Postup : 2009/2107(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0150/2010

Predkladané texty :

A7-0150/2010

Rozpravy :

PV 17/06/2010 - 4
CRE 17/06/2010 - 4

Hlasovanie :

PV 17/06/2010 - 7.19
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0243

SPRÁVA     
PDF 244kWORD 175k
10. mája 2010
PE 439.290v02-00 A7-0150/2010

o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry

(2009/2107(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo

Spravodajca: Guido Milana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry

(2009/2107(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru – Nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (KOM(2009)0162),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č 710/2009 z 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o ustanovenie podrobných pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias(1),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (KOM(2009)0541),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 257/2009 z 24. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, pokiaľ ide o formulár doplňujúcich informácií na oznámenie pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre(2),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 248/2009 z 19. marca 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 ohľadne oznamovania týkajúceho sa uznávania výrobných organizácií, určovania cien a intervencie v rámci spoločnej organizácie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (prepracované znenie)(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2006/88/ES, pokiaľ ide o požiadavky na karanténu živočíchov akvakultúry(4) a na rozhodnutie Komisie z 12. decembra 2008, ktorým sa vykonáva táto smernica(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(6),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ(7),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov(8),

   so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 271/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 so zreteľom na logo ekologickej výroby Európskej únie(9),

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1251/2008 z 12. decembra 2008 , ktorým sa vykonáva smernica Rady 2006/88/ES, pokiaľ ide o podmienky a požiadavky na certifikáciu na uvádzanie živočíchov a produktov akvakultúry na trh a ich dovoz do Spoločenstva a ktorým sa stanovuje zoznam druhov prenášačov(10),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami (KOM(2008)0395), oznámenie s názvom Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ (KOM(2008)0791), oznámenie s názvom Budovanie medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (KOM(2009)0536) a na nedávnu správu o pokroku v integrovanej námornej politike EÚ (KOM(2009)0540),

–   so zreteľom na vedecké správy a posudky vypracované Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2008 o dobrých životných podmienkach šiestich hlavných druhov rýb chovaných v EÚ a na vedecké posudky vypracované úradom EFSA v roku 2009 o dobrých životných podmienkach počas usmrcovania ôsmich chovaných druhov rýb,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 25. februára 2010(11) o zelenej knihe Komisie o reforme spoločnej rybárskej politiky (KOM(2009)0163),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008(12) o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008(13) o rybolove a akvakultúre v kontexte integrovaného riadenia pobrežných oblastí v Európe,

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 31. januára 2008(14) o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predkladaní štatistiky akvakultúry členskými štátmi,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007(15) o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006(16) o otvorení diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2003(17) o akvakultúre v Európskej únii: súčasnosť a budúcnosť,

–   so zreteľom na usmernenia na preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre(18) a na prijatie týchto usmernení členskými štátmi(19),

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy(20),

–   so zreteľom na správu zo 4. schôdze podvýboru FAO pre akvakultúru(21),

–   so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO(22),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0150/2010),

A. keďže v súčasnosti neexistuje na úrovni EÚ konkrétny a harmonizovaný legislatívny rámec pre odvetvie akvakultúry; keďže toto odvetvie je upravované množstvom rôznych právnych predpisov Spoločenstva v rozličných oblastiach (životné prostredie, verejné zdravie atď.) a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo prispieva k zneisteniu subjektov v tomto odvetví a vedie k prípadom diskriminácie a narušenia trhu,

B.  keďže v tejto súvislosti najvhodnejším krokom z hľadiska Komisie je predložiť nariadenie, ktorým sa stanovia pravidlá pre odvetvie akvakultúry, a tým sa zavedie potrebná legislatívna zrozumiteľnosť,

C. keďže odvetvie akvakultúry je inovačné a potenciálne technologicky náročné hospodárske odvetvie vyžadujúce si značné investície do štruktúr a výskumu, s náročnými operačnými a finančnými plánmi, ktoré si vyžadujú právnu istotu a jasný a stabilný právny rámec,

D. keďže odvetvie akvakultúry má priamy vplyv na oblasti, ktoré majú pre našu spoločnosť prvoradý význam, ako je životné prostredie, cestovný ruch, mestské plánovanie a regionálny rozvoj, verejné zdravie a ochrana spotrebiteľov; keďže je preto nevyhnutné, aby sa zohľadnili aj záujmy týchto odvetví a zabezpečilo sa rovnaké zaobchádzanie s nimi,

E.   keďže všetky formy akvakultúry musia byť trvalo udržateľné a sociálne spravodlivé, a preto nesmie dochádzať k poškodzovaniu ekosystémov zvyšovaním koncentrácií prírodných látok a látok vytvorených človekom, ako sú nerozložiteľné chemické látky a oxid uhličitý, ani fyzikálnym narušovaním,

F.  keďže oznámenie Komisie z roku 2002 sa ukázalo ako zreteľne nedostatočné na povzbudenie členských štátov k tomu, aby významne podnietili rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ, zatiaľ čo v uplynulom desaťročí bol zaznamenaný značný rozmach tohto odvetvia na celosvetovej úrovni a prudký nárast dopytu po rybích výrobkoch získaných tak z rybolovu, ako aj chovu, čo sa prejavilo podstatným zvýšením dovozu z tretích krajín,

G. keďže EÚ je čistým dovozcom produktov rybného hospodárstva a akvakultúry a dopyt po týchto produktoch sa zvyšuje tak z globálneho hľadiska, v dôsledku rastu svetového obyvateľstva, ako aj na úrovni Spoločenstva kvôli predchádzajúcemu a budúcemu pristúpeniu krajín do EÚ, kde je takýto vývoj dopytu ešte výraznejší, a taktiež z dôvodu toho, že sa menia modely spotreby v prospech potravín založených na zdravších produktoch,

H.  keďže okrem iného treba zaviesť spoľahlivý systém osvedčovania výrobkov akvakultúry,

I.   keďže odvetvie udržateľnej akvakultúry Spoločenstva môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zabezpečeniu zásobovania vysokokvalitnými rybími výrobkami, a tým aj k zníženiu tlaku na voľne žijúce druhy prostredníctvom diverzifikácie dodávok produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, a zohrávať významnú úlohu z hľadiska potravinovej bezpečnosti, hospodárskych činností a zamestnanosti, najmä vo vidieckych a v pobrežných oblastiach,

J.   keďže EÚ by preto mala priznať väčší strategický význam odvetviu akvakultúry a jeho rozvoju na úrovni EÚ a poskytnúť mu potrebnú finančnú pomoc s prihliadnutím na to, že vyspelé technológie vyžadované činnosťami akvakultúry často znamenajú značné investície zo strany spoločností, a to bez ohľadu na ich veľkosť,

K. keďže Komisii je adresovaná naliehavá výzva, aby vzhľadom na dôležitosť rozvoja odvetvia akvakultúry vyhradila časť prostriedkov z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na tento účel; keďže bude potrebné, aby príslušné nástroje boli dostatočne pružné a účinné na zabezpečenie rozvoja odvetvia vrátane vedeckého výskumu,

L.  keďže výrazná potreba výskumu a technologickej inovácie, ktoré sú potrebné na zaručenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti akvakultúry, aby subjekty mohli v tomto odvetví úspešne pôsobiť, často presahuje možnosti mnohých podnikov, bez ohľadu na to, či ide o malé a stredné podniky alebo veľké spoločnosti,

M. keďže na to, aby politika udržateľnej akvakultúry bola účinná, musí byť štruktúrovaná tak, aby došlo k multidisciplinárnemu a koordinovanému zapojeniu všetkých sektorov súvisiacich s danou činnosťou a k jeho podporovaniu,

N. keďže EÚ už uplatňuje politiku podpory výrobkov ekologického poľnohospodárstva a akvakultúry prostredníctvom vykonávania nariadení č. 834/2007, 889/2008 a 710/2009, ako kľúčový nástroj udržateľnosti v európskej akvakultúre, ktorá úzko súvisí so zvyšovaním hodnoty vlastného výrobku, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia, ochranu spotrebiteľa, ako aj informovanosť a slobodu výberu spotrebiteľov,

O. keďže v rámci každej politiky v prospech udržateľnej akvakultúry, či už na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni, sa budú musieť zohľadňovať rôzne spôsoby akvakultúrnej výroby (morské ryby, sladkovodné ryby, mäkkýše, kôrovce, morské riasy a ostnatokožce) a opatrenia, ktoré budú prispôsobené ich trhom a štruktúram a otázkam súvisiacim s hospodárskou súťažou,

P.  keďže opatrenia na podporu udržateľnej akvakultúry musia v niektorých prípadoch zohľadniť potrebu čo najväčšieho zníženia hladiny stresu spôsobeného hustotou rýb pri chove alebo preprave a usilovať sa o humánnejšie metódy zabíjania a o dobré životné podmienky rýb vo všeobecnosti,

Q. keďže v článku 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uznávajú ryby ako cítiace bytosti a stanovuje sa, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní svojej politiky v oblasti rybného hospodárstva berú maximálny ohľad na požiadavky dobrých životných podmienok zvierat,

R.  keďže v mnohých štátoch Únie subjektom v tomto odvetví prekážajú nadmerné byrokratické prekážky a administratívne zaťaženie vyplývajúce z existujúceho právneho rámca, ktoré obmedzujú výrobu a konkurencieschopnosť ich firiem a nemalou mierou odrádzajú investorov,

S.  keďže ryby sú prirodzenou potravou mnohých druhov chovaných rýb a väčšina rybích fariem je závislá od krmív, ktoré obsahujú určité množstvo rybej múčky a rybieho oleja,

T.  keďže zároveň v mnohých štátoch EÚ chýba osobitný plán rozvoja krajiny alebo regiónu, ktorý by stanovil predpisy pre zakladanie podnikov v kontinentálnych, pobrežných a prímorských oblastiach a tiež transparentne definoval povolené oblasti pre zakladanie podnikov v odvetví akvakultúry s cieľom vyhnúť sa ľahko predvídateľným konfliktom záujmov s inými politikami ochrany životného prostredia a hospodárskymi odvetviami, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo či pobrežný rybolov,

U. keďže politika pre udržateľnú akvakultúru môže existovať popri územiach v rámci projektu Natura 2000 a môže dokonca pozitívne prispieť k ich spravovaniu a dobrým životným podmienkam príslušných populácií, či už ide o tradičné činnosti spojené s lovom mäkkýšov alebo o stanovenie zodpovedajúcej veľkosti podnikov v oblasti akvakultúry, pre ktoré neexistujú alternatívne umiestenia, ktoré sú v súlade s pravidlami Spoločenstva o hodnotení vplyvu na životné prostredie a dodržiavajú ustanovenia o ochrane biotopov,

V. keďže výrobky Spoločenstva v súčasnosti čelia silnej konkurencii výrobkov z tretích krajín (najmä Turecka, Čile, Vietnamu a Číny), ktorých výrobné náklady sú omnoho nižšie, nepodliehajú rovnakým právnym obmedzeniam, normy pre životné prostredie a fytosanitárne normy sú podstatne menej prísne a môžu vyplácať nižšie mzdy (sociálny dumping), čo vytvára ďalší tlak na odvetvie akvakultúry EÚ, ovplyvňuje kvalitu potravín a ohrozuje zdravie spotrebiteľov,

W. keďže činnosti v oblasti akvakultúry majú menší dosah na životné prostredie než iné primárne odvetvia, a preto sú produkty akvakultúry udržateľnejšie; keďže časť európskej občianskej spoločnosti si túto skutočnosť neuvedomuje, čo môže vo vzťahu k týmto produktom vyvolávať neodôvodnené predsudky,

X. keďže v dôsledku škôd spôsobených kormoránmi hrozí v mnohých oblastiach, že tradičné prírodné rybnikárstvo prestane fungovať,

VŠEOBECNÉ POZNÁMKY

1.  víta iniciatívu Komisie predložiť uvedené oznámenie KOM(2009)0162, ktoré je známkou toho, že odvetviu udržateľnej akvakultúry sa venuje väčšia pozornosť, s ohľadom na želané prepracovanie právnych predpisov, ktoré bude viac zodpovedať potrebám a problémom tohto odvetvia tak, aby sa posilnila jeho pozícia na celosvetovej úrovni;

2.  poukazuje na to, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy Európsky parlament prestal byť konzultačným orgánom v odvetví rybného hospodárstva a stal sa spolutvorcom právnych predpisov aj v odvetví akvakultúry;

3.  domnieva sa, že akákoľvek legislatívna reforma odvetvia akvakultúry sa musí vykonať harmonickým a doplnkovým spôsobom v rámci prebiehajúceho procesu reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva;

4.  konštatuje, že Parlament už v minulosti upozornil na to, že sú potrebné právne predpisy v oblasti akvakultúry, ktoré by boli stručnejšie, dôslednejšie a transparentnejšie;

5.  vyjadruje presvedčenie, že silné odvetvie udržateľnej akvakultúry by mohlo urýchliť rozvoj mnohých vzdialených pobrežných a vidieckych oblastí v členských štátoch a prispieť k rozvoju miestnej výroby, čo by prinieslo značné výhody aj spotrebiteľom vo forme vysokokvalitných a zdravých potravín vyrobených udržateľným spôsobom;

6.  domnieva sa, že konkurencieschopnosť akvakultúry Spoločenstva by sa mala posilniť prostredníctvom rozhodnej, účinnej, cielenej a trvalej podpory výskumu a technologického rozvoja, čo je nevyhnutným predpokladom rozvoja udržateľnej, modernej, účinnej a ekonomicky výhodnej akvakultúry, v rámci ktorej sa bude rešpektovať životné prostredie; poukazuje tiež na to, že výskumné siete, multidisciplinárne výskumné skupiny, prenos technológií a koordinácia medzi týmto odvetvím a vedeckými pracovníkmi prostredníctvom technologických platforiem sú nevyhnutné na zabezpečenie dobrej návratnosti investícií do výskumu a vývoja;

7.  víta vytvorenie Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry berúc do úvahy skutočnosť, že odvetvie akvakultúry potrebuje podporu špičkových pracovísk v oblasti výskumu a inovácií, aby mohlo reagovať na vznikajúce naliehavé problémy;

8.  domnieva sa, že úspech európskej udržateľnej akvakultúry bude rozhodujúcim spôsobom závisieť od vytvorenia prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre podniky, a to tak na vnútroštátnej, ako aj miestnej úrovni, a preto vyzýva členské štáty, aby v tomto smere bezodkladne zintenzívnili úsilie a aby podporovali výmenu skúseností a najlepšej praxe na úrovni EÚ;

9.  zdôrazňuje, že zníženie byrokracie povzbudí investície do tohto odvetvia, a považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi čo najskôr zaviedli postupy administratívneho zjednodušenia, ktoré povedú k sprehľadneniu a zjednoteniu procesov spracúvania žiadostí o povolenie založiť nový podnik v oblasti akvakultúry;

10. domnieva sa, že odvetvie udržateľnej a ekologickej akvakultúry Spoločenstva je schopné zásobovať spotrebiteľov vysokokvalitnými potravinami pre zdravú a vyváženú stravu;

11. domnieva sa, že systémy akvakultúry, ktoré spôsobujú vyčerpávania rybolovných lovísk alebo znečisťovanie pobrežných vôd, sa musia považovať za neudržateľné a že európska akvakultúra by sa mala prednostne zamerať na bylinožravé druhy a tie mäsožravé druhy, ktorým sa darí aj pri zníženej spotrebe rybej múčky a rybieho oleja;

12. zdôrazňuje, že pri rozšírení odvetvia akvakultúry v Európe sa toto odvetvie spolieha na trvalý vývoj smerujúci k poklesu kŕmneho podielu bielkovín vyskytujúcich sa vo voľnej prírode na produkt; poukazuje na to, že počet voľne žijúcich rybích populácií, ktoré sú vhodné na výrobu krmiva, je obmedzený a v mnohým prípadoch trpí nadmerným lovom, a preto by sa rozvoj akvakultúry mal viac zameriavať na bylinožravé druhy a druhy živiace sa rybami, ktoré môžu ďalej významne znížiť kŕmny podiel;

13. považuje za naliehavé a nevyhnutné zaviesť a posilniť prísne a transparentné kritériá kvality a vystopovateľnosti výrobkov akvakultúry EÚ aj tým, že sa zlepší vykrmovanie a zavedú a posilnia sa kritéria označovania vysokokvalitných výrobkov akvakultúry a výrobkov ekologickej akvakultúry;

14. domnieva sa, že prvoradým cieľom certifikácie ekologickej kvality výrobkov akvakultúry je podpora ekologického využívania živých vodných zdrojov v rámci trvalo udržateľného rozvoja, pri ktorom sa náležite zohľadňujú environmentálne, ekonomické a sociálne aspekty a súčasne sa dodržiavajú zásady Kódexu správania pre zodpovedný rybolov(23) a budúce pokyny presadzované FAO;

15. vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky program pre udeľovanie environmentálnej značky produktom rybolovu a akvakultúry, ktorý by dodržiaval usmernenia Spoločenstva týkajúce sa environmentálneho označovania; zdôrazňuje, že udeľovanie environmentálnej značky nielen zabezpečí produktom európskej akvakultúry konkurenčnú výhodu, ale tiež prinesie transparentnosť v rámci trhu, na ktorom môže spotrebiteľov zmiasť rozširovanie súkromných osvedčení;

16. vyzýva Komisiu, aby vykonala kroky na zabezpečenie toho, že zásobovanie fariem venujúcich sa akvakultúre negatívne neovplyvní prírodný stav alebo životaschopnosť voľne žijúcich populácií, morských ekosystémov a vo všeobecnosti biologickú rozmanitosť;

17. považuje finančnú pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených zákonom chránenými zvieratami za nevyhnutný predpoklad rozvoja udržateľného, moderného a efektívneho odvetvia akvakultúry;

18. domnieva sa, že hoci by akékoľvek navrhované právne predpisy EÚ mali upravovať všeobecné aspekty, ako sú hodnotenie vplyvu na životné prostredie, využívanie a ochrana vôd alebo vystopovateľnosť výrobku, žiaden navrhovaný právny predpis nemôže byť všeobecný či univerzálny;

19. pripomína, že je potrebné, aby sa Únia dôraznejšie zasadzovala za podporu investícií do udržateľnej akvakultúry prostredníctvom dodatočného financovania fondu Spoločenstva pre rybné hospodárstvo a uprednostňovala najlepšie environmentálne postupy; poukazuje však, že budúce financovanie činností súvisiacich s akvakultúrou by sa však malo umožniť iba na základe efektívneho vykonávania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie(24) (smernica EIA), aby sa zabezpečilo, že financované projekty nepovedú k zhoršovaniu stavu životného prostredia alebo ohrozeniu populácií voľne žijúcich rýb alebo mäkkýšov;

20. zdôrazňuje, že ako základná zásada politiky EÚ v oblasti akvakultúry by sa malo stanoviť zachovávanie biodiverzity, a to tak v prípade domácich vôd, ako aj v prípade vonkajšieho rozmeru stratégie v oblasti akvakultúry, pričom by sa mal podporovať len taký chov rýb, kde druhy rýb sú miestne alebo ide o druhy, ktoré sa už dobre uchytili; požaduje vedecké posúdenie rizika akéhokoľvek vysadzovania nepôvodných druhov a opatrenia na zabránenie šírenia a na monitorovanie druhov rizikových pre životné prostredie;

21. opätovne pripomína, že tradičné činnosti spojené s lovom mäkkýšov spolu so zvyškom odvetvia akvakultúry treba začleniť do spoločnej politiky rybného hospodárstva, aby sa zabezpečila hospodárska, sociálna a environmentálna udržateľnosť a aby sa im zaručil nediskriminačný prístup k financovaniu z európskych zdrojov;

22. považuje za nevyhnuté prijať všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky výrobky akvakultúry dovážané do Únie z tretích krajín, či už na účely spotreby alebo spracovania, v plnej miere zodpovedali rovnakým normám v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti potravín ako výrobky Spoločenstva, aby sa v tomto zmysle účinne vykonávali na príslušných miestach dôsledné kontroly, ktoré však nebudú vytvárať nové obchodné prekážky, a aby sa podnecovala výmena najlepších postupov s rozvojovými krajinami;

23. zdôrazňuje, že akvakultúra by sa mala považovať za doplnkovú činnosť k odvetviu rybolovu, najmä čo sa týka zásobovania trhu a zamestnanosti;

OSOBITNÉ POZNÁMKY

Legislatívny, správny a finančný rámec

24. vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh nariadenia, ktoré v jednom texte skonsoliduje právne predpisy EÚ upravujúce odvetvie akvakultúry, a aby podporovala koordináciu medzi rozličnými generálnymi riaditeľstvami, ktoré majú v tejto oblasti zodpovednosť;

25. vyzýva Komisiu, aby v tomto nariadení definovala konkrétne kritériá a všeobecné základné pravidlá pre rôzne kategórie výroby, ktoré budú musieť spĺňať všetky podniky v oblasti akvakultúry v Spoločenstve, spolu s ustanoveniami na maximálnu harmonizáciu kritérií environmentálnych dôsledkov na úrovni Spoločenstva zameranými na predchádzanie akéhokoľvek narušenia hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, a aby delegovala príslušným orgánom členských štátov zodpovednosť za vykonávaciu fázu a kontroly prevádzky zariadení nariadenia pri plnom dodržaní zásady subsidiarity: k takýmto kritériám a normám patria napríklad parametre týkajúce sa vplyvu na životné prostredie, využívania vodných zdrojov, kŕmenia chovaných rýb, mäkkýšov a kôrovcov v produkčných jednotkách, vystopovateľnosti a označovania výrobkov, zdravia rýb a noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat atď.;

26. je presvedčený, že odvetvie akvakultúry by malo byť dôkladne kontrolované a malo by zahŕňať širší rozsah morských aktivít, ako napríklad námornú prepravu, námorný cestovný ruch, veterné parky v pobrežných vodách, rybárstvo atď.;

27. vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za to, aby sa členské štáty oficiálne zaviazali k tomu, že budú na svojom území dokladať a uplatňovať plnenie existujúcich právnych predpisov v oblasti životného prostredia a udržania cestovného ruchu, a že pre ostatné oblasti, ktoré nepodliehajú žiadnym obmedzeniam, prijmú plány územného rozvoja nevyhnutné na správu morských a pobrežných oblastí a vnútrozemských vôd s cieľom umožniť zakladanie odvetvových plánov v odvetví akvakultúry, jasne vymedziť oblasti, ktoré sú k dispozícii na zriaďovanie zariadení z tejto oblasti;

28. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plány morského hospodárenia a integrované riadenie pobrežných oblastí tak, ako sa predpokladá v rámci novej politiky EÚ, a v súlade s hodnoteniami vplyvu na životné prostredie, ktoré budú zahŕňať všetky navzájom odlišné druhy odvetvia, ako je chov mäkkýšov, pobrežná akvakultúra, akvakultúra na otvorenom mori (offshore) a sladkovodná akvakultúra, a aby sa zaviazali odbúrať existujúce byrokratické prekážky nadobúdania povolení a koncesií potrebných na začatie podnikania v odvetví udržateľnej akvakultúry, podľa možnosti prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré budú centrálne vybavovať všetky potrebné administratívne náležitosti na jednom mieste; vyzýva tiež členské štáty, aby vypracovali dlhodobé strategické plány na podporu udržateľného rozvoja tejto činnosti, a Komisiu, aby predložila návrhy všetkých opatrení potrebných na podporu konkurencieschopnosti v tomto odvetví a zohľadnila pritom osobitnú situáciu v každom členskom štáte;

29. želá si, aby do budúceho Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na podporu reformovanej spoločnej politiky rybného hospodárstva boli zahrnuté rozpočtové riadky určené na trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry a na podporu investícií do odvetvia podľa osvedčených environmentálnych postupov, a aby podporovalo hospodársku činnosť a zamestnanosť s osobitným dôrazom na zakladanie technologicky inovatívnych podnikov s miernejším vplyvom na životné prostredie (napríklad systémy čistenia vôd, ktoré umožňujú odstraňovať odpad a znečisťujúce látky), chov podporujúci zdravie a dobré životné podmienky rýb, ako aj udržateľné formy akvakultúry; zdôrazňuje, že tieto rozpočtové riadky by mali poskytnúť dodatočné financovanie z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, a nemali by byť financované prostredníctvom celkového zníženia v iných odvetviach, najmä v rybnom hospodárstve;

30. dúfa, že v tomto fonde sa náležite zohľadní potreba finančnej podpory podnikov v odvetví, najmä MSP a rodinných podnikov, pričom podpora bude vychádzať z ich príspevku k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju pobrežných oblastí s dôrazom na vzdialené a hraničné oblasti;

31. podporuje členské štáty v zjednodušovaní postupov udeľovania licencií, ktoré by podporili prístup k novým miestam a uľahčili dlhodobý prístup k existujúcim miestam, najmä k tým, kde pôsobia MSP a rodinné podniky;

32. okrem toho trvá na tom, že je nevyhnutné zaručiť väčší objem finančných prostriedkov na vedecký výskum, inováciu a prenos technológií v oblasti udržateľnej akvakultúry, ekologickej akvakultúry, akvakultúry na otvorenom mori a sladkovodnej akvakultúry a pre podniky, ktoré sa chystajú zmeniť časť alebo celú tradičnú produkciu na ekologickú produkciu, a to prostredníctvom sektorových politík, ktorá zahŕňajú všetky najdôležitejšie oblasti – počnúc zásobovaním cez zvyšovanie hodnoty výrobkov až po propagáciu výrobkov na trhu, a lepším začlenením týchto aspektov do tematických okruhov v rámci štrukturálnych fondov a programov Spoločenstva;

33. nalieha na Komisiu, aby poskytla odvetviu akvakultúry skutočné nástroje proti hospodárskej kríze a aby navrhla podporné systémy na riešenie biologických prírodných katastrof (ako napríklad šírenie toxických rias), katastrof spôsobených človekom (ako napríklad Erika alebo Prestige) alebo následkov extrémneho počasia (cyklóny, záplavy atď.);

34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali experimentovanie v chove pôvodných druhov, technológie na produkciu zdravých rýb a úsilie v boji proti chorobám vyskytujúcim sa v akvakultúre s cieľom diverzifikovať výrobu akvakultúry Spoločenstva a ponúknuť kvalitnejšie výrobky s väčšou pridanou hodnotou, a aby podporovali výskum a výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o tieto druhy a príslušné výrobné metódy, s cieľom umožniť, aby výrobky akvakultúry mohli lepšie obstáť v konkurencii s inými inovačnými potravinami;

35. zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na zabezpečenie doplnenia stavu živočíšnych druhov, ktoré sa v riekach stávajú zriedkavejšími, najmä tradičné sťahovavé druhy s výrazným hospodárskym dosahom na miestne obyvateľstvo (jeseter, alóza, losos atď.), a určité morské druhy, a žiada, aby sa pozornosť Komisie a členských štátov zamerala na zabezpečenie potrebných prostriedkov na realizáciu týchto iniciatív;

36. vyzýva Komisiu, aby zvážila trend smerom k rozvoju podnikov v oblasti akvakultúry na otvorenom mori ako potenciálne riešenie problému disponibility miest na európskych pobrežiach a aby zohľadnila náročné environmentálne a klimatické podmienky, v ktorých sa tento typ akvakultúry vykonáva;

37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili primeranú odbornú prípravu v oblasti akvakultúry, podnietili konkurencieschopnosť odvetvia a podporili prípadné preškolenie pracovníkov profesionálneho rybolovu na iné formy správy vodného prostredia, čím by zároveň pomohli k vytváraniu istých pracovných miest pre mladých ľudí vo vidieckych, pobrežných a najvzdialenejších oblastiach, a najmä v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybárstva a akvakultúry;

38. vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie špecializovaných organizácií na propagáciu výrobkov akvakultúry; zároveň vyzýva Komisiu, aby rozšírila pravidlá o spoločnej organizácii trhu aj na odvetvie udržateľnej akvakultúry a aby podporovala a podnecovala propagačnú činnosť na úrovni EÚ a na zahraničných trhoch;

Politika kvality a ochrany spotrebiteľa

39. zastáva názor, že trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry si vyžaduje veľmi prísnu politiku kvality, výrobné metódy šetrné z hľadiska životného prostredia a zohľadňujúce dobré životné podmienky zvierat s ohľadom na prepravu akvakultúrnych druhov, metód usmrcovania a predaja živých rýb, ako aj nekompromisné zdravotné normy a zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľov;

40. vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila značku kvality EÚ pre výrobky akvakultúry a osobitnú značku pre výrobky ekologickej akvakultúry, a to vypracovaním prísnych kritérií, ktoré zodpovedajú pravidlám EÚ pre kvalitnú a ekologickú výrobu a ktoré spotrebiteľovi zaručia dôveryhodnosť systému výroby a kontroly a úplnú vysledovateľnosť výrobkov akvakultúry; podnecuje Komisiu, aby zvážila využitie už existujúcich štruktúr pre značky pre vysokokvalitné ekologické produkty akvakultúry;

41. domnieva sa, že zodpovedná produkcia zložiek na kŕmenie rýb vrátane morských zložiek, je nevyhnutným predpokladom udržateľnosti akvakultúry;

42. vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi zorganizovala a podnecovala inštitucionálne informačné kampane na propagáciu výrobkov pochádzajúcich z akvakultúry vrátane výrobkov ekologickej akvakultúry;

43. opätovne sa hlási k tomu, čo už vyjadril vo svojom uznesení o prijatí európskeho plánu na reguláciu populácie kormoránov, a pripomína, že zmierňovanie škôd, ktoré podnikom v oblasti akvakultúry spôsobujú kormorány a iné druhy dravého vtáctva, je dôležitým faktorom pri výrobných nákladoch, a tým aj pre zabezpečenie zachovania a konkurencieschopnosti týchto podnikov; poukazuje na potrebu zhodnotiť straty spôsobené kormoránmi a inými dravými vtákmi v oblasti akvakultúry a vypracovať nápravné opatrenia v odvetví;

44. vyzýva Komisiu, aby prijala kroky uvedené v uznesení Parlamentu zo 4. decembra 2008(25), najmä pokiaľ ide o zavedenie viacstupňového európskeho koordinovaného plánu na reguláciu populácie kormoránov a o podporu získavania vedeckých údajov o veľkosti populácií kormoránov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na komplexné právne predpisy v tejto oblasti;

45. vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a po zohľadnení rôznych geografických a klimatických podmienok, používaných výrobných spôsobov a osobitného charakteru chovaných druhov navrhla osobitné udržateľné kritériá pre dobré životné podmienky chovaných rýb, ako sú maximálne úrovne hustoty rýb pri chove, množstvo rastlinných a živočíšnych bielkovín v používaných krmivách v rôznych druhoch chovov, ktoré by zohľadňovali osobitné stránky chovu jednotlivých druhov, nutričné potreby chovaných druhov rýb, fázy ich životného cyklu a podmienky dané životným prostredím, a aby podporovala spôsoby prepravy a metódy zabíjania rýb, ktoré minimalizujú zdroje stresu, a náležitú výmenu vody v chovných nádržiach tak, aby sa nenarušili dobré životné podmienky takto chovaných druhov rýb; je si vedomý toho, že dlhodobým cieľom musí byť náhrada živočíšnych bielkovín rastlinnými pri všetkých druhoch rýb, kde je to možné, vzhľadom na ich nutričné potreby, a že strategický výskum náhrad za podstatné zložky by mal mať najvyššiu prioritu, keďže výskum základných živín a spôsobu ich výroby z alternatívnych zdrojov, napríklad mikrorias a kvasiniek, by v dlhodobom horizonte znížil potrebu rybej múčky;

46. vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy(26) s cieľom obmedziť prepravu rýb na dlhé vzdialenosti, čím sa podporia miestne prevádzky chovu ikier a mladých rýb a zabíjanie v blízkosti rybích fariem;

47. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zaisťovanie zdrojov surovín využívaných ako krmivo rýb podlieha environmentálne prijateľným postupom a nemá negatívny dosah na ekosystémy, z ktorých sa tieto zložky získavajú;

48. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zamedzia postupy pred zabíjaním rýb, ktoré Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) označil ako škodlivé pre dobré životné podmienky rýb; mali by sa zakázať metódy zabíjania, ktoré podľa EFSA vedú k tomu, že ryby dlho ostávajú v bezvedomí pred tým, než nastane smrť, ako napríklad udusenie rýb v ľadovej triešti;

49. nalieha na Komisiu, aby vydala osobitné technické usmernenia o certifikácii udržateľného krmiva pre ryby;

Vonkajšie vzťahy

50. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zasadili o dôsledné uplatňovanie právnych prepisov Spoločenstva na všetky výrobky v celom reťazci akvakultúry dovážané z tretích krajín vrátane krmív a surovín pre krmivá;

51. vyzýva Komisiu, aby priamo prešetrila výrobné metódy na rybích farmách mimo Európskej únie a informovala o všetkých zdravotných rizikách;

52. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby produkty z rýb a vodných živočíchov, ktoré sa vyrábajú v EÚ alebo sa do EÚ dovážajú, spĺňali prísne normy ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov a bezpečnostné normy;

53. vyzýva Komisiu, aby vynaložila úsilie o zabezpečenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania a voľného obehu tovaru na liečebné a preventívne lieky používané v akvakultúre, aby podporila recipročné dohody s tretími krajinami, ktoré disponujú špecializovaným know-how v tejto oblasti, a aby podporila zavedenie osvedčených postupov v prípade ostatných krajín a medzinárodných orgánov;

54. zdôrazňuje význam systematických kontrol na miestach, ktoré sú vstupom na vnútorný trh a hlavné dovozné miesta, aby sa spotrebiteľom mohli poskytnúť plné záruky toho, že výrobky akvakultúry dovážané z tretích krajín systematicky prechádzajú prísnymi kontrolami kvality, a že teda v plnej miere vyhovujú normám EÚ v oblasti hygieny a verejného zdravia;

55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto zásady podporovali tak v rámci WTO, ako aj vo všetkých príslušných organizáciách;

56. vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky EÚ týkajúcej sa spolupráce s rozvojovými krajinami presadzovala podporné a zaškoľovacie opatrenia, ktoré prispievajú k podpore udržateľnej akvakultúry a k zvýšeniu informovanosti výrobcov v odvetví akvakultúry v týchto krajinách o politike kvality a prísnejších výrobných normách, najmä pokiaľ ide o parametre týkajúce sa životného prostredia, hygieny a sociálnych noriem v odvetví;

57. vyzýva Komisiu, aby predložila správu o environmentálnych a sociálnych normách v odvetví akvakultúry mimo EÚ a aby preskúmala, ako sa dá zlepšiť poskytovanie informácií spotrebiteľom;

58. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie o hodnotení vplyvu v súvislosti s možnými účinkami, ktoré môžu mať obchodné dohody Spoločenstva na odvetvie akvakultúry;

°

° °

59. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 204, 6.8.2009, s. 15.

(2)

Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009, s. 15.

(3)

Ú. v. EÚ L 79, 25.3.2009, s. 7.

(4)

Ú. v. EÚ L 328, 24.11.2006, s. 14.

(5)

Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 94.

(6)

Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 27, 31.1.2010, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 19.

(10)

Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 41.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0039.

(12)

Ú. v. EÚ C 21E, 28.1.2010, s. 11.

(13)

Ú. v. EÚ C 295E, 4.12.2009, s. 1.

(14)

Ú. v. EÚ C 68E, 21.3.2009, s. 39.

(15)

Ú. v. EÚ C 323E, 18.12.2008, s. 271.

(16)

Ú. v. EÚ C 305E, 14.12.2006, s. 233..

(17)

Ú. v. EÚ C 38E, 12.2.2004, s. 318.

(18)

Ú. v. EÚ C 84, 3.4.2008, s. 10.

(19)

Ú. v. EÚ C 115, 20.5.2009, s. 15.

(20)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0373.

(21)

Schôdza sa konala v dňoch 6. – 10. októbra 2008 v Puerto Varas (Čile), http://www.fao.org/fishery/nems/36393/en.

(22)

Kódex správania FAO prijatý 31. októbra 1995.

(23)

Prijatý FAO 31. októbra 1995.

(24)

Smernica 85/337/ES zmenená a doplnená smernicami 97/11/ES a 2003/35/ES (smernica EIA).

(25)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre, P6_TA(2008)0583, správa Heinza Kindermanna (2008/2177(INI)).

(26)

Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľom tejto správy je prispieť významným spôsobom k vypracovaniu novej stratégie EÚ v oblasti akvakultúry, ktorá by dokázala podporiť strednodobý i dlhodobý udržateľný rozvoj. Zároveň poskytuje súbor operačných pokynov a konkrétne požiadavky adresované tak Rade, ako aj Európskej komisii, ktorá je v tejto správe zároveň vyzvaná, aby čo najskôr predložila príslušný legislatívny návrh.

Do odvetvia európskej akvakultúry patrí viac než 16 500 podnikov s celkovým ročným obratom presahujúcim 3,5 miliárd eur. Toto odvetvie priamo aj nepriamo poskytuje približne 64 000 pracovných miest(1). Hoci sa výroba v tomto odvetví v Európe v období rokov 1981 až 2001 zdvojnásobila a dosiahla až 1,3 milióna ton, jej objem zostal do roku 2008 takmer nezmenený (+ 0,5 %), pričom celosvetová výroba zaznamenala počas toho istého obdobia oveľa vyšší nárast (+ 7,6 % ročne)(2). V celosvetovom kontexte silného dopytu po týchto výrobkoch sa teda európska akvakultúra podieľa len 2 % na celosvetovej produkcii akvakultúry(3), pričom jej vnútorná spotreba dosahuje ročne viac než 5 miliónov ton, čo znamená, že dve tretiny svojich potrieb musí pokrývať dovozom z tretích krajín.

V súčasnosti neexistujú právne predpisy EÚ pre odvetvie akvakultúry, ktoré aj naďalej podlieha množstvu legislatívnych aktov EÚ a vnútroštátnym predpisom, ktoré sa v jednotlivých štátoch môžu značne líšiť. Tento stav prispieva k vytváraniu nedostatočne transparentného právneho rámca a vedie k prípadom diskriminácie a narúšania trhu, čo určite neprispieva k stimulácii investícií do tohto odvetvia. Prvé oznámenie Komisie z roku 2002(4), ktoré bolo predmetom legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu v januári 2003(5), neprispelo k zvýšeniu transparentnosti legislatívneho rámca. Komisia a Rada naďalej prijímali – často postupom komitológie(6) – podrobné pravidlá pre odvetvie akvakultúry (ekologickej i inej), ku ktorým sa Parlament doteraz vôbec nemohol priamo vyjadriť. Nedávne oznámenie Komisie z apríla 2009, ktoré je predmetom tejto správy, je novou príležitosťou na zhodnotenie možnosti vypracovať osobitný rámec EÚ pre odvetvie akvakultúry, pričom konečným cieľom zostáva štruktúrovaný rozvoj európskej udržateľnej akvakultúry, v rámci ktorej sa zohľadňuje rovnováha v životnom prostredí a ktorá ponúka vyššiu ekonomickú hodnotu subjektom v odvetví a miestnym spoločenstvám a väčšie záruky spotrebiteľom. Okrem toho bude nutné vyhodnotiť na legislatívnej aj operatívnej úrovni príslušnú súčinnosť medzi navrhovanými opatreniami pre odvetvie akvakultúry a rámcom novej spoločnej politiky rybného hospodárstva na obdobie po roku 2012, ktorý je teraz vo fáze vypracúvania.

(1)

Framian (2009), Definition of data collection needs for aquaculture (Definícia potrieb zhromažďovania údajov na účely akvakultúry).

(2)

Európska komisia, Štúdia hospodárskych výsledkov a konkurencieschopnosti odvetvia európskej akvakultúry, december 2008.

(3)

Databáza FAO (2009) Fishstat Plus Database: Produkcia chovu rýb 1950 – 2007.

(4)

Stratégia udržateľného rozvoja európskej akvakultúry, KOM(2002)511 v konečnom znení.

(5)

Správa Martina Huguesa (A5-0448/2002, 2002/2058(INI)), prijatá na plenárnej schôdzi 16. 1. 2003.

(6)

Napríklad nariadenie (ES) 710/2009, uverejnené v Ú. v. EÚ 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 834/2007.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (2.3.2010)

pre Výbor pre rybné hospodárstvo

o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry

(2009/2107(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Kartika Tamara Liotard

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rybné hospodárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže všetky formy akvakultúry musia byť trvalo udržateľné a sociálne spravodlivé, a preto nesmie dochádzať k poškodzovaniu ekosystémov zvyšovaním koncentrácií prírodných látok a látok vytvorených človekom, ako sú nerozložiteľné chemické látky a oxid uhličitý, ani fyzikálnym narušovaním,

B.   keďže environmentálne udržateľné formy akvakultúry by mohli byť pozitívnym prínosom k ochrane životného prostredia a zároveň poskytnúť alternatívny spôsob uspokojovania veľkej časti dopytu po produktoch rybolovu,

C.  keďže akvakultúra a s ňou spojené výrobné zariadenia nesmú mať za následok, že ľudom sa bude sústavne odopierať to, čo je potrebné pre uspokojovanie ich základných potrieb, pokiaľ ide o potravu, vodu a bývanie,

D.  keďže ryby môžu pociťovať bolesť a stres a mnohé formy akvakultúry nespĺňajú požiadavky EÚ týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, a keďže náležité posúdenie a uplatňovanie noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat môže priniesť významný osoh, napríklad zvýšenú kvalitu produktov a menšie škody na životnom prostredí,

E.   keďže EÚ je čistým dovozcom výrobkov akvakultúry; keďže okrem iného treba zaviesť spoľahlivý systém osvedčovania výrobkov akvakultúry,

F.   keďže prostredníctvom akvakultúry je na spotrebu vyprodukovaných čoraz viac nových plemien zvierat a odrôd rastlín,

G.  keďže Komisia nedávno zverejnila oznámenie o stratégii udržateľného rozvoja európskej akvakultúry(1),

1.   upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že mnohé formy akvakultúry môžu mať negatívne následky na životné podmienky zvierat a zdravie človeka, ako je ničenie biotopov, používanie chemických látok na boj proti chorobám, vyčerpávanie zásob pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy a ich zasoľovanie, kontaminácia živinami, najmä v jazerách a uzavretých a polouzavretých morských oblastiach, ako je Baltské more, a narušovanie biodiverzity v dôsledku úniku chovaných rýb, a vyzýva ju, aby zaviedla právne predpisy na odstránenie týchto negatívnych vplyvov;

2.   vyzýva Komisiu, aby viac zohľadňovala problematiku dobrých životných podmienok rýb (vzhľadom na ich domnelú schopnosť myslieť a cítiť) do trvalo udržateľnej stratégie akvakultúry a aby tiež preskúmala ukazovatele dobrých životných podmienok, metódy omračovania a zabíjania rýb a mechanizmy ich prepravy;

3.   vyzýva Komisiu, aby zaviedla udržateľný systém osvedčovania výrobkov akvakultúry, ktorý presiahne rámec nariadenia (ES) č. 1251/2008 a ustanoví osvedčovanie vzťahujúce sa nielen na zdravie zvierat, ale tiež na environmentálne a spoločenské dôsledky, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, ako aj hospodárske a finančné hľadiská, a upozorňuje ju na to, že v súvislosti s takýmto systémom osvedčovania sa v rámci FAO už dosiahol jednoznačný pokrok;

4.   konštatuje, že v oblasti akvakultúry existujú značné regulačné rozdiely, ktoré môžu podnecovať podniky k presunutiu výroby na také miesta, kde platia najmenej prísne ustanovenia, a naliehavo žiada Komisiu, aby produktom, ktoré nespĺňajú európske výrobné normy, znemožnila prístup na európsky trh;

5.   upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že na nové výrobné metódy používané v akvakultúre a/alebo na nové plemená zvierat a odrody rastlín, ktoré boli uvedené na trh od 15. mája 1997, sa môže vzťahovať nariadenie o nových potravinách, a preto sa v ich prípade môže vyžadovať povolenie na uvedenie na trh;

6.   vyzýva Komisiu, aby priamo prešetrila výrobné metódy na rybích farmách mimo Európskej únie a informovala o všetkých zdravotných rizikách;

7.   vyzýva Komisiu, aby trvala na tom, že zariadenia akvakultúry mimo EÚ sa musia podrobiť prísnej kontrole a monitorovaniu s cieľom zabezpečiť, aby bol dovoz v súlade s normami EÚ a aby európski výrobcovia čelili spravodlivej konkurencii;

8.   zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby produkty z rýb a vodných živočíchov, ktoré sa vyrábajú v EÚ alebo sa do EÚ dovážajú, spĺňali prísne normy ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov a bezpečnostné normy;

9.   vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala konkrétne kritériá a usmernenia pre odvetvie akvakultúry týkajúce sa interpretácie a vykonávania smerníc EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; zdôrazňuje, že toto úsilie by nemalo obmedzovať možnosti národných vlád a miestnych orgánov stanovovať vlastné kritériá a usmernenia zohľadňujúce podmienky špecifické pre danú lokalitu;

10. zdôrazňuje, že ako základná zásada politiky EÚ v oblasti akvakultúry by sa malo stanoviť zachovávanie biodiverzity, a to tak v prípade domácich vôd, ako aj v prípade vonkajšieho rozmeru stratégie v oblasti akvakultúry, pričom by sa mal podporovať len taký chov rýb, kde druhy rýb sú miestne alebo ide o druhy, ktoré sa už dobre uchytili; požaduje vedecké posúdenie rizika akéhokoľvek vysadzovania nepôvodných druhov a opatrenia na zabránenie šírenia a na monitorovanie druhov rizikových pre životné prostredie;

11. vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia na riešenie konfliktov vyplývajúcich z vykonávania rámcovej smernice o vode, ktoré sa týkajú činností v oblasti akvakultúry; zdôrazňuje však, že tieto usmernenia by nemali ohroziť celkový cieľ dosiahnuť dobrý stav vody, ktorý bol stanovený v rámcovej smernici o vode(2);

12. vyzýva Komisiu, aby v kontexte novej integrovanej námornej politiky EÚ(3) podporovala rozvoj námorného územného plánovania ako spôsobu koordinácie opatrení Spoločenstva v súvisiacich oblastiach vrátane akvakultúry;

13. naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala výskum a vývoj v oblasti akvakultúry so zameraním sa na integrované a uzavreté systémy recirkulácie vody.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.2.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Elena Oana Antonescu, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Milan Cabrnoch, Nessa Childers, Bas Eickhout, Edite Estrela, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Jo Leinen, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Oreste Rossi, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Catherine Soullie, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jutta Haug, Anna Záborská, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

(1)

KOM(2006) 162 v konečnom znení, Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúru: nový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry.

(2)

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, Ú. v. ES, L327, 22.12.2000.

(3)

Oznámenie Komisie KOM(2007) 575 v konečnom znení – Integrovaná námorná politika Európskej únie.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.5.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Alain Cadec, João Ferreira, Pat the Cope Gallagher, Marek Józef Gróbarczyk, Carl Haglund, Isabella Lövin, Guido Milana, Britta Reimers, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Struan Stevenson, Catherine Trautmann, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Besset, Ole Christensen, Gabriel Mato Adrover, Antolín Sánchez Presedo, Ioannis A. Tsoukalas

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Aldo Patriciello, Potito Salatto

Posledná úprava: 3. júna 2010Právne oznámenie