Správa - A6-0225/2008Správa
A6-0225/2008

SPRÁVA o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (petície 0614/2007 a 0952/2007)

4.6.2008 - (2007/2118(INI))

Výbor pre petície
Spravodajca: Marcin Libicki
PR_INI_PETI_art192


Postup : 2007/2118(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0225/2008

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (petície 0614/2007 a 0952/2007)

(2007/2118(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na petíciu 0614/2007 Radvile Morkunaiteovej s viac ako 20 000 podpismi, petíciu 0952/2006 Krzystofa Mączkowského a iné predložené petície týkajúce sa otázky, ktorou sa zaoberá toto uznesenie,

–    so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorú 13. decembra 2007 podpísali všetky členské štáty,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia (KOM(2005)0504),

–    so zreteľom na Šiesty environmentálny akčný program Európskeho spoločenstva,

–    so zreteľom na smernicu Rady 97/11/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[1], a smernice Rady 92/43/EHS[2] a 79/409/EHS[3], ktoré tvoria legislatívny balík sústavy Natura 2000,

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia[4],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie[5],

–    so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltického mora (Helsinský dohovor),

–    so zreteľom na odporúčania Helsinskej komisie (HELCOM), a najmä na odporúčanie č. 17/3 z 12. marca 1996, ktoré opisuje požiadavku na vykonávanie posudzovania vplyvov na životné prostredie a na konzultovanie so štátmi, ktoré môžu trpieť nepriaznivými vplyvmi navrhovaného projektu,

–    so zreteľom na Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice z 25. februára 1991 (Dohovor z Espoo),

–    so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (Aarhuský dohovor),

–    so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS),

–    so zreteľom na zásadu prevencie, ktorú judikatúra Európskeho súdneho dvora zahŕňa medzi všeobecné zásady acquis communautaire a ktorá podľa európskeho a medzinárodného práva tvorí jedno z hľadísk trvalo udržateľného rozvoja,

–    so zreteľom na zásadu riadnej správy verejných vecí, ktorá predstavuje jednu zo všeobecných zásad európskych právnych predpisov,

–    so zreteľom na činnosť pracovnej skupiny Európskeho parlamentu pre baltickú Európu,

–    so zreteľom na návrhy, ktoré boli výsledkom verejného vypočutia z 29. januára 2008,

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete[6],

–    so zreteľom na akčný plán pre oblasť Baltského mora prijatý na schôdzi ministrov životného prostredia pobaltských štátov, ktorá sa konala 15. novembra 2007 v Krakove,

–    so zreteľom na článok 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý členským štátom ukladá povinnosť lojálnosti voči Spoločenstvu,

–    so zreteľom na článok 192 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0225/2008),

A.  keďže pri Baltskom mori leží až osem členských štátov Európskej únie a 80 % jeho pobrežia je územím Európskej únie; keďže OAO Gazprom má v projekte Nord Stream väčšinový podiel,

B.   keďže ochrana životného prostredia v oblasti Baltského mora je jedným z hlavných cieľov Severnej dimenzie EÚ, čo opakovane potvrdili oznámenia Komisie a uznesenia Parlamentu,

C.  keďže odvetvia poľnohospodárstva a priemyslu všetkých pobaltských členských štátov a Ruska sú najväčšími znečisťovateľmi Baltského mora a prinášajú najväčšie problémy, pokiaľ ide o jeho ekologickú rovnováhu,

D.  keďže Únia sa osobitne angažuje v ochrane životného prostredia vrátane ochrany morského prostredia,

E.   keďže v konaniach pred Súdnym dvorom Komisia opakovane potvrdila, že ochrana životného prostredia je jedným z kľúčových cieľov Spoločenstva a súd uznal právomoc Spoločenstva v oblasti ochrany a zachovania morského prostredia,

F.   keďže v súčasnosti existujú plány na vybudovanie mnohých infraštruktúrnych projektov v Baltskom mori (Nord Stream, veterné farmy, plynovod Scanled v Baltskom mori, plynovod medzi Fínskom a Estónskom, silové káble medzi Švédskom a Litvou, terminály na kvapalný zemný plyn v Świnoujścje atď.),

G.  keďže rastúci príspevok zemného plynu k energetickej rovnováhe v Európe je predovšetkým od roku 1990 hlavným jednotlivým zdrojom znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2),

H.  keďže podľa zásady prevencie stanovenej v článku 174 ods. 2 Zmluvy o ES je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany vyvinuli úsilie potrebné na posúdenie prípadného environmentálneho vplyvu nových rozhodnutí alebo začiatku prác a prijali primerané preventívne opatrenia tam, kde existuje reálna pravdepodobnosť ohrozenia životného prostredia,

I.    keďže v súlade so zásadou, že požiadavky na ochranu životného prostredia musia byť začlenené do odvetvových politík, je potrebné zohľadniť tieto požiadavky pri realizácii všetkých činností Spoločenstva a plnení všetkých jeho cieľov,

J.    keďže v článku 194 budúcej zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení zavedenom Lisabonskou zmluvou sa výslovne uvádza, že energetická politika EÚ by mala byť realizovaná v duchu solidarity medzi členskými štátmi a s ohľadom na nevyhnutnosť chrániť a zlepšovať životné prostredie,

K.  keďže osobitnú zraniteľnosť Baltského mora, pokiaľ ide o environmentálne hrozby, potvrdila Medzinárodná námorná organizácia, ktorá ho uznala za extrémne zraniteľnú oblasť,

L.   keďže Baltské more je dnes jednou z najviac znečistených morských oblastí na svete a keďže predovšetkým koncentrácia nebezpečných látok v jeho vodách i v jeho živých organizmoch zostáva neprirodzene vysoká,

M.  keďže Baltské more je typickým vnútrozemským morom a zároveň morskou oblasťou s malou hĺbkou a spolu s Čiernym morom má najdlhší cyklus výmeny vôd so svetovým oceánom trvajúci približne 30 rokov,

N.  keďže životnosť plynovodu sa odhaduje na 50 rokov a objem prác spojených s vyradením potrubného systému z prevádzky bude podobný rozsahu plánovanej montáže; keďže pri posudzovaní vplyvu projektu na životné prostredie a hospodárstvo je potrebné porovnať tento aspekt s dobou nevyhnutnou na úplnú obnovu flóry a fauny do pôvodného stavu,

O.  keďže pôsobenie ťažkých kovov a kontaminujúcich a iných škodlivých látok prináša so sebou zdravotné riziko a dôsledky pre potravinový reťazec, ktoré je potrebné preskúmať,

P.   keďže z hľadiska životného prostredia je Baltské more osobitne zraniteľné vzhľadom na množstvo faktorov vrátane dlhodobého zadržiavania vody, vrstveného vodného stĺpca, rozsiahleho priemyselného povodia a predovšetkým intenzifikácie poľnohospodárstva v oblasti Baltského mora,

Q.  keďže vykonávanie prác za osobitných podmienok v Baltskom mori spôsobí náhly nárast populácie rias, čo predstavuje riziko predovšetkým pre Fínsko, Švédsko a Nemecko,

R.   keďže ďalším významným faktorom ohrozenia životného prostredia je existencia približne 80 000 ton munície rozmiestnenej na dne Baltského mora po druhej svetovej vojne, ktorá obsahuje toxické látky, ako sú yperit, sírny yperit, dusíkatý yperit, lewisit, Clark I, Clark II a adamsit, ktoré predstavujú riziko pre pobaltské morské prostredie aj pre ľudský život a zdravie,

S.   keďže množstvo štátov pokračovalo v rozmiestňovaní kontajnerov s muníciou na morskom dne od roku 1945 do konca 60-tych rokov 20. storočia,

T.  keďže kontajnery s muníciou sú navyše v kritickom stave, pričom sa ich korózia odhaduje na 80 %, a keďže ich presnú polohu nie je vždy možné určiť,

U.  keďže akčný plán pre oblasť Baltského mora prijatý 15. novembra 2007 v Krakove zároveň vyžaduje, aby štáty na pobreží Baltského mora zaistili bezpečné skladovanie starých zásob chemických látok a zariadení obsahujúcich nebezpečné látky,

V.  vzhľadom na možný vplyv plynovodu na pobaltské morské prostredie a na štáty ležiace na jeho pobreží,

W. so zreteľom na zvýšenú dopravu, pokiaľ ide o námorníkov a ropné tankery v Baltskom mori, a možnú hrozbu požiaru, riziko straty vztlaku a potopenia sa plavidiel v dôsledku havárie plynovodu počas jeho budovania, montáže a prevádzky, a ich prípadný vplyv na ľudí, hospodárstvo a životné prostredie,

X.  keďže výstavba severoeurópskeho plynovodu bude mať technogénny dosah na podmorský pás dlhý 1 200 km a široký približne 2 km s rozlohou 2 400 km², ktorý sa tak stane najväčším podmorským staveniskom na svete,

Y. keďže budovanie, montáž a prevádzka projektu negatívne ovplyvnia rybolov, cestovný ruch a lodnú dopravu, čo povedie k vážnemu ohrozeniu hospodárstva pobrežných regiónov,

Z.   keďže v článku 123 Dohovoru OSN o morskom práve, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť acquis communautaire, sa od štátov ležiacich pri polouzavretých moriach vyžaduje, aby pri uplatňovaní svojich práv a pri plnení svojich povinností navzájom spolupracovali a aby výkon svojich práv a povinností koordinovali so zreteľom na ochranu a zachovanie morského prostredia,

AA. keďže článok 2 ods. 1 Dohovoru z Espoo vyžaduje, aby zmluvné strany, či už individuálne alebo spoločne, prijali všetky vhodné a účinné opatrenia na predchádzanie, obmedzenie a kontrolu výrazného nepriaznivého cezhraničného vplyvu navrhovaných činností na životné prostredie,

AB. keďže podľa článku 5a Dohovoru z Espoo sa konzultácie so stranami vystavenými škodlivým vplyvom cezhraničných projektov môžu týkať prípadných alternatív navrhovaného projektu vrátane jeho zrušenia,

AC. keďže článok 12 Helsinského dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany prijali všetky opatrenia s cieľom zabrániť znečisteniu morského prostredia v oblasti Baltského mora v dôsledku prieskumu alebo využívania morského dna alebo akýchkoľvek súvisiacich činností,

AD. keďže navrhovaná trasa severoeurópskeho plynovodu bude prechádzať oblasťami, ktoré sú zahrnuté do programu Natura 2000 a ktoré smernica Rady 92/43/EHS klasifikuje ako osobitné oblasti ochrany,

AE. keďže článok 6 ods. 2 smernice Rady 92/43/EHS vyžaduje, aby členské štáty podnikli primerané kroky s cieľom predísť poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov v osobitných oblastiach ochrany,

AF. keďže článok 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS vyžaduje, aby členské štáty z hľadiska cieľov ochrany určitej lokality vykonali primerané posúdenie dôsledkov každého plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou tejto lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, ale pravdepodobne na ňu bude mať výrazný vplyv,

AG. keďže podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS príslušné vnútroštátne orgány vydajú súhlas s plánom alebo projektom na základe výsledkov tohto posúdenia a až po tom, ako sa presvedčia, že daný plán či projekt nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska širokej verejnosti,

AH. keďže navrhovaný plynovod by bol najdlhším a zároveň v najmenšej hĺbke umiestneným dvojitým podmorským plynovodom na svete, v dôsledku čoho by riziko jeho poškodenia bolo pomerne vysoké,

AI. keďže rozhodnutie č. 1364/2006/ES zahŕňa severoeurópsky plynovod medzi prioritné projekty európskeho záujmu,

AJ. keďže každá rozsiahla stavebná konštrukcia postavená v morskej vode musí byť vzhľadom na súvisiace riziká predmetom zvlášť dôkladnej a komplexnej analýzy a posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré ak majú priniesť spoľahlivé výsledky, musia zahŕňať aspoň jedno úplné vegetačné obdobie, čo v prípade niektorých druhov môže predstavovať až dva roky a to je omnoho dlhšia doba než šesť mesiacov, ktoré pre študijnú fázu navrhuje investor,

AK.    keďže podľa Dohovoru z Espoo by každému projektu tohto druhu mala predchádzať analýza jeho alternatív zaoberajúca sa predovšetkým nákladmi na realizáciu a bezpečnosťou z hľadiska životného prostredia, pričom v tomto prípade by to mala byť analýza pozemných trás plynovodu,

AL. keďže v článku 1 Aarhuského dohovoru sa od každej jeho zmluvnej strany vyžaduje, aby zaručila právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia,

AM.    keďže je nutné mať na pamäti právne požiadavky súvisiace s prípravou presného posúdenia vplyvu na životné prostredie a tieto požiadavky musia zohľadňovať všetky uvedené riziká,

AN.    keďže je navyše nevyhnutné analyzovať teroristické hrozby a schopnosť podniknúť účinné protiopatrenia,

1.   zastáva názor, že Nord Stream je infraštruktúrnym projektom s rozsiahlym politickým a strategickým rozmerom pre EÚ i Rusko; chápe obavy, ktoré vyjadrili členské štáty EÚ v súvislosti s výstavbou a údržbou plynovodu; zdôrazňuje, že schopnosť malých prímorských štátov zaisťovať bezpečnosť v oblasti Baltského mora nemožno vnímať oddelene od schopnosti EÚ konať ako jeden celok a vystupovať jednotne, pokiaľ ide o energetické otázky, a pripomína svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energetiky[7]; zdôrazňuje, že rozhodnutie 1364/2006/ES (zahŕňajúce usmernenia pre transeurópske energetické siete) uznáva, že Nord Stream je projektom európskeho záujmu, ktorý by napomohol uspokojovať budúce energetické potreby EÚ; kladie dôraz na to, že tento projekt a ďalšie doplnkové plynovody, ako napríklad Yamal II a Amber, by sa mali plánovať v duchu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie a mali by plne zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a bezpečnosť členských štátov EÚ;

2.   opätovne vyjadruje názor, že vzhľadom na rastúcu závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov energie, dodávateľov a prepravných ciest je nevyhnutné podporovať iniciatívy zamerané na ich diverzifikáciu, a to geograficky, ako aj rozvojom udržateľných alternatív; upozorňuje najmä na potrebu podporovať rozvoj prístavnej infraštruktúry, ktorá sa využíva na manipuláciu s palivami; pripomína, že Nord Stream je len jedným z veľkého počtu projektov v oblasti plynárenskej infraštruktúry, ako sú plynovody a zariadenia pre kvapalný zemný plyn, ktoré budú mať zásadný význam pri uspokojovaní potrieb Spoločenstva, pokiaľ ide o spotrebu zemného plynu, ktorá podľa mnohých štúdií v nasledujúcich rokoch výrazne vzrastie, a ktoré zároveň umožnia nahradiť menej ekologické fosílne palivá; považuje za nevyhnutné posúdiť dlhodobý vplyv novej plynárenskej infraštruktúry na životné prostredie so zreteľom na dôležitosť zaručenia stabilných dodávok plynu;

3.   podporuje návrh obsiahnutý v uvedenom uznesení Parlamentu zo 14. novembra 2006, aby výsledkom budúcej námornej stratégie EÚ boli záväzné nadnárodné povinnosti, ktoré môžu zahŕňať spoločné záväzky v tretích krajinách;

4.   zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť musí byť považovaná za základný prvok celkovej bezpečnosti Európskej únie, a teda definícia energetickej bezpečnosti by nemala byť obmedzená len na nedostatočnú vnútornú produkciu EÚ, ale mala by tiež brať do úvahy geopolitické aspekty závislosti od dovozu a s tým súvisiacu možnosť politicky motivovaných prerušení dodávok; domnieva sa, že tretí energetický balík zníži energetickú závislosť každého členského štátu, keďže na úplne liberalizovanom a integrovanom trhu s energiami nie je možné odpojiť žiadny štát od dodávateľa z tretej krajiny;

5.   ľutuje, že EÚ, a predovšetkým Komisia, hrá v tomto projekte okrajovú úlohu; zdôrazňuje, že väčšia zainteresovanosť EÚ by znížila neistotu, ktorú pociťujú mnohé členské štáty v súvislosti s projektom Nord Stream;

6.   berie do úvahy nesúhlas určitých členských štátov s projektom plynovodu plánovaným pre oblasť Baltského mora, ktorý je spoločným prínosom pre okolité štáty, a nie vecou dvojstranných vzťahov medzi štátmi; domnieva sa preto, že tento projekt by sa mal realizovať v spolupráci s každým členským štátom ležiacim v oblasti Baltského mora v súlade s Dohovorom z Espoo, Helsinským dohovorom a ďalšími príslušnými právnymi nástrojmi;

7.   v tejto súvislosti vyjadruje svoj nesúhlas s realizáciou investície v navrhovanom rozsahu bez predchádzajúceho súhlasu všetkých prímorských štátov;

8.   vyjadruje presvedčenie, že energetické projekty zahŕňajúce členské štáty EÚ a tretie krajiny by mali byť predmetom spoločného európskeho záujmu a vecou celej Európskej únie a jej občanov;

9.   uznáva, že spoločnosť Nord Stream naďalej vykonáva posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré má byť predložené „stranám pôvodu“ uvedeným v Dohovore z Espoo (Rusko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nemecko) na schválenie; naliehavo žiada spoločnosť, aby výsledky štúdií a kompletný súbor údajov o výskume týkajúcom sa ekologickej situácie v lokalite projektu získaný počas environmentálnych prieskumov poskytla nielen týmto štátom, ale aj Helsinskej komisii a všetkým zainteresovaným stranám;

10. zdôrazňuje, že dlhodobé udržateľné riešenie vyžaduje úplnú transparentnosť pre všetky strany, a to počas fázy budovania aj prevádzky, a že dôvera v tento veľký projekt sa zvýši, ak štáty ležiace pri Baltskom mori budú môcť práce monitorovať;

11. domnieva sa, že vzhľadom na výzvu, ktorú predstavuje zabezpečenie dodávok energie za súčasného plnenia záväzku EÚ týkajúceho sa ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, je nevyhnutné realizovať súdržnú a koordinovanú európsku politiku v oblasti dodávok zemného plynu, ktorá bude založená na dôkladnom hodnotení environmentálnych aspektov alternatívnych riešení na európskej úrovni a na vzájomnej solidarite medzi členskými štátmi;

12. vyzýva preto Komisiu a Radu, aby sa v plnej miere zaviazali analyzovať vplyv výstavby severoeurópskeho plynovodu na životné prostredie, najmä v situáciách, ktoré si podľa článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS vyžadujú stanovisko Komisie;

13. zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami je nevyhnutné plne dodržiavať zásadu reciprocity, ak má zo vzájomnej závislosti medzi EÚ a Ruskom vzniknúť partnerstvo; konštatuje, že tretie krajiny vo veľkej miere ťažia z európskeho otvoreného trhu, ale európski investori v Rusku podobné výhody nemajú;

14. ľutuje, že Komisia neprijala návrh uvedený v uznesení Parlamentu zo 16. novembra 2006, aby pripravila objektívne posúdenie vplyvu navrhovaných projektov na životné prostredie, a zároveň opakuje svoju požiadavku na prípravu takéhoto posúdenia zo strany nezávislého orgánu, ktorý bude menovaný so súhlasom všetkých prímorských štátov,

15. vyzýva Radu a Komisiu, aby dôkladne posúdili otázku, či realizácia projektu je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a medzinárodným právom;

16. vyjadruje znepokojenie nad harmonogramom projektu, ktorý prijala spoločnosť Nord Stream a ktorého dodržiavanie znemožní zainteresovaným štátom, mimovládnym organizáciám a odborníkom z Helsinskej komisie vykonať dôkladnú analýzu výsledkov posudzovania vplyvu na životné prostredie;

17. upozorňuje na to, že práce v oblasti s rozlohou až 2 400 km² v trvaní desiatok mesiacov, ktoré vyžadujú využívanie značného počtu plavidiel a ďalšieho zariadenia, predstavujú vážnu hrozbu pre biodiverzitu a množstvo biotopov, ako aj bezpečnosť a plynulú prevádzku lodnej dopravy v regióne;

18. ľutuje, že chýba presné vymedzenie toho, do akej miery je potrebné zasiahnuť do morského dna pri ukladaní potrubia, pričom tento zásah by mohol mať kritický dosah na prostredie morského dna;

19. vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami, že investor má v úmysle použiť pred uvedením plynovodu do prevádzky vysoko toxickú zlúčeninu známu ako glutarový aldehyd; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabrániť každému kroku, ktorý by viedol k veľkej environmentálnej katastrofe s nezvratnými dôsledkami;

20. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila spoľahlivú a nezávislú environmentálnu štúdiu, ktorá preskúma poľnohospodárske a priemyselné emisie znečisťujúce Baltské more, a aby posúdila situáciu v porovnaní s prípadnými environmentálnymi hrozbami spojenými s plynovodmi, ktoré sú v súčasnosti uložené v Baltskom mori; okrem toho vyzýva Komisiu, aby posúdila dodatočný vplyv projektu Nord Stream na Baltské more;

21. vyzýva stavebných podnikateľov, aby zabezpečili, že výstavba a prevádzka potrubia neohrozí množstvo druhov rýb a vtákov ani existenciu populácie sviňúch, ktorých počet dosahuje len 600 kusov a ktoré sú druhom vyskytujúcim sa len v tejto zemepisnej oblasti;

22. domnieva sa, že ochrana prostredia Baltského mora je súčasťou Severnej dimenzie EÚ;

23. konštatuje, že narušené pobrežné oblasti a zhoršovanie morského prostredia veľmi ovplyvňujú a ohrozujú prosperitu pobrežných regiónov a konkurencieschopnosť ich hospodárstva; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, do akej miery sú pobrežné oblasti ovplyvnené námornými činnosťami a politikami, je dlhodobá udržateľnosť životného prostredia podmienkou pre ochranu ich hospodárskej, sociálnej a environmentálnej prosperity;

24. poukazuje na absenciu akejkoľvek stratégie, ktorá by sa zaoberala štrukturálnymi nedostatkami a vonkajšími hrozbami pre bezpečnosť plynovodu; zdôrazňuje nevyhnutnosť jasne definovať všetky aspekty týkajúce sa bezpečnosti a núdzovej reakcie vrátane finančných zdrojov, účastníkov, úloh a postupov;

25. zdôrazňuje, že vzhľadom na vážne riziko pre životné prostredie a vysoké náklady navrhovaného projektu by sa mali najprv analyzovať alternatívne trasy plynovodu, pričom je potrebné zohľadniť environmentálne a hospodárske aspekty vrátane harmonogramu pre uvedené trasy; konštatuje, že je možné viesť takéto trasy k ruskej hranici po pevnine a len cez členské štáty Európskej únie;  

26. zdôrazňuje, že otázka finančnej náhrady za akékoľvek zlyhanie alebo poškodenie musí byť úplne jasná ešte pred začatím prác; upozorňuje na to, že závažná porucha plynovodu môže štátom ležiacim pri Baltskom mori spôsobiť komplikácie a pre morské prostredie by bola zničujúca; domnieva sa, že plnú zodpovednosť za náhrady by mala prevziať spoločnosť Nord Stream;

27. vyzýva Komisiu, aby vykonala takúto analýzu v rámci dialógu so zainteresovanými štátmi, s investorom a Helsinskou komisiou a za účasti zainteresovaných mimovládnych organizácií;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné posúdenie ekonomických a rozpočtových aspektov a aspektov týkajúcich sa transparentnosti projektu Nord Stream a zúčastnených spoločností;

29. víta tieto rozhodnutia orgánov členských štátov:

–  rozhodnutie švédskej vlády z 12. februára 2008, ktorým odmieta udeliť spoločnosti Nord Stream povolenie na výstavbu plynovodu vzhľadom na značné procedurálne a hmotné nedostatky, a najmä na chýbajúcu analýzu alternatívnej trasy a možnosti zrušenia výstavby plynovodu;

–  stanovisko litovského parlamentu z 27. marca 2007, ktoré poukazuje na potrebu odložiť realizáciu rozsiahlych infraštruktúrnych projektov v Baltskom mori dovtedy, kým sa nevykoná hĺbková analýza alternatívnych riešení a neuskutoční sa nezávislé a komplexné posúdenie vplyvu na životné prostredie;

  rozhodnutie estónskej vlády z 21. septembra 2007 neudeliť povolenie na podmorský prieskum vo výhradnej hospodárskej zóne Estónska kvôli pochybnostiam o obsahu a rozsahu tohto prieskumu;

30. ľutuje skutočnosť, že zelená kniha s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie sa nezaoberá problémom rozsiahlych projektov, ako sú podmorské potrubia;

31. požaduje, aby sa vykonalo skutočne nezávislé posúdenie vplyvu na životné prostredie so súhlasom všetkých prímorských štátov, hoci uznáva posúdenie vplyvu na životné prostredie, ktoré uskutočnila spoločnosť Rambøll;

32. ľutuje, že v právnych nástrojoch a oznámeniach týkajúcich sa námorných stratégií, ktoré iniciuje Komisia, sa zvyčajne opomína problém podmorských potrubí, ktorý je kľúčový z hľadiska ochrany životného prostredia aj energetickej bezpečnosti EÚ;

33. zdôrazňuje význam uplatňovania transparentnej komunikačnej stratégie v súvislosti s krokmi týkajúcimi sa výsledkov posúdenia vplyvu na životné prostredie a aktívneho sprostredkovania týchto výsledkov všetkým členským štátom EÚ, predovšetkým prímorským pobaltským štátom;

34. opakuje preto svoju výzvu obsiahnutú v uznesení zo 14. novembra 2006, aby sa vypracoval návrh povinného mechanizmu rokovaní medzi členskými štátmi, a znovu naliehavo žiada, aby Rada prijala opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom vypracovať povinné posúdenia vplyvu na životné prostredie v rámci vzťahov EÚ s tretími krajinami;

35. konštatuje, že vedenie severoeurópskeho plynovodu by malo spĺňať strategické a hospodárske ciele stanovené v rozhodnutí 1364/2006/ES bez toho, aby došlo k rozsiahlym škodám na životnom prostredí;

36. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby využili všetky právne prostriedky, ktoré majú k dispozícii, a zabránili výstavbe severoeurópskeho plynovodu v takom rozsahu, ako navrhuje investor, ak by sa zistilo, že v oblasti Baltského mora hrozí riziko environmentálnej katastrofy;

37. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila najmä dodržiavanie ustanovení uvedených dokumentov, konkrétne Dohovoru o morskom práve, Helsinského dohovoru, Dohovoru z Espoo, Aarhuského dohovoru a smerníc 85/337/EHS, 97/11/ES, 92/43/EHS a 79/409/EHS, ako aj článku 10 Zmluvy o ES a zásady prevencie a zásady trvalo udržateľného rozvoja, a aby v prípade nedodržiavania uvedených záväzkov iniciovala konanie podľa článku 226 Zmluvy o ES;

38. vyzýva Komisiu, aby predovšetkým podnikla rozhodné kroky v súlade so zásadou riadnej správy verejných vecí, podľa ktorej musia rozhodovacie orgány s rozsiahlymi právomocami včas vykonať analýzu skutočného stavu vecí a v prípade potreby získať odborné stanovisko s cieľom zabrániť prijatiu svojvoľného rozhodnutia;

39. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich právomocí posúdila situáciu týkajúcu sa hospodárskej súťaže na trhu v dôsledku prípadného dokončenia plynovodu Nord Stream a aby v prípade potreby prijala opatrenia, ktoré zabránia spoločnosti Gazprom prevziať dominantnú úlohu na trhoch EÚ s plynom bez zaručenia recipročných práv pre spoločnosti EÚ na vstup na ruský trh s energiami;

40. navrhuje vytvorenie systému spoločného dohľadu nad plynovodom, ktorý by zahŕňal všetky krajiny v regióne Baltského mora; ďalej navrhuje, aby bola výhradne spoločnosť Nord Stream povinná vyplácať náhrady za environmentálne škody;

41. konštatuje, že neexistuje dostatok inštitucionálnych štruktúr, ktoré by dokázali primerane reagovať na otázky týkajúce sa životného prostredia a geopolitickej bezpečnosti súvisiace s týmto projektom; navrhuje preto, aby Komisia vytvorila príslušný post, ktorý by sa zaoberal súčasnými a budúcimi projektmi a ktorý by spadal do pôsobnosti vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie;

42. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam členských štátov.

  • [1]  Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5.
  • [2]  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
  • [3]  Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 131.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 330.
  • [6]  Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1.
  • [7]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0413.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Minulý rok boli Európskemu parlamentu doručené petície s podpismi takmer 30 000 občanov Európskej únie, najmä z pobaltských štátov, ktorí vyjadrili obavy z plánovanej výstavby plynovodu smerujúceho z Ruska do Nemecka cez Baltské more. Títo ľudia sú presvedčení, že projekt je hrozbou pre prírodné prostredie a že je v rozpore s právnymi predpismi Európskej únie.

Vzhľadom na vysoký počet občanov, ktorí podpísali petíciu, a rozsah problému sa Výbor pre petície, ktorý preskúmava v mene Európskeho parlamentu petície občanov týkajúce sa činnosti Spoločenstva, jednomyseľne rozhodol, že vypracuje správu o vplyve plánovaného plynovodu na prírodné prostredie Baltského mora.

Vzhľadom na širokospektrálny charakter tohto problému, ktorý sa okrem ochrany životného prostredia týka aj energetickej bezpečnosti Únie a iných medzinárodných otázok, oba príslušné parlamentné výbory (Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku) vypracovali svoje stanoviská.

Dosiaľ nevídaný záujem o projekt a jeho možný silný vplyv na základné oblasti činnosti EÚ, najmä na verejné zdravie, ochranu životného prostredia a energetickú bezpečnosť, ako aj na zvýšenie cien plynu, ktoré by nakoniec znášali spotrebitelia, dali podnet na hĺbkový prieskum problémov, ktoré súvisia s týmto rizikovým projektom. S týmto zámerom uskutočnil Európsky parlament verejné vypočutie, na ktorom sa zúčastnili a vyjadrili svoje postoje všetky zainteresované strany a záujmové skupiny.

Po preskúmaní jednotlivých stanovísk a hodnotení a po verejnom vypočutí účastníkov nadobudol spravodajca presvedčenie, že Európska únia musí k tomuto projektu pristupovať nanajvýš obozretne a starostlivo, pretože priamo ohrozuje životné prostredie celej pobaltskej oblasti. Tento problém je naozaj celoeurópsky, keďže sa vážne dotýka ôsmich krajín Európskej únie, a to Nemecka, Švédska, Fínska, Lotyšska, Litvy, Estónska, Dánska a Poľska. Spravodajca preto vyzýva Radu a Komisiu, aby využili všetky právne prostriedky, ktoré majú k dispozícii, aby zabránili výstavbe severoeurópskeho plynovodu v takom rozsahu, ako navrhuje investor. Spravodajca je pevne presvedčený, že vedenie trasy severného plynovodu po pevnine cez územie EÚ umožní dosiahnuť strategické a hospodárske ciele uvedené v rozhodnutí 1364/2006/ES a zároveň odvráti vážnu hrozbu pre životné prostredie a zvýšenie cien, ktoré by museli znášať spotrebitelia.

Spravodajca je vážne znepokojený tým, že v posledných mesiacoch prakticky všetky pobaltské krajiny, expertné agentúry, štátne orgány zodpovedné za životné prostredie a zástupcovia environmentálnych združení preskúmavali základné prvky projektu a došli k záveru, že tento projekt by vážne ohrozil životné prostredie vrátane:

1. spôsobenia škôd v oblastiach sústavy Natura 2000;

2. nebezpečenstva, že sa porušia nemecké chemické zbrane z II. svetovej vojny, míny, nevybuchnuté bomby a potopené plavidlá, najmä vo Fínskom zálive a v oblastiach pozdĺž trasy plánovaného plynovodu;

3. dosiaľ nevídanej veľkosti stavebnej plochy (2 400 km2 – rovnaká rozloha ako Luxemburské veľkovojvodstvo), v mori, akým je Baltské more, ktoré je vnútorné a relatívne malé;

4. hrozby vysokého znečistenia životného prostredia vypúšťaním tisícok ton chemických látok (aldehydov) potrebných na vyčistenie potrubia pred začiatkom jeho uvedenia do prevádzky.

Ekologické riziká, ktoré podrobne charakterizovali rôzni odborníci v rámci verejného vypočutia, potvrdzujú aj stanoviská a názory iných organizácií, ktoré sa dostali k poslancom, vrátane organizácie Nordic Greenpeace, ktorá doručila vyhlásenie vyjadrujúce obavy a nesúhlas s plánovaným severným plynovodom a podporu možnosti viesť ho po pevnine.

Spravodajca nemôže súhlasiť s názorom, že projekt, ktorý sa týka dna Baltského mora, je dvojstrannou vecou Nemecka a Ruska. Ochrana prostredia Baltského mora je jednou z najdôležitejších úloh tzv. Severnej dimenzie EÚ a vzťahuje sa na ňu celý rad uznesení a právnych nástrojov Spoločenstva, ktoré sa zaoberajú touto problematikou.

Európska únia je v tejto súvislosti povinná venovať osobitnú pozornosť životnému prostrediu v oblasti Baltského mora a nezabudnúť pritom na potrebu solidarity, energetickej bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa. V určitých prípadoch reagovali európske inštitúcie veľmi rezolútne na medzištátne projekty s nejasným vplyvom na životné prostredie, ktoré sa nakoniec týkali len jedného členského štátu. Ťažko si predstaviť, že inštitúcie EÚ budú ľahkovážne pristupovať k prípadu, ktorý sa týka fakticky jednej tretiny členských štátov a jednej uzavretej oblasti.

Malo by sa predovšetkým zdôrazniť, že investori neprihliadali na potrebu preskúmať najprv alternatívne trasy plynovodu, ktoré by nespôsobovali škody morskému prostrediu, berúc pritom na vedomie, že ešte existuje možnosť, aby jeho trasa viedla po pevnine od ruských hraníc a prechádzala by len cez krajiny Európskej únie. Spravodajca v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, aby vykonala takúto analýzu v rámci dialógu so zainteresovanými krajinami, investormi a Helsinskou komisiou a za účasti zainteresovaných mimovládnych organizácií.

Spravodajca podporuje rozhodnutie vlády Švédskeho kráľovstva z 12. februára 2008, ktorým odmieta udeliť spoločnosti Nord Stream povolenie na výstavbu plynovodu vzhľadom na značné podstatné a procedurálne nedostatky, a najmä na nepredloženie štúdie alternatívnych trás alebo možnosti zrušenia výstavby plynovodu.

Spravodajca podporuje aj stanovisko parlamentu Litovskej republiky z 27. marca 2007, ktoré poukazuje na potrebu odloženia realizácie rozsiahlych projektov infraštruktúry v Baltskom mori do vypracovania podrobnej štúdie alternatívnych riešení a nezávislého a komplexného posúdenia vplyvov na životné prostredie.

Spravodajca berie na vedomie aj rozhodnutie vlády Estónska z 21. septembra 2007, ktorým odmieta udeliť spoločnosti Nord Stream povolenie na vykonanie podmorského výskumu v jeho výhradnej hospodárskej zóne.

Spravodajca by rád upozornil na problém úhrady nákladov za škody spôsobené počas výstavby a používania plynovodu a nákladov na jeho vyradenie z prevádzky po jej skončení.

Bez ohľadu na ekologické otázky musíme brať do úvahy aj stanoviská popredných odborníkov a európskych médií, ktoré hovoria o zvýšení investičných nákladov až o 20 miliárd EUR a ktoré predpokladajú značné prieťahy harmonogramu stavebných prác spôsobené potrebou rozsiahlych štúdií a konzultácií na politickej úrovni a v spoločnosti. Podľa ich názoru obrovské náklady po prijatí mimoriadnych bezpečnostných opatrení a po zaplatení kompenzácie za škody spôsobené chráneným územiam sústavy Natura 2000 nutne ovplyvnia európske ceny plynu, najmä pokiaľ ide o nemeckých spotrebiteľov a podniky, ktoré budú stavať tento plynovod, a to aj vtedy, keď sa projekt ukončí za niekoľko rokov. Títo odborníci sú presvedčení, že náklady tohto projektu budú niekoľkonásobne vyššie ako náklady na alternatívu po pevnine.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (13.5.2008)

pre Výbor pre petície

k environmentálnemu vplyvu plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko
(2007/2118(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Christopher Beazley

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   opätovne vyjadruje názor, že vzhľadom na rastúcu závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov energie, dodávateľov a prepravných ciest je nevyhnutné podporovať iniciatívy zamerané na ich diverzifikáciu, a to geograficky, ako aj rozvojom udržateľných alternatív; upozorňuje najmä na potrebu podporovať rozvoj prístavnej infraštruktúry, ktorá sa využíva na manipuláciu s palivami;

2. zdôrazňuje, že energetickú bezpečnosť treba považovať za základnú zložku celkovej bezpečnosti Európskej únie, pričom vymedzenie energetickej bezpečnosti by sa nemalo obmedzovať len na absenciu vnútornej produkcie v EÚ, ale malo by zohľadňovať aj geopolitické aspekty závislosti od dovozov;

3.   zdôrazňuje potrebu zintenzívniť dialóg s najdôležitejšími producentskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami; uznáva, že európska energetická solidarita rozhodujúcim spôsobom závisí od transparentných a vzájomne vymáhateľných dohôd s producentskými krajinami a od existencie funkčného vnútorného trhu s energiou, ako aj od vzájomne prepojenej energetickej infraštruktúry;

4.         domnieva sa, že všetky členské štáty by mali vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa projektov energetickej infraštruktúry zohľadňovať aspekty energetickej solidarity v rámci Európskej únie; ľutuje nedostatočný pokrok vo vývoji spoločnej európskej energetickej politiky a vyjadruje znepokojenie nad dvojstrannými dohodami niektorých členských štátov, ktoré oslabujú schopnosť Európskej únie vystupovať jednotne voči významným dodávateľským krajinám; opätovne vyzýva členské štáty, aby informovali Komisiu a seba navzájom skôr, ako prijmú strategické rozhodnutia týkajúce sa dôležitých dvojstranných dohôd o energetických projektoch, ktoré by mohli ovplyvňovať záujmy iných členských štátov a EÚ ako celku, pričom takto by mali postupovať v súvislosti so všetkými zahraničnopolitickými otázkami spoločného záujmu;

5.   zastáva názor, že Nord Stream je projektom v oblasti infraštruktúry s rozsiahlym politickým a strategickým rozmerom pre EÚ i Rusko; chápe obavy, ktoré vyjadrili členské štáty EÚ v súvislosti s výstavbou a údržbou plynovodu; zdôrazňuje, že schopnosť malých prímorských štátov zaisťovať bezpečnosť v oblasti Baltského mora nemožno vnímať oddelene od schopnosti EÚ konať ako jeden subjekt a vystupovať jednotne, pokiaľ ide o energetické otázky, a pripomína svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energetiky[1]; kladie dôraz na to, že tento projekt bol v najnovších usmerneniach pre transeurópske energetické siete (TENE-E), ktoré boli prijaté v septembri 2006, označený ako projekt európskeho záujmu a že by sa mal plánovať v duchu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energetiky;

6.   zdôrazňuje význam dôkladného, nezávislého a objektívneho posúdenia vplyvu plynovodu Nord Stream na životné prostredie, najmä vzhľadom na citlivosť dna Baltského mora; zastáva názor, že v rámci prípravy, výstavby a prevádzkových etáp akéhokoľvek plynovodu v Baltskom mori by sa mali v plnej miere zohľadniť všetky relevantné environmentálne a bezpečnostné aspekty; zdôrazňuje, že ku konečnému rozhodnutiu týkajúcemu sa účinkov plynovodu Nord Stream na životné prostredie možno dospieť jedine po ukončení hodnotenia vplyvu;

7.   pripomína význam energetického partnerstva medzi EÚ a Ruskom a opätovne upozorňuje na skutočnosť, že toto strategické partnerstvo sa môže zakladať iba na zásade nediskriminácie a spravodlivého zaobchádzania za rovnakých podmienok prístupu na trh; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa otázkami životného prostredia a energetickej bezpečnosti zaoberali v rámci dialógu o energetike medzi EÚ a Ruskom, a je presvedčený, že tento dialóg by mal byť posilnený na základe zásad zakotvených v Zmluve o energetickej charte; pripomína svoje stanovisko, že v dohodách o spolupráci s tretími krajinami vrátane novej dohody o partnerstve a spolupráci s Ruskom musia byť zahrnuté zásady a podstata Zmluvy o energetickej charte a tranzitného protokolu k nej a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rusko ratifikovalo Zmluvu o energetickej charte a tranzitný protokol k nej, keďže táto ratifikácia obmedzí možnosť vzniku sporov týkajúcich sa projektov, ako je napríklad Nord Stream;

8.   poukazuje na to, že ak sa bude projekt Nord Stream realizovať, môže spôsobiť environmentálnu katastrofu, a to v prípade, že stavebné práce zasiahnu vysoko toxické priemyselné usadeniny uložené najmä vo Fínskom zálive a značný objem chemických zbraní z obdobia po druhej svetovej vojne, ktoré sú rozmiestnené po dne Baltského mora, a tiež vzhľadom na pravdepodobné zintenzívnenie prepravy kvapalných energetických produktov po Baltskom mori; vyzýva spoločnosť Nord Stream, aby prevzala finančnú zodpovednosť za vyplatenie kompenzácie za akékoľvek vzniknuté škody;

9.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ, najmä Komisia, zohráva v tomto projekte len okrajovú úlohu; zdôrazňuje, že väčšie zapojenie EÚ by znížilo neistotu, ktorú v súvislosti s projektom Nord Stream pociťuje mnoho členských štátov;

10. žiada preto Komisiu a členské štáty, aby:

–    posúdili rôzne hospodárske, rozpočtové, regulačné a právne aspekty a aspekty súvisiace s transparentnosťou projektu Nord Stream;

–    uskutočnili štúdiu o prínose projektu Nord Stream pre európske energetické potreby vrátane posúdenia všetkých alternatív;

–    zabezpečili, že spoločnosť Nord Stream a jej pridružené spoločnosti sa zapoja do otvoreného a transparentného dialógu a budú úzko spolupracovať so všetkými zúčastnenými stranami na všetkých aspektoch počas všetkých etáp pred výstavbou plynovodu Nord Stream aj po nej;

–    zabezpečili, že pri nezávislom hodnotení vplyvu na životné prostredie sa náležite zohľadnia záujmy všetkých prímorských štátov;

–    opätovne vyzvali Rusko, aby ratifikovalo Dohovor z Espoo a Zmluvu o energetickej charte vrátane tranzitného protokolu k nej a aby sa zaviazalo plne implementovať ich ustanovenia;

11. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že pred prijatím rozhodnutí týkajúcich sa všetkých kľúčových investícií do infraštruktúry vrátane plynovodných projektov v mori a na súši sa vykoná komplexné a nezávislé hodnotenie vplyvu na životné prostredie; vyjadruje presvedčenie, že súčasná diskusia o potrebe lepších environmentálnych noriem na realizáciu projektu plynovodu Nord Stream pomôže stanoviť vhodné normy pre budúce projekty; v tejto súvislosti víta nedávne rozhodnutie spoločnosti Nord Stream zadať Fínsku a Švédsku vypracovanie štúdie o environmentálnom riziku, ktoré predstavuje munícia potopená na dno Baltského mora po druhej svetovej vojne a obsahujúca vysoko toxické látky;

12. navrhuje zaviesť spoločný dohľad nad plynovodom, do ktorého budú zapojené všetky krajiny v regióne Baltského mora; okrem toho považuje za dôležité, aby Komisia venovala náležitú pozornosť skúmaniu environmentálnych aspektov plánovanej výstavby plynovodu, a to s využitím všetkých existujúcich právnych nástrojov, ktoré má k dispozícii, a na žiadosť členského štátu aj prostredníctvom priameho zainteresovania Helsinskej komisie (HELCOM) a v úzkej spolupráci s ňou;

13.   poukazuje na nedostatok vhodných inštitucionálnych štruktúr, ktoré by boli schopné adekvátne reagovať na otázky environmentálnej a geopolitickej bezpečnosti súvisiace s rozvojom vonkajšej energetickej infraštruktúry, a opätovne vyzýva Radu, aby zvážila návrh na vytvorenie úradu vysokého úradníka pre zahraničnú energetickú politiku, ktorý by mal zdvojenú zodpovednosť a pôsobil by v rámci právomocí novovytvorenej, posilnenej funkcie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Komisie;

14. vyjadruje silnú podporu tretiemu energetickému liberalizačnému balíku vrátane doložky o tretích krajinách, pretože jedine dynamický a liberalizovaný európsky trh s energiou vybavený nástrojmi potrebnými na boj proti monopolistickému správaniu môže zaručiť bezpečnosť dodávok energie;

15. vyjadruje znepokojenie nad návrhmi na zabezpečenie plánovaných plynovodov vojenskými prostriedkami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

55

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christopher Beazley, Angelika Beer, Colm Burke, Marco Cappato, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Hanna Foltyn-Kubicka, Bronisław Geremek, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Joost Lagendijk, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Mirosław Mariusz Piotrowski, Michel Rocard, Libor Rouček, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, Konrad Szymański, Charles Tannock, Inese Vaidere, Kristian Vigenin, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Alexandra Dobolyi, Carlo Fatuzzo, Evgeni Kirilov, Marios Matsakis, Rihards Pīks, Dariusz Rosati, Wojciech Roszkowski, Inger Segelström, Adrian Severin, Jean Spautz

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Renate Weber

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (7.5.2008)

pre Výbor pre petície

k environmentálnemu vplyvu plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko
(2007/2118(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andres Tarand

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   pripomína pokles produkcie plynu v EÚ a tomu zodpovedajúci nárast dopytu po dovoze plynu v nasledujúcich rokoch, ktorý by uspokojil rastúce požiadavky domácností a priemyslu a nahradil environmentálne menej vhodné fosílne palivá; domnieva sa, že je potrebné posúdiť dlhodobé vplyvy novej plynárenskej infraštruktúry na životné prostredie so zreteľom na záruky stabilných dodávok plynu;

2.   pripomína závery predsedníctva Európskej rady z 8.a 9. marca 2007 potvrdzujúce akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) na dosiahnutie cieľov energetickej politiky pre Európu, vychádzajúcej zo solidarity a diverzifikácie dodávok s cieľom riešiť rastúcu závislosť EÚ v oblasti dodávok energií;

3.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku toho, že energetický mix spadá do rozsahu právomocí členských štátov, niektoré vnútroštátne strategické rozhodnutia týkajúce sa významných bilaterálnych dohôd s tretími krajinami oslabujú rozvíjanie dôveryhodnej, účinnej a zosúladenej spoločnej energetickej politiky;

4.   vyzýva členské štáty, aby pri zabezpečovaní dodávok transparentným spôsobom realizovali koordinovanú stratégiu; berie na vedomie rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorého cieľom je geografická diverzifikácia prepravných trás pre dovoz energie a jej dodávateľov; v tejto súvislosti pripomína, že plynovod Nord Stream je len jednou z mnohých trás pre dopravu plynu, ktoré tvoria súčasť transeurópskych energetických sietí;

5.   pripomína, že Medzinárodná námorná organizácia označila Baltské more za „zvlášť citlivú morskú oblasť“ a že v dôsledku relatívne plytkých vôd a nízkej rýchlosti výmeny vody v tomto mori sú jeho ekosystémy mimoriadne zraniteľné aj voči najmenšiemu porušeniu rovnováhy a najnepatrnejšiemu znečisteniu; preto odporúča, aby sa posudzovaniu projektu plynovodu Nord Stream venovala maximálna starostlivosť;

6.   pripomína, že aj keď je kladenie podmorských diaľkových potrubí na kontinentálnom šelfe v súlade so slobodami šíreho mora, článok 79 Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982 stanovuje, že „vytýčenie smerov kladenia takýchto diaľkových potrubí na kontinentálnom šelfe podlieha súhlasu pobrežného štátu“;

7.   žiada spoločnosť Nord Stream AG, realizátora projektu plynovodu, aby odôvodnila voľbu súčasnej trasy a aby dôkladne zhodnotila alternatívne trasy plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom vrátane vnútrozemských trás; žiada, aby boli k hodnoteniu vplyvu na životné prostredie, ktoré sa práve uskutočňuje, pripojené environmentálne, hospodárske a technické štúdie;

8.   žiada spoločnosť Nord Stream AG, realizátora projektu, aby v rámci širšieho hodnotenia vplyvu na životné prostredie uskutočnila hodnotenie potenciálnych kumulatívnych nepriaznivých vplyvov fázy ukladania potrubia a fázy prevádzky a aby do uvedeného hodnotenia zahrnula posúdenie potenciálnych vplyvov projektu plynovodu Nord Stream na chránené oblasti Baltského mora a na lokality siete Natura 2000;

9.   žiada spoločnosť Nord Stream AG, realizátora projektu, aby uverejnila opatrenia na zníženie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie v prípade, keď sa tento projekt bude realizovať; naliehavo žiada spoločnosť Nord Stream, realizátora projektu, aby potrubia ukladala v čo najvýhodnejšom čase a aby sa pri montáži a údržbe plynovodu vyhla používaniu potenciálne škodlivého glutaraldehydu a tým minimalizovala negatívne vplyvy na ekosystémy;

10. považuje riziká, ktoré predstavujú potopené vojnové lode, ako aj chemické zbrane zhodené v 40-tych rokoch minulého storočia na dno Baltského mora za možnú hrozbu úspešného položenia plynovodu, a preto vyzýva spoločnosť Nord Stream, realizátora projektu, aby vypracovala zoznam všetkých potopených lodí a výbušnín či chemických látok nachádzajúcich sa v blízkosti navrhovanej trasy plynovodu, ako sú napr. dve „pohrebiská“ lodí potopených aj s muníciou v auguste 1941 neďaleko ostrova Hogland a na polceste medzi Helsinkami a estónskym národným parkom Lahemaa, a aby tento zoznam poskytla príslušným vnútroštátnym orgánom; žiada, aby zoznam zahŕňal aj hodnotenie rizík, ktoré tieto potopené lode a chemické látky predstavujú;

11. domnieva sa, že znečistenie spôsobené aktivitami ruských vojenských základní sa môže prejaviť až po realizácii projektu Nord Stream, a preto žiada, aby sa posúdil aj tento aspekt;

12. žiada štáty priamo zapojené do projektu plynovodu Nord Stream, aby pred konečným schválením vybudovania plynovodu objasnili, kto nesie právnu zodpovednosť za dôsledky prípadných nehôd na ekológiu Baltského mora a na pobrežie, obyvateľstvo a ekonomiky štátov pri Baltskom mori, a to vrátane prípadov, keď potrubie poškodia lode pri potopení v úzkych navigačných zónach Fínskeho zálivu a samotného Baltského mora;

13. pripomína nedávne zemetrasenia, ako napr. zemetrasenie v regióne Kaliningradu v roku 2004, a žiada realizátora projektu, aby predložil príslušné štúdie požadované v rámci hodnotenia vplyvu na životné prostredie;

14. uznáva, že spoločnosť Nord Stream AG uskutočňuje priebežné hodnotenie vplyvu na životné prostredie, a preto ju ako realizátora projektu vyzýva, aby výsledky štúdií a celý súbor údajov z výskumu týkajúceho sa ekologickej situácie na mieste projektu, ktoré boli získané počas environmentálneho výskumu, poskytla Helsinskej komisii a všetkým štátom, ktoré prejavia záujem;

15. naliehavo žiada Komisiu, aby do svojej pripravovanej správy o vykonávaní rozhodnutia č. 1364/2006/ES zahrnula hodnotenie dosiahnutého pokroku a aby jasne uviedla každé prípadné porušenie právnych predpisov Spoločenstva zo strany spoločnosti Nord Stream;

16. žiada Európsku komisiu, aby posúdila hodnotenie vplyvu plynovodu na životné prostredie realizované spoločnosťou Nord Stream, jeho súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia a jeho presnosť, komplexnosť a objektívnosť;

17. žiada Komisiu ako signatára dohovoru HELCOM, aby sa zasadila o uplatnenie odporúčania HELCOM stanoviť štandardné požiadavky týkajúce sa rozsahu preskúmania potrebného pre udeľovanie povolení pre podmorské káble a potrubia v Baltskom mori;

18. so zreteľom na tretí legislatívny balík o vnútornom trhu so zemným plynom žiada spoločnosť Nord Stream, aby zachovala ľahký prístup susedných členských štátov k plynovodu Nord Stream, ak chcú byť k nemu priamo pripojené prostredníctvom odbočných potrubí;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Jerzy Buzek, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Den Dover, Nicole Fontaine, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Andres Tarand, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dorette Corbey, Göran Färm, Juan Fraile Cantón, Vittorio Prodi, Silvia-Adriana Ţicău

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.5.2008

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sir Robert Atkins, Margrete Auken, Inés Ayala Sender, Victor Boştinaru, Michael Cashman, Alexandra Dobolyi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, David Hammerstein, Marian Harkin, Carlos José Iturgaiz Angulo, Lasse Lehtinen, Marcin Libicki, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Mairead McGuinness, Willy Meyer Pleite, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Eoin Ryan, Frank Vanhecke, Diana Wallis, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Marie-Hélène Descamps, Georgios Georgiou, Henrik Lax, Grażyna Staniszewska, Margie Sudre

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Urszula Gacek, Tunne Kelam, Vytautas Landsbergis, Markus Pieper, Konrad Szymański