SPRÁVA o Europeane – ďalších krokoch

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (5.2.2010)

STANOVISKO Výboru pre právne veci (29.1.2010)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

3.3.2010 - (2009/2158(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajkyňa: Helga Trüpel

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Postup : 2009/2158(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0028/2010

Predkladané texty :

A7-0028/2010

Rozpravy :

PV 19/04/2010 - 21
CRE 19/04/2010 - 21

Hlasovanie :

PV 05/05/2010 - 13.39
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0129

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
STANOVISKO Výboru pre právne veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o Europeane – ďalších krokoch

(2009/2158(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. augusta 2009 s názvom Europeana – ďalšie kroky (KOM(2009)0440),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2009 s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike (KOM(2009)0532),

– so zreteľom na závery Rady o európskej digitálnej knižnici EUROPEANA z 20. novembra 2008[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. augusta 2008 s názvom Európske kultúrne dedičstvo sprístupnené jedným kliknutím myšou – pokrok pri digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti on-line a pri uchovávaní digitálnych záznamov na celom území EÚ (KOM(2008)0513),

– so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni zo 4. júna 2008 o autorských právach, digitálnych knižniciach, ochrane digitálnych materiálov, dielach neznámych autorov a dielach, ktoré sa prestali vydávať,

– so zreteľom na záverečnú správu podskupiny pre verejno-súkromné partnerstvá expertnej skupiny na vysokej úrovni z mája 2008 o digitálnych knižniciach a verejno-súkromných partnerstvách na digitalizáciu európskeho kultúrneho dedičstva a jeho dostupnosť on-line,

– so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 27. septembra. 2007 s názvom „i2010 na ceste k európskej digitálnej knižnici[2],

– so zreteľom na odporúčanie Komisie 2006/585/ES z 24. augusta 2006 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti on-line a o uchovávaní digitálnych záznamov[3],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti[4],

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej článok 167,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre právne veci (A7‑0028/2010),

A. keďže digitálne prostredie je základným predpokladom na zaručenie a zjednodušenie všeobecného prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu a na zabezpečenie jeho podpory a ochrany pre budúce generácie v Európe aj mimo nej,

B. keďže v rámci digitalizácie zdrojov európskeho kultúrneho dedičstva je veľmi dôležitá európska politika v kultúrnej oblasti, ktorej súčasťou je výrazné zapojenie verejnosti tak na úrovni Európskej únie, ako aj jej členských štátov, aby bolo možné zachovať, rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť,

C. keďže bohatstvo a rôznorodosť spoločného európskeho kultúrneho dedičstva by sa mali podporovať a mali by byť dostupné v čo najširšom rozsahu, a to aj mimo Európy, a keďže členské štáty a kultúrne ustanovizne, najmä knižnice, zohrávajú v tomto úsilí kľúčovú úlohu tak na národnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni,

D. keďže európske kultúrne dedičstvo sa z veľkej časti skladá z diel verejnej sféry a mal by sa k nim poskytnúť prístup v digitálnom prostredí v čo najširšom meradle a v kvalitných formátoch,

E. keďže bezplatný prístup ku kultúrno-vzdelávacím informáciám musí byť prioritou, aby sa zlepšila životná úroveň a úroveň vzdelania,

F. keďže je potrebné vypracovať spoločné normy pre digitalizáciu európskeho kultúrneho dedičstva a keďže veľmi veľký počet digitalizovaných diel, ktoré v súčasnosti uchovávajú rôzne knižnice, nebol verejne sprístupnený z dôvodu inkompatibility medzi jednotlivými digitálnymi formátmi,

G. keďže vďaka svojim zamestnancom sú knižnice najvhodnejšími inštitúciami pre dohľad nad procesom digitalizácie diel a jeho riadenie,

H. keďže európska digitálna knižnica by sa nemala obmedziť len na digitalizovanú zbierku a nástroje informačného riadenia, ale mala by zahŕňať aj rozvoj celého radu zdrojov a technických kapacít na tvorbu, vyhľadávanie a používanie informácií,

I. keďže sa musí zohľadniť rýchly rozvoj nových technológií a z neho vyplývajúce zmeny v kultúrnych zvyklostiach a prebiehajúce projekty digitalizácie mimo Európy,

J. keďže členské štáty musia preto bezodkladne zintenzívniť svoje snahy, začať aktívne konať a získať potrebné prostriedky na zachovanie a podporu svojho prínosu k Europeane s cieľom viac zviditeľniť Európu vo svete,

K. keďže doposiaľ bola digitalizovaná iba veľmi malá časť európskeho kultúrneho dedičstva, keďže členské štáty postupujú rôznym tempom a keďže verejné financovanie určené na hromadnú digitalizáciu nepostačuje a keďže členské štáty by mali zintenzívniť svoje snahy, aby sa urýchlil proces digitalizácie verejných a súkromných diel,

L. keďže digitalizácia európskeho kultúrneho dedičstva a vedeckých materiálov bude prínosom aj pre ostatné odvetvia, ako napríklad vzdelávanie, vedu, výskum, cestovný ruch, podnikanie, inovácie a médiá,

M. keďže digitálna technológia je tiež pozoruhodným nástrojom na vytvorenie prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu pre osoby so sťaženým prístupom ku kultúre, a najmä pre osoby so zdravotným postihnutím,

N. keďže právne predpisy o autorských právach sa v členských štátoch EÚ značne odlišujú a ochrana autorských práv ostáva pre mnohé diela nevyjasnená,

O. keďže sa domnieva, že je potrebné vyvinúť naliehavé úsilie na vyriešenie problému „digitálnej čiernej diery“, v ktorej zostávajú nepovšimnuté diela 20. a 21. storočia s vysokou kultúrnou hodnotou, keďže riešenie tohto problému musí náležite zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených strán,

P. keďže chránené a šírené dielo, ktorého autorské práva alebo s nimi súvisiace práva patria jednej alebo viacerým osobám, ktoré nemožno identifikovať alebo nájsť, a to ani napriek preukázanému a dôslednému hľadaniu, treba považovať za dielo neznámeho autora,

Q. keďže je potrebných viac informácií týkajúcich sa pokroku dosiahnutého v práci na projekte riadenom Nadáciou Európskej digitálnej knižnice,

R. keďže je potrebné, aby činnosti Európskej únie prebiehali transparentnejšie,

Europeana – kľúč k zachovaniu a šíreniu európskeho kultúrneho dedičstva

1. víta otvorenie a rozvoj európskej digitálnej knižnice, múzea a archívu kvalitných obsahov pod názvom Europeana, v podobe jednotného, otvoreného a mnohojazyčného miesta prístupu a brány do európskeho kultúrneho dedičstva;

2. pripomína, že úlohou digitálnej knižnice Europeana by mala byť ochrana európskeho kultúrneho dedičstva s cieľom umožniť budúcim generáciám podieľať sa na vytvorení spoločnej európskej pamäte a zabrániť tomu, aby sa dokumenty krehkej kvality znehodnocovali opakovaným používaním;

3. zdôrazňuje skutočnosť, že európska digitálna knižnica predstavuje nástroj demokratizácie kultúry, keďže je bez ohľadu na vzdialenosť k dispozícii všetkým ľuďom, a tým širokej verejnosti umožní prístup k vzácnym alebo starobylým dokumentom patriacim k európskemu dedičstvu, ktorých prezeranie je z dôvodu ich uchovávania problematické;

4. zdôrazňuje význam rozvoja Europeany na plne prevádzkyschopnú službu s mnohojazyčným rozhraním a významovými sieťovými funkciami uchovávajúcimi kvalitné diela a údaje s celosvetovou dostupnosťou;

(i) Úlohy a ciele

5. požaduje, aby inventár Europeany dosiahol do roku 2015 najmenej 15 mil. rozličných digitalizovaných objektov;

6. vyjadruje poľutovanie nad rozdielnou mierou, akou členské štáty prispievajú do obsahu Europeany, a podnecuje členské štáty a kultúrne ustanovizne, aby úzko spolupracovali pri digitalizácii diel, aby ďalej pokračovali v navrhovaní plánov digitalizácie na všetkých úrovniach a vyhli sa tak duplicite úsilia a aby zrýchlili tempo digitalizácie kultúrneho obsahu v záujme dosiahnutia stanovených kvantitatívnych cieľov (10 miliónov dokumentov v roku 2010);

7. zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o prostriedkoch, ktoré budú povzbudzovať kultúrne inštitúcie k tomu, aby uzavreli s držiteľmi práv dohody o sprístupnení diel na multiteritoriálnom základe a aby podporovali rozvoj konkurenčného prostredia s účasťou internetových kníhkupectiev už v čase prípravy plánu na digitalizáciu s cieľom uľahčiť šírenie kultúrneho dedičstva na celom európskom území;

8. konštatuje, že 47 % všetkých digitalizovaných objektov Europeany doteraz poskytlo samotné Francúzsko a že je preto potrebné povzbudzovať omnoho aktívnejšie všetky členské štáty, aby poskytovali príspevky zo svojich národných knižníc a kultúrnych ustanovizní, aby tak všetci Európania a Európanky získali neobmedzený prístup k svojmu vlastnému kultúrnemu dedičstvu;

9. vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri hľadaní spôsobov a prostriedkov, ako upozorniť členské štáty na fakt, že používatelia knižnice Europeana hľadajú významné diela, ktoré sú dostupné v ich národných zbierkach, ale nie sú dostupné v knižnici Europeana ;

(ii) Prínosy

10. poukazuje na možné hospodárske výhody digitalizácie, pretože digitalizované kultúrne bohatstvo má významné hospodárske dôsledky, najmä na odvetvia súvisiace s kultúrou, a je oporou znalostnej ekonomiky, pričom treba vziať do úvahy skutočnosť, že kultúrne bohatstvo nie je obchodným tovarom a že ho treba chrániť pred nadmernou komercializáciou;

11. zdôrazňuje, že Europeana by sa mala stať jedným z hlavných porovnávacích kritérií na vzdelávacie a výskumné účely; nazdáva sa, že by mohla mladým Európanov priblížiť kultúrne, literárne a vedecké dedičstvo a obsah za predpokladu, že bude koherentne zapracovaná do vzdelávacích systémov; Europeana by sa mohla stať oblasťou konvergencie a prispieť ku kohézii medzi kultúrami v EÚ;

(iii) Prístup pre všetkých

12. zdôrazňuje, že užívateľsky priateľské prostredie, najmä prehľadnosť a jednoduché vyhľadávanie obsahov, by malo byť rozhodujúcim kritériom pri tvorbe tohto portálu;

13. zdôrazňuje, že vzhľadom na prínos, ktorým Europeana bude pre všetkých občanov EÚ, mala by sa plánovať jej dostupnosť vo všetkých úradných jazykoch čo najskôr;

14. poukazuje na to, že portál by mal zohľadňovať potreby osôb so zdravotným postihnutím, ktoré by mali mať plný prístup k európskym kolektívnym poznatkom; nabáda preto vydavateľstvá, aby sprístupnili viac diel vo formátoch dostupných osobám so zdravotným postihnutím; odporúča Komisii, aby pre osoby so zdravotným postihnutím zabezpečila špeciálne digitálne verzie čo najväčšieho množstva digitálneho obsahu, ako napr. audio nahrávky textov;

15. zdôrazňuje dôležitosť rovnakého prístupu k spoločnému európskemu kultúrnemu dedičstvu, a preto žiada členské štáty, aby odstránili prekážky v rámci EÚ, ktoré bránia v prístupe k niektorým častiam obsahu knižnice Europeana;

16. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli všetky potrebné kroky na zamedzenie vzniku vedomostnej priepasti medzi Európou a krajinami mimo EÚ, a zabezpečili Európanom plný prístup k ich vlastnému kultúrnemu dedičstvu v celej jeho rozmanitosti spolu s uľahčením prístupu ku kultúrnemu dedičstvu celého sveta;

17. žiada Komisiu, aby pokračovala v práci, ktorú začala expertná skupina na vysokej úrovni, keďže táto práca prispieva k spoločnej vízii európskych digitálnych knižníc, a podporuje praktické riešenia kľúčových problémov týkajúcich sa on-line dostupnosti kultúrneho bohatstva; podporuje vytvorenie oddeleného on-line priestoru v rámci Europeany, kde užívatelia môžu vytvárať obsah;

18. zdôrazňuje, že Europeana by mala prijať všetky opatrenia on-line aj off-line potrebné na propagáciu svojej činnosti medzi občanmi Európy, najmä medzi tými, ktorí sa podieľajú na kultúrnych aktivitách v súkromnej, verejnej a vzdelávacej oblasti;

Viac lepšieho obsahu pre Europeanu

19. nabáda poskytovateľov obsahu, aby zvyšovali rôznorodosť druhov obsahu Europeany, najmä čo sa týka zvukového a obrazového obsahu, s osobitným dôrazom na diela, ktoré patria k ústnym formám prejavu a na diela, ktoré ľahko podliehajú poškodeniu, a aby zároveň dodržiavali práva duševného vlastníctva, najmä práva autorov a výkonných umelcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dodržiavania morálneho práva na zabezpečenie integrity diela a predchádzanie akémukoľvek možnému porušovaniu (cenzurovanie, zmeny v dielach atď.);

20. nazdáva sa, že slobodné a umelecké vyjadrenie sú základnými hodnotami; domnieva sa, že na kultúrne inštitúcie alebo zoskupenia by sa nemala vzťahovať kontrola ani cenzúra, pokiaľ ide o európsky kultúrny, literárny alebo vedecký obsah poskytovaný portálu Europeana;

(i) Verejne dostupný obsah a prístup k nemu

21. je presvedčený, že analógový obsah verejnej sféry by mal zostať vo verejnej sfére aj po zmene formátu na digitálny;

22. pripomína, že prvoradým cieľom európskej politiky digitalizácie musí byť ochrana európskeho kultúrneho dedičstva a že v tejto súvislosti je dôležité zaručiť nevýlučný charakter digitalizačných činností, aby sa v ich dôsledku neobjavovali nové práva odvodené od procesu digitalizácie, napríklad povinnosť platiť za opätovné použitie diel patriacich k verejnému majetku;

23. pripomína, že Europeana musí mať možnosť uplatňovať dohody uzatvorené v rámci verejno-súkromných partnerstiev s inými knižnicami a že tieto knižnice musia preto dostávať fyzické kópie súborov, ktoré už boli digitalizované;

24. pripomína, že fyzické súbory digitalizovaných diel pochádzajúcich z verejného majetku v rámci verejno-súkromných partnerstiev musia ostať vo vlastníctve partnerskej verejnej inštitúcie a že ak by to nebolo možné a kultúrne inštitúcie patriace členským štátom by mali uzatvárať dohody o digitalizácii diel svojho národného dedičstva, ktoré majú obsahovať doložku o výhradnom práve, bude potrebné ešte pred prístupom na portál Europeana zabezpečiť, že po skončení platnosti týchto doložiek sa digitalizované súbory skutočne stanú ich majetkom;

25. zdôrazňuje skutočnosť, že digitálna knižnica sa nesmie odchýliť od svojho pôvodného cieľa, ktorým je neprenechať šírenie poznatkov na internete súkromným a obchodným spoločnostiam, a tým zabrániť tomu, aby digitalizácia diel vyústila do ovládnutia európskeho verejného dedičstva a spôsobila novú privatizáciu verejného majetku;

26. odporúča Komisii, aby žiadala poskytovateľov digitálneho obsahu o certifikáciu internetových stránok, na ktoré Europeana odkazuje;

27. vyzýva európske kultúrne ustanovizne, ktoré sú zodpovedné za digitalizáciu svojich diel verejnej sféry, aby ich sprístupnili v rámci Europeany a neobmedzovali dostupnosť na územie svojho štátu;

(ii) Otázky autorských práv vrátane diel neznámych autorov

28. zdôrazňuje, že v rámci sektorového prístupu by sa mali nájsť riešenia, aby Europeana mohla zároveň poskytovať diela chránené autorskými právami, najmä diela, ktoré sa prestali vydávať, a diela neznámych autorov, a to v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa duševného vlastníctva a so zreteľom na ochranu oprávnených záujmov držiteľov práv; je presvedčený, že by sa mohli uprednostniť riešenia, ako sú napríklad rozšírené kolektívne licencie alebo iné spôsoby kolektívnej správy;

29. víta skutočnosť, že Komisia začala diskusiu o predpisoch EÚ v oblasti autorského práva, ktorej cieľom je nájsť rovnováhu medzi držiteľmi práv a právami spotrebiteľov v globálne prepojenom svete, v kontexte rýchlo sa meniacej on-line reality nových technológií a sociálnych a kultúrnych zvyklostí;

30. trvá na tom, aby Komisia a členské štáty v rámci ďalšieho vývoja ochrany autorských práv v Európe prijali čo najjednotnejšie a najkomplexnejšie právne predpisy, ktorými sa zabezpečí, aby samotné procesy digitalizácie neviedli k vzniku žiadneho druhu autorského práva sui generis; zastáva názor, že súčasťou týchto úvah by mala byť otázka, či by sa v prípade digitalizácie diel neznámych autorov verejnými ustanovizňami nemali zaviesť právne výnimky;

31. zdôrazňuje význam diel neznámych autorov – t. j. diel chránených autorským právom, ktorých držitelia práv sú neznámi a nedajú sa nájsť ani napriek dôkladnému vyhľadávaniu – a potrebu presne určiť v jednotlivých oblastiach počet a druh diel, ktorých autor je neznámy, s cieľom nájsť vhodné riešenia;

32. vyzýva Komisiu, aby v rámci krokov nadväzujúcich na jej oznámenie o autorských právach v znalostnej ekonomike z 19. októbra 2009, predložila legislatívny návrh na digitalizáciu, uchovávanie a šírenie diel neznámych autorov, ktorý by ukončil súčasnú právnu neistotu, pričom by sa dodržiavali podmienky dôkladného vyhľadávania a odmeňovania držiteľov práv;

33. podporuje zámer Komisie ustanoviť jednoduchý a nákladovo efektívny systém vyrovnania práv digitalizácie zverejnených diel a ich dostupnosti na internete v úzkej spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami;

34. preto víta a podporuje iniciatívy, akou je napríklad projekt ARROW[5], ktorých partnermi sú tak držitelia práv, ako aj zástupcovia knižníc, najmä vzhľadom na skutočnosť, že cieľom týchto iniciatív je identifikovať vlastníkov práv a ich práva a vyjasniť stav práv pre diela či už neznámych autorov alebo diela, ktoré sa prestali vydávať;

35. vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila európsku databázu diel neznámych autorov, keďže dielo neznámeho autora sa šíri ako chránené dielo, ktorého držitelia práv sú neznámi alebo ich nie je možné nájsť, a to ani napriek dôkladnému a preukázanému hľadaniu, ktorá by umožnila výmenu informácií o vlastníctve práv, a teda aj racionalizáciu nákladov na dôkladné vyhľadávanie;

36. uprednostňuje vyvážené riešenia na európskej úrovni pokiaľ ide o digitalizáciu a šírenie diel neznámych autorov, počnúc ich jasným určením, vytvorením spoločných noriem (vrátane dôkladného hľadania ich vlastníkov) a napokon vyriešením problému prípadného porušenia autorských práv pri použití diela neznámeho autora;

37. zdôrazňuje, že je treba nájsť riešenie pre dokumenty týkajúce sa súkromnej sféry (korešpondencia, poznámky, fotografie, filmy), ktoré sú súčasťou zbierok kultúrnych inštitúcií, ale neboli nikdy publikované ani sprístupnené verejnosti a spôsobujú problémy spojené s ochranou súkromného života a morálnym právom;

(iii) Technológie

38. zdôrazňuje potrebu vývoja technológií na zabezpečenie dlhodobého a trvalo udržateľného digitálneho uchovávania, interoperability systémov na prístup k obsahu, viacjazyčného vyhľadávania a dostupnosti obsahu a súboru jednotných noriem; víta skutočnosť, že pri budovaní zbierky Europeany sa naďalej používa slobodný softvér;

39. odporúča Komisii, aby sa digitalizovaný materiál poskytovaný vnútroštátnymi inštitúciami alebo súkromnými partnermi zálohoval na hardvéri patriacom týmto inštitúciám alebo partnerom;

40. odporúča, aby Komisia a partnerské inštitúcie v súkromnom odvetví pre digitalizovaný materiál dostupný na stránke Europeany, na ktorý sa vzťahujú autorské práva, našli informačno-technologické riešenia, ako napr. formáty umožňujúce len prečítanie textu (read-only) a chránené pred kopírovaním textu (copy protect), a aby zabezpečili, že na stránke s údajmi o diele sa uvedie odkaz na stránku poskytovateľa obsahu, kde sa dokument môže skopírovať podľa podmienok stanovených poskytovateľom;

41. odporúča Komisii, aby trvala na štandardnom elektronickom formáte digitalizovaných diel s cieľom zabezpečiť kompatibilitu digitalizovaných dokumentov s on-line rozhraním a databázou;

42. domnieva sa, že by sa mala vypracovať štúdia o nástrojoch Web 2.0, v ktorej by sa preskúmali spôsoby, akými by občania (z dlhodobého hľadiska) mohli obsahovo prispievať do Europeany bez toho, aby bolo nevyhnutné zapojenie kultúrnych inštitúcií;

Financovanie a správne otázky

43. zdôrazňuje, že vytvorenie trvalo udržateľného modelu financovania a správy je kľúčové pre dlhodobú existenciu Europeany a že úloha priamo zapojených strán v procese zavádzania takéhoto modelu správy je zásadná;

(i) Sponzorstvo a verejno-súkromné partnerstvá

44. zdôrazňuje, že vzhľadom na vysoké náklady digitalizácie a časový tlak sa musia vypracovať nové spôsoby financovania, akými sú napríklad verejno-súkromné partnerstvá, a to za predpokladu, že budú v súlade so zásadami duševného vlastníctva a hospodárskej súťaže a zároveň umožnia prístup k dielam prostredníctvom kultúrnych inštitúcií, pričom sa zaručí, že knižnice budú môcť voľne a bez akýchkoľvek časových obmedzení disponovať digitalizovanými súbormi;

45. zdôrazňuje význam jednotného prístupu na európskej úrovni k podmienkam verejno-súkromných partnerstiev a potrebu uskutočniť dôkladný prieskum partnerských dohôd s partnermi zo súkromného sektora o plánoch na digitalizáciu, najmä pokiaľ ide o trvanie doložiek o výlučnosti, indexáciu a zoraďovanie podľa systému vyhľadávania digitalizovaných súborov pre vlastnú potrebu knižníc, nepretržitosť poskytovanej služby, nedôverný charakter takýchto dohôd a kvalitu digitalizácie;

46. zdôrazňuje, že digitalizácia diel národných knižníc je možná vďaka finančným príspevkom daňových poplatníkov formou platenia daní; preto zdôrazňuje skutočnosť, že dohody o partnerstve medzi verejným a súkromným sektorom musia obsahovať ustanovenie, že kópia diela digitalizovaného súkromným sektorom pre knižnicu musí byť zaradená na zozname všetkých vyhľadávačov, aby bolo možné ju nájsť a prezrieť si na internetovej stránke knižnice, a nielen na stránke partnerskej súkromnej spoločnosti;

47. pripomína, že zapojenie súkromných partnerov do procesu digitalizácie nesmie viesť k vytváraniu monopolov súkromného sektora, čo by ohrozilo kultúrnu rozmanitosť a pluralizmus, a že dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže je základným predpokladom zapojenia týchto súkromných spoločností;

48. zdôrazňuje, že sponzorstvo je pre Europeanu zaujímavá alternatíva, nakoľko poskytuje možnosť financovať digitalizačné činnosti a zároveň aj úhradu odmien za autorské práva v prípade diel, ktoré sa prestali vydávať, diel neznámych autorov a diel podliehajúcich autorským právam, ako aj ich uvedenie na internet;

(ii) EÚ a verejná finančná podpora

49. poukazuje na to, že podstatná časť financovania by mala pochádzať z verejných príspevkov, ako sú napríklad príspevky od EÚ, členských štátov a kultúrnych organizácií, a navrhuje považovať proces digitalizácie Europeany za súčasť Lisabonskej stratégie a v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vytvoriť osobitný rozpočtový riadok, odporúča však v rámci projektu naďalej hľadať zdroje príjmov, aby sa tak tento projekt mohol z dlhodobého hľadiska stať finančne sebestačným;

50. zdôrazňuje, že podmienku transparentného a nákladovo účinného vynaloženia finančných prostriedkov zodpovedajúceho stanoveným cieľom možno splniť len vtedy, keď sa na tento účel vytvorí samostatný rozpočtový riadok;

51. konštatuje, že doteraz je pre Europeanu v rámci programu eContentplus na roky 2009 až 2010 vyčlenených len 6,2 mil. EUR;

52. požaduje, aby sa v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca vyčlenil niekoľkonásobne vyšší objem prostriedkov v porovnaní s prostriedkami, aké má Europeana dosiaľ k dispozícii;

53. zdôrazňuje, že na úrovni EÚ treba odstrániť právne prekážky, aby sa knižniciam umožnilo žiadať o finančné prostriedky EÚ na projekty digitalizácie;

54. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložili výročnú správu o vynaložených prostriedkoch a o pokroku pri vytváraní Europeany;

55. navrhuje, aby Parlament spoločne s Komisiou už v roku 2011 preskúmal finančné ustanovenia týkajúce sa Europeany s cieľom nájsť vhodný model financovania projektu na rok 2013 a ďalšie obdobie; domnieva sa, že prechod na štruktúru financovania z verejno-súkromných zdrojov by maximalizoval potenciál portálu;

(iii) Informovanosť a zvýšenie informovanosti

56. navrhuje zorganizovať kampaň pod názvom Pripojte sa k Europeane o financovaní s cieľom zvýšiť povedomie o tomto probléme a jeho naliehavosti a odporúča, aby sa časť zdrojov vyčlenených na Europeanu venovala na propagáciu knižnice, v ktorej sa nachádza veľké množstvo diel nesmiernej rozmanitosti na rôznych druhoch nosičov (textový, zvukový, obrazový) a ktorá sa zameriava na najširšiu verejnosť;

57. navrhuje, aby sa kampaň Pripojte sa k Europeane propagovala tvorivým spôsobom a aby v rámci verejno-súkromných partnerstiev a sponzorstva oslovovala okrem iného najmä mladých ľudí, napríklad na medzinárodných športových podujatiach, prípadne na umeleckých výstavách a kultúrnych súťažiach;

58. žiada Komisiu, aby začala mediálnu a internetovú kampaň zameranú na popularizáciu internetovej stránky Europeany prostredníctvom presmerovania z európskych serverov na zdroje knižnice Europeana ako hlavného miesta na získanie digitálnych informácií, ako aj na podnietenie členských štátov a kultúrnych ustanovizní k tomu, aby poskytovali obsah pre túto stránku; zároveň požaduje osobitnú mediálnu kampaň zacielenú na študentov a učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania, ktorá by poukazovala na používanie digitálnych zdrojov Europeany na vzdelávacie účely;

59. zastáva názor, že takáto kampaň je veľmi podobná typu opatrení, ktoré boli označené ako nevyhnutné na preklenutie digitálnej priepasti existujúcej v rámci Európy, čím sa zabezpečí, aby všetci občania bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, mohli získať prístup k Europeane a iným on-line obsahom a informáciám; odporúča, aby sa táto kampaň a najmä možné využívanie Europeany v školách zakladalo na pochopení myšlienky, že prístup k širšiemu on-line obsahu a informáciám nie je samoúčelný, a preto ho musia dopĺňať iniciatívy, ktoré podporujú nevyhnutnú analýzu on-line obsahu a informácií;

60. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila šírenie informačných kampaní a podobných činností na zvýšenie informovanosti o knižnici Europeana prostredníctvom príslušných partnerských organizácií v členských štátoch;

(iv) Správa

61. víta súčasný príspevok Nadácie európska digitálna knižnica pri uľahčovaní formálnych dohôd medzi múzeami, archívmi, audiovizuálnymi archívmi a knižnicami v otázke ako spolupracovať pri realizácii a trvalej udržateľnosti spoločného portálu Europeana;

62. zastáva názor, že kultúrne ustanovizne musia naďalej zohrávať hlavnú úlohu v súvislosti s čo najdemokratickejšou správou projektu Europeany a vyzýva ich, aby spolupracovali s cieľom zabrániť duplikátom pri digitalizácii diel a čo najracionálnejšie využívať zdroje;

63. žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili riadenie tohto projektu a aby zabezpečili, že bude určený zodpovedný orgán na vnútroštátnej úrovni, ktorý bude poverený riadením a kontrolou procesu digitalizácie, aby sa zlepšila informovanosť o projekte Europeana medzi knižnicami a poskytovateľmi kultúrnych materiálov a aby sa zhromaždili existujúce digitálne materiály priamo od poskytovateľov s cieľom upraviť ich do jednotnej digitálnej formy tak, aby sa do databázy knižnice Europeana mohol bezprostredne pridávať nový obsah; zastáva názor, že z dlhodobého hľadiska sa malo považovať za prvoradé zhromaždenie existujúcich digitálnych materiálov, ktoré vznikli ako súčasť projektov spolufinancovaných Európskou úniou, a ich zaradenie do digitálnej knižnice Europeana;

64. navrhuje vypísať verejnú súťaž s cieľom čo najúčinnejšie koordinovať riadenie knižnice Europeana, stanoviť jasné, realistické ciele a v prípade potreby projekt prehodnotiť;

65. odporúča Komisii, aby preskúmala možnosť zriadenia európskeho orgánu na koordináciu zapojenia vnútroštátnych orgánov do monitorovania projektov digitalizácie, úhrad odmien za autorské práva a ostatných otázok spojených s projektom Europeana;

****

66. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008, s. 18.
[2] Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 296.
[3] Ú. v. EÚ L 236, 31.8.2006, s.28.
[4] Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s.10.
[5] Prístupné zoznamy informačných práv a diel neznámych autorov

Europeana[1], európska on-line knižnica, múzeum a archív, bola otvorená v novembri 2008 ako súčasť iniciatívy Komisie v oblasti digitálnych knižníc: cieľom tejto iniciatívy je sprístupniť európske kultúrne a vedecké dedičstvo pre všetkých užívateľov internetu.

V súčasnosti Europeana ponúka 6 miliónov digitalizovaných diel vrátane kníh, máp, filmových šotov a fotografií. Cieľom je dosiahnuť hranicu 10 miliónov objektov do júna 2010, kedy sa počíta so spustením novej verzie Europeany. Druhá fáza projektu bude spustená v roku 2011 v podobe plne funkčnej adresy Europeana.eu, ktorá bude mať viacjazyčnejší charakter a bude umožňovať významové vyhľadávacie služby on-line. Pridanou hodnotou pre používateľov je skutočnosť, že Europeana umožňuje hľadať informácie v ich vlastnom jazyku.

Europeana je financovaná z programu eContentplus v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inováciu a z prostriedkov niektorých členských štátov a kultúrnych ustanovizní.

Nadácia európska digitálna knižnica bola zriadená s cieľom poskytovať prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu naprieč doménami. Usiluje sa o uľahčovanie formálnych dohôd medzi múzeami, archívmi, audiovizuálnymi archívmi a knižnicami v otázke ako spolupracovať pri tvorbe a trvalej udržateľnosti spoločného portálu Europeana. Je rovnako zameraná na poskytovanie právneho rámca pre EÚ na účely financovania a predstavuje základ budúcu správu.

Internetová stránka je prevádzkovaná úradom Europeana na serveroch Holandskej národnej knižnice. Do obsahu Europeany prispieva viac než 1000 kultúrnych ustanovizní (a to buď priamo alebo prostredníctvom zostavovateľov) a viac než 150 ustanovizní sa pripojilo k jej partnerskej sieti.

Komisia v súčasnosti plánuje ďalšiu fázu rozvoja Europeany. Cieľom je zaručiť, aby Europeana a základné postupy digitalizácie, dostupnosti on-line a digitálneho uchovávania umožnili európskej kultúre trvalú viditeľnosť na internete a začlenili naše spoločné a rôznorodé dedičstvo ako neoddeliteľnú súčasť do európskej informačnej infraštruktúry v budúcnosti.

V otázke ďalšieho rozvoja Europeany sa tiež začala verejná konzultácia. Jej obsahom bol okrem iného aj spôsob, akým zapojiť súkromný sektor do ďalšieho rozvoja Europeany prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a ako v Europeane sprístupniť obsah chránený autorskými právami na vyhľadávanie.

V uznesení Parlamentu z 27. septembra. 2007 s názvom „i2010: na ceste k európskej digitálnej knižnici“ Európsky parlament vyjadril jednoznačnú podporu myšlienke vytvorenia európskej digitálnej knižnice vo forme spoločného, mnohojazyčného miesta prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu.

Teraz, v čase, keď sa Europeana stáva skutočnosťou, potrebuje zo strany Európskeho parlamentu jasnú politickú podporu, pretože trvácnosť a kvalita tohto projektu závisia od zriadenia trvalo udržateľného modelu financovania a riadenia, nájdenia riešení masovej digitalizácie materiálov chránených autorskými právami a od zvyšovania povedomia členských štátov o význame tohto úsilia.

Hlavné problémy súvisiace s obsahom

Digitalizácia kultúrnych produktov vrátane kníh je náročnou a drahou úlohou, ktorá si vyžaduje spoluprácu medzi vlastníkmi práv, kultúrnymi ustanovizňami a spoločnosťami zaoberajúcimi sa informačnými a komunikačnými technológiami, ako aj medzi verejným a súkromným sektorom.

Výber obsahu na digitalizáciu a začlenenie do Europeany určujú členské štáty a ich kultúrne ustanovizne v súlade so svojimi politikami v oblasti kultúry a/alebo informácií.

Príspevky rôznych členských štátov do Europeany sú veľmi nerovnomerné čo sa týka počtu objektov, ako aj druhov materiálu. V Europeane je dostupných iba 5 % všetkých digitálnych kníh. Takmer polovica týchto kníh pochádza z Francúzska. Ďalšími veľkými prispievajúcimi štátmi sú Nemecko (16 %), Holandsko (8 %) a Spojené kráľovstvo (8 %). Všetky ostatné štáty prispievajú piatimi alebo menej percentami.

Spolu s masovou digitalizáciou, ktorá sa začína v ostatných častiach sveta, začína sa prejavovať potreba vážnejšie sa zaoberať úlohou rozsiahlej digitalizácie európskeho kultúrneho dedičstva. Osobitná pozornosť by sa mala venovať dielam náchylným na poškodenie, ktoré by čoskoro mohli zaniknúť, ako sú napríklad audiovizuálne materiály.

Pôvodným cieľom bolo sústrediť sa na materiály, na ktoré zanikli autorské práva. Z právnych dôvodov Europeana neobsahuje ani knihy, ktoré sa prestali vydávať (asi 90 % obsahu národných knižníc) ani diela neznámych autorov (približne 10-20 % obsahu národných zbierok chránených autorskými právami), ktorých autorov nebolo možno identifikovať.

Rovnako je zrejmé, že by sa malo nájsť riešenie ako začleniť materiál, na ktorý sa vzťahuje ochrana autorských práv. Má to zásadný význam v záujme zabránenia vzniku „čiernej diery 20. storočia“, t.j. situácie, keď je na internete dostupné množstvo kultúrneho obsahu spred roka 1900, ale len veľmi málo z neskoršieho obdobia. Vyžaduje si to úzku spoluprácu medzi kultúrnymi inštitúciami a držiteľmi práv za plného rešpektovania právnych predpisov týkajúcich sa ochrany autorských práv.

Osobitne naliehavý problém treba riešiť v oblasti diel neznámych autorov, t.j. diel, pri ktorých je nemožné alebo veľmi zložité nájsť právoplatných držiteľov autorských práv. Väčšina členských štátov len málo pokročila potom, ako v roku 2006 Komisia vydala svoje odporúčania o digitalizácii a uchovávaní digitálnych záznamov.

Problém diel neznámych autorov nadobudol na aktuálnosti v dôsledku urovnania právneho sporu v súvislosti so službou Google Book Search v Spojených štátoch amerických, ktorý sa týka mnohých týchto diel. (Google Books je komerčný projekt, ktorý vyvíja jeden z najvýznamnejších aktérov na trhu internetových služieb. Umožňuje užívateľom on-line prezerať knihy alebo úryvky kníh verejnej sféry po vyhľadaní na základe kľúčových slov.). Urovnanie spočíva v dohode medzi Google, Združením amerických vydavateľstiev a Spolkom autorov, ktorou sa ukončila žaloba týkajúca sa porušenia ochrany autorských práv. Urovnanie z USA sa vzťahuje iba na komerčné využitie kníh spoločnosťou Google s Spojených štátoch. Môže však viesť k vytvoreniu znalostnej priepasti medzi Európou a USA, ak budú v dôsledku tohto urovnania digitalizované knihy európskych autorov dostupné iba na území USA. Google by mohlo získať de facto monopolné postavenie ako jediný zdroj na hľadanie, distribúciu a predaj kníh.

Komisia preto potrebuje podrobnejšie zhodnotiť ako sa situácie vyvinie. Mali by sa prijať všetky potrebné kroky na to, aby sa zabránilo novej digitálnej priepasti a aby sa ochránili európske spoločné a dlhodobé záujmy. Európska cesta sa líši od prístupu Google Books, pretože Europeana je celosvetovo dostupnou službou a jej cieľom je kvalitný obsah pri plnom rešpektovaní právnych predpisov v oblasti ochrany autorských práv. Malo by sa to zohľadniť pri hľadaní riešení rôznych problémov vznikajúcich v súvislosti s právnymi predpismi v oblasti ochrany autorských práv, ktoré sa medzi členskými štátmi EÚ značne odlišujú.

V súčasnosti existujú veľmi užitočné nástroje uľahčujúce vyrovnanie práv pri dielach neznámych autorov, akým je napríklad iniciatíva ARROW (Prístupné zoznamy informácií o vlastníckych právach a dielach neznámych autorov), ktorá je projektom umožňujúcim užívateľovi použitím rozhrania na európskej úrovni overiť, či je dielo dostupné, či autorské práva naň vypršali alebo či ide o dielo neznámeho autora a získať informácie o držiteľoch autorských práv.

Prebiehajúce projekty digitalizácie v Európe odhaľujú problém s materiálmi verejnej sféry po zmene formátu. Je nevyhnutné, aby knihy z verejnej sféry v analógovej forme ostali vo verejnej sfére aj v digitálnej forme a aby ich mohla využívať čo najširšia verejnosť. V Európe existuje množstvo prístupov, pri ktorých vznikajú otázky v súvislosti s právami vyplývajúcimi z digitalizácie.

Úskaliami materiálu verejnej sféry sú napríklad predpoklad novej úrovne práv, ktorá by sa vytvorila digitalizáciou, zaručenie výhradných práv dielam verejnej sféry pre spoločnosť, ktorá ich digitalizuje, ako aj územné obmedzenia prístupu ku kultúrnemu obsahu, ktoré môžu vzniknúť v procese digitalizácie.

Otázky financovania

Model financovania európskej digitálnej knižnice prešiel vývojom z výlučného financovania Spoločenstvom (do roku 2009 prostredníctvom projektu EDL-net spolufinancovaného z programu eContentplus) na model, pri ktorom finančné prostriedky nepochádzajú iba od Komisie (prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inováciu), ale aj od členských štátov, niektorých kultúrnych ustanovizní a zo sponzorských príspevkov súkromného sektora (od roku 2009 do konca roku 2013).

Pre trvalo udržateľný model financovania po roku 2013 sa musia vypracovať nové metódy financovania.

Jedným z plánovaných spôsobov je odklon od súčasného financovania závislého na projektoch smerom k verejno-súkromným partnerstvám a štruktúrovanejším príspevkom verejných inštitúcií.

Verejno-súkromné partnerstvá sa môžu rozvíjať rôznymi spôsobmi, napríklad ako súkromné sponzorstvo, platby za odkazy poskytnuté Europeanou na obsah organizácií, ktoré získavajú príjmy s tohto obsahu, ako aj rozsiahlejšími modelmi partnerstiev, pri ktorých by bol súkromný sektor priamo zapojený do prevádzky Europeany a vytváral pri príjmy na prevádzku tejto internetovej stránky. Malo by sa tak diať vždy na základe riadne stanovených podmienok a spoločných usmernení.

Po roku 2013 by modely verejného financovania mali zahŕňať zvýšenie príspevkov členských štátov a nepretržité príspevky Spoločenstva.

Bezodkladnou úlohou je riešiť nákladný proces masovej digitalizácie v rámci vyvíjajúcej sa Lisabonskej stratégie v súčasnosti. Jedným spôsobom, ako napredovať, je kryť časť nákladov digitalizácie z ďalšej generácie programov Spoločenstva a zohľadniť to v ďalšom viacročnom finančnom rámci. Recesia v súčasnosti nemôže byť dôvodom na krátenie financovania pre informačnú spoločnosť, digitalizáciu a ostané oblasti.

Je potrebná riadna kampaň zameraná na budúce financovanie vrátane konferencií o zvyšovaní finančných prostriedkov, a to s cieľom zvýšiť povedomie o Europeane a v širšom meradle o celkovom množstve práce a úsilia potrebného na dosiahnutie významného pokroku pri rozsiahlej digitalizácii európskeho kultúrneho dedičstva.

[1] http://www.europeana.eu

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

o Europeane – ďalších krokoch
(2009/2158(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ioan Enciu

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže bezplatný prístup ku kultúrno-vzdelávacím informáciám musí byť prioritou, aby sa zlepšila životná úroveň a úroveň vzdelania,

B. keďže veľký počet digitalizovaných diel, ktoré v súčasnosti uchovávajú rôzne knižnice, nie je verejne sprístupnený, pretože jednotlivé digitálne formáty nie sú navzájom kompatibilné a keďže vďaka svojim zamestnancom sú knižnice najvhodnejšími inštitúciami pre dohľad nad procesom digitalizácie diel a jeho riadenie,

1. odporúča Komisii, aby virtuálna knižnica Europeana bola štruktúrovaná ako on-line databáza, čo používateľom uľahčí prístup k digitálnym materiálom prostredníctvom štandardnej úpravy a zvýši bezpečnosť digitalizovaných diel, pričom spravovaním jedinej databázy sa znížia náklady na prevádzku a údržbu;

2. zdôrazňuje, že vzhľadom na prínos, ktorým Europeana bude pre všetkých občanov EÚ, mala by sa plánovať jej dostupnosť vo všetkých úradných jazykoch čo najskôr;

3. zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť využívať digitálne technológie a mali by mať ľahší prístup k vzdelaniu a informáciám, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plný a voľný prístup k spoločným poznatkom Európy prostredníctvom dostupných foriem a adaptovaných technológií, aby tak zaistili prístup osobám s postihnutím;

4. žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili riadenie tohto projektu a aby zabezpečili, že bude určený zodpovedný orgán na vnútroštátnej úrovni, ktorý bude poverený riadením a kontrolou procesu digitalizácie, aby sa zlepšila informovanosť o projekte Europeana medzi knižnicami a poskytovateľmi kultúrnych materiálov a aby sa zhromaždili existujúce digitálne materiály priamo od poskytovateľov s cieľom upraviť ich do jednotnej digitálnej formy tak, aby sa do databázy knižnice Europeana mohol bezprostredne pridávať nový obsah; zastáva názor, že z dlhodobého hľadiska sa malo považovať za prvoradé zhromaždenie existujúcich digitálnych materiálov, ktoré vznikli ako súčasť projektov spolufinancovaných Európskou úniou, a ich zaradenie do digitálnej knižnice Europeana;

5. navrhuje vypísať verejnú súťaž s cieľom čo najúčinnejšie koordinovať správu knižnice Europeana, stanoviť jasné, realistické ciele a v prípade potreby projekt prehodnotiť;

6. odporúča Komisii, aby žiadala poskytovateľov digitálneho obsahu o certifikáciu internetových stránok, na ktoré Europeana odkazuje;

7. žiada Komisiu, aby vypracovala pravidlá na stanovenie štandardného postupu vydávania diel a zasielania ich digitálnych verzií národným archívom v rovnakom čase, ako sa dielo dostáva do tlače, pričom národné archívy pridajú uvedený obsah do databázy Europeany za prísneho dodržiavania autorských práv;

8. odporúča Komisii, aby žiakom, študentom a učiteľom na stredných školách, univerzitách a v ďalších vzdelávacích inštitúciách, ako aj všetkým osobám, ktoré doložia svoju účasť na štúdiu či výskume zabezpečila bezplatný prístup ku všetkým kultúrno-vzdelávacím informáciám obsiahnutým v digitálnej databáze Europeany a zároveň podporuje výskumné a rozvojové programy, ktoré využívajú digitálne zdroje Europeany prostredníctvom rozvoja a bezplatnou distribúciou integrovaných učebných plánov, osnov a vzdelávacieho softvéru pre formálne a neformálne (celoživotné) vzdelávanie; domnieva sa, že subsidiarita nie je prekážkou pre európske programy, ktoré sprístupňujú čo najväčšie množstvo vedeckých a technických informácií pre celý vzdelávací systém, pre učiteľov, študentov a výskumných pracovníkov;

9. poukazuje na to, že dlhodobá existencia Europeany bude závisieť od výberu udržateľných modelov financovania a riadenia, a zdôrazňuje, že významný podiel jej financovania by mali tvoriť verejné príspevky, pričom by sa však mali zvážiť a rozvinúť aj nové metódy financovania, ako sú verejno-súkromné partnerstvá;

10. odporúča Komisii, aby v budúcnosti zvážila možnosť stanovenia požiadavky, aby sa všetky digitálne zdroje vyvinuté v rámci budúcich projektov výskumu a vývoja spolufinancovaných Európskou úniou zahrnuli do digitálnej knižnice Europeana, pričom sa zohľadnia všetky obmedzenia vyplývajúce z práv duševného vlastníctva;

11. zdôrazňuje, že na úrovni EÚ treba odstrániť právne prekážky, aby sa knižniciam umožnilo žiadať o finančné prostriedky EÚ na projekty digitalizácie;

12. odporúča Komisii, aby sa stanovili usmernenia s cieľom zabezpečiť finančne dostupný prístup k obsahu Europeany pre všetkých ostatných záujemcov o jeho využitie, a to bez ohľadu na to, aký model financovania sa nakoniec zvolí;

13. vyzýva Komisiu a súčasnú správu so sídlom v Holandsku, aby pristúpili k rozsiahlemu technickému a estetickému skvalitneniu Europeany vrátane analýzy problémov spojených s hľadaním a zabezpečovaním finančných prostriedkov, ktoré by knižniciam umožnili uskutočniť nevyhnutné projekty digitalizácie;

14. žiada Komisiu, aby začala mediálnu a internetovú kampaň zameranú na popularizáciu internetovej stránky Europeany prostredníctvom presmerovania z európskych serverov na zdroje knižnice Europeana ako hlavného miesta na získanie digitálnych informácií, ako aj na podnietenie členských štátov a kultúrnych ustanovizní k tomu, aby poskytovali obsah pre túto stránku; zároveň požaduje osobitnú mediálnu kampaň zacielenú na študentov a učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania, ktorá by poukazovala na používanie digitálnych zdrojov Europeany na vzdelávacie účely;

15. zastáva názor, že takáto kampaň je veľmi podobná typu opatrení, ktoré boli označené ako nevyhnutné na preklenutie digitálnej priepasti existujúcej v rámci Európy, čím sa zabezpečí, aby všetci občania bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, mohli získať prístup k Europeane a iným on-line obsahom a informáciám; odporúča, aby sa táto kampaň a najmä možné využívanie Europeany v školách zakladalo na pochopení myšlienky, že prístup k širšiemu on-line obsahu a informáciám nie je samoúčelný, a preto ho musia dopĺňať iniciatívy, ktoré podporujú nevyhnutnú analýzu on-line obsahu a informácií;

16. odporúča Komisii, aby preskúmala možnosť zriadenia európskeho orgánu na koordináciu zapojenia vnútroštátnych orgánov do monitorovania projektov digitalizácie, úhrad odmien za autorské práva a ostatných otázok spojených s projektom Europeana;

17. odporúča Komisii, aby pre osoby so zdravotným postihnutím zabezpečila špeciálne digitálne verzie čo najväčšieho množstva digitálneho obsahu, ako napr. audio nahrávky textov;

18. odporúča, aby Komisia a partnerské inštitúcie v súkromnom odvetví pre digitalizovaný materiál dostupný na stránke Europeany, na ktorý sa vzťahujú autorské práva, našli informačno-technologické riešenia, ako napr. formáty umožňujúce len prečítanie textu (read-only) a chránené pred kopírovaním textu (copy protect), a aby zabezpečili, že na stránke s údajmi o diele sa uvedie odkaz na stránku poskytovateľa obsahu, kde sa dokument môže skopírovať podľa podmienok stanovených poskytovateľom;

19. odporúča Komisii, aby trvala na štandardnom elektronickom formáte digitalizovaných diel s cieľom zabezpečiť kompatibilitu digitalizovaných dokumentov s on-line rozhraním a databázou;

20. odporúča Komisii, aby sa digitalizovaný materiál poskytovaný vnútroštátnymi inštitúciami alebo súkromnými partnermi zálohoval na hardvéri patriacom týmto inštitúciám alebo partnerom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k Europeane – ďalším krokom
(2009/2158(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marielle Gallo

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje význam diel neznámych autorov – t. j. diel chránených autorským právom, ktorých držitelia práv sú neznámi a nedajú sa nájsť ani napriek dôkladnému vyhľadávaniu – a potrebu presne určiť v jednotlivých oblastiach počet a druh diel, ktorých autor je neznámy, s cieľom nájsť vhodné riešenia;

2. vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh na digitalizáciu, uchovávanie a šírenie diel neznámych autorov, ktorý by ukončil súčasnú právnu neistotu, pričom by sa dodržiavali podmienky dôkladného vyhľadávania a odmeňovania držiteľov práv;

3. vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila európsku databázu diel neznámych autorov, ktorá by umožnila výmenu informácií o vlastníctve práv, a teda aj racionalizáciu nákladov na dôkladné vyhľadávanie;

4. zdôrazňuje, že je treba nájsť riešenie pre dokumenty týkajúce sa súkromnej sféry (korešpondencia, poznámky, fotografie, filmy), ktoré sú súčasťou zbierok kultúrnych inštitúcií, ale neboli nikdy publikované ani sprístupnené verejnosti a spôsobujú problémy spojené s ochranou súkromného života a morálnym právom;

5. zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o prostriedkoch, ktoré budú povzbudzovať kultúrne inštitúcie k tomu, aby uzavreli s držiteľmi práv dohody o sprístupnení diel na multiteritoriálnom základe a aby podporovali rozvoj konkurenčného prostredia s účasťou internetových kníhkupectiev už v čase prípravy plánu na digitalizáciu s cieľom uľahčiť šírenie kultúrneho dedičstva na celom európskom území;

6. zdôrazňuje dôležitosť rovnakého prístupu k spoločnému európskemu kultúrnemu dedičstvu, a preto žiada členské štáty, aby odstránili prekážky v rámci EÚ, ktoré bránia v prístupe k niektorým častiam obsahu knižnice Europeana;

7. zdôrazňuje význam jednotného prístupu na európskej úrovni k podmienkam verejno-súkromných partnerstiev a potrebu uskutočniť dôkladný prieskum partnerských dohôd s partnermi zo súkromného sektora o plánoch na digitalizáciu, najmä pokiaľ ide o trvanie doložiek o výlučnosti, indexáciu a zoraďovanie podľa systému vyhľadávania digitalizovaných súborov pre vlastnú potrebu knižníc, nepretržitosť poskytovanej služby, nedôverný charakter takýchto dohôd a kvalitu digitalizácie;

8. vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila rozsiahlu informačnú kampaň, ktorá by zvýšila informovanosť o existencii Europeany a o službách, ktoré poskytuje;

9. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila šírenie informačných kampaní a podobných činností na zvýšenie informovanosti o knižnici Europeana prostredníctvom príslušných partnerských organizácií v členských štátoch;

10. vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri hľadaní spôsobov a prostriedkov, ako upozorniť členské štáty na to, že používatelia knižnice Europeana hľadajú významné diela, ktoré sú dostupné v ich národných zbierkach, ale nie sú dostupné v knižnici Europeana.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zoltán Balczó, Bendt Bendtsen, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Ioan Enciu, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Arturs Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

António Fernando Correia De Campos, Francesco De Angelis, Ilda Figueiredo, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Ivailo Kalfin, Paweł Robert Kowal, Werner Langen, Marian-Jean Marinescu, Alajos Mészáros, Vladko Todorov Panayotov, Peter Skinner, Hannu Takkula, Silvia-Adriana Ţicău

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia