európskej únie.

V správe tiež úplne správne zdôrazňujete, že mimoriadne dôležité je riadne preskúmanie sociálnych, spotrebiteľských, environmentálnych a hospodárskych vplyvov vnútorného trhu, ako aj rozhodnutia, ktoré uskutočňujeme v rámci vnútorného trhu. To je presne to, čo doteraz chýbalo, prípadne čo nebolo dostatočne viditeľné pre občanov. Je veľmi dôležité zdôrazňovať ozajstné humanistické a holistické prvky našej politiky, a to aj pokiaľ ide o vnútorný trh.

V správe tiež hovoríte o jednej veci, ktorá je pre nás sociálnych demokratov mimoriadne dôležitá, a to, že sociálna politika by sa mala vnímať ako základ politiky vnútorného trhu a že ochrana služieb všeobecného hospodárskeho záujmu je mimoriadne dôležitá. Okrem toho vyzývate na vytvorenie stratégie pre lepšie informovanie o sociálnych výhodách vnútorného trhu.

Ak zoberieme do úvahy len týchto niekoľko bodov, uvedomíme si, že ak by nás Európska komisia podporila, mohli by sme toho veľa dosiahnuť. Takisto veľmi dúfam, že Komisia skutočne využije príležitosť, ktorú predstavuje správa pána Grecha, a postaví pokrok občanov EÚ do centra svojho záujmu. Žiadam o to veľmi naliehavo a, ako vieme, pán Barnier s tým už súhlasil. Ak sa budeme na vnútorný trh pozerať z tohto uhla, politika Európskej únie sa stretne s lepším prijatím a budeme sa môcť pozerať smerom k lepšej budúcnosti.

PREDSEDÁ: PÁN McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Robert Rochefort (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, v rámci tejto rozpravy o stratégii EÚ do roku 2020 by som aj ja chcel využiť príležitosť, ktorú ponúka veľmi zaujímavá správa pána Grecha, a povedať vám, že som presvedčený, že z tejto budúcej stratégie nesmieme vynechať spotrebiteľov.

Keď sa pozerám na text Komisie o stratégii EÚ do roku 2020, vidím, že tam nie je prakticky žiadna zmienka o spotrebiteľoch. V súčasnej kríze nesmiete zabúdať, že hoci investície sú, samozrejme, kľúčovou premennou, spotreba v jednotlivých našich krajinách predstavuje medzi 60 a 70 % HDP.

Preto by som bol rád, keby sme sa v rámci stratégie EÚ do roku 2020 viac zamerali týmto smerom. Veľmi by ma potešilo vidieť Európu, ktorá je priekopníkom nového typu spotreby založenej na znalostnom trojuholníku a udržateľnom rozvoji, Európu, ktorá dokáže vytvárať výrobné podmienky a vyvíjať produkty, ktoré spotrebiteľov zaujímajú a ktoré vytvára spolu s nimi, Európu, ktorá sa zameriava na kvalitu a nielen na kvantitu pre kvantitu. Chcel by som vidieť taký typ posilnenej hospodárskej súťaže, ktorý nenabáda len na zľavy pre zľavy, ale ktorý slúži na zaistenie väčšej spokojnosti spotrebiteľov.

Pán komisár, moja otázka je preto veľmi jednoduchá. Navrhnete pánovi prezidentovi Barrosovi a kolégiu komisárov vytvorenie pracovnej skupiny v tejto oblasti, aby už spotrebitelia neboli považovaní len za premenné, ktoré sa prispôsobia, za pasívnych jednotlivcov, ale za aktívnych účastníkov, ktorí sú na vašej strane, na našej strane, aby sme tak mohli vybudovať túto spoločnosť budúcnosti, ktorú tak zúfalo potrebujeme?

  Emilie Turunen (Verts/ALE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, chcela by som chvíľu hovoriť o sociálnych aspektoch a aspektoch zamestnanosti stratégie EÚ do roku 2020 a o úsilí Komisie v tejto oblasti. Som si istá, že nie je žiadnym tajomstvom, že Skupina zelených/Európska slobodná aliancia by rada videla omnoho ambicióznejší plán do roku 2020 ako ten, ktorý bol teraz predložený, plán so skutočnou vôľou definovať spôsob, ako bude Európa podporovať samu seba v budúcnosti, a s vôľou stanoviť si vysoké sociálne ciele a ciele zamestnanosti. Momentálne je však situácia taká, že členské štáty nemajú žiaden záujem na ďalšom rozvoji plánu, ktorý predložila Komisia. Naopak, vracajú sa späť.

Po prvé, pokiaľ ide o boj proti chudobe, mnohé členské štáty spochybnili to, či má EÚ vôbec právomoci bojovať proti chudobe a stanovovať si konkrétne ciele v tejto oblasti. Na to by som jednoducho odpovedala, že to má právny základ na mnohých miestach novej Lisabonskej zmluvy, napríklad v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a v článkoch 9 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ide proste len o to, že treba začať. Po druhé, iné členské štáty vrátane mojej vlasti Dánska kritizovali definíciu chudoby. Samozrejme, musíme vytvoriť dobrú definíciu. Tieto argumenty však nemôžu zakryť skutočnosť, že tu ide o jedinú vec: či naozaj chceme bojovať proti chudobe v Európe. O tom je v skutočnosti táto diskusia.

Chceme znížiť počet chudobných ľudí v Európe, ktorých je momentálne 84 miliónov? Chceme znížiť počet chudobných pracujúcich, ktorých je takmer 17 miliónov? Nechceme, aby nielenže všetci mali prácu, ale aby mali dobrú a primeranú prácu? Chceme, aby mali mladí ľudia prístup na trh práce? Áno, samozrejme, že chceme, a práve preto potrebujeme konkrétne ciele v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti. Európa práve prežíva hospodársku krízu, nesmieme však dovoliť, aby nás to psychicky zablokovalo a aby sme sa báli stanoviť si v týchto oblastiach ambiciózne ciele. Ak nenájdeme odvahu urobiť to teraz, poškodí to hospodársku situáciu v Európe, ako aj našu sociálnu súdržnosť. Preto, páni komisári, dámy a páni, vám chcem povedať, že kľúčová bude politická vôľa. Dúfam, že Parlament a Komisia vystúpia do popredia a budú naliehať na tie členské štáty, ktoré váhajú, aby sa zaviazali k dosiahnutiu cieľov sociálnej Európy v roku 2020. Dúfam, že ako komisári ste pripravení urobiť to.

  Oldřich Vlasák (ECR). – (CS) Celý deň dnes diskutujeme o žiaducom strategickom smerovaní Európskej únie. Podľa môjho názoru by sme sa však najskôr na žiaduci budúci vývoj mali spýtať našich občanov a tých, ktorých sa to najviac týka, teda starostov a miestnych zastupiteľských orgánov. V tejto súvislosti je pre mňa veľkým sklamaním, že úloha miestnych orgánov nie je v stratégii EÚ do roku 2020 dostatočne zohľadnená. V stratégii sa správne hovorí o potrebe väčšieho zapojenia regionálnych a miestnych partnerov, nie je však jasné, ako by sa mala zásada partnerstva uplatňovať v praxi. Proces konzultácií je navyše dobrovoľný, takže pre rozhodovanie členských štátov nie je nijako záväzný. Môžem to potvrdiť jedným konkrétnym príkladom. Keď Zväz miest a obcí Českej republiky uplatnil pripomienky k pozícii našej vlády voči stratégii EÚ do roku 2020, nielenže tieto pripomienky neboli zapracované, ale zväz ani nedostal riadnu odpoveď, ako sa s nimi naložilo.

Ak sa chceme vyhnúť zopakovaniu neúspechu lisabonskej stratégie, nesmieme ďalej ignorovať hlas miestnych orgánov, ktoré sú súčasťou verejnej správy vo všetkých členských štátoch a ktorých úloha je kľúčová z hľadiska vykonávania akejkoľvek európskej politiky. Naopak, povinné konzultácie so zainteresovanými stranami „dole“ by priniesli zásadné poznatky o správnom, účinnom a efektívnom uplatňovaní prijatých opatrení. Chcel by som preto vyzvať Komisiu, aby dôkladne monitorovala spôsob zapojenia miestnych orgánov do celého procesu.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predsedajúci, súčasná lisabonská stratégia sa jednoducho premenovala na stratégiu EÚ do roku 2020. Návrhy Komisie ako celok v podstate nemenia súčasné ciele, pričom nielenže tieto ciele neboli dosiahnuté, ale vývoj za posledných desať rokov ukázal, že životná úroveň občanov Európskej únie sa zhoršila. Návrhy predložené Komisiou napriek tomu neobsahujú dostatočne sociálne kritériá. Preto sa pýtame: aké opatrenia navrhuje Komisia na zabránenie nezodpovednosti trhu, prepúšťaniu podľa ľubovôle a zvýšeniu neistoty v súvislosti s pracovnými miestami? Neznamená účasť Medzinárodného menového fondu prísnejšie pravidlá pre členské štáty a ľudí? Ak sa Pakt stability nenahradí paktom pre dosiahnutie sociálnych cieľov, slučka okolo krku ľudí sa bude podľa nášho názoru čoraz viac uťahovať a budú potrebné väčšie obete.

  Timo Soini (EFD). – (FI) Vážený pán predsedajúci, keď som v 80. rokoch študoval na univerzite v Helsinkách, Sovietsky zväz bol ešte stále silný. Keď sa tam vyskytli problémy, požadovali viac socializmu. Teraz som otec v stredných rokoch s rodinou tu v Európskej únii a keď sa tu vyskytnú problémy, požadujeme väčšiu integráciu. Táto filozofia je prekvapujúco podobná a aj výsledok bude rovnaký: nebude to fungovať.

Stavajme na základoch národných štátov. Na to však musíme najskôr upiecť chlieb a až potom ho rozdávať, ako hovoríme vo Fínsku. Vytvorme pracovné miesta a primerané podmienky. To bude prameňom našej sily. Takýmto spôsobom dosiahneme pokrok. Chýbajú nám zamestnávatelia – nie zamestnanci, ale zamestnávatelia, ktorí môžu dať ľuďom prácu.

Malé podniky sú kľúčové. Mali by sme odložiť rozpravu o smernici o pracovnom čase vodičov-majiteľov do ďalšieho zasadnutia. Toto je typický príklad situácie, keď by sme sa mali zastať nezávislých podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, robia dobro a zamestnávajú ľudí. Teraz však hrozí riziko, že stratíme pracovné miesta z dôvodu administratívnych rozhodnutí. Naozaj milujem Európu, hoci nemilujem Európsku úniu.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, v roku Majstrovstiev sveta by si dámy a páni v Rade mohli zobrať z futbalu ponaučenie, a to také, že nie je možné mať dobrý futbalový zápas, ak máte rozhodcu, ktorý úzkostlivo dohliada na každého hráča. Hrať však bez pravidiel, bez rozhodcu či bez potrestania faulov, to by skončilo chaosom. A presne taký je súčasný stav vecí.

Je najvyšší čas, aby stratégia EÚ do roku 2020 zastavila špekulantov s hedžovými fondmi. Tí, ktorí si celé roky dobre žili zo špekulácií a prehnaných úrokových sadzieb, by teraz mali prispieť. Účet by nemali platiť malí klienti, ale spoločnosti so svojimi vysoko špekulatívnymi ziskami.

Rovnako by politika súdržnosti nemala ignorovať krízu eura. Okrem súčasného záchranného balíka Grécko v minulosti neprimerane profitovalo aj z poľnohospodárskych a regionálnych fondov. Bez nevyhnutných štrukturálnych zmien sa tieto peniaze jednoducho stratili a napriek rokom financovania sa krajina dostala na pokraj krachu. Nevidím dôvod, prečo by sme v takejto situácii mali nechať otvorený prívod peňazí. Prečo nepočúvame pána komisára Rehna, ktorý predložil celkom rozumný návrh, aby sme obmedzili financovanie? A nakoniec, nemôžeme dovoliť, aby EÚ degenerovala na transferovú úniu. Centrálne plánované hospodárstvo, ktoré by niektorí z vás chceli vidieť, doteraz nepotvrdilo svoju cenu, a to ani keď pochádza z Bruselu.

Čo teda potrebujeme? Rozpočtovú politiku, ktorá je zodpovedná sama za seba, a ak to nebude fungovať, odvážne a účinné mechanizmy sankcií. To všetko by mala obsahovať stratégia EÚ do roku 2020.

  Jean-Paul Gauzès (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, hospodárska a finančná situácia v Európe je dostatočným dôvodom na drastické opatrenia, ktoré boli prijaté, najmä čo sa týka stabilizácie eurozóny a zabránenia ohrozeniu našej spoločnej meny. Naliehavosť situácie ospravedlňuje prijatý praktický prístup. Keď však príde na vykonanie prijatých opatrení, musí sa zaistiť, aby sa na tom v rámci svojich právomocí podieľal aj Parlament a mohol vykonávať demokratickú kontrolu v primeraných podmienkach.

Musíme skutočne zaistiť, aby naši spoluobčania nestratili dôveru v politické inštitúcie, aby ju, naopak, opäť nadobudli. Bez takejto dôvery nebude možná žiadna štrukturálna reforma a občania nebudú súhlasiť s nevyhnutnými úspornými opatreniami.

Tvárou v tvár finančnej kríze nezostala Európa neaktívna. Toto nehovoríme dostatočne často. V roku 2009 sme pripravili a prijali nariadenia o úverových ratingových agentúrach, ktorých vykonávacie ustanovenia Komisia čoskoro zverejní. Výbor Parlamentu pre hospodárske a menové veci pred pár dňami hlasoval za balík týkajúci sa dohľadu nad finančnými činnosťami. Minulý pondelok ten istý výbor veľkou väčšinou prijal správu o regulácii manažérov hedžových fondov.

Začali sa trojstranné rozhovory, aby sa dosiahla dohoda s Radou. Táto dohoda sa musí dosiahnuť rýchlo, aby si naše inštitúcie udržali dôveryhodnosť. Naši spoluobčania sa nás často pýtajú, čo robí Európa. Musíme splniť ich očakávania.

V tejto súvislosti by som vám chcel, pán komisár, zablahoželať k vášmu odhodlaniu a povzbudiť vás, aby ste pokračovali v pracovnom programe, ktorý ste stanovili, v súlade so záväzkami, ktoré ste prebrali na vašom vypočutí. Váš ambiciózny, ale dôležitý harmonogram má našu podporu. Budeme stáť po vašom boku, aby sme dosiahli nevyhnutnú reguláciu finančných služieb. Tu nejde o šikanovanie finančného sektora, ale o stanovenie pravidiel s cieľom zaistiť, aby sa regulovali tie činnosti, ktoré sa majú regulovať, a aby boli transakcie bezpečnejšie a transparentnejšie.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážení páni komisári, dámy a páni, Európa dnes stojí pred dvomi obrovskými úlohami: navrhnúť novú stratégiu, o ktorej teraz diskutujeme a ktorá sa podľa mňa pekne formuje. Európa sa však ocitne v zlomovom bode, ak nenájde nový modus operandi. Udalosti posledných dvoch týždňov v súvislosti s gréckou krízou – a tu by som nesúhlasil s pánom Gauzèsom, pretože Európska únia a členské štáty, najmä pani Merkelová, bohužiaľ, na túto situáciu reagovali neskoro – znamenajú, že Európa sa nachádza v zlomovom bode. Toto je mimoriadne nebezpečný zlomový bod, ktorý určí, či budeme pokračovať smerom k návratu na vnútroštátnu úroveň, k národnej uzavretosti a egoizmu, alebo smerom ku komunitarianizmu. Ak nepôjdeme smerom ku komunitarianizmu, program, ktorý načrtol pán Barnier, sa nezrealizuje a bude bezcenný. Je veľmi dôležité, aby sme pri stanovovaní nových cieľov nezabudli na našu predchádzajúcu politiku, politiku súdržnosti, spoločnú poľnohospodársku politiku či, keď sa pozerám na pána komisára Andora, na obnovu európskeho sociálneho modelu. Dámy a páni, nachádzame sa v zlomovom bode. Uplynulých niekoľko týždňov to potvrdilo: predchádzajúci model nefunguje a správne nefunguje ani súčasný model. Som za to, aby Komisia monitorovala vnútroštátne rozpočty predtým, ako sa predložia do parlamentov členských štátov.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, môj príspevok sa bude týkať správy pána Hoanga Ngoca o udržateľných financiách vo verejnom sektore. To je veľmi zaujímavá správa, s ktorou možno pracovať. Situácia bola taká – a aj spravodajca to vo svojom vystúpení jasne povedal –, že z ideologického hľadiska sme mali na túto otázku značne odlišné názory.

V tejto súvislosti je dôležité pamätať na to, čo sa stalo v Európe v uplynulých týždňoch, keď nás zasiahla hospodárska kríza, akú sme predtým videli len zriedka. Kríza je do veľkej miery spôsobená neschopnosťou členských štátov postarať sa o svoje financie a udržať si doma poriadok. Preto bolo možno trocha prekvapujúce, že medzi nami boli také veľké ideologické rozdiely, pokiaľ ide o to, či bolo naozaj rozumné požičiavať si a míňať peniaze, ako to robili mnohé krajiny v uplynulých rokoch.

Ako hovorím, v týchto otázkach boli značné rozdiely a videli sme to aj tu v Parlamente. Našťastie, drvivá väčšina členov výboru tiež zastávala názor, že je tu potreba prísnejších opatrení na nápravu situácie, v ktorej sme sa ocitli. V uplynulých týždňoch prišla Komisia s veľmi dobrými návrhmi. Konečne sa začali prijímať rozhodnutia, ktoré nám naozaj pomôžu opäť urobiť poriadok v európskom hospodárstve. Presne to potrebujeme.

Preto boli aj diskusie vo výbore také, mierne povedané, vzrušujúce. Je dôležité mať na pamäti, že sa nezaoberáme len naším súčasným požičiavaním, ale aj budúcimi problémami Európy ako demografia, starnúce obyvateľstvo a podobne. Bola to dôležitá správa a myslím si, že sme k nej predložili pozitívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Som presvedčený, že tento Parlament dospeje k múdremu rozhodnutiu.

  Bas Eickhout (Verts/ALE). – (NL) Súčasná diskusia o tejto kríze sa prevažne týkala rozpočtovej disciplíny, čo je dobre, pretože je to dôležité. Nie je to však celý príbeh. Musíme sa aj naďalej pozerať na túto krízu z toho správneho pohľadu, pretože stále vlastne hovoríme o bankovej kríze.

Dlhé roky banky zarábali peniaze z ničoho pomocou neprehľadných štruktúr a v roku 2008 táto bublina praskla. Krajiny potom premenili tento súkromný dlh na verejný dlh a to je problém, ktorý musí teraz Grécko riešiť: neúnosnú úroveň verejného dlhu. Z tohto dôvodu, keď hovoríme o stratégii EÚ do roku 2020, sa musíme pozerať aj na úlohu bánk. Komisia nemá v tomto smere absolútne žiadne ambície. O bankách sa povedalo ledva pár slov. Táto kríza ukázala, že sa musia jednoznačne rozlišovať sporiteľne a investičné banky. Kde sú ambície Komisie, pokiaľ ide o plány na riešenie tejto otázky? Toľko moja prvá pripomienka.

Svoju pozornosť však musíme upriamiť aj na hospodárstvo budúcnosti. Hospodárstvo budúcnosti bude účinne využívať svoje prírodné zdroje. Aj v tomto prípade má Komisia príliš malé ambície. Buď sú jej ciele príliš nejasné, alebo príliš nízke, napríklad zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %, čo je z hľadiska podpory ekologických inovácií žalostne málo. Ako chceme spoločnostiam odovzdať odkaz, že by mali investovať do ekologických technológií? Myslíme si, že plány Komisie by sa mali týkať aj tejto otázky.

Nakoniec, pokiaľ ide o náš vlastný rozpočet, aj ten musí byť v súlade s našou stratégiou. To znamená, že štrukturálne fondy sa musia v prvom rade používať na podporu nových ekologických technológií. V súčasnosti poskytujeme predovšetkým dotácie na viac emisií skleníkových plynov. Kde sú peniaze na inovácie a kde sú finančné prostriedky z rozpočtu na poľnohospodárstvo určené pre udržateľné poľnohospodárstvo? Potrebujeme, aby Komisia bola konkrétna a ambiciózna, nie aby vytvárala nejasné plány, pretože to nie je cesta, ako vyriešiť túto krízu.

  Kay Swinburne (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ústrednou súčasťou stratégie EÚ do roku 2020 by nemali byť stabilizačné fondy a pomoc. Mala by to byť nová stratégia, ktorou by sa mali chcieť riadiť všetky naše krajiny s cieľom opätovného otvorenia a naštartovania vnútorného trhu EÚ. Musíme sa zamerať na to, ako zmeniť naše hospodárstva, aby boli na tieto úlohy pripravené. Jediným spôsobom, ako sa posunúť dopredu, je sústrediť sa na nové priemyselné odvetvia prostredníctvom výskumu, vývoja a inovácií. EÚ by mala podporovať novú hospodársku dynamiku v Európskej výskumnej oblasti, vytvárať siete excelentnosti, výskumné zoskupenia pre integrované projekty založené na inováciách v oblasti nových produktov a služieb, hľadať nové procesy a technológie a nové obchodné koncepcie. Mali by sme sa pozrieť na jestvujúce úspešné projekty a využiť prepojenia EÚ na nájdenie osvedčených postupov.

V rámci svojho volebného obvodu som navštívila Univerzitu v Glyndŵre, ktorá podporuje priame prepojenie na firmy zamerané na najnovšie technológie v severnom Walese, pričom dosahuje 90 % umiestnenie absolventov, a to dokonca aj v minulom roku. Nielenže sa tým zlepšili šance mladých ľudí, ktoré ju navštevujú, nájsť si zamestnanie, ale oživil sa tým aj celý región severného Walesu. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali na projekty za miliardy dolárov a hľadali zázračné riešenia, musíme sa vrátiť k základným prvkom, ktoré vytvárajú úspešné hospodárstvo. V južnom Walese pôsobí päť významných farmaceutických rozvojových spoločností s technológiami svetovej úrovne. S malou pomocou EÚ sa toto zoskupenie spoločností s najnovšími technológiami môže stať strediskom svetovej úrovne, čím by sa pozdvihlo celé hospodárstvo, ktoré sa v súčasnosti uchádza o kohézne fondy, smerom k svetlejšej budúcnosti. Potrebujeme riešenia, ktoré budú účinne slúžiť občanom.

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hoci si to nepriznáte, realita je úplne evidentná: myšlienke či aspoň mýtu o liberálnej Európe došla para. Ako môže niekto aj naďalej veriť v prehlbovanie jej federálneho rozmeru, keď sa chystá ošklbať tie najzadlženejšie krajiny v mene pomoci finančným trhom?

Projektu a aktivitám liberálnej Európy však tiež došla para, a to výrazne. Z dôvodu po sebe nasledujúcich kríz, z ktorých tá posledná bola najhlbšia, verejný dlh explodoval. Čo je však ešte horšie, dôveryhodnosť eurozóny sa rozplynula vo vzduchu. Situácia si vyžaduje skutočnú solidaritu. Maastrichtská zmluva však vylučuje akúkoľvek solidaritu medzi krajinami eurozóny. To je najväčší európsky paradox.

Koniec Európy je zrejmý aj z rokovaní s WTO a z príbehu, ktorým sa nás snažia presvedčiť, že EÚ nás ochráni pred globalizáciou. EÚ ani zďaleka nebola naším štítom či ochranou a jej smernice často dokonca prekonali pravidlá WTO. V skutočnosti sme teraz vďaka EÚ mimoriadne zraniteľní a platíme cenu v podobe procesu deindustrializácie a rôznych foriem premiestnení podnikov. V záujme národov musí politika EÚ naliehavo zmeniť svoje zameranie.

  Mara Bizzotto (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, celková suma finančných prostriedkov vyčlenených na vykonávanie politiky súdržnosti na obdobie rokov 2007 – 2013 je 308 miliárd EUR. Do dnešného dňa už Európa časť týchto prioritných finančných prostriedkov stanovených Lisabonskou zmluvou minula a podľa výsledkov premrhala. Ak má byť stratégia EÚ do roku 2020 úspechom a ak sa majú hory peňazí, ktoré ešte zostávajú, využiť na stimulovanie hospodárskeho rastu a podporu hospodárskej súťaže, sú potrebné dva typy zásahov: zjednodušenie a revízia.

Zjednodušenie bude kľúčové pre uvoľnenie prístupu k týmto zdrojom z okov paralyzujúcej byrokracie: regióny, občania a podniky chcú byť schopné konať voľnejšie, aby mohli uvoľniť svoj potenciál.

Čo sa týka revízie, tá je naliehavo potrebná s cieľom zmeniť kritériá definujúce to, ako sa vyčleňujú finančné prostriedky, a to prostredníctvom zmeny všeobecnej filozofie politiky súdržnosti.

Teraz ako nikdy predtým musí byť naša politika súdržnosti schopná potvrdiť svoju silu ako nástroj mnohoúrovňového riadenia, prostredníctvom zamerania sa na skutočné problémy, ktoré sa týkajú nášho územia, a formulovania dlho očakávanej odpovede v súvislosti s budúcnosťou nášho sociálneho a hospodárskeho modelu tu v Bruseli.

Dámy a páni, je úlohou každého, kto tak ako Európska únia zodpovedá za nakladanie s takýmito sumami, zaviesť prísny dohľad nad podporovanými projektmi a dôsledne bojovať proti plytvaniu. To je jediný spôsob, ako sa stratégii EÚ do roku 2020 môže podariť nebyť len zlou kópiou zlého originálu.

  Regina Bastos (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, čelíme zrýchľujúcim sa globálnym zmenám, ktoré majú ničivé následky na naše hospodárske, politické a sociálne systémy a tým aj na všetkých našich občanov. V súčasnosti sme svedkami bezprecedentného oslabenia schopnosti štátov reagovať. Európska únia preto musí identifikovať spoločné príčiny a spojencov a na svetovej úrovni vystupovať jednoznačne a jednotne.

Mimoriadne situácie vyžadujú jasné spoločné kroky. Ak neuskutočníme nevyhnutné prísne opatrenia a neprevezmeme kolektívnu zodpovednosť, Európa bude odsúdená na marginalizáciu a ochudobňovanie. Jedine silná Európa, ktorá dodržiava kolektívne pravidlá, bude schopná primerane reagovať na novú éru.

Oslabené a zadlžené štáty nie sú schopné chrániť svojich občanov. Preto musíme byť schopní získať späť dôveru verejnosti, vyhrať bitky týkajúce sa stability, rozpočtovej prísnosti, vytvárania pracovných miest, stability menovej únie, globalizácie, strategických rozhodnutí.

Musíme to urobiť, inak riskujeme ohrozenie našej budúcnosti. Boj o lepšiu budúcnosť vyhráme zaviazaním sa k sociálnej súdržnosti, zaistením mieru a vytvorením nového modelu založeného na hodnotách slobody, sociálnej spravodlivosti a zodpovednosti. Stratégia EÚ do roku 2020 a integrované usmernenia EÚ do roku 2020 preto predstavujú rozhodujúce prvky nového cyklu rastu a zamestnanosti v Európe.

Ak chceme tieto opatrenia zaviesť a vykonávať správne, musia sa stanoviť jasné kvantifikovateľné ciele v oblastiach zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby. Ak má byť táto stratégia úspešná a správne realizovaná, je tiež dôležité, aby sa urobilo všetko potrebné pre to, aby mohli členské štáty transponovať svoje vnútroštátne ciele.

  Constanze Angela Krehl (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, súčasná politika súdržnosti začala svoj život pod názvom lisabonská stratégia. Som však pevne presvedčená, že politika súdržnosti môže byť a bude obrovským prínosom k stratégii EÚ do roku 2020, nie preto, že v porovnaní s inými európskymi politikami má k dispozícii značný rozpočet, ale predovšetkým preto, že nám umožňuje dosiahnuť udržateľný rozvoj našich regiónov a zaisťuje dôkladné monitorovanie procesov reštrukturalizácie a súvisiacich úloh v našich regiónoch.

Je tu však jeden zásadný problém, ktorý by som chcela opäť objasniť, a platí to aj pre našu skupinu: naša politika súdržnosti môže fungovať len vtedy, keď sa hospodársky rozvoj bude považovať za rovnako dôležitý ako sociálny rozvoj a bude umožnená odborná príprava pracovníkov. V zásade musíme prevziať spoločnú zodpovednosť za finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Je to tak trocha ako hardvér a softvér – jeden nemôže fungovať bez druhého.

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE) . – (RO) Rada by som najskôr zablahoželala pánovi Cortésovi Lastrovi k úsiliu pri vypracúvaní tejto správy. Táto správa opäť raz zdôrazňuje význam prínosu politiky súdržnosti pre dosiahnutie cieľov stratégie EÚ do roku 2020. Musíme preto zaistiť, aby sa zameranie politiky súdržnosti na regióny uznalo za súčasť tejto stratégie.

Všetci sme si vedomí toho, že účinné vykonávanie stratégie bude do veľkej miery závisieť od toho, ako ju navrhneme. Preto som presvedčená, že už na fáze jej prípravy sa musia podieľať aj miestne a regionálne orgány s cieľom zaručiť, aby sa neskôr dosiahli skutočne efektívne výsledky. Lepšie riadenie na rôznych úrovniach zároveň zaručuje účinné vykonávanie politiky súdržnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Som presvedčená, že členské štáty si ako príjemcovia týchto politík musia zachovať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú v rozhodovacom procese v Rade v súvislosti s politikou súdržnosti. Nakoniec chcem privítať uznanie, ktoré sa dostalo úlohe štrukturálnych fondov pri dosahovaní cieľov stratégie. Chcem však opäť upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že v budúcnosti sa musíme vyhnúť pasci používania týchto fondov ako prostriedku na trestanie členských štátov. Domnievam sa, že takéto opatrenie by bolo v úplnom rozpore so skutočnými cieľmi politiky súdržnosti.

  François Alfonsi (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, kľúčovým slovom tejto stratégie EÚ do roku 2020 je rast. Je jedno, či sa rozhodneme nazývať ho inteligentným, udržateľným alebo začleňujúcim, v Európe teraz totiž prebieha kríza, ktorá sa neskončí zajtra. Kvantifikované ciele tejto stratégie – zvýšenie miery zamestnanosti, zníženie miery chudoby a podobne – sú len zbožnými nádejami, pretože využívajú ten istý model ako lisabonská stratégia, ktorá zlyhala.

Európa čelí kríze, ktorá si vyžaduje omnoho vizionárskejší a politickejší projekt s novými myšlienkami, ktoré v tejto stratégii EÚ do roku 2020 chýbajú.

Chcel by som zdôrazniť jednu takúto myšlienku. Nemali by sme si už konečne stanoviť cieľ posilniť kultúrnu rozmanitosť Európy, ktorá je základnou hodnotou EÚ a ktorá by poskytla základný materiál, aký nenájdeme na žiadnom inom kontinente, pre hospodársky rozvoj našej Európy prostredníctvom využitia nehmotných výhod, napríklad hospodárstva zameraného na kultúru, a hmotných výhod, napríklad našich regionálnych špecialít?

A čo viac, vytvára sa strategická vízia, ktorá je takmer úplne zameraná na členské štáty. Avšak tieto štáty so svojimi hranicami, tradičným spôsobom myslenia a centralizovanou správou aj naďalej udržiavajú Európu v akomsi rôsole.

Budúca stratégia EÚ musí obsahovať výraznejší regionálny rozmer. Musia sa podporovať aj makroregionálne stratégie, ktoré reorganizujú politiky využívania pôdy v prirodzených oblastiach kontinentu udržiavajúcich život, ktoré sú zároveň aj jeho kultúrnymi a historickými centrami – Baltské more, západné Stredomorie, Dunaj, Alpy, Atlantický oblúk a podobne.

Tento postup sa postupne prijíma napríklad v oblasti Baltského mora, nie je však súčasťou stratégie EÚ do roku 2020, takže sa môže veľmi ľahko stať, že bude zmarený už v zárodku, keď bude potrebné uvoľniť finančné prostriedky na jeho realizáciu. Stratégia EÚ do roku 2020, ktorá nám je predstavovaná, je preto podľa nášho názoru charakteristická mimoriadne konvenčným a technokratickým prístupom, ktorému chýba politická vízia.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Stratégia EÚ do roku 2020 je dokument, ktorý by mal stanoviť smerovanie rozvoja Únie v nasledujúcom desaťročí. Ak ho však nemá postihnúť osud lisabonskej stratégie, musí byť realistickejší a bližší ambíciám členských štátov. S týmto na pamäti by sme mali oceniť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu Komisie prijaté Parlamentom, ktoré sa týkajú predovšetkým posilnenia spoločného trhu, zníženia protekcionizmu, pokračovania v politike súdržnosti a podpory poľnohospodárstva.

Stále však treba zdôrazňovať potrebu realizovať spravodlivejšiu klimatickú politiku, inými slovami, takú, ktorá nespôsobí, že krajiny strednej a východnej Európy zostanú v dôsledku jej nadmernej záťaže navždy len chudobnými príbuznými Európskej únie.

Nakoniec chcem upozorniť na to, že ústrednou koncepciou stratégie Európskej únie sú inovácie, nemali by sme však zabudnúť na pokračovanie v politike súdržnosti a podporu poľnohospodárstva, pretože práve tieto opatrenia umožňujú chudobnejším regiónom preklenúť rozdiely z hľadiska rozvoja.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, priemyselná politika, ktorá sa zameriava výlučne na spoločnosti s medzinárodnou pôsobnosťou, ktoré využívajú pokročilé technológie, nie je podľa mňa najlepšou cestou k úspechu. Nesmieme zabúdať na celé odvetvie malých a stredných podnikov vrátane malých výrobcov a predajcov. Politika inovácií musí byť zameraná aj na nich.

Konkrétne by táto stratégia mala zaručiť podmienky, vďaka ktorým budú malé a stredné podniky na rovnakej úrovni ako ich konkurenti mimo EÚ, a to prostredníctvom prijatia ochranných doložiek a silných a účinných opatrení na boj proti mimoriadne vážnemu problému falšovania vrátane účinných nástrojov na ochranu obchodu. Je dôležité, aby riadenie stratégie EÚ do roku 2020 nezostalo len v rukách Komisie, ale aby sa vykonávalo na rôznych úrovniach vrátane vnútroštátnej a makroregionálnej úrovne.

Musíme začať formulovať politiku a stratégiu, ktorá sa zameriava na miestnu úroveň a na realitu výroby v konkrétnej oblasti. Tu chcem zdôrazniť potrebu upriamiť pozornosť na situáciu v oblasti výroby v Padánii. Inými slovami, žiadame, aby sa viac pozornosti venovalo reálnej situácii v oblasti výroby priamo na mieste, pričom sa musíme zamerať najmä na štruktúru malých a stredných podnikov, ktoré sú, ako som povedal, chrbtovou kosťou výroby v každej krajine Európskej únie a ktoré preto predstavujú skutočnú nádej pre budúcnosť výroby a rozvoja v Európskej únii.

  Bendt Bendtsen (PPE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, naším cieľom bolo stať sa „najkonkurencieschopnejším znalostným hospodárstvom na svete“, to sa však nestalo. Problémy, ktoré bude musieť riešiť Európa v nadchádzajúcich rokoch, sú obrovské. Problémy, ktoré v súčasnosti vidíme v Grécku a možno onedlho uvidíme aj v mnohých ďalších krajinách, sú výsledkom dvoch vecí: nedostatku konkurencieschopnosti v Európe a skutočnosti, že Európania žili nad svoje možnosti, inými slovami, míňali sme viac peňazí, ako sme zarobili, a viac, ako to umožňovala naša produktivita.

Mnohí ekonómovia radi robia ekonomiku komplikovanejšou, ako naozaj je, vysvetlenie je však celkom jednoduché: trhy jednoducho stratili dôveru v to, že zadlžené krajiny Európy dokážu súťažiť a dodržať svoje záväzky – to je príčinou tohto všetkého. Ako som povedal, najväčším problémom Európy je nedostatok konkurencieschopnosti, a to je problém, ktorý by mala vyriešiť stratégia EÚ do roku 2020. Musíme zvýšiť našu konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými krajinami a členské štáty si musia urobiť poriadok vo svojich hospodárstvach a zároveň investovať do budúcnosti.

Môže byť naozaj nevyhnutné obmedziť výdavky na takzvané služby sociálnej starostlivosti, aby sa tieto peniaze mohli použiť na vzdelávanie a výskum. Malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva. V rámci tejto stratégie ich preto musíme brať vážne. Chýba im kapitál a majú problémy požičať si peniaze. S tým musíme niečo urobiť. Mnohé malé a stredné podniky sú vylúčené z pozvánok na účasť na verejných súťažiach v členských štátoch a najmä na úrovni EÚ, kde majú prioritu veľké podniky.

Nakoniec chcem povedať, že administratívna záťaž je takisto niečo, s čím musíme neustále bojovať. Administratívne pravidlá, ktoré stanovíme, predstavujú, samozrejme, väčšiu záťaž pre malé podniky, ktoré majú veľmi málo zamestnancov. A nakoniec, musíme pomôcť malým a stredným podnikom vstúpiť na vývozné trhy.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, domnievam sa, že všetci veľmi riskujeme, keď sa zameriavame výlučne na krízu. Po krokoch, ktoré sme uskutočnili vo forme zriadenia fondu na ochranu eura s cieľom pomôcť krajinám s problémami a zastaviť špekulácie, sa diskusie v tomto Parlamente do veľkej miery zamerali na tému obnovy a stability, pričom sa zabúdalo na všetko ostatné. Toto sú témy pre členské štáty.

Svoju pozornosť sme tak zúžili, že otázky finančného a bankového systému a súvisiace problémy dohľadu a regulácie boli odložené bokom a takmer úplne sa na ne zabudlo. Som však pevne presvedčený, že pri formulovaní našej politiky je potrebný istý zmysel pre širší pohľad. Nie je náhodou, že príslušný pakt bol nazvaný Pakt stability a rastu. Ešte vhodnejší názov by však bol Pakt stability pre rast.

Znova musíme začať hovoriť o raste a rozvoji. To je najlepší spôsob, ako zastaviť špekulácie a namiesto toho získať dôveru u skutočných investorov. Bez návrhov týkajúcich sa rastu – mám na mysli fiškálnu jednotnosť, o ktorej hovoril pán Monti, investičné zdroje, sprístupnenie eurobondov a nástroje súdržnosti, pretože súdržnosť je veľmi dôležitým faktorom z hľadiska konkurencieschopnosti – bude najmä v súčasnosti ťažké vytvoriť takúto pozitívnu atmosféru.

  Olle Schmidt (ALDE). – (SV) Vážený pán predsedajúci, v nedávnej minulosti sa preukázala dôležitosť zdravých verejných financií. Preto je prinajmenšom zvláštne, ak pán spravodajca Hoang Ngoc žiada, aby sa zmiernili – a dokonca odstránili – prísne požiadavky, ktoré by mal plniť Pakt stability a rastu. Naopak je pravda, že je nevyhnutné, aby sa teraz EÚ sústredila na získanie kontroly nad svojím prehlbujúcim sa dlhom. V opačnom prípade môže byť budúcnosť ešte desivejšia.

V 90. rokoch som bol poslancom švédskeho parlamentu Riksdag a bol som členom finančného výboru, keď došlo k úpadku našich verejných financií. Nie som na to vôbec hrdý, ale je to pravda: istý čas sme mali úrokové sadzby až 500 %. Ich výška smerovala k hranici 2 000 %, čo znamenalo, že sme boli na správnej ceste k štatútu banánovej republiky, ale ani 500 % sadzby nepostačovali – naša mena sa dostala do bankrotu a George Soros vyhral.

Švédskych občanov čakajú ťažké časy, ale naučili sme sa, pán Hoang Ngoc, jedno, a to udržiavať poriadok vo svojich financiách. To isté platí pre Európu – správny poriadok umožňuje stabilitu a rast.

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE). – (EL) Európa dnes stále čelí viacrozmernej kríze, ktorá má zvlášť tvrdý dosah na zamestnanosť a ľudí s nízkymi príjmami. Keď začala fungovať Európska únia, chudoba existovala len tam, kde nebola práca. Dnes je 9,6 % Európanov nezamestnaných a 8 % pracovníkov žije z príjmov pod hranicou chudoby. Aké sú vyhliadky na rok 2020?

Túto kombináciu nezamestnanosti a chudoby zhoršuje tlak, ktorý vzniká na základe jednoduchosti možného prepúšťania. Na európskej úrovni neexistuje ochrana proti prepúšťaniu a vnútroštátne právne predpisy sa veľmi oslabujú, ako napríklad v Grécku. Toto všetko sa deje v Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Preto potrebujeme minimálny rámec obmedzení prepúšťania. Návrhy sú vypracované. Východiskovým bodom je, aby sa hromadné prepúšťanie z podnikov, ktoré vykazujú zisk v tej istej krajine, považoval za nedovolený postup. Logickým dôsledkom pre ne bude vylúčenie zo systému európskych dotácií a podrobenie vyššiemu zdaneniu a pokutám, ako aj povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Otázka znie: je firemná zodpovednosť spoločností zahrnutá v ich povinnosti pôsobiť ako súčasť spoločnosti alebo považujú za prijateľné správať sa ako konkurenti pracovníkov?

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, vítam mnoho z cieľov stratégie EÚ do roku 2020: zameranie sa na rast zo strany inovačných podnikov, na udržateľný rast a na dosiahnutie vysokej zamestnanosti. Ak chce však EÚ dosiahnuť tieto ciele, nemôže o nich len hovoriť, musíme podniknúť konkrétne kroky.

Napríklad pri uskutočňovaní nevyhnutných reforiem finančných služieb musíme pamätať na to, že inovačné podniky a zamestnávatelia potrebujú prístup ku kapitálu na svetových trhoch. Naše členské štáty tiež potrebujú prístup k týmto svetovým kapitálovým trhom a zatiaľ čo všetky oči sa upierajú na európsky stabilizačný fond a na to, či sa dosiahlo nejaké aktuálne zníženie v momentálnej nestálosti, dlhodobá dôvera sa v podstate dosiahne len vtedy, keď rovnako ako tento ambiciózny rast dostaneme pod kontrolu naše deficity a budeme svedkami udržateľnosti samotných verejných financií.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že dnešná rozprava preukázala a dokázala, že Parlament môže a mal by byť výrazným prínosom k rozvoju tejto stratégie. Vzhľadom na právomoci, ktoré mám, by som sa chcel poďakovať pánovi van Nistelrooijovi a najmä pánovi Cortésovi Lastrovi za ich správy. Ďakujem tiež tým, ktorí sa intenzívne podieľali na tejto práci, pretože výrazne prehovoria pri tvorbe regionálnej politiky a pretože obidve správy preukázali, aké dôležité je brať do úvahy všetky regióny v Európe a že regionálna politika môže a musí byť politikou pre všetky regióny a že v budúcnosti by takou mala byť.

V obidvoch správach sa napokon zdôrazňuje pozitívny vplyv tohto opatrenia. Chcel by som poďakovať predovšetkým pánovi Cortésovi Lastrovi za tento významný prínos a za to, že poukázal na to, čo lisabonská stratégia napriek všetkej kritike nakoniec dosiahla. Výrazný vplyv na to predsa nemala samotná myšlienka, ale následná realizácia myšlienky vyčlenenia, najmä v oblastiach inovácií a výskumu.

Pani Schroederová to môže považovať za horkú pilulku, ale jednoznačne si musíte stanoviť cieľ. Regióny, ktoré majú miestne štruktúry, a jednotliví vývojári projektov však mali a v budúcnosti budú mať možnosť realizácie jednotlivých projektov a dosiahnutia cieľov pod jednou spoločnou strechou. Musíme, samozrejme, klásť dôraz na určité body a musíme si stanoviť priority. To je základná myšlienka vyčlenenia. Môžeme však dosiahnuť veľa pomocou prístupu zdola nahor a súčasne zhora nadol.

Okrem toho strategická správa, ktorú som nedávno predstavil, o správach 27 členských štátov týkajúcich sa doterajšieho stavu plnenia aktuálneho programového obdobia preukazuje, ako vlastne vyzerá udržateľné a účelné vyčleňovanie, pretože doteraz vyčlenených 63 miliárd EUR z 93 miliárd EUR sa minulo na ciele lisabonskej stratégie, teda na výskum, inovácie, investície do odbornej prípravy a nakoniec aj na dopravu a infraštruktúru v najširšom zmysle slova.

Regionálna politika – a jednoznačne to preukázala správa, ktorú predložil pán van Nistelrooij – je hnacou silou v pozadí inovácie, ktorá je schopná pohnúť veci vpred a zabezpečiť, aby európska spoločnosť bola a zostala vo svete konkurencieschopnejšia. Preukázalo sa, že z viac ako 450 operačných programov sa iba 246 zameriava na výskum a inovácie. Celkom jasne to ukazuje, že body, na ktoré sa kladie dôraz, ako napríklad výskum a vývoj, sú nevyhnutné a že to tak musí zostať.

Z tohto dôvodu bolo v súčasnom programovom období zrejmé, že by sme mali len na túto oblasť vyčleniť 86 miliárd EUR, čo je trikrát viac ako v období rokov 2000 – 2006. Musíme však zabezpečiť lepšiu koordináciu postupu, najmä v oblastiach výskumu a inovácií. Neexistuje nijaký konflikt medzi vysokou kvalitou na jednej strane a širokým geografickým rozptýlením na druhej strane. Naším cieľom musí byť podporovať cirkuláciu mozgov, nie únik mozgov z niektorých či mnohých regiónov len do niekoľkých. Naopak musíme zabezpečiť cirkuláciu vedomostí a zainteresovaných ľudí, najmä pokiaľ ide o výskum, inovácie a vývoj.

Jedným z hlavných cieľov by malo byť, najmä ak berieme do úvahy súčasné programové obdobie, uskutočniť prechod od prístupu založeného iba na výkonnosti, ktorým je, povedzme, riadne finančné hospodárenie, k prístupu a vyhliadkam viac zameraným na výsledok. To musí byť jeden z najvýznamnejších krokov vpred stratégie EÚ do roku 2020 v porovnaní s lisabonskou stratégiou, krok, ktorý nám naozaj umožní rozdeliť európske ciele na vnútroštátne, regionálne a napokon aj miestne ciele, v dôsledku čoho budú tieto stratégie hmatateľnejšie, viditeľnejšie a zrozumiteľnejšie.

Ešte posledná poznámka: regionálnu politiku chápem tak, že je to investičná politika, čím myslím investície do všetkých regiónov. Na záver uvediem, že všetky regióny môžu prosperovať z úspešných investícií uskutočnených v jednotlivých regiónoch, pretože musíme stále pamätať na to, že miestom určenia dvoch tretín vývozu každého členského štátu EÚ je Európska únia, teda 26 ďalších krajín. To znamená, že ak sa darí týmto krajinám, bude sa dariť aj 27. členskému štátu. Musí to byť jeden z našich cieľov. Ak dnes hovoríme aj o tom, ako vyriešiť krízu, potom reštrukturalizácia rozpočtu nemôže byť našou jedinou starosťou, pretože aj rast predstavuje veľmi dôležitý faktor. Samotný rast nám umožní dostať sa v dlhodobom horizonte z krízy a regionálna politika k tomu môže výrazne prispieť.

  László Andor, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, máme predložených päť otázok plus ďalšie dve, ktoré sa týkajú hospodárskeho riadenia a stratégie EÚ do roku 2020. Pokúsim sa ich zodpovedať v priebehu piatich minút. Preto budem hovoriť po anglicky, čo nie je môj rodný jazyk.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prvá otázka znie, ako má Komisia v úmysle posilniť monitorovanie všeobecných usmernení hospodárskej politiky a ako má Komisia v úmysle zabezpečiť aktívnu úlohu národných parlamentov a Európskeho parlamentu v procese mnohostranného dohľadu.

V odpovedi na túto prvú otázku by som sa chcel odvolať na oznámenie Komisie o stratégii EÚ do roku 2020, v ktorom Komisia navrhuje, aby Európsky parlament zohrával dôležitú úlohu nielen vo svojej funkcii ako spoločný zákonodarca, ale aj ako hnacia sila mobilizácie občanov a národných parlamentov. Komisia tiež zdôrazňuje dôležitosť zavedenia trvalého dialógu medzi rôznymi úrovňami vládnutia vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj medzi sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

Druhá otázka sa týka Paktu stability a rastu a dodatočných nástrojov, ktoré podľa očakávaní Komisie doplnia tento pakt. Pri tejto príležitosti by som rád spomenul naše oznámenie o posilnení koordinácie hospodárskej politiky, ktoré sme prijali minulý týždeň. V tomto oznámení Komisia stanovuje návrhy na posilnenie súladu s Paktom stability a rastu a prehĺbenie koordinácie fiškálnej politiky. Komisia má konkrétne v úmysle zaviesť dlhodobejší rozpočtový dohľad a dlhodobejšiu koordináciu politiky. Najmä v eurozóne sa zdá odôvodnený ďalekosiahlejší prístup k posúdeniu rozpočtových politík vrátane podrobnejšieho preskúmania slabých stránok vnútroštátnych rozpočtových programov pred ich prijatím. Ďalej by sa mohlo zrýchlením jednotlivých postupov zlepšiť fungovanie postupu pri nadmernom deficite, najmä s ohľadom na členské štáty, ktoré opakovane porušujú tento pakt, s cieľom poskytnúť členským štátom správne stimuly na riešenie fiškálnej nerovnováhy. Komisia tiež navrhuje posilniť rámec makroekonomickej prevencie pre členské štáty eurozóny zriadením stáleho rámca na riešenie krízy. Podľa navrhovaného mechanizmu by EÚ mohla požičať prostriedky na financovanie núdzových úverov členovi eurozóny, ktorý je v núdzi.

Tretia otázka sa týka rozdielov medzi dvoma dokumentmi Komisie: oznámením o verejných financiách v HMÚ za rok 2006 z júna 2006 na jednej strane a správou EMU@10 z roku 2008 na druhej strane. Politické odporúčania, ktoré sme vypracovali v roku 2006, sa zameriavali na zmeny spôsobené reformou tohto paktu v roku 2005. Správa EMU@10 z roku 2008 je v súlade s tým, čo sa vtedy písalo, napríklad o význame dlhodobej udržateľnosti, o potrebe zriadiť stimuly v dobrých časoch a o pozitívnej úlohe vnútroštátnych fiškálnych rámcov. Zároveň skúsenosti z viac ako 10 rokov HMÚ a nedávny dosah krízy vyzývajú na aktualizované, ale stále jednotné posúdenie. Oznámenie o posilnení koordinácie hospodárskej politiky z minulého týždňa sa zameriava na sprísnenie tohto paktu vzhľadom na jeho preventívnu aj nápravnú moc. Sú v ňom uvedené aj podrobné návrhy na základe nových príležitostí, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva.

Navrhujeme posilnenie rámca Paktu stability a rastu z preventívneho aj nápravného hľadiska, rozšírenie dohľadu nad makroekonomickou nerovnováhou a trendmi v oblasti konkurencieschopnosti v eurozóne, zavedenie „európskeho semestra“ na posilnenie integrovanej koordinácie hospodárskej politiky ex ante a napokon prácu na silnom a trvalom mechanizme na riešenie krízy pre členské štáty eurozóny vo fiškálnej núdzi.

Štvrtá otázka sa vzťahuje na pracovnú skupinu, ktorú zriadila Európska rada v marci 2010 s cieľom zlepšiť hospodárske riadenie v Únii. Komisia bude konštruktívne spolupracovať v záujme Únie a bude v plnej miere rešpektovať jej právo iniciatívy. Oznámenie z minulého týždňa je už významným príspevkom k pracovnej skupine. V tejto súvislosti je Európsky parlament jednoznačne veľmi dôležitým aktérom v reforme hospodárskeho riadenia EÚ. Prostredníctvom práce a správ v príslušných výboroch – najmä vo výboroch pre hospodársku krízu – Parlament už významne prispieva k diskusiám pracovnej skupiny.

Piata a posledná otázka sa týka dôvery v európske banky a finančné trhy a v európsky projekt vo všeobecnosti, ktorú je potrebné obnoviť. Zhrniem to len veľmi rýchlo, pretože je to široká téma. Myslím si, že v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť tri dôležité prvky: po prvé, dôležitosť finančného nariadenia s cieľom vytvoriť oveľa bezpečnejší finančný systém; po druhé, zabezpečiť, aby boli pravidlá fiškálnej stability veľmi jasné, transparentné a zrozumiteľné pre všetkých a po tretie, obnoviť potenciál rastu Európy. Aj preto zohráva stratégia EÚ do roku 2020 v tejto súvislosti dôležitú úlohu. Takže tieto prvky sú podľa môjho názoru rovnako dôležité pri obnovovaní dôvery v európsky projekt.

Tým sa dostávam k dvom otázkam o stratégii EÚ do roku 2020. V súlade so závermi jarného zasadnutia Európskej rady, najmä pokiaľ ide o hlavné ciele stratégie EÚ do roku 2020, Komisia začala pracovať s členskými štátmi na stanovení vnútroštátnych cieľov, ktorými by sa podporili hlavné ciele. Pracovná skupina pre ukazovatele Výboru pre zamestnanosť vytvorila na uľahčenie tejto práce dva alternatívne odborné prístupy, ktoré preukazujú, čo bude každý členský štát musieť urobiť, aby zabezpečil, že EÚ splní cieľ 75 %, pokiaľ ide o miery zamestnanosti.

Počas posledného aprílového a prvého májového týždňa sa uskutočnilo kolo dvojstranných rozhovorov medzi Komisiou a predsedníctvom zamerané na výmenu počiatočných myšlienok o možných vnútroštátnych cieľoch tejto stratégie. Tieto rozhovory boli veľmi prínosné a umožnili nám získať prvotnú predstavu o situácii členských štátov a porozumieť veľmi osobitým hospodárskym okolnostiam, ktoré sú charakteristické pre každý členský štát. Tieto dvojstranné stretnutia preukázali, že väčšina členských štátov výrazne podporuje hlavné ciele a že je pripravená stanoviť ambiciózne vnútroštátne ciele na dosiahnutie hlavných cieľov, ktoré sa stanovili na jarnom zasadnutí Rady. Komisia na základe celkového výsledku týchto stretnutí zostaví výsledky, ktoré budú slúžiť ako vstupná informácia pre rôzne zostavenia Rady v máji a júni. Ak vzniknú nezrovnalosti medzi cieľom EÚ a súhrnom vnútroštátnych cieľov, máme v úmysle pokračovať v rozhovoroch s členskými štátmi, aby sme videli, ako môže vnútroštátna činnosť alebo činnosť na úrovni EÚ priblížiť EÚ k týmto cieľom. Európska rada uviedla, že v júni preskúma hlavný cieľ na základe ďalšej práce.

Ak dovolíte, vysvetlil by som vám cieľ súvisiaci s chudobou, o čo ste prejavili veľký záujem. Rada na jarnom zasadnutí požiadala Komisiu, aby pomohla členským štátom identifikovať vhodné ukazovatele podporujúce hlavný cieľ EÚ týkajúci sa sociálneho začlenenia, predovšetkým prostredníctvom zníženia chudoby. Po vypočutí otázok rôznych členských štátov Komisia predstavila možný kompromisný návrh. Tento návrh je založený na troch hlavných ukazovateľoch EÚ týkajúcich sa chudoby, konkrétne: riziku chudoby, hmotnej núdzi a počte domácností bez zamestnania. Spolu vyjadrujú mnohostrannú povahu chudoby a celú škálu situácií v členských štátoch. Zatiaľ čo mnoho delegácií vyjadrilo podporu návrhu Komisii v rámci Výboru pre sociálnu ochranu, niektoré trvajú na začlenení aspektu pracovného trhu do súboru cieľov EÚ. Komisia aktívne skúma možné riešenia.

Pokiaľ ide o riadenie, chcel by som vás znova ubezpečiť, že sme pripísali veľký význam vašej úlohe v novej stratégii a vášmu prínosu k nej. Pán predseda Barroso ozrejmil, že bližšie začlenenie Parlamentu do stratégie EÚ do roku 2020 je jednou z jeho hlavných úloh v druhom funkčnom období. Robíme všetko preto, aby mal Parlament dostatok času na to, aby mohol vyjadriť svoj názor ešte tento rok. Osobne som v plnej miere odhodlaný akýmkoľvek možným spôsobom vám pomôcť v tomto procese. Musíme zapojiť všetky hlavné inštitúcie EÚ, aby sa podarilo dosiahnuť potrebný politický záujem a aby bola táto stratégia úspešná.

Čo sa týka vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá je témou druhej otázky o stratégii EÚ do roku 2020, chcel by som povedať toto: Komisia už v pláne na riešenie krízy z novembra 2008 vyzvala členské štáty, aby udržiavali investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Naďalej sa na to budeme zameriavať. Členské štáty vo všeobecnosti kladne reagovali na výzvu zamerať sa na opatrenia na obnovu inteligentnými investíciami do zdrojov budúceho rastu. Mnohé vlády neznížili štipendiá študentom ani neobmedzili počet študijných miest. Naopak, mnoho ozdravných balíkov zahŕňalo opatrenia na podporu širšej účasti na vzdelávaní, najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Napriek kríze sa rozpočty na vzdelávanie oznámené na rok 2010 v mnohých členských štátoch nezmenili alebo sa zvýšili. Vidíme však náznaky plánovaného zníženia rozpočtov na vzdelávanie v ďalších krajinách.

Nemali by sme však zabúdať na to, že niektoré vlády už naplánovali – a v niektorých prípadoch k tomu aj došlo – celkové zníženie verejných rozpočtov ešte pred vypuknutím krízy. Mnoho z takýchto znížení bude mať vplyv na vzdelávanie. Ďalšie členské štáty skúmajú spôsoby diverzifikácie zdrojov financovania. Komisia bude naďalej pozorne sledovať túto problematiku. V niektorých krajinách sa finančné obmedzenia prejavia až teraz. Budeme sledovať všeobecné štátne rozpočty, ako aj účinnosť investícií.

Na európskej úrovni a v rámci existujúceho viacročného finančného rámca má Komisia v úmysle uprednostniť činnosť podporujúcu ciele stratégie EÚ do roku 2020. Zintenzívnenie hospodárskej obnovy, investície do európskej mládeže a budovanie infraštruktúr zajtrajška sú priority návrhu rozpočtu na rok 2011, ktorý Komisia nedávno prijala. Podpora pilotnej iniciatívy Mládež v pohybe znamená posilňovanie programu celoživotného vzdelávania a programu Mládež v akcii, ako aj akcií Marie Curie a Erasmus pre podnikateľov.

Nezabudnime na to, že aj v tejto oblasti zasahujeme prostredníctvom štrukturálnych fondov. Európsky sociálny fond s rozpočtom 76 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 – 2013 pomáha mladým ľuďom prejsť zo sveta vzdelávania do sveta práce. Takisto pomáha ľuďom vrátiť sa k vzdelávaniu, obnoviť a rozšíriť si poznatky. Približne jednu tretinu príjemcov pomoci z Európskeho sociálneho fondu tvoria mladí ľudia. Fond tiež vyčleňuje 8,3 miliardy EUR, čo predstavuje približne 11 % jeho celkového rozpočtu, na reformu systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch.

To všetko preukazuje, že stratégia EÚ do roku 2020 posilňuje myšlienku znalostnej ekonomiky a že vzdelávanie a odborná príprava sú jej základom. Zabezpečíme, aby sme mali zdroje na dosiahnutie našich cieľov.

  David Casa (PPE). – (MT) Je znepokojivé, že hospodárska kríza vyvolá dlhodobé následky. So zvyšujúcim sa vekom obyvateľstva sa bude zvyšovať aj úloha členských štátov pri zaručení udržateľnosti v oblasti systému sociálneho zabezpečenia. Aj keď rozumiem tomu, že verejné výdavky sa musia diverzifikovať, aby Európa splnila ciele svojej vízie do roku 2020, myslím si tiež, že tieto výdavky musia tvoriť súčasť vnútroštátnej fiškálnej politiky. Pokles pôrodnosti a čoraz výraznejšie starnutie obyvateľstva sú výzvou na zmenu v tejto politike, ak chceme zaručiť fiškálnu udržateľnosť. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy rastúci počet nárokov na dôchodky a zdravotnícku pomoc.

Európska únia potrebuje vzhľadom na modely demografických zmien motivačnú stratégiu pre starších občanov, aby ich dlhší čas udržala v zamestnaní. Je nevyhnutné, aby sme takéto stratégie posudzovali v zmysle špecifických požiadaviek rôznych členských štátov. Nemôžeme uplatňovať univerzálnu politiku platnú pre všetkých. Každý prípad si zaslúži osobitnú pozornosť. V dôsledku toho je zásadné, aby sme na pracovnom trhu mali viac zamestnaných osôb a aby sme zvýšili počet príležitostí zamestnania na vysokej úrovni. Tým sa nielenže zníži závislosť od sociálnych služieb, ale sa tiež zabezpečí vysoký počet prispievateľov do týchto systémov.

Pokiaľ ide o problematiku pracovných miest a odbornej prípravy, je nevyhnutné, aby sa Európska únia zamerala na aktívnu a inkluzívnu zamestnanosť. To znamená, aby využívala úplný potenciál všetkých, ktorí môžu pracovať, predovšetkým žien, s cieľom presadzovať integráciu tých, ktorých svet práce najviac vyčleňuje, a poskytnúť im všetky potrebné nástroje, aby mohli uspieť. Vážený pán komisár, po tom, ako sme už niekoľko týždňov vo svojich funkciách, nastal čas vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce, aby sme dosiahli tieto ciele, vďaka čomu sa zvýši zamestnanosť v Európskej únii.

  Ole Christensen (S&D). – (DA) Vážený pán predsedajúci, každý deň prichádzajú v Európe o zamestnanie tisícky ľudí a úmyslom stratégie EÚ do roku 2020 je byť v tejto súvislosti odpoveďou EÚ na budúce problémy a na to, ako môžeme udržať a posilniť našu konkurencieschopnosť, aby sme mohli vytvárať rast a viac pracovných miest. Musíme si vybrať cestu, ktorou sa budeme uberať: či budeme konkurovať na základe nízkych miezd a zlých pracovných podmienok, alebo či budeme konkurovať na základe znalostí a zručností, kvalitných ekologických pracovných miest a dôstojných podmienok na pracovnom trhu.

Z tohto hľadiska je trochu znepokojivé vidieť nevyvážené zameranie Komisie na flexibilitu pri modeli flexiistoty. Tým sa nič nedosiahne. Ľudia musia mať istoty a zabezpečenie, aby boli flexibilní. Musí existovať určitá forma podpory, z ktorej by ľudia žili, keby prišli o zamestnanie. Je potrebné poskytovať ďalšiu odbornú prípravu, aby sa ľudia mohli pohybovať na pracovnom trhu za tými najlepšími pracovnými príležitosťami. Investície v členských štátoch sú potrebné, ale musia to byť investície, ktoré sa v dlhodobom horizonte vyplatia.

Komisia musí robiť viac pre riešenie sociálneho dampingu. Každý, kto prechádza z jednej krajiny do druhej za prácou, by mal pracovať za podmienok, ktoré sa uplatňujú v novej krajine. Komisia musí zabezpečiť, aby sa na každého vzťahovali pravidlá týkajúce sa migrujúcich pracovníkov – pravidlá platné na úrovni EÚ –, a pravidlá medzinárodného trhu nesmú mať prednosť pred pravidlami, ktorými sa riadia práva pracovníkov.

  Marian Harkin (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, len by som chcela povedať, že rozprava dnes popoludní vyjadruje ochotu Parlamentu, vlastne až naliehavosť, byť v plnej miere zapojený do tohto procesu. Vzhľadom na obmedzený čas, ktorý mám, by som rada uviedla tri krátke poznámky. Podporujem vyhlásenie pána komisára Rehna – a vlastne aj dnešné vyhlásenie pána komisára Andora – v súvislosti s kontrolou rozpočtov členských štátov. V jednej chvíli sa zdalo, že eurozóna a EÚ to ako subjekt možno neprežijú do roku 2020. Na to, aby sme sa uistili, že nielen prežijeme, ale aj budeme prosperovať, je nevyhnutné, aby členské štáty splnili už vyjadrené záväzky a sľuby. Zatvorenie dverí stajne potom, ako kôň ušiel, bolo vždy zbytočné.

Po druhé, za uplynulých 18 mesiacov sa členské štáty a EÚ zameriavali takmer výlučne na stabilizáciu finančných inštitúcií. V skutočnosti nás to pohltilo. Aj keď je to dôležité, veľmi veľa občanov stratilo dôveru a cítia sa opustení. Hľadajú podporu zo strany členských štátov a spoliehajú sa na EÚ, že zavedie rámec, ktorý by umožňoval vznik pracovných miest, podnikanie a podporu malých a stredných podnikov. Mimoriadne dôležité však je, že tento rámec musí spájať rast v hospodárstve so vznikom dôstojných pracovných miest a zlepšením životných podmienok všetkých obyvateľov, najmä tých pod hranicou chudoby.

Na záver spomeniem veľkú krízu v nezamestnanosti mládeže. Dokument, ktorý včera vydala Komisia, potvrdzuje, že nezamestnanosť mládeže v EÚ je na úrovni 20 %, čo je dvakrát toľko ako prognóza celkovej nezamestnanosti. Táto kríza je rovnako skutočná a naliehavá ako hospodárska kríza. Aj keď som počúvala pripomienky pána komisára o iniciatívach pre mládež, ktoré vítam, musí medzi nimi existovať skutočná koordinácia a silný vplyv na to, aby členské štáty pretransformovali tieto iniciatívy na konkrétne pracovné miesta.

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Stratégia EÚ do roku 2020 obsahuje ambiciózne ciele, proti ktorým je ťažké namietať, ale tieto ciele sú definované, ako keby bola Európska únia už bohatá, bez obáv a ako keby myslela len na budovanie úspešnej budúcnosti. Napriek tomu vieme, že nás znepokojuje mnoho vecí, predovšetkým existuje mnoho rozdielov medzi úrovňou rozvinutosti bohatých a chudobných krajín a regiónov Európy.

S úžasom som si všimol, že medzi prioritami tejto stratégie nie je zmienka o rozvoji poľnohospodárstva, aj keď napriek všetkému vieme, že do roku 2050 musí svet zvýšiť produkciu potravín o 70 %, pretože na svete je stále viac ľudí a stále menej pôdy sa používa na poľnohospodársku produkciu. Je ťažké pochopiť, prečo sa rozvoj poľnohospodárstva nepovažuje v tejto stratégii za prioritu.

Poľnohospodárstvo znamená potravinovú bezpečnosť, poľnohospodárstvo znamená ekologickú bezpečnosť. Tieto záležitosti sú veľmi dôležité pre nás a pre budúce generácie. Nedokážem si predstaviť zodpovednú stratégiu rozvoja Európskej únie, ktorá by neobsahovala otázku rozvoja európskeho poľnohospodárstva.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Vážený pán predsedajúci, skôr ako budem hovoriť o stratégii EÚ do roku 2020, domnievam sa, že je potrebné odpovedať na určité poznámky, ktoré už skôr vyjadrili jeden alebo dvaja poslanci o stanovisku gréckej stredopravej strany o podpornom mechanizme gréckeho hospodárstva. Potrebujeme si objasniť určité otázky. Naša strana nikdy nebola proti európskemu podpornému mechanizmu pre Grécko. Naša strana jednoducho vnímala opatrenia, ktoré sa mali uplatňovať. Opatrenia, ktoré sa teraz uplatňujú, určite spôsobia hlbokú recesiu a stagfláciu a vláda rozhodla o týchto opatreniach sama bez akýchkoľvek predchádzajúcich informácií alebo dohody s inými politickými stranami v Grécku a gréckej spoločnosti. Väčšina vo vláde odmietla akúkoľvek predchádzajúcu dohodu, ktorá mohla vyústiť do všeobecného a potrebného politického a sociálneho súhlasu. Opakujem, že strana Nová demokracia nebola proti európskemu podpornému mechanizmu Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Vážime si každé euro od našich partnerov a ďakujeme im za podporu. Preto sme zodpovedne podporili odlišnú a účinnejšiu kombináciu politických opatrení. Podporujeme potrebu prísnej finančnej disciplíny a politiky rastu, aby sa Grécko mohlo vymaniť zo začarovaného kruhu hlbokej recesie a rýchlo postupujúcej inflácie s katastrofálnymi dôsledkami pre grécku spoločnosť a hospodárstvo a napokon aj s negatívnym vplyvom na Európu.

Pokiaľ ide o našu rozpravu o hospodárskej kríze a stratégii EÚ do roku 2020, domnievam sa, že nastal čas na konkrétne opatrenia a hmatateľné výsledky. Dosť bolo rečí. To je hlavná myšlienka môjho vystúpenia. Je to jednoduché. Euro je historickým úspechom európskej integrácie a my by sme ho mali brániť a zachrániť. Preto potrebujeme silné finančné a hospodárske riadenie, lebo bez tejto stratégie EÚ do roku 2020 mu hrozí riziko úpadku a nasledovanie precedensu, ktorý stanovila lisabonská stratégia.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán Koumoutsakos, vy ste ale opovážlivý! Práve som vás počul rozprávať o gréckej vláde a o tom, ako sa neobťažovala konzultovať s vami, rôznymi politickými stranami alebo občianskou spoločnosťou pred realizáciou týchto opatrení. Napriek tomu musím povedať, že súčasná grécka vláda nie je vôbec zodpovedná za danú situáciu. Je obeťou špekulantov, ktorých budem o chvíľu vo svojom vystúpení kritizovať. Je predsa mojou povinnosťou upozorniť na zodpovednosť predchádzajúcej vlády, ktorá celé roky pozmeňovala údaje, a na skutočnosť, že vaša strana bola pri moci minimálne dve parlamentné obdobia. Preto si myslím, že zodpovednosť nesie najmä Grécko a že politickú zodpovednosť nesie vaša strana. Máte odpoveď na túto otázku, pán Koumoutsakos?

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Pán kolega, vaše vystúpenie je výsledkom nedostatočných informácií. Predchádzajúca grécka vláda prevzala hospodárstvo v hlbokom dlhu, vo veľmi hlbokom dlhu, hospodárstvo na prehnitých základoch, a na tieto problémy, chronické problémy hlboko zakorenené viac ako 30 rokov upozornila a zdramatizovala ich obrovská medzinárodná hospodárska kríza.

Predchádzajúca vláda, pochopiteľne, urobila chyby, ale oveľa väčšie chyby, buď z dôvodu slabosti, alebo z dôvodu nedostatku odvahy, urobila súčasná vláda, ktorá meškala s prijatím opatrení potrebných na zvládnutie situácie minimálne päť mesiacov, a tým sa kríza deficitu, ktorá sa, ako veľmi dobre viete, vyskytuje v každej krajine, stala úverovou krízou.

Takto sme sa dostali do dnešnej drastickej situácie. Toto je moja odpoveď na vašu otázku s cieľom vypočuť si našu sebakritiku, ale v tomto prípade platí starodávne príslovie: „Kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom.“

  Edward Scicluna (S&D). – (MT) Vážený pán predsedajúci, ešte nikdy sa tak ako dnes nepresadzoval význam dlhodobej udržateľnosti verejných financií takýmto dramatickým spôsobom. Je jednoduché a prirodzené povedať: „Varovali sme vás, aby ste nenechali deficity a úverové špirály mimo kontroly“. A máme na to dostatok dôvodov. Teraz, keď mnoho členských štátov Európskej únie vrátane tých v eurozóne dospelo k tejto neudržateľnej situácii, však nemôžeme jednoducho zvrátiť situáciu a pokúsiť sa o to v čo najkratšom čase a zároveň ignorovať vážne hospodárske prostredie, v ktorom sa nachádzame.

Toto nie je výzva na odloženie našich činností v oblasti verejných financií. Nič tohto druhu nenaznačujem. Bezohľadne požadovať realizáciu úsporných programov v krajinách Európskej únie by však znamenalo odsúdiť celý európsky región na dlhé obdobie pomalého hospodárskeho rastu, ak nie niečo horšie. Nemôžeme si dovoliť obmedzovať dopyt ani v krajinách, ktoré sa chvália prebytkami na vnútornej aj vonkajšej úrovni a ktoré majú prostriedky na to, aby míňali viac a nie menej.

Musíme pomôcť slabším krajinám Európskej únie stimulovať ich hospodárstva prostredníctvom vývozu, a tak im pomôcť stimulovať vyhliadky rastu pracovných miest. Nebuďme dogmatickí. Situácia si vyžaduje, aby sme konali rozumne. Vyžaduje si aj prvok flexibility v mnohých odvetviach, nielen v hospodárskej politike.

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, celkom správne sme si veľa vypočuli o hospodárskej obnove v návrhu stratégie EÚ do roku 2020, ktorý predložila Komisia, ale podľa môjho názoru nie dosť o chudobe, preto ma potešilo, keď ste vo svojom vystúpení spomenuli znižovanie chudoby.

Nesmieme zabudnúť na to, že najzraniteľnejší v spoločnosti trpia počas hospodárskej recesie viac ako ktokoľvek iný, a preto musíme zaviesť mechanizmus na ich ochranu. Rada by som napríklad videla cieľ 25 % zníženia počtu občanov EÚ žijúcich v chudobe, ako aj ubezpečenie, že tí, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z pracovného trhu, budú môcť získať prístup ku kvalitnej práci, a že zároveň máme cieľ odstrániť nelegálnu prácu.

Musíme tiež zabezpečiť, aby členské štáty investovali do sociálneho zabezpečenia a systémov sociálnej ochrany, ako aj zaručiť prístup k právam, zdrojom a univerzálnym službám. Rada by som tiež videla cieľ celej EÚ, aby členské štáty do roku 2015 skoncovali s pouličným bezdomovstvom a aby sa rozvinuli integrované stratégie pre bezdomovstvo.

Vo všetkých týchto oblastiach by malo prebiehať viac konzultácií nielen s Parlamentom – a potešilo ma, že ste to spomenuli –, ale aj s mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú v tejto oblasti. Čo sa týka otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti, je potrebné ju posilniť. Všetci vieme, že nefungovala tak, ako by mohla, ale verím že v budúcnosti môže dobre fungovať, ak sa zavedú správne mechanizmy – ale len vtedy, ak sa zavedú tieto mechanizmy.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Táto stratégia sa prijíma v najhoršej možnej chvíli, keď priemyselná výroba v Európe klesla na úroveň 90. rokov a hrubý domáci produkt Európskej únie minulý rok klesol o 4 %. V tomto prípade však načasovanie nie je to najhoršie. Najhoršie je, že až štyri z piatich priorít, ktoré nám boli predstavené ako hlavné ťažné kone európskeho rozvoja, je ťažké považovať za európske opatrenia, konkrétne zamestnanosť, výskum a vývoj, vzdelávanie a boj s chudobou. V týchto otázkach v podstate nie je nič nadnárodné. Ide o záležitosti, za ktoré sú zodpovedné jednotlivé krajiny. Dá sa povedať, že len klimatická politika je oblasťou, v ktorej môžeme vykonať určité množstvo opatrení na európskej úrovni. Ostatné sú, úprimne povedané, záležitosťami pre jednotlivé členské štáty.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážený pán predsedajúci, stratégia EÚ do roku 2020 by mala zahŕňať názory na hospodársku krízu a navrhnúť novú formu riadenia, skôr ako pokúšať sa ozdraviť súčasný zlyhávajúci systém.

Predovšetkým sa zbavme niektorých nesprávnych myšlienok, najmä tých, ktoré sa týkajú Grécka. Toto nie je grécka kríza. Grécko a jeho obyvatelia sú dnes obeťami bezohľadného hospodárskeho a finančného systému, systému, ktorý zažil, ako krajiny G20 nakoniec v priebehu pár dní vyhodili niekoľko tisíc miliárd dolárov, aby zachránili banky, ktorý ale ponechal Grécko niekoľko mesiacov v agónii.

Medzinárodné samity sa teraz ignorujú, čo bude, bude. Financie sa napokon začali regulovať a Európa viedla nekonečné diskusie, ale supy neodleteli. Takže, čo teraz všetci hovoria? Že je potrebné upokojiť trh. Kto je však tým trhom? Špekulanti, ktorých musíme utíšiť, ako keby to boli polobohovia, a ktorým musíme prinášať obete, aby sme ich mohli poprosiť o zmilovanie.

Ako dlho musia ešte ľudia znášať tento cynický prístup? Ako dlho ešte musíme žiť v ilúzii trhu, ktorý dáva finančníkom viac, ako si zaslúžia, ale ktorý ochudobňuje ľudí? Nemôžeme dovoliť, aby terorizmus finančných trhov položil celé krajiny na lopatky.

Podvodník sa vystavuje obrovskému riziku, pretože útočí na základ suverenity štátu: jeho menu. Keď však obchodník špekuluje s dlhom krajiny, neriskuje. Kedy budú administratívni zločinci z vysokých finančných kruhov riadne potrestaní? Špekulanti, ktorí sa nenásytne priživovali na verejnosti, by mali byť postavení mimo zákona. Banky fungujúce ako kasína, v ktorých sa hrá o životy o a budúcnosť občanov, by sa mali zrušiť a od EÚ by sa malo žiadať, aby riadne dohliadala na finančné trhy a nie aby útočila na verejné služby.

Dámy a páni, na záver si myslím, že na nás hrajú túto hru už dosť dlho. Každý piatok môžeme usporiadať mimoriadny samit a vynaložiť miliardy, ale ak nezlikvidujeme základy tohto zločinu, jeden takýto piatok ukončíme oznámením, že EÚ je v bankrote.

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, európska politika súdržnosti preukázala v priebehu rokov svoju dôležitú úlohu a pre Spoločenstvo sa stala kľúčovou politikou. Európskym občanom poskytuje viditeľný a merateľný ukazovateľ solidarity. O jej úlohe svedčí aj jej začlenenie medzi ciele Lisabonskej zmluvy. Vďaka tomu si právom získala miesto v stratégii EÚ do roku 2020.

V návrhu stratégie táto politika nedostala potrebné miesto. Z tohto dôvodu si veľmi vážim správu o začlenení politiky súdržnosti medzi ciele, ktoré sa majú dosiahnuť na základe Lisabonskej zmluvy a stratégie EÚ do roku 2020, ktorá poskytuje neoceniteľné usmernenia. Silnú kohéznu politiku potrebujeme aj teraz, keď hospodárska kríza znižuje počet pracovných miest a oslabuje našu konkurencieschopnosť, a aj v budúcnosti, aby sme mohli potvrdiť, že Európska únia je silným hráčom na svetovej scéne.

Sú potrebné spoľahlivé porovnania, aby sme získali informácie o účinnosti a výkonnosti zdrojov investovaných do tejto politiky. Ako sa uvádza v správe, je potrebné posúdenie vplyvu výdavkov na politiku súdržnosti na regionálny rozvoj na základe špecifických ukazovateľov. S cieľom určiť ukazovatele hodnotenia by Komisia mala zvážiť a navrhnúť jasnú definíciu pojmu „územná súdržnosť“, pretože presne ten sa vyskytuje v Lisabonskej zmluve. Objektívne a presné kritériá hodnotenia možno stanoviť len po zvážení definície tohto pojmu. Tým sa poskytne konkrétny základ pre politiku, ako aj pre inštitúcie a občanov.

PREDSEDÁ: PÁN PITTELLA
podpredseda

  Tamás Deutsch (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel oceniť spravodajcov za ich výnimočnú prácu a poďakovať komisárom za významné a hodnotné úvahy.

Pred niekoľkými rokmi mi môj dobrý priateľ a radca povedal, že v živote sa vždy človek dostane do situácií, kde je buď súčasťou problému, alebo súčasťou riešenia. Stratégia EÚ do roku 2020 je podľa mňa v súčasnosti stále oveľa viac súčasťou problému ako riešenia. Myslím si, že je našou spoločnou zodpovednosťou, aby sme z tejto stratégie spravili oveľa viac súčasť riešenia. Dovoľte mi na chvíľku sa pozastaviť a poprosiť vás, aby ste zvážili, že už názov tejto stratégie je problematický. V prevažnej väčšine jazykov Európskej únie názov stratégia EÚ do roku 2020 nemá vôbec žiaden význam. Je ťažké si predstaviť, že spoločenstvo viac než 500 miliónov občanov by sa mohlo identifikovať so stratégiou založenou na pojme, ktorý ponúka recept na riešenie ich problémov v bežnom živote, no ktorej názov je taký neurčitý a taký vzdialený od ich bežného života. Tento názov môže byť veľmi zmysluplný, keď o ňom hovoria marketingoví špecialisti. No my nehovoríme o marketingových špecialistoch, ale o bežných Európanoch.

Máme ešte jedno múdre maďarské príslovie: kto vysoko lieta, nízko padá. Stratégia, ktorá je stále súčasťou problému, podľa mňa vysoko lieta a nízko padá. Najlepšie by možno bolo, aby sa zaoberala najdôležitejšou otázkou. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti podotkol, že podľa mňa to, čo potrebujeme, je posilnenie regionálneho rozvoja. Posilnenie regionálneho rozvoja zahŕňa investovanie, rast a tvorbu pracovných miest a myslím si, že najvážnejší problém, ktorému dnes ľudia čelia, je ten, že potrebujú pracovné miesta a viac pracovných miest. Toto sú otázky, ktoré som vám chcel ponúknuť na zváženie.

  Francesco De Angelis (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, odštartovanie stratégie Európskej únie do roku 2020 v skutočnosti znamená koniec predchádzajúcej fázy lisabonskej stratégie. Táto stratégia bude musieť riešiť negatívne štrukturálne dôsledky, ktoré finančná, hospodárska a sociálna kríza spôsobili a naďalej spôsobujú.

Myslím si, že ak má byť stratégia do roku 2020 účinná, musí sa sústrediť na dva kľúčové aspekty. Prvým je systém na vyhodnotenie pokroku, ktorý berie do úvahy metódu cukru a biča, a druhým rázna politika investovania do infraštruktúry, samozrejme spolu s nástrojmi na reguláciu finančného systému a finančných politík s cieľom obnoviť sociálny dialóg a sociálnu súdržnosť.

Infraštruktúra je základným kameňom opätovného zavedenia inovačných politík v priemysle, v malých a stredných podnikoch, vo výrobných konzorciách alebo vo výskumných inštitútoch a vo vzťahu medzi nimi a univerzitami a miestnymi inštitúciami. Správa pána van Nistelrooija by preto mala byť srdečne privítaná, keďže okrem toho, že poskytuje podrobný opis práce, ktorá sa dodnes vykonala v členských štátoch, sa začína zaoberať aj otázkou kritérií pre harmonizáciu finančných nástrojov a operačných plánov zameraných na inovácie.

Harmonizáciu pravidiel, postupov a administratívnych postupov pre riadenie projektov EÚ, ako aj zjednodušenie a zefektívnenie postupov a riešení, o ktoré nás dlho žiadali zainteresované strany a občania. Myslím si, že v tomto bode Európa môže a musí urobiť veľa, aby podporila rast, rozvoj a zamestnanosť.

  Marietje Schaake (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, keďže sa snažíme vyriešiť finančnú a hospodársku krízu, chcela by som upozorniť na významný nedostatok: nedostatok vzdelania. Bohužiaľ, musím skonštatovať, že Európa sa stáva každý deň hlúpejším kontinentom napriek tomu, že vzdelanie je naším najplodnejším a najbohatším zdrojom. Investovanie do vzdelania neprináša žiadne riziká.

Napriek tomu mladá generácia Európanov dopláca na krízu, keďže nezamestnanosť mladých rastie a rozpočty na vzdelávanie a inovácie sú zmrazené alebo znížené. Musíme krátiť rozpočtové výdavky, ale skúsme to urobiť s prístupom hodným 21. storočia, pretože kam dnes smeruje polovica rozpočtu EÚ? Do poľnohospodárstva! Mala by ísť na mladú generáciu a jej rozvoj. Nielen na tradičné vzdelávanie, ale napríklad na také, ktoré sa sústredí na počítačové zručnosti alebo podnikanie.

Vieme, že čím vyššie je vzdelanie jednotlivca, tým nižšia je pravdepodobnosť, že príde o prácu. Napriek tomu členské štáty nedodržiavajú nevyhnutný záväzok podporovať ambicióznu znalostnú ekonomiku. Európa preto trestá ďalšiu generáciu Európanov tým, že im nedovoľuje rozvinúť v plnej miere ich talent a ambície a dovoľuje Číne, Indii a Spojeným štátom, aby sa stali lákavejšími miestami pre talent, výskum, kreativitu a inovácie.

Krátkodobé opatrenia nás dlhodobo vyjdú draho. Podnikanie, excelentnosť a udržateľnú budúcnosť európskeho hospodárstva je možné podporiť, iba ak sme ochotní investovať do vzdelávania, pretože ktokoľvek si myslí, že vzdelávanie je drahé, nevie, koľko stojí hlúposť.

Dnes pani komisárka Kroesová predložila svoju predstavu o európskej digitálnej agende, ktorá je jedným z hlavných programov stratégie EÚ do roku 2020. Je to ambiciózna, ale aj konkrétna stratégia, ktorá sa snaží posilniť európsky digitálny trh v globálnom hospodárstve, ako aj umožniť pripojenie mnohých Európanov na otvorený internet.

Myslím si, že potrebujeme teraz robiť rozumnejšie rozhodnutia a musíme sa uistiť, že súčasná kríza sa nestane hypotékou pre mladých a mladú generáciu s úrokom, ktorý nikdy nebudú schopní splatiť.

Podporuje Komisia koordinovaný prístup odstúpením od medzivládneho postupu v rozhodovaní a posilnením úlohy Komisie a Parlamentu, aby sa zabezpečilo, že členské štáty dodržia svoje záväzky?

  Thomas Mann (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, lisabonská stratégia nemala žiadny trvalo udržateľný úspech. Prečo? Členské štáty, sociálni partneri a veľká časť občianskej spoločnosti boli príliš málo zapojení, a tak nemali žiadny zmysel pre spoločnú zodpovednosť. Stratégia EÚ do roku 2020 môže byť iná. Môže byť úspešná, pán komisár, ak sa bude zaoberať aj tými, ktorí sú vylúčení, ktorí sú porazení, a tými, za ktorými často nestoja záujmové skupiny.

V EÚ nemajú prácu ani dve tretiny tých, ktorí sú schopní pracovať. Iba polovica všetkých starších pracovníkov má prácu. Osemdesiat miliónov Európanov je nedostatočne kvalifikovaných a má čoraz menej príležitostí na pracovnom trhu. Túto situáciu nemôžeme akceptovať. No skutočná budúca stratégia potrebuje sociálnu orientáciu. Kvalitatívny rast v hospodárstve a zamestnanosti na jednej strane musí byť vyvažovaný sociálnou rovnosťou a udržateľnosťou. Pán komisár Andor, obaja na tom pracujeme.

Čo to konkrétne znamená? Systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov musia byť prispôsobené demokratickým zmenám. Prostredníctvom výmeny osvedčených postupov v celej Európe by sme mohli k tomu prispieť a učiť sa od ostatných a spolu s nimi. Európsky sociálny fond, jeden z vašich hojdacích koní, sa musí prispôsobiť novým problémom tak, aby mohol byť v skutočnosti ešte efektívnejší. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je nastavený tak, že tí, ktorým hrozí nezamestnanosť, sa dokážu postaviť na nohy. Naša spoločnosť musí byť integračná a musí začleňovať mladých ľudí, napríklad prostredníctvom vhodného vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby sa mohli profesionálne aj osobne rozvíjať.

Napriek všetkej nevyhnutnej konsolidácii vnútroštátnych rozpočtov, ktorá je presne tým, čo zažívame a o čom sme dnes ráno rokovali, je jedna vec, na ktorej nesmieme šetriť: investície do našich občanov – z hospodárskeho a sociálneho hľadiska a z hľadiska udržateľnosti. Stratégia EÚ do roku 2020 stojí a padá na týchto troch základných pilieroch.

  Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Mann, dúfam, že ste v pravidelnom kontakte s vašou pani kancelárkou, ak máte na veci rovnaký názor ako ja.

Stratégia EÚ do roku 2020 je skutočnou príležitosťou urobiť Európu sociálnejšou a potrebujeme túto príležitosť práve teraz, keď na adresu Európy počuť mnohé nenávistné slová a keď sa Európa vzdialila od občanov. Naozaj potrebujeme ponúknuť našim občanom niečo pozitívne, čo by vyvážilo situáciu. Keď ide o rast a zamestnanosť, mali by sme prestať nadraďovať záujmy podnikov záujmom ľudí. V skutočnosti to musí byť hlavný cieľ stratégie EÚ do roku 2020, pretože Európa potrebuje sociálny pokrok.

Už som to zdôraznila minulý pondelok na rokovaní rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti: nesmieme sa vzdať cieľa plnej zamestnanosti, ale nemôžeme mať plnú zamestnanosť za každú cenu, pretože potrebujeme dobré pracovné miesta. Stále hovoríme, že potrebujeme pracovné miesta, ale čo je podľa mňa dôležité, je to, aby tieto pracovné miesta boli dobré, aby v nich bolo sociálne zabezpečenie, aby ľudia nemuseli dostávať dotácie a aby mohli z práce vyžiť.

Stále neistejšia povaha pracovného života, rastúca nerovnosť príjmov, ako aj rastúca chudoba, o ktorých dnes hovorili mnohí rečníci, musia byť konečne odstránené prostredníctvom stratégie EÚ do roku 2020. Potrebujeme aktívnejšiu politiku na trhu práce a takú, ktorá sa venuje mnohým oblastiam. Nakoniec, ľudia očakávajú konkrétnejšie odpovede, skutočne veľmi konkrétne odpovede, a nie ikstú stratégiu!

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Hospodárska kríza, ktorá zasiahla náš kontinent, zamerala našu pozornosť – a bolo to tak správne – na zachraňovanie hospodárstiev členských štátov a zavedenie spoločného európskeho mechanizmu na ochranu pred hospodárskym kolapsom. Je pochopiteľné, že dnes sa pozornosť Európanov sústreďuje na zvyšovanie rýchlosti rozvoja a tvorbu pracovných miest, ale keď budujeme stratégiu pre Európsku úniu, nemôžeme sa obmedziť na toľké roky iba na rokovania o hospodárstve. Európska únia sa nesmie správať, akoby bola len efektívnym podnikateľom, ktorý buduje hospodársky úspech svojej firmy.

Stratégia EÚ do roku 2020 by mala obsahovať významný odkaz na úlohu kultúry pri dosahovaní sociálnych a hospodárskych cieľov, ktoré boli stanovené. Nakoniec, tieto priority ovplyvnia rozdelenie budúceho rozpočtu, takže by sme si mali zachovať možnosť financovať také oblasti, ako je napríklad rozvoj infraštruktúry v oblasti kultúry a ochrana kultúrneho dedičstva ako súčasť Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. V stratégii Európskej únie do roku 2020 by sme mali zdôrazniť významný vplyv kultúry na sociálny a hospodársky rozvoj Únie, keďže v konečnom dôsledku to boli práve myšlienkový kapitál a kreatívne odvetvia, čo Európu preslávili. Práve v tomto odvetví by sme mohli zvyšovať konkurencieschopnosť voči ostatným častiam sveta. Kreativita vyžaduje podnety a rozvoj od najskoršieho veku. Iba v tom prípade môžeme počítať s tým, že sa v Európskej únii kreativita do významnej miery zmení na inovácie vrátane inovácií v oblasti moderných technológií.

Kultúru v európskej politike nesmieme zanedbávať. Nesmieme odmietať všetky návrhy na posilnenie jej úlohy v politike Európskej únie s jednoduchým argumentom, že je to v kompetencii členských štátov. Európa je dnes hrdá na projekty, akým je Európske hlavné mesto kultúry, ale toto je projekt, ktorý bol vytvorený európskymi mestami, a práve ony nesú hlavné bremeno tohto veľkolepého programu.

Očakávam preto väčšie odhodlanie Európskej komisie zabezpečiť, aby záverečná verzia stratégie EÚ do roku 2020 zahrnula kultúru.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, 10 rokov po zavedení lisabonskej stratégie a v predvečer platnosti stratégie EÚ do roku 2020, uprostred úplnej hospodárskej a sociálnej krízy a krízy zamestnanosti vieme, že nemôžeme prekonať túto krízu, ani položiť základy nového a trvalo udržateľného rastu a novej sociálnej súdržnosti, ako ste povedali, pokiaľ neposilníme mechanizmy a nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii na podporu investícii do vedomostného trojuholníka – vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu.

Pred chvíľou ste potvrdili, pán komisár, že čo sa týka tohto cieľa, niektoré európske vlády ho plnia dobre, iné o niečo horšie. Aby sme neskončili uzavretí v hraniciach, ktoré odhalila lisabonská stratégia, myslím si, že Komisia musí v tejto oblasti posilniť otvorenú metódu koordinácie s členskými štátmi, zabezpečiť stimuly a tresty v Európskom sociálnom fonde a monitorovať výsledky.

Nezdá sa mi konzistentné, aby vlády robili to, čo urobila talianska vláda – znížiť výdavky na školstvo a univerzity o 8 miliárd EUR v priebehu troch rokov bez toho, aby sa ušetrené peniaze investovali späť do týchto oblastí. Predovšetkým preto, že máme 19 % študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, a 25 % mladých, ktorí sú nezamestnaní.

Na záver, nezdá sa vám vhodné posilniť zákonné právomoci v smernici 2005/36/ES, aby sa zjednodušilo vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie medzi členskými štátmi? V súčasnosti podľa správy profesora Montiho menej než 3 % európskych pracovníkov v skutočnosti pracuje v inom členskom štáte a jedným z dôvodov je zrejme práve toto zložité vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja mám poznámku k tomu, čo sa stalo v predchádzajúcom desaťročí 2000 – 2010, čo sa týka lisabonskej stratégie. Je pravda, že mnohí z nás nepovažovali výsledky za úplne uspokojivé aj vzhľadom na to, čo sa stalo do obdobia rokov 2008 – 2009. Napriek tomu nepochybne v tomto desaťročí vznikli nádeje a ambície a urobilo sa veľa, aby sa dosiahli ciele, ktoré boli stanovené, zvlášť v oblasti zamestnanosti.

Dnes sa nachádzame na začiatku nového, problematickejšieho a ťažšieho desaťročia a čo sa týka návrhov, ktoré nám boli doteraz predložené, čiastočne s nimi súhlasím, aj keď pri ich podrobnom čítaní vidím stále priveľa nedostatkov. Sústredila by som sa na to, čo sú základné zásady tohto návrhu, ale obmedzím sa na posudzovanie rastu a zamestnanosti.

Viac pracovných miest, väčší hospodársky rast: toto je cieľ, ktorý si musíme stanoviť, berúc do úvahy, že tak robíme v situácii nadmerných úrovní verejného dlhu, nízkeho štrukturálneho rastu a vysokých mier nezamestnanosti. Preto sú ciele, ktoré sme si stanovili, príliš ambiciózne a miestami príliš málo pružné. Takže možno s trochu menšími ambíciami a trochu väčšou pružnosťou budú ciele rastu a zamestnanosti dosiahnuteľné.

  Zita Gurmai (S&D). – Vážený pán predsedajúci, kým pani komisárka Redingová potvrdila a pán predseda Komisie Barroso znovu potvrdil vo svojom dnešnom liste, že Charta žien Komisiu zaväzuje podporovať a zabezpečovať rodovú rovnosť a práva žien vo všetkých politických oblastiach, som sklamaná, že sa to neprejavilo v praxi v stratégii EÚ do roku 2020. Nemali by sme byť ambicióznejší, než sme boli pri lisabonskej stratégii? Ignorovanie 52 % dostupných schopností, vedomostí a pracovnej sily Európy v akomkoľvek odvetví a na akejkoľvek úrovni by bolo vážnou stratou.

Ak má Európa využiť celý svoj potenciál a prekonať krízu, musíme zabezpečiť, aby sa miera zamestnanosti žien zvýšila aspoň na 70 %, čo by preukázali osobitné rodové štatistiky. Potrebujeme taktiež osobitné ciele, aby sme mohli posúdiť snaženie každého členského štátu dosiahnuť rodovú rovnosť a robiť na základe toho zlepšenia.

Aké? Musíme znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov o 10 % v každom členskom štáte. Musíme prehodnotiť odvetvie zdravotníctva, v ktorom prevládajú ženy, zvýšením platov a zlepšením podmienok, ako aj dostupnosťou služieb, keďže ide o čoraz dôležitejšie odvetvie pre našu starnúcu spoločnosť.

Musíme zvýšiť počet žien v rozhodovacích orgánoch, ako sú pozície v riadiacich a výkonných výboroch založené na nórskom modeli s kvótami 40 %. Musíme zvýšiť dostupné možnosti pre ženy vo výskume a rozvoji a inováciách a odborne ich pripraviť na nové ekologické pracovné miesta.

Členské štáty nemôžu zanedbávať rozširovanie, zlepšovanie a vykonávanie barcelonských cieľov vo všetkých členských štátoch. Európska únia a všetky členské štáty sa naozaj musia snažiť, aby začlenili všetkých ľudí, keď chceme dosiahnuť inteligentnú, ekologickú a pokrokovú spoločnosť. Som presvedčená, že náš pán komisár Andor to dokáže.

  Jan Olbrycht (PPE). – (PL) Rokovanie o stratégii EÚ do roku 2020 musí brať do úvahy skúsenosť s predchádzajúcou stratégiou. Všetci vieme, že zlyhania tejto stratégie boli spôsobené v prvom rade tým, že stratégia bola založená na zodpovednosti jednotlivých členských štátov v otvorenej metóde koordinácie a jej úspechy pochádzajú okrem iného z „lisabonizácie“ alebo zahrnutia určitých lisabonských cieľov do politiky súdržnosti.

V súvislosti s tým sa musíme pýtať, ako máme pristupovať k novej stratégii. Vyzerá, že je teraz úplne nevyhnutné, aby sme v prvom rade jasne ukázali, že sa zaoberáme politikami zmlúv, ktoré nie sú pripravené na účely stratégie, ale pôsobia v dlhšom časovom horizonte, ako napríklad politika súdržnosti. To znamená, že musíme použiť jednotlivé politiky, aby sme stratégiu realizovali, ale stratégia podľa predchádzajúcich skúseností bude úspešná len vtedy, keď budú jednotlivé politiky navzájom prepojené. Všetky opatrenia, ktoré rozdeľujú jednotlivé politiky, delia financovanie a rozdeľujú úlohy, skončia rovnakým neúspechom ako ostatná stratégia. Z toho dôvodu potrebujeme kombinovať, začleňovať a robiť opatrenia spojené so súčinnosťou.

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, zadlženosť ekonomík členských štátov spolu so starnutím populácie predstavuje pre Európu skutočnú časovanú bombu. Vieme, že napríklad výskyt ochorení súvisiacich s vekom, ako je Alzheimerova choroba, sa za najbližších desať rokov zdvojnásobí. To bude predstavovať obrovskú záťaž pre ekonomiky členských štátov. Nemali by sme však robiť z dlhu zaklínadlo. Ako si spomínam, Ceauşescovo Rumunsko bolo krajinou bez dlhu tak, ako je dnes Kórejská ľudovodemokratická republika. Existuje tiež takzvaný rozumný produktívny dlh alebo inteligentný dlh, ak sa tento dlh investuje do ľudí. V tejto súvislosti je napríklad odstránenie chudoby alebo znižovanie nezamestnanosti mladých pre spoločnosť veľmi výnosnou investíciou.

Čoho sa dosť oprávnene v súčasnosti obávam, je to, v ktorých oblastiach budú členské štáty krátiť výdavky, keď začínajú znižovať svoje schodky. Budú krátiť vo vzdelávaní, zamestnanosti starších ľudí, zamestnanosti zdravotne postihnutých alebo kde? To nebude rozumné ani inteligentné. Preto je stratégia EÚ do roku 2020 veľmi dôležitým dokumentom a som jednou z tých, čo hovoria viac Európy, a nie menej Európy. Viac Európy znamená niečo podobné ako odstránenie pokazeného koreňa zuba: členské štáty budú mať povinnosť dosiahnuť ciele, ktoré sú stanovené v tejto stratégii EÚ do roku 2020.

  Angelika Niebler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pokiaľ ide o stratégiu EÚ do roku 2020, ak mám byť úprimná, vôbec si nemyslím, že dnes diskutujeme o stratégii EÚ do roku 2020. Pred desiatimi rokmi sme prijali stratégiu, lisabonskú stratégiu. Keď sa teraz obzriete za uplynulým desaťročím, výsledky sú obmedzené, ak to tak mierne môžem nazvať.

Myslím si, že by sme sa teraz mali skôr zamerať na to, na čom ľuďom doma v našich členských štátoch skutočne záleží, než robiť znova tie isté chyby. Ľudí zaujíma, či budeme schopní zabezpečiť stabilitu našej meny. Bude inflácia? Aké ponaučenie si musíme vziať z vývoja v uplynulých dvoch rokoch, z finančnej a hospodárskej krízy a teraz z menovej krízy? Skutočne napomíname účastníkov finančných trhov, ktorí prispeli ku kríze?

Predovšetkým by som vyzvala Komisiu, aby podnikla opatrenia na zabezpečenie rýchlej regulácie finančného trhu a pokroku v Európe s cieľom predísť tomu, čo sa stávalo v minulých rokoch, keď sa peniaze posielali na cestu okolo sveta v ten istý deň aj päťkrát a mnoho ľudí na tom zarobilo, pričom straty sa znárodnili. Chcela by som požiadať Komisiu, aby členské štáty uplatňovali prísnu rozpočtovú disciplínu a vykonávali príslušné predpisy. Tiež by som chcela požiadať o čo najrýchlejšie sprísnenie rozpočtových usmernení v rámci Paktu stability a rastu.

Na to by sa malo zamerať naše úsilie. Naliehavo žiadam Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia, ale nie ako predtým, z vlastnej iniciatívy alebo po dôkladnej diskusii s členskými štátmi. Namiesto toho by mala konečne brať Parlament vážne ako zákonodarný orgán rovnocenný s 27 členskými štátmi.

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Súhlasím s predchádzajúcou rečníčkou; Pakt stability sa musí uplatňovať. Pred uplatňovaním Paktu stability sa však musí začať uplatňovať niekoľko iných vecí. Orgány Európskej únie s rozhodovacou právomocou však musia rýchlo reagovať, v prípade potreby musia konať, pretože ak by pani Merkelová včas rozhodla a ak by Európska únia prijala potrebné opatrenia, občanom Európy by sme ušetrili veľa peňazí.

Európska únia potrebuje svojich občanov, aby bola hospodársky silná a uznávaná vo svete. Občania musia byť zdraví a vzdelaní a musia mať prácu. Európska únia to musí mať na pamäti pri plánovaní stratégie do roku 2020, pri plánovaní jednotného trhu. Jednotný trh musí byť zameraný na občanov a musí byť jednotným trhom s ľudskou tvárou.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Mám doma psa. Nedávno si môj pes vzal zo stola klobásu a zjedol ju. Otázka znie – koho treba viniť zato, že pes zjedol klobásu? Je na vine pes, pretože urobil niečo, čo je preňho celkom prirodzené? Alebo som na vine ja, pretože som neodpratal klobásu zo stola a nevrátil ju späť do chladničky, keď som dojedol?

Na globálnych finančných trhoch hodnota eura klesá každý deň. Koho treba viniť za tento stav? Mnohí kolegovia poslanci hovoria, že za útoky na euro a za jeho znehodnotenie sú zodpovední špekulanti, že je za to zodpovedný trh. Dámy a páni, ponúkam vám úvahu, že možno netreba viniť trh. Trh skôr odhalil podstatu chyby, hlavnú príčinu. Hlavná príčina našich dnešných ťažkostí je celkom jednoduchá – európske krajiny už príliš dlho žijú nad svoje pomery, utrácajú oveľa viac, než dokážu zarobiť. Trhy na to reagujú rovnako, ako reagoval môj pes na vôňu klobásy, ktorú som nechal na stole. Lotyšsko pred rokom a pol zažilo podobnú krízu, akú máme teraz vo zvyšnej časti Európy; finančné trhy zaútočili na našu menu a stratili voči nej všetku dôveru. Namiesto toho, aby sme sa sťažovali na túto situáciu, upravili sme svoje základné ukazovatele, opravili sme a zozbierali svoje verejné financie. Podľa môjho názoru, ak chceme, aby stratégia EÚ do roku 2020 mala zmysel, musí byť našou prvoradou a najdôležitejšou prioritou to, aby európske štáty kontrolovali svoje verejné výdavky tak, aby ich príjmy zodpovedali ich výdavkom. To by obnovilo dôveru, zmiernilo krízu a pomohlo znovu nadobudnúť pokoj na finančných trhoch. Ďakujem vám.

  Georgios Stavrakakis (S&D). – Vážený pán predsedajúci, dnes diskutujeme okrem iného o dvoch vynikajúcich správach, ktoré predložili pán Ricardo Cortés Lastra a pán Lambert van Nistelrooij. Obidve tieto správy jasne dokazujú dôležitosť príspevku politiky súdržnosti pre dosiahnutie cieľov, ktorými sú konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ako aj významnú úlohu, ktorú zohráva znalostná ekonomika pri podpore inovácií a rastu.

Stratégia EÚ 2020 je vo viacerých bodoch podobná lisabonskej stratégii, avšak snaží sa viac zamerať a zúžiť svoju pozornosť na konkrétne ciele. Zostáva však jedna oblasť – dosť významná –, ktorá zostáva stále nejasná, a to mechanizmus plnenia. To je úloha členských štátov a partnerského preskúmania podporeného monitorovaním zo strany Komisie.

Zdá sa mi, že sme sa nepoučili zo skúsenosti vyplývajúcej z nedostatočného plnenia lisabonskej stratégie. Naliehavo žiadam Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré zaistia dokonalejší mechanizmus plnenia stratégie EÚ 2020, aby sa zaistilo, že všetky jej ciele sa budú plniť konkrétnymi opatreniami a nielen slovami.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Lisabonská stratégia stanovila náročné ciele, ale Európa ich nedokázala splniť. Pravdu povediac, k novej stratégii pre ďalšie desaťročie smerujeme vo výnimočne zložitej a nepriaznivej situácii. Všetci súhlasíme s tým, že ak sa máme dostať zo súčasnej krízy, priorita a dôraz na rozvoj trojuholníka „vzdelanie, výskum, inovácie“ je tou najlepšou investíciou, a to nám umožňuje byť optimistickými, pokiaľ ide o budúcnosť Európy.

Dôležité je zdôrazniť, že táto stratégia sa musí zaviesť do prostredia solidarity, do prostredia úzkej spolupráce medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti, aby sa predišlo všetkým nedorozumeniam, by som chcel jasne uviesť, že mechanizmus podpory pre Grécko napriek všetkým odkladom túto solidaritu dokazuje, a nemali by ste pochybovať o tom, že ho uznávame.

V Novej demokracii, našej stredopravicovej strane v Grécku, sme dali jasne najavo, že si vážime peniaze, ktoré ostatní Európania vkladajú do mechanizmu podpory. Okrem požadovaných obetí, ktoré sa musia spravodlivo rozdeliť, a v tejto veci sme sa kriticky vyjadrili k niektorým opatreniam, okrem znižovania výdavkov potrebných na zníženie dlhu a zníženie deficitu sú však potrebné aj iniciatívy zamerané na rast, ktoré vyvedú krajinu z recesie, iniciatívy, ktoré sme dodnes nevideli. To je jediný spôsob, ako sa aj my v Grécku budeme schopní priblížiť k ambicióznym cieľom stratégie do roku 2020, a ktoré sú jediným spôsobom, ako sa z tejto krízy dostaneme silnejší.

(Rečník súhlasil, že V PRIMERANOM ČASE odpovie na otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Derek Vaughan (S&D). – Vážený pán predsedajúci, sám som mal možnosť presvedčiť sa, aká dôležitá je politika súdržnosti pre Wales, a preto vítam správu pána Lastru o politike súdržnosti a stratégiu EÚ do roku 2020. V celom Walese je veľa projektov, z ktorých majú prospech jednotlivci a spoločenstvá. Vôbec preto nepochybujem o tom, že štrukturálne fondy môžu pomôcť splniť ciele stratégie EÚ do roku 2020. Rád by som sa však vyjadril k týmto bodom.

Stratégia EÚ do roku 2020, piata správa o súdržnosti a rozpočet sa musia zosúladiť. Štrukturálne fondy by sa mali v budúcnosti riadne financovať, financovanie štrukturálnych fondov by sa nemalo vrátiť na vnútroštátnu úroveň a prechodný štatút by sa mal udeliť tým regiónom, pre ktoré prestáva platiť štatút konvergencie.

Ak môžeme dosiahnuť všetky tieto veci, som pevne presvedčený, že politika súdržnosti nám môže pomôcť splniť ciele stratégie EÚ do roku 2020. Politika súdržnosti by tiež zvýšila dôležitosť stratégie EÚ do roku 2020 pre jednotlivcov a občanov v celej Európe.

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Na základe stanoviska, ktoré zaujal môj blízky grécky kolega pán Papanikolaou z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), by som rada využila túto príležitosť a poskytla toto objasnenie, ktoré považujem za mimoriadne dôležité v týchto krízových časoch, a to najmä pre Grécko:

Grécko neberie peniaze od iných štátov. Členské štáty Európskej únie si požičajú s nízkou úrokovou sadzbou a požičajú, poskytnú peniaze mechanizmu a prostredníctvom neho Grécku, no s vyššou úrokovou sadzbou. Neberieme peniaze od iných štátov.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Máte úplnú pravdu, pani Raptiová. Požiadavky Grécka na pôžičku by, samozrejme, boli menšie a Grécko by bolo schopné ľahšie získať peniaze na finančných trhoch, keby zo strany súčasnej gréckej vlády nebol taký odklad, ktorý je teraz šesť mesiacov.

  Thomas Ulmer (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pani Nieblerová už povedala veľa o tom, čo ma tiež znepokojuje. Veľmi ma znepokojuje naša spoločná budúcnosť v EÚ. Nemôžem len pokračovať ďalej podľa programu bez toho, aby som nespomenul krízu.

Jednému z našich hlavných cieľov, ktorým je euro a jeho vysoká menová stabilita, hrozí úplný kolaps. Prosperitu a pracovné miesta nie je možné vytvoriť bez bezpečnej peňažnej hodnoty. Hovoríme o Európe v roku 2020, ale nevieme ani to, ako bude Európa vyzerať v roku 2011. Diskutujeme o mäse, ktoré sa zlepuje použitím trombínu, a hovoríme o časoch jazdy samostatne zárobkovo činných vodičov, ako keby sa hlavné problémy Únie vyriešili samy.

Musíme vyslať silné a rýchle signály o regulácii, organizovaní a vylepšení deficitov v štátnych rozpočtoch aj v bankovom sektore. Dovoľte mi uviesť zopár príkladov: potrebujeme jasné definície a prísne tresty pre tých, ktorí porušujú ustanovenia o deficite, ako je napríklad stiahnutie financovania. Potrebujeme jasné pravidlá pre banky, ako je zákaz derivátov na úverové zlyhanie alebo požiadavky na poistenie vkladov vo výške ich príslušnej nominálnej hodnoty. Dovoľte mi tiež dodať vetu známeho nemeckého starostu, ktorý bol veľa rokov predsedom Združenia miest a obcí Nemecka: Ak niekto nemíňa peniaze, ktoré nemá, neznamená to, že šetrí.

  Kerstin Westphal (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa vrátiť k správe pána Cortésa Lastru, o ktorej si myslím, že je veľmi dobrá. Politika súdržnosti je skutočne najlepší nástroj na mobilizáciu investícií do rastu a zamestnanosti. Chcela by som tu však znovu zdôrazniť dôležitosť miest a obcí, pretože budú zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020.

Štyria z piatich Európanov žijú v mestských oblastiach. Obce a mestá sú hybnou silou hospodárskeho rastu Európy. Zároveň majú mnoho mimoriadne naliehavých problémov. Kľúčovými slovami sú tu napríklad sociálna integrácia, životné prostredie a doprava, ale tiež demografická zmena. Obce a mestá majú preto konkrétnu úlohu, pokiaľ ide o skutočné zlepšenie životných podmienok obyvateľov.

Európske mestá a obce sú okrem toho kľúčovými aktérmi v oblasti inovácií, výskumu a vzdelávania a zohrávajú preto podstatnú úlohu pri vykonávaní lisabonskej stratégie a stratégie EÚ do roku 2020. Toto všetko by sa malo zohľadniť počas vykonávania týchto stratégií a pri formovaní budúceho smerovania politiky súdržnosti.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, posledné dva roky zanechali po sebe milióny nezamestnaných, čo zapríčinilo ďalšie štátne dlhy, ktoré budú veľa rokov stagnovať, a čo obnovilo tlak na našu sociálnu súdržnosť a spôsobilo v nej nové starosti.

Musíme rozhodným spôsobom a včas reagovať a s cieľom zabrániť chybám pri rozhodovaní, ktorým podľahla lisabonská stratégia, musí byť stratégia EÚ do roku 2020 vo svojich cieľoch mimoriadne realistická a musí si stanoviť vyvážené ciele. Tri z týchto cieľov sú podľa mňa, pán komisár, prioritné. Prvým je určite stabilná mena a stabilné štátne rozpočty, ktoré však nesmú byť oddelené od rozvoja a hospodárskeho rastu. Potrebujeme investície do výskumu a inovácií, aby boli naše odvetvia čoraz konkurencieschopnejšie a aby naše výrobky dosahovali najvyššiu kvalitu. Musíme podporovať malé a stredné podniky a nové odvetvia, ako sú IT a udržateľné zdroje energie a, samozrejme, naša infraštruktúra. Pokúsme sa zvýšiť celkovú úroveň vzdelania; áno, ale predovšetkým musíme prispôsobiť odborné vzdelávanie potrebám trhu práce a výroby. Paradoxom je, že podniky stále požadujú špecialistov, ktorých im trh nedokáže ponúknuť. Je jasné, že každý cieľ by sa mal týkať národného kontextu, ale v rámci širšej európskej stratégie.

Uzavriem to tým, že kríza v Grécku a kríza v oblasti hospodárstva a zamestnanosti v celej Európe potvrdzujú, že na ochranu sociálnej súdržnosti, rozvoja a stabilných štátnych rozpočtov potrebujeme silné a spoľahlivé hospodárske riadenie na európskej úrovni, ktoré by umožnilo európskym inštitúciám vrátane Parlamentu prijať účinné a preventívne opatrenia.

  Damien Abad (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, všetci sme sa zhodli na hlavných cieľoch stratégie EÚ do roku 2020 a ak všetci s týmito cieľmi súhlasíme, mali by sme si teraz zabezpečiť vhodné prostriedky na ich plnenie. Medzi tieto prostriedky patrí napríklad vytvorenie hospodárskej vlády EÚ.

Aby sa tieto pekné slová a hlavné ciele stali realitou a aby sa tentoraz predišlo tomu, čo by som nazval určitým kolektívnym rozčarovaním z lisabonskej stratégie, je dôležité, aby sme si zabezpečili zdroje potrebné na prijatie opatrení. Aj z tohto dôvodu plne podporujem návrh Komisie, aby EÚ vopred kontrolovala vnútroštátne rozpočty, avšak s podmienkou, že do týchto kontrolných opatrení budú zapojené národné parlamenty a Európsky parlament.

Chcel by som však podrobnejšie hovoriť o kríze a mladých ľuďoch. Myslím si, že mladí ľudia sú hlavnými obeťami tejto krízy a že musíme využiť ponúknutú príležitosť vrátiť mladých ľudí späť do centra záujmu tejto stratégie EÚ do roku 2020.

Po prvé, stratégia EÚ do roku 2020 musí byť začleňujúca stratégia. Mobilita, ktorá je konkrétnym vyjadrením koncepcie slobody pohybu v rámci EÚ, sa musí stať skutočnou možnosťou pre všetkých mladých ľudí, nielen pre študentov. Preto dúfam, že Komisia podporí môj návrh na rozšírenie programov európskej mobility pre mladých učňov.

Okrem toho sa tiež domnievam, že táto stratégia musí podporovať zvyšovanie kvalifikácie mladých ľudí, aby sa odstránil problém nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi, pretože všetci vieme, že prechod zo školského prostredia do prvého zamestnania je jedným z hlavných problémov, ktoré musia riešiť mladí ľudia. Spôsob, ako pokročiť v tejto oblasti, je zvyšovať ich kvalifikáciu napríklad prideľovaním finančných prostriedkov EÚ na politiky pre mladých ľudí.

Napokon je potrebné, aby všetci mladí Európania mali možnosť mobility a mohli si zvyšovať úroveň zručností, pretože to, čo potrebujeme predovšetkým, je inovatívna mladá generácia. Mladí ľudia sú tí, ktorí budú dnes vytvárať rast a inovácie zajtrajška. Preto nechcem, aby boli mladí ľudia vynechaní z tejto stratégie EÚ do roku 2020.

  Rosa Estaràs Ferragut (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, v roku 2000 sme schválili lisabonský program s jeho veľmi ambicióznymi cieľmi. Niektoré z nich boli, ale mnohé z nich neboli splnené. Regionálne fondy nepochybne prispeli k lisabonskej stratégii.

O desať rokov neskôr sme zmietaní najhoršou hospodárskou krízou, akú si pamätáme. Verím, že táto kríza poslúžila na to, aby nám v rámci tejto novej stratégie EÚ do roku 2020 umožnila zistiť, kde sme postupovali nesprávne, a umožnila nám zdokonaliť sa, aby sme dosiahli lepšie výsledky.

Predovšetkým sme si uvedomili, že je dôležitá koordinácia medzi všetkými úrovňami riadenia, ako sa jasne uvádza v správe pána Cortésa Lastru. Tiež sme zistili, že na dosiahnutie cieľov, ktoré navrhujeme, je dôležitý príspevok regionálnych fondov.

Domnievame sa, že absolútnou nevyhnutnosťou je kombinácia konkrétnych opatrení na všetkých úrovniach – na úrovni Európskej únie, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov. Ak budeme spolupracovať, budeme oveľa silnejší. Dôležité je, aby do stratégie EÚ do roku 2020 bola začlenená aj politika súdržnosti, ktorá zahŕňa hospodárske, sociálne a územné hľadiská.

V súvislosti s témou týkajúcou sa politiky súdržnosti by som tiež chcela poznamenať, že byrokratické postupy by mali byť oveľa pružnejšie a efektívnejšie. Okrem toho sa tento rozdiel bude musieť určitým spôsobom zohľadniť v sektore zdravotne postihnutých.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť dôležitú úlohu, ktorú majú zohrávať európske regióny, mestá a obce, a najmä potrebu venovať viac pozornosti oblastiam s osobitnými potrebami, ako sú horské oblasti, pobrežné oblasti a ostrovy.

Slovom, ak chceme byť úspešní, musíme mať možnosť spoľahnúť sa na európske regióny, obce a mestá a na reformovanú politiku súdržnosti v súlade s novou situáciou.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Európa v roku 2020 musí byť Európou pre svojich občanov a musí uspokojovať ich potreby. Domnievam sa, že práve tento prístup musí tvoriť základ tejto stratégie. Dôležité je, že v rámci nového európskeho rámca pokračujeme s opatreniami podporujúcimi rozvoj a ciele, ktoré už boli stanovené, pričom je potrebné sledovať ich hmatateľné výsledky, aby dosiahli pozitívny vplyv. Konkrétne tým myslím investície do akéhokoľvek druhu infraštruktúry, ktoré nám umožnia stať sa oveľa konkurencieschopnejšími z hospodárskeho hľadiska.

Musíme naďalej podporovať politiku hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s cieľom zmenšiť rozdiely medzi regiónmi a vytvoriť platformu pre vyvážený hospodársky rozvoj, ako je uvedené aj v Lisabonskej zmluve.

Európa v roku 2020 musí byť Európou globálnych opatrení, čo sa dá dosiahnuť, ak Európska únia bude mať spoločnú úroveň rozvoja, ktorý zvýši schopnosť miestnych a regionálnych aktérov reagovať na globálne problémy.

Európa v roku 2020 je Európa, v ktorej sa regióny rozvíjajú podľa svojho špecifického potenciálu a v ktorej využívajú regionálny aspekt výskumu, vývoja a inovácií na podporu hospodárskeho rozvoja a na zvýšenie úrovne zamestnanosti.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, keď hovoríme o stratégii EÚ do roku 2020, potom predovšetkým hovoríme o budúcnosti nášho kontinentu: Kam chceme ísť? Aký život tu budú naši občania schopní žiť?

Podľa mňa predovšetkým musíme analyzovať skutočnú situáciu, aby sme mohli nájsť správne nástroje na dosiahnutie týchto cieľov. Dôležité je tiež rozlíšiť príčinu a dôsledok. Aké skutočné hlavné problémy máme v súčasnosti? Myslím si, že jedným z nich je určite starnutie našich európskych spoločností. Zatiaľ sa nám, bohužiaľ, nepodarilo Európu dostatočne zatraktívniť pre ľudí tak, aby zakladali rodiny a mali deti. To znamená, že v budúcnosti budeme čeliť veľkému tlaku na verejné rozpočty, pretože našim dôchodkovým systémom hrozí, že budú podfinancované.

Po druhé už máme vysoký deficit verejných financií. Podľa klasickej teórie Johna Keynesa sme v tejto kríze minuli veľa peňazí. Teraz nastal čas šetriť. Znamená to však, samozrejme, aj to, že naša mena sa ocitne pod tlakom. Príznaky toho môžeme vidieť v súčasnej kríze Grécka a všetci teraz čelíme problému vyplývajúceho z toho, že sa nám nepodarilo urobiť naše hospodárstvo dostatočne konkurencieschopným na vytvorenie hospodárskeho rastu, aby sme tak boli schopní riešiť tento vysoký deficit verejných financií.

Tu v Európe máme pravidlá upravujúce tieto oblasti, ako napríklad Pakt stability a rastu, ale, bohužiaľ, nikto ich nedodržiava. To je jeden z hlavných problémov. Vytvárame nové pravidlá, ale myslím si, že niekedy by bolo oveľa lepšie uplatňovať súčasné pravidlá, aby skutočne mohli dosiahnuť svoje plné uplatnenie. Naliehavo preto žiadam Komisiu, aby predovšetkým vytvorila nekompromisné prostredie, aby sme mohli dosiahnuť tieto dohodnuté ciele.

  Sabine Verheyen (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, chcela by som nadviazať na to, čo už povedal pán Seeber. Ak skutočne chceme úspešne splniť ciele programu do roku 2020, najprv sa musíme venovať tejto práci.

Potrebujeme silnú reguláciu finančného trhu, reguláciu, ktorá bude skutočne lepšia na zabezpečenie dohľadu a regulovania ďalšieho postupu v týchto oblastiach. Musíme si však tiež upratať pred vlastným prahom, to znamená zabezpečiť zavedenie lepšej kontroly toho, ako efektívne sa využívajú finančné prostriedky z príslušných štrukturálnych fondov a akým spôsobom by sme mali podporiť ďalší rozvoj. Musíme tiež viac zapojiť miestne a regionálne orgány do našich štruktúr a plánovania, pretože v konečnom dôsledku práve ony musia v skutočnosti vykonávať úlohy a vysvetľovať, ktoré úlohy sa musia plniť, ak máme dosiahnuť ciele, ktoré sme si celkom oprávnene vytýčili. Vytýčenie cieľov bez toho, aby sme dôkladne a systematicky riešili súčasný stav a úlohy, ktoré treba splniť, a bez analýzy toho, čo treba urobiť, však podľa môjho názoru nemá veľký zmysel.

Ako pán Ulmer predtým povedal, prešli sme k programu a hovoríme o každodennej práci tohto Parlamentu, o potravinovej bezpečnosti a tak ďalej bez toho, aby sme si skutočne uvedomili prioritné otázky, ktoré treba vyriešiť. To musí byť náš východiskový bod. Predovšetkým sa musíme zamerať na získanie kontroly nad našou finančnou situáciou a musíme zabezpečiť, aby všetci dodržiavali tieto pravidlá. Musíme tiež zabezpečiť, aby Parlament a najmä Komisia v budúcnosti prísnejšie uplatňovali mechanizmy kontroly, ktoré mali v minulosti k dispozícii, a musíme mať väčšie právo vyjadriť s k tomu, čo sa deje v niektorých členských štátoch.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, som hrdý, že môžem povedať pár slov v súvislosti s touto rozpravou o stratégii EÚ do roku 2020, a chcem poukázať na tieto veci.

Musím povedať, že je smutné a niekedy aj deprimujúce počúvať, ako rečníci jeden po druhom tu v Štrasburgu aj v Bruseli hovoria o neúspechu lisabonskej stratégie. Nemožno hovoriť o celkovom neúspechu; keby to tak bolo, nemyslím si, že by 67 % občanov Írska hlasovalo vlani v októbri za Lisabonskú zmluvu. Ako povedal pán komisár, priniesla veľa výhod, ktoré všetci môžu vidieť najmä na regionálnej úrovni. Sú však viaceré oblasti, ktoré by nás mali znepokojovať.

Predovšetkým na čo sa tu hodí šesťmesačné rotujúce predsedníctvo? Vidím, že všetky krajiny, ktoré sem prichádzajú, uvádzajú vlastné priority na šesť mesiacov tam, kde sa skôr hodia pre celkové ciele, ktoré sú ročne stanovené na desať rokov. Myslím si, že to je veľmi dôležité; žiadny futbalový tím predsa nemení svojho manažéra každých šesť mesiacov, pretože by prišiel s rôznymi súbormi priorít, ktoré sa nedajú dosiahnuť v krátkom čase.

Po druhé vítam nástroje, ktoré boli zavedené, aby si členské štáty plnili povinností a aby niesli následky, ak pri tom zlyhajú. Jemný prístup viac neposlúži. Ak patríte do tímu a hráte zle, buď s vami skončia, alebo vám prikážu zlepšiť hru. Musíme svoju hru zlepšiť.

A nakoniec chcem povedať, že tiež vítam návrh posilniť regióny a mestá ako súčasť tohto procesu.

  Sophie Auconie (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, 9. mája EÚ na podnet ministrov hospodárstva a financií rázne zareagovala na situáciu na finančných trhoch. Hoci Európsky parlament podlieha dlhším parlamentným postupom, nesmie zostať v nečinnosti.

Myslím si, že tento Parlament a my, jeho poslanci, musíme zohrať tri dôležité úlohy. Predovšetkým musíme v plnej miere podporiť vlády a Komisiu v súvislosti s iniciatívami, ktoré nedávno prijali. Po druhé musíme okamžite začať pracovať na tom, aby sme našli riešenia, ktoré nám zo strednodobého a dlhodobého hľadiska umožnia prekonať krízu a podporiť model rastu, ktorý je skutočne dynamický a podporuje reálne hospodárstvo. To je celá úloha stratégie EÚ do roku 2020 a prioritných cieľov, ktoré vyčleníme pre štrukturálne fondy EÚ na roky 2014 – 2020.

Pani Bowlesová, chcem vám povedať, že ak je lisabonská stratégia do určitej miery neúspechom, je to preto, lebo bola navrhnutá pred niekoľkými rokmi, keď bola iná ekonomická situácia, ako je dnes. Preto tí, ktorí odsudzujú túto stratégiu, robia to preto, lebo je nepružná a neprimeraná pre súčasnú situáciu. V tom je problém stratégií. Preto táto stratégia do roku 2020 bude silnejšia, ak sa dokáže prispôsobiť prevládajúcim okolnostiam.

Napokon – a to je podľa mňa najdôležitejšia vec – musíme vysvetliť na miestnej úrovni, čo sa deje na úrovni EÚ, a získať súhlas verejnosti. Európski občania sa zobudili v pondelok 10. mája do novej Európy. Oni nezapríčinili túto premenu. Nik v tejto etape nedokáže posúdiť jej dlhodobé dôsledky. Táto premena neprinesie ovocie, ak nebude založená na demokracii. Boli sme zjednotení v rozmanitosti; teraz sa musíme zjednotiť v nepriaznivej situácii.

(potlesk)

  Antonio Cancian (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, dnes som veľa počúval a bolo to celkom užitočné, ale musím vás tiež upozorniť na vec, ktorú považujem za dôležitú. Podľa môjho názoru nebudeme úspešní, ak celú túto stratégiu umiestnime v rámci trhu, ktorý je v súčasnosti narušený, vystavený neustálym špekuláciám a nachádza sa v hlbokej kríze. Keď hovoríme o stratégii EÚ do roku 2020, musíme mať na pamäti takúto situáciu.

Diskusiu by som rozdelil do dvoch častí: po prvé, trh musí slúžiť reálnemu hospodárstvu a nie naopak; po druhé, som presvedčený, že Európa musí byť lokomotívou tohto hospodárstva. Čo sa týka prvej časti, veľa sa o nej diskutovalo a je najvyšší čas, aby sme vytvorili ochranu pred týmto trhom, aby sme nemuseli byť závislí vôbec od nikoho. Ale to, čo je dôležité, je lokomotíva, a na to, aby lokomotíva ťahala, tiež potrebujeme prostriedky.

Nájdime odvahu zmeniť tento rozpočet, nájdime odvahu prevziať zodpovednosť za zriadenie významného fondu, ktorý by slúžil ako finančná ochrana, ale ktorý by najmä umožnil fungovanie dopravných sietí TEN-T, TEN-E a E-TEN. To je lokomotíva, ktorú musíme zapojiť do hry, a na to, aby ťahala reálne hospodárstvo, potrebujeme tiež zapojiť súkromný sektor prostredníctvom mechanizmu verejno-súkromného partnerstva. Túto úlohu, pán komisár, musíme okamžite riešiť, lebo kríza neskončila, kríza je u nás a my musíme hneď teraz urobiť tento energický krok.

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Vážený pán predsedajúci, rozprava o stratégii EÚ do roku 2020 prirodzene vedie k prijatiu lepšej koordinácie rôznych národných politík, k väčšiemu zapojeniu Európy a k prijatiu cesty štrukturálnych reforiem s cieľom dosiahnuť rast nášho hospodárstva. Aby sme však dosiahli ciele v roku 2020, musíme prekonať rok 2010, a čo sa týka tejto veci, chcel by som upozorniť na nevyhnutnú vyváženosť medzi politikami rozpočtovej konsolidácie a potrebou zabrániť tomu, aby sme opäť neupadli do recesie.

Som občan Portugalska a práve teraz je predložený návrh na zvýšenie daní. Cesta, ktorú by si v zásade mali zvoliť členské štáty, by mala znamenať vážne znižovanie verejných výdavkov: zavedenie daňových systémov, ktoré sú konkurencieschopné, a štrukturálnych reforiem, aby sme mohli dosiahnuť nevyhnutný rast.

Musíme zvážiť ako dlhodobé a strednodobé, tak aj krátkodobé hľadiská a hneď teraz musíme začať podporovať existenciu tvorivých spoločností. Musíme prijať záväzky týkajúce sa univerzít, výskumu a vývoja, lebo to je teraz veľmi jasné. S cieľom dosiahnuť rok 2020 budeme musieť spoločne prekonať rok 2010.

Chcel by som teraz zabudnúť na tieto starosti. Je jasné, že máme Pakt stability, ale je aj Pakt rastu a kľúčové slovo pre naše hospodárstva v blízkej budúcnosti je rast.

  Veronica Lope Fontagné (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, budúca stratégia do roku 2020 musí umožniť Európskej únii napraviť nedostatky zistené v lisabonskej stratégii, ak naozaj chceme vytvoriť konkurenčný hospodársky priestor, ktorý je hospodársky, sociálne a územne súdržný.

Napriek skutočnosti, že požiadavky lisabonskej stratégie, ktoré sú už dnes prekonané, stále platia, chcela by som zdôrazniť, že jedným z dôvodov, prečo stratili platnosť, je ich veľmi zložitá štruktúra. Konkrétne nie sú v nich jasne definované zodpovednosti a úlohy, ktoré patria medzi povinnosti Európskej únie a rôznych úrovní vlád, predovšetkým vlád regionálneho a miestneho charakteru.

Regionálne a miestne orgány musia byť zapojené do navrhovania a vykonávania politík, ak chceme, aby stratégia do roku 2020 priniesla v strednodobom výhľade nejaké ovocie.

Naše regióny a mestá sú kľúčovými činiteľmi v rozvoji a uskutočňovaní veľkej časti verejných investícií EÚ v oblasti rastu a zamestnanosti.

Prideľovanie prostriedkov regionálnej politiky sa tak stáva kľúčovým faktorom z hľadiska plnenia európskych cieľov, ktoré definujeme. Chcela by som zdôrazniť, že prostriedky investované v rokoch 2000 až 2006 prostredníctvom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj umožnili v Európskej únii vytvorenie 1 400 000 pracovných miest, ako aj vybudovanie viac ako 2 000 km diaľnic.

Na záver chcem ešte raz zdôrazniť hodnotu európskej regionálnej politiky v súvislosti so strategickými cieľmi, ako sú rast a zamestnanosť. Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť predstavuje základný cieľ zaručený zmluvami.

  Joachim Zeller (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, osobitne chcem pozdraviť návštevníkov nášho Parlamentu, ktorí sledovali túto rozpravu o jednej z kľúčových otázok Európskej únie v nasledujúcich desiatich rokoch pozornejšie a vo väčšom počte, než mnohí z našich poslancov.

Túto rozpravu vedieme príliš technokraticky. Vyrástol som v krajine, kde bola spoločnosť organizovaná podľa viacročných plánov. Táto krajina, Nemecká demokratická republika, už neexistuje. Preto som stále do určitej miery skeptický, pokiaľ ide o programy, ktoré miešajú dokopy stratégie, požadované ciele a normy plánovaného hospodárstva, ktoré sa plánujú na dlhé obdobia a ktoré posúvajú vykonávanie na iných. Bez ohľadu na to, aké rozhodnutia prijmeme pre Európsku úniu v rámci stratégie EÚ do roku 2020, budú to členské štáty, vlády jednotlivých štátov, národné parlamenty a regionálne a miestne orgány, ktoré budú musieť prevziať úlohu vykonávania. Znepokojenie v súvislosti s týmito postupmi je veľmi zreteľné.

Európa nemôže fungovať na princípe zhora nadol. Zjednotená Európa môže fungovať len vtedy, ak ju budeme naďalej budovať spoločne s národnými a regionálnymi inštitúciami a s občanmi. Komisia sa príliš rýchlo zriekla lisabonskej stratégie bez toho, aby vykonala dôkladnú analýzu príčin, prečo sa nedosiahli ciele tejto stratégie. Preto pravdepodobne nie je náhoda, že dnes sa v Parlamente správy a otázky zaradili pod spoločný názov „Stratégia EÚ 2020“, hoci obidve si zaslúžia samostatnú rozpravu. Obsahujú najmenej dve veci, v ktorých bola európska politika zatiaľ úspešná: vytvorenie vnútorného trhu a politiku súdržnosti a štrukturálnu politiku. Stratégia EÚ 2020 však naznačuje, že politika súdržnosti bude mať pri dosahovaní jej cieľov len podpornú úlohu. V tom je teraz rozpor. V Európskej únii nepotrebujeme viac plánovaného hospodárstva; iní v tomto smere predtým zlyhali.

Predtým, než budeme členské štáty konfrontovať so zoznamom cieľov plánovaného hospodárstva, o ktorých zatiaľ nikto nevie, ako sa majú dosiahnuť, potrebujeme vzhľadom na neistotu a nepokoj, ktoré sú v súčasnosti a ktoré boli v niekoľkých uplynulých rokoch na ekonomických a finančných trhoch, a na ich vplyv na pracovné miesta a sociálnu situáciu v členských štátoch podrobnú rozpravu o tom, kde bola Európska únia úspešná, kde môžeme dosiahnuť spoločné ciele, napríklad v pakte s regiónmi EÚ, a ako môžeme vytvoriť užšie spoločenstvo bez porušenia zásady subsidiarity.

Keby sme takto postupovali, táto rozprava mohla vyústiť a bola by vyústila do globálnej stratégie. Táto rozprava však – ako sme videli na dnešnom príklade – len začala a my v Európskej únii by sme ju mali viesť.

PREDSEDÁ: PANI WALLIS
predsedajúca

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Vážený pán komisár, myslím si, že základnou myšlienkou akéhokoľvek plánu alebo stratégie európskeho rozvoja musí byť budovanie Európy, ktorá koná ako skutočne jednotný región v službách európskych občanov. Povedali sme veľa o hospodárskych a sociálnych rozmeroch stratégie EÚ 2020. Európska únia však dnes znamená omnoho viac než len to. EÚ nie je len spoločenstvom záujmov, ale aj spoločenstvom hodnôt, tie jej dávajú hospodársku silu a politický vplyv. Ak si na konci desaťročia skutočne želáme vytvorenie úspešnejšej a konkurencieschopnejšej Európy, musíme venovať vážnu pozornosť zabezpečeniu toho, aby sa našim spoločným hodnotám dostalo náležitej úcty, aby sa posilňovali a uplatňovali. Okrem toho sa musíme zamerať aj na harmonizáciu politík členských štátov v oblasti vzdelávania, na znižovanie regionálnych nerovností a pokračovanie procesu rozširovania, ako aj na ochranu základných práv a práv menšín, aby sme spomenuli aspoň niektoré z politík založených na európskych hodnotách. Hospodársky rast a zlepšovanie životných podmienok občanov sú bez takýchto politík založených na hodnotách nemysliteľné.

  Frédéric Daerden (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, stratégia do roku 2020 je komplexná a pokrýva mnohé otázky, ako sa ukázalo v dnešnej popoludňajšej rozprave. Chcel by som len zdôrazniť dva konkrétne aspekty.

Po prvé, čo sa týka sociálneho rozmeru tejto stratégie, plne podporujem pani Berèsovú v jej otázkach pre Komisiu, predovšetkým pokiaľ ide o stanovenie kvantifikovaných cieľov znižovania chudoby v tejto stratégii, ktoré je pre mňa nevyhnutnou podmienkou. Taktiež zásada minimálneho príjmu platného v celej EÚ na dosiahnutie týchto cieľov sa mi javí ako samozrejmá potreba a musí sa zaviesť do praxe.

Druhý aspekt sa týka súdržnosti medzi rozpočtom EÚ a touto stratégiou. Rada ani Komisia doposiaľ nenaznačili, či si želajú preskúmať náš viacročný finančný rámec na súčasné obdobie, hoci sa ukázali jeho obmedzenia. Ak ho však neprispôsobíme novým úlohám v stratégii, kolektívne sa vystavujeme nebezpečenstvu. Ani rozpočet EÚ, ktorý je príliš obmedzený, ani verejné rozpočty členských štátov nebudú môcť naštartovať investície, ktoré sú potrebné na podporu rôznych pilotných iniciatív v stratégii do roku 2020.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, na strane 7 dokumentu Európa 2020 sa píše, že Európa má mnoho silných stránok a že sa môžeme spoľahnúť na talent a kreativitu našich ľudí. Samozrejme sa v ňom nehovorí, že ostatní ľudia sú menej talentovaní alebo kreatívni – to by bolo veľmi zlé a takmer určite nespravodlivé –, ale nepochybne prisudzuje obyvateľstvu Európy mimoriadne uznanie.

Na inom mieste v dokumente sa ľutuje skutočnosť, že Európska únia má starnúce obyvateľstvo. To možno, samozrejme, prisúdiť najmä prudko klesajúcej miere pôrodnosti, hoci sa to tak v dokumente nehovorí. Možno by mali národné štáty – do tej miery, do akej ako štáty môžu – podporiť nárast miery pôrodnosti obyvateľstva. Určite by to obnovilo rovnováhu obyvateľstva. Okrem toho by to mohlo dokonca viesť aspoň k primeranému nárastu počtu tých talentovaných a kreatívnych ľudí, ktorí sú takí potrební na hospodársky a kultúrny rozvoj. Dúfam, že nehanobím dokument Komisie tým, že jeho časti spájam s odôvodnenými argumentmi, ale svoj časový limit som dodržal.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Stratégiou EÚ 2020 nemožno dosiahnuť toľko, ako tu dnes o tom hovoríme. Nemožno urobiť tak veľa iba z necelého jedného percenta HDP, pretože to je hodnota rozpočtu Európskej únie. Ukážme, čo môžeme urobiť, vytvorením príslušných a moderných právnych predpisov. Ukážme, na aké účely sa využijú finančné prostriedky pridelené z rozpočtu Európskej únie.

Povedzme jasne, že naše očakávania v súvislosti so stratégiou EÚ 2020 nie sú dostatočne realistické, že je veľa toho, čo treba urobiť, že sme vzbudili príliš veľké nádeje a že sme neurčili úlohu členských štátov. Rast zamestnanosti, znižovanie chudoby, vzdelávanie a predovšetkým hospodársky rast sú veľkými úlohami a hlavnými prioritami, ktoré by sa mali realizovať v súčasnej situácii, keď sme v kríze, a mali by sme prijať opatrenia na oživenie hospodárstva, pretože to je problém číslo jeden v stratégii EÚ 2020: oživenie hospodárstva ešte dnes.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Politika súdržnosti EÚ pomáhala a stále pomáha vytvárať synergiu s politikami pre výskum a inovácie. Okrem toho sa zamerala na úlohu územnej súdržnosti.

Domnievam sa, že regióny by sa mali špecializovať na inteligentný a ekologický rozvoj, určiť si súbor inovačných priorít založený na cieľoch EÚ a jej potrebách a smerovať zdroje Spoločenstva do týchto priorít, ktoré si určili. Zároveň musia podporovať modely úspechu ako súčasť znalostného trojuholníka a vzťahy medzi podnikmi, výskumnými centrami, univerzitami a verejnými orgánmi, najmä tie, ktoré sa nadviazali prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Taktiež sa domnievam, že výmenu vedomostí v rámci regionálnych skupín možno uľahčiť aj pomocou štrukturálnych fondov, pretože európske politiky sa dôsledne zameriavajú na trvalo udržateľný rozvoj a poskytujú konkrétne výsledky na regionálnej úrovni. Všetky tieto prvky formujú konkrétnu záruku na dosiahnutie územnej súdržnosti v rámci Európskej únie.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Chcel by som zablahoželať dnešným spravodajcom a najmä pánovi van Nistelrooijovi k výbornej správe, ktorú predložil. Výskum a vývoj nám poskytnú riešenia, ktoré budeme v budúcnosti zohľadňovať pri úspešnom riešení hlavných problémov, ktorým čelíme, či už ide o vážnu hospodársku krízu, alebo o dosiahnutie dlhodobých cieľov stratégie do roku 2020. Prostredníctvom stimulu politiky súdržnosti, ktorej cieľom je podporiť inovácie a podnikanie a vyvinúť znalostnú ekonomiku, treba k výskumu a vývoju pristupovať z dvoch strán.

Výskum a inovácie založené na prístupe zhora nadol budú hlavnými oblasťami na identifikáciu riešení zameraných na prekonávanie problémov, pred ktorými stojíme, a na posilnenie hospodárskeho rastu a trvalo udržateľného rozvoja. Pre inovácie je rovnako dôležité, aby vyšli z laboratórií a výskumných centier a postavili sa na úroveň, ktorá čo najviac zodpovedá potrebám európskych občanov. Musíme podporiť miestne a regionálne hospodárstva, aby zlepšili svoju schopnosť inovovať a určili si najefektívnejšie riešenia ako súčasť prístupu zdola nahor, a týmto spôsobom využili svoj potenciál na regionálnej a miestnej úrovni.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Európska únia v súčasnosti čelí hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze. Politika deindustrializácie, ktorú sme realizovali v posledných rokoch, vyústila do straty miliónov pracovných miest, premiestnenia európskeho priemyslu do tretích krajín a do 10 % miery nezamestnanosti, ktorá medzi mladými ľuďmi dosahuje dokonca 20 %, a ohrozuje tak konkurencieschopnosť EÚ.

Domnievam sa, že Európska únia potrebuje vložiť obrovské investície do dopravnej a energetickej infraštruktúry, do poľnohospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu, ale predovšetkým do trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja. Rozvoj priemyselnej výroby, a teda vytváranie pracovných miest v EÚ si vyžaduje investície do modernizácie európskych spoločností, aby tento rozvoj mohol viesť k ekologickejšej výrobe. V nasledujúcich desiatich rokoch musí byť našou najvyššou prioritou energetická účinnosť.

Navyše obyvateľstvo EÚ starne a miera pôrodnosti klesá, zatiaľ čo vysoká miera nezamestnanosti ovplyvňuje udržateľnosť dôchodkových systémov. Myslím si, že nastal čas, aby Európska únia bránila svoje základné zásady a hodnoty, pričom jej najväčšou hodnotou je 500 miliónov európskych občanov.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hovoríme o stratégii EÚ 2020 a jej kľúčových prioritách. Z gréckej krízy si musíme vziať jedno ponaučenie: musíme konať, nie iba reagovať.

Koordinovaná a monitorovaná rozpočtová politika a dohľad a regulácia finančného trhu sú nevyhnutné. V záujme našich občanov musíme venovať pozornosť investíciám do rastu a zamestnanosti, aby sme znížili nezamestnanosť a vytvorili a zabezpečili pracovné miesta. To znamená aj posilnenie odvetvia vzdelávania a investovanie do vzdelávania, výskumu a inovácií ako základných kameňov trvalo udržateľného sociálneho trhového hospodárstva a trvalo udržateľného a environmentálne uvedomelejšieho hospodárstva.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Stratégia 2020 a Lisabonská stratégia majú niečo spoločné. Presvedčenie, že ekonomiku treba riadiť. Konjunktúra či kríza, recept Komisie, bohužiaľ, stále rovnaký. Stratégia 2020 hovorí, že jednoduchá dostupnosť úverov a krátkodobé uvažovanie mali za následok správanie, ktoré viedlo k nepodloženému rastu a veľkej nevyváženosti.

Ale ďalej v texte stratégie sa dočítate, že Komisia sa bude usilovať aj o zlepšenie prístupu ku kapitálu a o uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu. Opäť umelo zvýšená dostupnosť úverov, ktorá opäť povedie k špekuláciám a nepodloženému rastu.

V roku 1991 vyhlásil vtedajší malajský premiér projekt Vízia 2020, po malajsky Vavasan 2020. Podľa nej sa mala Malajzia v roku 2020 vyrovnať Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku či Japonsku. Dámy a páni, plánované hospodárstvo nefunguje, môžu to potvrdiť všetci kolegovia z nových členských štátov vrátane pána komisára.

  László Andor, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, dnešná diskusia o stratégii EÚ 2020 je pre nás, teda Komisiu, mimoriadne zaujímavá a užitočná, rovnako ako raňajšia diskusia o hospodárskom riadení. Chcel by som vám poďakovať za túto príležitosť a za všetky myšlienky, ktoré ste vyslovili v súvislosti s touto stratégiou. V mene Európskej komisie som zvlášť vďačný pánovi van Nistelrooijovi, pánovi Grechovi, pánovi Lastrovi a pánovi Ngocovi za ich správy.

Som pripravený pokračovať v diskusii o rôznych podrobnostiach a dokonca nuansách týkajúcich sa stratégie EÚ 2020. Teraz mi však dovoľte sústrediť sa vo svojich odpovediach na niektoré kľúčové aspekty diskusie prostredníctvom niekoľkých záverečných poznámok.

Predovšetkým by som chcel ešte raz zdôrazniť dôležitosť silného zapojenia Európskeho parlamentu do rôznych nadchádzajúcich krokov spojených so stratégiou EÚ 2020: predovšetkým ide o stanovisko Európskeho parlamentu k integrovaným usmerneniam; po druhé, v neskoršej fáze o úlohu EP ako spoločného zákonodarcu rôznych návrhov v rámci pilotných iniciatív a po tretie, nesmieme zabudnúť na ďalší viacročný finančný rámec, aby sme zabezpečili, že budúce rozpočty EÚ budú lepšie odrážať priority Európskej únie určené v stratégii EÚ 2020.

Dovoľte mi vyjadriť sa veľmi jasne o cieľoch stratégie. Stratégia ma dvojitý cieľ. V prvom rade je hlavným pilierom reakcie Únie na súčasnú krízu. Je hlavným nástrojom na posilnenie koordinácie hospodárskej politiky v rámci európskej dvadsaťsedmičky a, samozrejme, v rámci eurozóny. Okrem tohto krátkodobého cieľa ide v tejto novej stratégii aj o vybavenie Európy stratégiou – vlastne, ako Michel Barnier načrtol vo svojom úvodnom vyhlásení, akčným programom – s cieľom umožniť Európskej únii dostať sa z hospodárskej krízy prostredníctvom obnovenia hospodárskeho rastu a zabezpečenia toho, že sa tento rast premietne do väčšieho počtu pracovných miest a lepších pracovných miest.

Musíme sa však zamerať na iný spôsob vytvárania pracovných miest ako v minulosti – musí byť trvalo udržateľnejší nielen z ekologického, ale aj hospodárskeho, sociálneho a finančného hľadiska. Ide o obnovenie konkurencieschopnej Európskej únie, ktorá vie zabezpečiť trvalú udržateľnosť svojho jedinečného sociálneho modelu – konkurencieschopnej EÚ, ktorá je svetovým lídrom v boji proti zmene klímy, EÚ, ktorá viac investuje do svojich ľudí prostredníctvom viacerých možností vzdelávania a lepšieho vzdelávania, a napokon EÚ, ktorá posilňuje sociálnu súdržnosť tým, že bojuje proti chudobe.

Samozrejme, ako bolo naznačené v záveroch Komisie počas dnešnej predpoludňajšej rozpravy, tento návrat k silnému rastu je možný len vtedy, ak zabezpečíme, že naše členské štáty v nadchádzajúcich rokoch zrealizujú potrebnú fiškálnu konsolidáciu, vezmú do úvahy svoje individuálne východiskové pozície, nebudú pritom oslabovať krehkú stabilitu obnovy a spolu s príjmami budú zohľadňovať aj výdavky. Toto všetko sú veľmi dôležité prvky.

Ešte raz by som chcel zdôrazniť dôležitosť a komplexnosť fiškálnych problémov, ktoré máme momentálne na programe, ale chcel by som vás upozorniť aj na skutočnosť, že táto finančná a hospodárska kríza je omnoho komplexnejšia a nemožno hovoriť len o rozpočtových deficitoch. Na počiatku tejto krízy nájdete zásadné zlé fungovanie finančného sektora, počnúc bankovým sektorom, ktorého náprava je taktiež nevyhnutná, ak chceme začať s trvalo udržateľným zotavením z tejto situácie. Musíme riešiť aj ďalšie príčiny súčasnej recesie, ako napríklad chýbajúcu priemyselnú politiku a do určitej miery chýbajúci celkový úspech našich predchádzajúcich stratégií, aby sme dosiahli rast znalostnej ekonomiky a rozšírili tento rast do každého regiónu, do každého kúta Európskej únie.

Preto musíme zvýšiť úsilie v súvislosti s hospodárskym riadením, zvýšiť úsilie o finančnú reguláciu a dosiahnuť lepšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

Celkovo som presvedčený, že pre Európu niet inej alternatívy, ako zaviesť túto stratégiu a zaviesť ju veľmi rýchlo. Ak Európa neobnoví svoju rastovú krivku, bude upadať hospodársky, a teda aj politicky. Zatiaľ čo diskutujeme o tejto novej stratégii, väčšina našich hlavných obchodných partnerov už nielenže zaviedla desaťročné dlhodobé stratégie sociálno-ekonomického rozvoja, ale už ich aj realizuje.

Ak sa však zo súčasnej hospodárskej krízy a jej predchodkyne lisabonskej stratégie – a súhlasím s pánom Kellym, že táto lisabonská stratégia je často vystavená príliš silnej kritike – máme naučiť jednu vec, tak je to skutočnosť, že kľúčom k úspechu je realizácia reforiem. Preto je naliehavé zaviesť stratégiu EÚ 2020 na júnovom zasadnutí Európskej rady a zabezpečiť, aby následne EÚ aj jej členské štáty okamžite začali s jej realizáciou.

V tejto chvíli by som chcel poďakovať aj španielskemu predsedníctvu za úsilie, ktoré vyvinulo v snahe zaangažovať členské štáty, a za podporu tejto stratégie v uplynulých mesiacoch a nepochybne aj v nadchádzajúcich týždňoch. Vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu a krízu, ktorú zažívame, nesmieme otáľať. Sme povinní poskytnúť občanom riešenia na ukončenie súčasnej krízy, zlepšiť koordináciu hospodárskych politík a zároveň pripraviť návrat inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu. Vďaka spoločnému a koordinovanému postupu budeme mať aj potrebnú vážnosť, aby sme mohli byť úspešní aj v celosvetovom meradle. Komisia počíta s podporou Parlamentu pri zabezpečovaní toho, že stratégia EÚ 2020 sa bude môcť zaviesť rýchlo a úspešne.

  Lambert van Nistelrooij, spravodajca. – (NL) V nadväznosti na rozpravu by som chcel vyjadriť vďaku za podporu mojej správy. Chcel by som doplniť ešte niekoľko poznámok a vyzdvihnúť niekoľko bodov v súvislosti so sociálnym a hospodárskym riadením z krátkodobého hľadiska. Finančná stránka pritiahla dostatočnú pozornosť a bola hlavnou prioritou. V dnešné popoludnie sme diskutovali aj o strednodobom hľadisku a v súvislosti s ním sme spomenuli niekoľko poznámok.

Všetko, čo v rokovacej sále prediskutujeme pred júnovým samitom, zahrnieme do uznesenia Parlamentu.

Mal by som ešte dve poznámky. Prvá sa týka riadenia. Pýtali ste sa, koho je to vlastne stratégia. Jednou z chýb lisabonskej stratégie bolo to, že decentralizované strany – samosprávy, regióny, naši partneri – neboli dostatočne zapojené do procesu. Preto navrhujem územnú dohodu s regiónmi, obcami a mestami, ktorá bude dopĺňať dohodu v Rade s členskými štátmi a Komisiou. V opačnom prípade sa to stane znova a budeme hovoriť o regiónoch a našich partneroch namiesto toho, aby sme hovorili s nimi.

Ak tieto veci tentoraz neoslovia občanov, jednu vec viem určite. Môžeme vyparádiť obrovské vlajkové lode, ale tie budú čoskoro skôr vlajkami než loďami. Účasť na lisabonskej stratégii a stratégii EÚ 2020 by mala byť atraktívnejšia. Je to skutočne možné, ak povieme, že pokiaľ ide o poskytovanie dotácií a motivácie, môžu sa zúčastniť tí, ktorí budú riskovať vlastnú kožu, ktorí tiež poskytnú financovanie. Celá táto záležitosť je príliš nezaujímavá. Preto vyzývam Komisiu, aby sa zapojila do územnej dohody s regiónmi, obcami a mestami.

A napokon, integrovaná politika, najmä medzi odvetviami, je kľúčová. Fragmentácia akéhokoľvek druhu v súvislosti s novými finančnými štruktúrami neprináša nič dobré a nepomôže nám dosiahnuť tento program. Moja správa sa zaoberá synergiou medzi výskumom, vývojom, inováciami, výrobou a zamestnanosťou v Európe. Musíme bojovať proti fragmentácii, a preto pána komisára Andora naliehavo vyzývam, aby Európsky sociálny fond ponechal v nariadeniach nedotknutý a nerozdelil ho, ako to niekoľkokrát bolo navrhnuté v tomto Parlamente.

  Louis Grech, spravodajca. – (MT) V krátkom čase, ktorý mám k dispozícii, by som chcel odpovedať na pripomienky niektorých kolegov poslancov k mojej správe.

Súhlasím s pánom Harbourom v tom, že sa zdá, že nie je dostatočná vôľa považovať jednotný trh za základný nástroj stratégie EÚ 2020, ktorá ešte stále nie je poriadne definovaná a vyvinutá. Skutočne je to hanba, pretože jednotný trh, ktorý zahŕňa širšiu a holistickejšiu perspektívu, môže byť medzi najvyššími – ak nie najvyššou iniciatívou, ktorá európskym občanom zabezpečí lepšiu kvalitu života v rámci stratégie Únie.

Pani Gebhardtová má takisto pravdu, keď hovorí, že dnes je jasné, že jednotný trh si v rámci pôsobnosti stratégie do roku 2020 vyžaduje novú hybnú silu, ktorá si žiada silné riadenie zo strany všetkých inštitúcií Únie, najmä zo strany Komisie, aby mohol v našich občanoch opäť obnoviť dôveru a pocit istoty.

Na záver, vážená pani predsedajúca, musíme zaistiť, aby nový program do roku 2020 nebol príliš ambiciózny a preťažený, pretože to by viedlo k programu plnému priorít, v ktorom sa nič nerealizuje, ako to bolo naposledy.

  Liem Hoang Ngoc , spravodajca. – (FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, počas posledných týždňov sme porušili dve tabu. Po prvé, Európska centrálna banka teraz môže speňažovať štátne dlhopisy. Po druhé, výdavky EÚ teraz možno financovať pomocou pôžičiek, predovšetkým ak sa vytvoria stabilizačné a podporné fondy.

Existuje ešte tretie tabu, ktoré sme, nanešťastie, neporušili, a to Pakt stability a rastu. Niektorí poslanci dogmaticky žiadajú jeho posilnenie. Vážení komisári, my socialisti sme za federalizmus. Sme za koordináciu rozpočtových politík. Ak však koordinácia rozpočtových politík znamená vyradenie národných parlamentov členských štátov, aby sme ich občanom predpísali hladovku, potom sa obávam, že to môže byť práve samotná skvelá myšlienka EÚ, ktorá skončí vyhladovaná. To je skutočná hrozba, ktorej momentálne čelíme.

Vážení komisári, úsporné plány v Grécku, Španielsku, Portugalsku a Francúzsku nemajú žiadnu nádej na úspech. Vyzývam vás, aby ste to priznali.

  Ricardo Cortés Lastra, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, rád by som poďakoval všetkým kolegom poslancom za ich príspevky a atmosféru konštruktívnej kritiky, ktorá tu v priebehu tejto dôležitej rozpravy prevládala.

Táto správa o prínose politiky súdržnosti k lisabonským cieľom a cieľom stratégie EÚ 2020 predstavuje jeden z kľúčových prínosov Európskeho parlamentu k budúcej stratégii EÚ 2020 pre rast a zamestnanosť, jednu z priorít španielskeho predsedníctva.

Správa vyzdvihuje vytváranie pracovných miest, podporu trvalo udržateľného hospodárstva, vzdelávania a odbornej prípravy na podporu vývoja, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, ako aj kľúčovú úlohu investícií do výskumu a vývoja, pričom nezabúda na potrebu prijať konkrétne opatrenia pre regióny pod vplyvom znevýhodnených prírodných podmienok.

Stratégiu EÚ 2020 však nebude možné úspešne realizovať bez účasti a plného súhlasu regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti.

Regióny nielen prispievajú k spolufinancovaniu projektov, ale sú schopné lepšie odhadnúť potreby občanov a malých a stredných podnikov, keďže sú k nim blízko, ako aj byť v pozícii vytvoriť priame prepojenie s univerzitami a inovačnými centrami, čím podporujú znalostný trojuholník.

V tejto súvislosti nie je politika súdržnosti iba zdrojom udeľovania stabilných finančných prostriedkov, ale predstavuje aj silný nástroj v hospodárskom rozvoji všetkých európskych regiónov.

Jej ciele odstraňovania existujúcich nerovností medzi regiónmi a zavádzania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti spolu so základnými zásadami integrovaného zamerania, viacúrovňového riadenia a skutočnej spolupráce sú základnými prvkami úspechu stratégie EÚ 2020.

  Predsedajúca. – Bod je uzavretý.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra (vo štvrtok 20. mája 2010).

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Zásady stratégie EÚ 2020 sú dôležité pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Štrukturálne reformy sú kľúčom k ukončeniu krízy, v ktorej sa nachádzame. Doterajšie riešenia na ukončenie krízy sa nezameriavali na príčiny, ktoré túto situáciu spôsobili. Príčiny krízy možno odstrániť len prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Musíme venovať viac pozornosti inovačným schopnostiam našich hospodárstiev, pretože to bude kľúčom ku konkurencieschopnosti EÚ v nadchádzajúcom období. Musíme prijať koordinovaný prístup v súvislosti s používaním finančných prostriedkov vyčlenených na inovácie a regionálny rozvoj. Inovácie musia predstavovať súčasť regionálneho rozvoja. Inovácie boli cieľom lisabonskej stratégie, avšak, bohužiaľ, ostali zásadou len na papieri. V dosiahnutom pokroku jednotlivých členských štátov boli obrovské rozdiely a nedosiahol sa celkový cieľ. To je dôvod, prečo naliehavo vyzývam členské štáty, aby preukázali zodpovednosť a dodržiavali záväzky, ktoré tiež na seba preberajú. Aj Komisia by mala zohrať aktívnejšiu úlohu pri koordinácii realizácie tejto stratégie s cieľom zabrániť tomu, aby zlyhala rovnako katastrofálne ako lisabonská stratégia.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Stratégia EÚ 2020, ktorú navrhla Európska komisia na stimuláciu rastu a zamestnanosti v EÚ, zdôrazňuje výskum a inovácie. Rôzne nástroje už poskytujú veľkú podporu projektom, ktoré sa realizujú v týchto oblastiach: štrukturálne fondy, siedmy rámcový program pre výskum a technologický rozvoj a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Tieto rôzne programy poskytujú finančné prostriedky až vo výške 86 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 až 2013. Stratégia EÚ 2020 taktiež zdôrazňuje vzájomnú závislosť rôznych politík EÚ. S cieľom dosiahnuť účinnosť je preto nevyhnutné vytvoriť synergiu medzi rôznymi nástrojmi. Vzhľadom na to vítam dôležitosť prisudzovanú spravodajcom úlohe, ktorú môže zohrávať silná a riadne financovaná regionálna politika pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020. Rovnako so spravodajcom súhlasím, že potenciálni príjemcovia si nie sú vždy plne vedomí možností, ktoré existujú na vytváranie synergií v oblasti financovania. Preto si myslím, že je rozhodujúce zlepšiť komunikáciu, napríklad o modeli Praktického sprievodcu možnosťami financovania výskumu a inovácie zo zdrojov EÚ.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) V súvislosti s diskusiami o účinnom využívaní všetkých finančných prostriedkov vyčlenených Európskou úniou na výskum a inovácie musíme upozorniť na problém primeranej podpory inovačných riešení, ktoré vznikajú v jednotlivých členských štátoch.

Často sa stáva, že sa v dôsledku slabého toku informácií investuje do výskumných projektov, ktoré už realizovali vedci v niektorom členskom štáte. Ide o mrhanie prostriedkami EÚ, ktoré si v čase hospodárskej krízy nemôžeme dovoliť. Väčší dôraz musíme klásť na zlepšovanie komunikácie a podporu zaobstarávania existujúcich nových technológií Európskou úniou, čím sa umožní aj dodatočná finančná podpora pre inovačné podniky.

Okrem toho je dôležité financovať tzv. mäkké projekty, ako napríklad odbornú prípravu a rozširovanie vedomostí o dôležitosti inovácií pre hospodársky rast, lepšie informovanie miestnych subjektov o dostupných programoch a tiež flexibilitu pri určovaní podmienok na poskytovanie podpory, aby krajiny, v ktorých je v súčasnosti nízka úroveň inovácií, mohli prostredníctvom rozvoja v danom odvetví prispieť k vytvoreniu konkurenčnej výhody Európskej únie na celosvetovej úrovni.

Nevyhnutné je aj vytvárať stimuly na investície do miestnych výskumných centier. Malé a stredné podniky si ich nemôžu dovoliť a veľké medzinárodné firmy ich nechcú využívať, čím sa prehlbuje nepomer na úrovni inovácií medzi členskými štátmi Európskej únie.