Postup : 2010/2040(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0266/2010

Predkladané texty :

A7-0266/2010

Rozpravy :

PV 21/10/2010 - 5
CRE 21/10/2010 - 5

Hlasovanie :

PV 21/10/2010 - 7.10
CRE 21/10/2010 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0386

SPRÁVA     
PDF 262kWORD 202k
5. októbra 2010
PE 442.886v02-00 A7-0266/2010

o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy

(2010/2040(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajkyňa: Gesine Meissner

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Antonello Antinoro, Výbor pre rybné hospodárstvo

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo (*)
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy

(2010/2040(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky(1),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Správa o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (KOM(2009)0540),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie priložený k správe o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky EÚ (SEK(2009)1343),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia (KOM(2009)0466),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (KOM(2009)0536),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Smerom k integrácii námorného dozoru: Spoločné prostredie na zdieľanie informácií pre námornú oblasť EÚ (KOM(2009)0538),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Preskúmanie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR) (KOM(2008)0068),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Pracovný program Komisie na rok 2010 – Je čas konať (KOM(2010)0135),

–   so zreteľom na Bielu knihu Európskej komisie: Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ (KOM(2008)0791),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Usmernenia pre integrovaný prístup k námornej politike: smerom k uplatňovaniu najlepšej praxe v integrovanom riadení námorných záležitostí a konzultáciách so zainteresovanými stranami (KOM(2008)0395),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Stratégia Európskej únie pre región Baltického mora (KOM(2009)0248),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Európska únia a arktický región (KOM(2008)0763),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Budovanie európskej námornej znalostnej infraštruktúry: plán pre európsku námornú monitorovaciu a dátovú sieť (SEK(2009)0499),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Infraštruktúra námorných údajov, výsledok verejnej konzultácie (SEK(2010)0073),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie s názvom Neformálny dokument o námornom dozore (SEK(2008)2737),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (KOM(2008)0534),

–   so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (KOM(2009)0008),

–   so zreteľom na závery Rady k integrovanej námornej politike zo 16. novembra 2009,

–   so zreteľom na závery Rady k integrovanom námornom dozore zo 17.novembra 2009,

–   so zreteľom na závery Rady k integrovanej námornej politike zo 14. júna 2010,

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu a jeho protokoly(2),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k balíku predpisov v oblasti námornej a príbrežnej dopravy zo 17. – 18. júna 2009,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie(4),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre rybné hospodárstvo a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0266/2010),

A. keďže oceány a moria sú mimoriadne komplexné a majú na ne vplyv mnohé činnosti, záujmy a politiky; keďže odborné znalosti potrebné na riešenie mnohorakých výziev v námornej oblasti a právomoc zaoberať sa nimi sú rozptýlené medzi mnohými verejnými a súkromnými aktérmi na rôznych úrovniach riadenia,

B.  keďže svetové oceány a moria sú vzájomne prepojené a závislé a navyše ich intenzívnejšie využívanie v odvetviach ako lodná preprava, rybné hospodárstvo, energetika, cestovný ruch, výskum v kombinácii so zmenou klímy zvyšujú tlak na morské prostredie,

C. keďže loďstvo a lodiarenský priemysel výrazne prispievajú k hospodárskemu blahobytu krajín EÚ a poskytujú cenné služby európskemu a svetovému priemyslu a spotrebiteľom,

D. keďže prístup integrovanej námornej politiky predstavuje jasnú odpoveď na otázku, ako dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi opatreniami vykonávanými v rámci rozličných politík, ktoré ovplyvňujú moria a pobrežné oblasti, a potrebou využívať tieto ekosystémové zdroje spôsobom, ktorý bude šetrný k životnému prostrediu,

E.  keďže rámcová smernica o námornej stratégii tvorí environmentálny pilier integrovanej námornej politiky (INP); keďže tento prístup by mal byť lepšie prepojený s ďalšími odvetvovými politikami,

F.  keďže úspešná integrovaná námorná politika by sa mala opierať o špičkový morský výskum, technológie a inovácie a v rozhodovacom procese by mala by viesť k prístupu jedného kontaktného miesta, a teda odbúraniu zdvojených regulačných právomocí, pričom sa zároveň zohľadnia regionálne a miestne danosti,

G. keďže štruktúry integrovanej námornej správy by mali posilniť koordinované plánovanie konkurenčných námorných činností, strategickú správu námorných oblastí, kvalitu činností dohľadu a vymáhanie právnych predpisov; keďže takýto cieľ si vyžaduje opatrenia na správne vymedzenie súhrnu týchto štruktúr, zabezpečenie ich zviditeľnenia a zlepšenie ich spolupráce v transparentnom a koherentnom rámci,

H. keďže Európska únia má medzi námornými mocnosťami vo svete vedúce postavenie a mala by INP a jej výsledky využívať nato, aby na medzinárodnej scéne vystupovala ako hybná sila pri zlepšovaní plánovania námorných činností, environmentálnej ochrany a podpory osvedčených postupov na medzinárodných fórach,

I.   keďže najvzdialenejšie pobrežné a ostrovné regióny Európy zohrávajú osobitnú úlohu v oblasti bezpečnosti a ochrany proti environmentálnym hrozbám a zločineckému konaniu,

Všeobecný úvod

1.  víta balík Európskej komisie o integrovanej námornej politike z októbra 2009 ako dobre načasované a povzbudivé zhodnotenie vykonávania akčného plánu navrhnutého v modrej knihe z roku 2009 a súčasne uznáva, že nové iniciatívy, či už prijaté alebo plánované, sú v plnom súlade s cieľmi modrej knihy a zároveň sú jej logickým dôsledkom; celkovo potvrdzuje správnosť integrovaného prístupu k námorným veciam;

2.  súhlasí s Komisiou, že naša pevná námorná tradícia je jednou zo silných stránok Európy; vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali potenciál rôznych námorných odvetví vypracovaním ambicióznej stratégie „modrého rastu“; domnieva sa, že integrovaná námorná politika by mala prispievať k vytvoreniu konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvoj integrovanej námornej politiky musí harmonickým spôsobom zahrňovať ciele stanovené v oblasti hospodárskeho rozvoja, vysokej úrovne zamestnanosti – najmä zvýšením ich príťažlivosti v očiach mladých ľudí vďaka vzdelávacej činnosti a začatím programu Morský Erazmus – a ochrany životného prostredia; tvrdí preto, že INP by mala byť lepšie prepojená s cieľmi a iniciatívami stratégie EÚ 2020;

3.  žiada preto Komisiu, aby do roku 2013 predložila všeobecnú medzisektorovú stratégiu udržateľného rastu v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach, ktorá by vychádzala z rozsiahleho preskúmania potenciálu a politických možností a opierala by sa o široké konzultácie so zainteresovanými stranami; domnieva sa, že jedným z prvkov tejto stratégie by mal byť nový, integrovaný prístup k posilneniu vedúcej pozície Európy vo výskume v morskej a námornej oblasti, technickom rozvoji a námornom inžinierstve v sektoroch ako lodiarstvo, udržateľný rozvoj morských zdrojov, čistá lodná doprava, rozvoj využívania výroby a technológií energie na mori; tvrdí, že treba nájsť riešenia na medzinárodnej úrovni na odstránenie niektorých nečestných konkurenčných praktík v lodiarstve;

4.  vyzýva Komisiu, aby po katastrofe spôsobenej únikom ropy v Mexickom zálive prijala opatrenia a zabezpečila právnu istotu v oblasti námornej ťažby ropy v Európe tým, že predloží koordinovanú stratégiu európskych opatrení v oblasti predchádzania katastrofám a boja proti nehodám spôsobeným ťažobnými plošinami a ropnými tankermi, a to na medzinárodnej úrovni najmä v prípadoch cezhraničnej kontaminácie; žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby v plnej miere realizovali existujúci medzinárodný právny rámec, tak ako je definovaný v príslušných medzinárodných dohovoroch IMO, a súčasne aby identifikovala všetky možne opatrenia na predchádzanie takýmto katastrofám a všetky legislatívne medzery na úrovni EÚ a členských štátov a čo najrýchlejšie primerane upravila všetky príslušné opatrenia a právne predpisy EÚ, pričom zohľadní odlišné podmienky Mexického zálivu a európskych pobrežných a námorných regiónov;

5.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia o EMSA rozšírila mandát Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) v oblasti bezpečnostných inšpekcií námorných zariadení a odstraňovania ropných škvŕn;

6.  domnieva sa, že v tejto súvislosti je naliehavo potrebné zrevidovať smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, pretože nezahŕňa zodpovednosť v duchu zásady znečisťovateľ platí v prípade námornej ťažby ropy;

7.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa mala rozšíriť právomoc EMSA a či by mala mať zodpovednosť za monitorovanie dodržiavania bezpečnostných noriem pri námornej ťažbe ropy a preskúmanie pohotovostných plánov v tomto smere;

8.  víta štúdiu Komisie s názvom Databáza projektov, ktoré EÚ financuje v morských regiónoch(5), a vyzýva Komisiu, aby v ďalšej správe o pokroku integrovanej námornej politiky poskytla plný a systematický prehľad všetkých finančných prostriedkov uvoľnených vo všetkých rozpočtových riadkoch na činnosti týkajúce sa námorných odvetví, pobrežných regiónov a morí;

9.  žiada Komisiu, aby trvala na tom, že integrovaná námorná politika dostane v ďalšom finančnom výhľade primerané finančné prostriedky, a aby na tento účel preštudovala všetky možnosti financovania vrátane návrhu Výboru regiónov na fond pre pobrežné regióny aj účinnej koordinácie rôznych systémov financovania;

10. podporuje zámer Komisie vyčleniť v nasledujúcich dvoch rokoch na integrovanú námornú politiku finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR s cieľom nadviazať na predchádzajúce projekty v oblasti politiky, správy, udržateľnosti a dozoru;

Námorná správa

11. blahoželá tým členským štátom a regiónom, ktoré už zriadili politiky a štruktúry integrovanej námornej správy; vyzýva členské štáty, ktoré stále majú roztrieštené administratívne štruktúry integrovanej námornej politiky, aby bezodkladne vytvorili jednotné integrované štruktúry námornej správy;

12. súhlasí s usmerneniami Komisie pre námornú správu a jej analýzou sľubného, ale stále neuspokojivého pokroku dosiahnutého v posledných rokoch;

13. vyzýva Komisiu, členské štáty a pobrežné regióny, aby zintenzívnili úsilie o vymedzenie integrovaných námorných politík a vybudovanie primeraných štruktúr námornej správy, čo umožní prijímať rozhodnutia na základe najlepších dostupných informácií za účasti všetkých zainteresovaných strán, a tým aj lepšie plniť rôzne politické ciele;

14. kladie dôraz na potrebu podporovať stratégie miestneho rozvoja prispôsobené konkrétnym podmienkam a podporované konzultačným procesom s prístupom zdola nahor a odradiť od paušálneho prístupu; zastáva preto názor, že integrovaná námorná správa je nevyhnutná na to, aby sa predišlo akémukoľvek prekrývaniu kompetencií medzi rôznymi úrovňami riadenia a podporila sa spolupráca a dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pobrežnými spoločenstvami, subjektmi občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými námornými stranami; navrhuje vytvorenie a rozvoj stratégií pre prímorské makroregióny EÚ v kontexte strategických prístupov k regionálnym prímorským oblastiam;

15. vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie zhodnotila na základe výsledkov kvalitu štruktúr námornej správy na úrovni členských štátov a regiónov a aby sa viac vymieňali najlepšie postupy s cieľom dosiahnuť ciele integrovanej námornej politiky; zastáva názor, že integrovaná a transparentná námorná správa zabezpečuje optimálne plánovanie, vytvára vzájomné interakcie a podporuje vytváranie európskeho námorného priestoru bez prekážok;

16. súhlasí s Komisiou, že v riadiacich štruktúrach by sa tiež mala trvalejšie zakotviť účasť zainteresovaných strán na procese tvorby námornej politiky; na tento účel vyzýva pobrežné členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby urýchlene stanovili národné kontaktné miesta pre integrovanú námornú politiku, čím by sa splnila požiadavka Komisie; zdôrazňuje potrebu čo najskoršej aktivácie tejto operačnej siete; podporuje vytvorenie medzisektorovej platformy pre dialóg zainteresovaných strán o námorných veciach; žiada začlenenie ustanovení o konkrétnom partnerstve medzi Komisiou a regiónmi a opätovne vyjadruje svoju podporu Európskemu námornému dňu a žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť ustanoveniam o informovaní občanov EÚ a verejnej účasti, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovanej námornej politiky;

17. víta európsku sieť námorných zoskupení a žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby tieto rozvíjajúce sa organizácie podporovali na všetkých úrovniach, najmä podporovaním ich inovačnej kapacity, ich integrácie do vnútroštátnych politík a programov a politík a programov Spoločenstva, posilňovaním nadnárodnej spolupráce, vyvíjaním snahy o väčšiu otvorenosť voči MSP a ich lepším zviditeľňovaním;

18. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na príslušných fórach na medzinárodnej úrovni zintenzívnili dialóg o integrovanej námornej politike a iných námorných otázkach vrátane ratifikácie a vykonávania dohovoru UNCLOS; navrhuje, aby sa na ministerskej úrovni členských štátov Únie pre Stredozemie konali aspoň raz do roka stretnutia na tému integrovanej námornej politiky;

19. vyzýva Európsku úniu, aby sa v rámci Únie za Stredozemie zasadzovala za to, aby sa projekt spoločného kódexu osvedčených postupov v odvetviach rybného hospodárstva a akvakultúry začlenil do programu tejto novej medzinárodnej organizácie;

20. vyzýva Komisiu, aby posilnila medzinárodný rozmer INP a upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že zlepšenie pracovných podmienok na mori, bezpečnosti a environmentálnej výkonnosti plavidiel by malo byť zaradené do programu medzinárodných fór a ratifikované prístavnými, vlajkovými a pobrežnými štátmi ako súčasť medzinárodných dohôd, aby sa tak mohlo dosiahnuť celosvetové zlepšenie v oblasti lodnej dopravy;

21. vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali začlenenie INP do nástrojov finančného vplyvu a cieľov vonkajšej politiky EÚ prostredníctvom rozvoja vhodných iniciatív zameraných na riešenie problémov ako znečistenie, nezákonný rybolov a pirátstvo;

Iniciatívy a stratégie pre morské oblasti

22. víta regionálne iniciatívy a stratégie pre morské oblasti, ktoré doteraz navrhla Komisia, a makroregionálne stratégie, ktoré sa týkajú mora; uvedomuje si, že vykonávanie zásad integrovanej námornej politiky si vyžaduje, aby sa pretransformovali na cielené stratégie a osobitné opatrenia prispôsobené špecifikám jednotlivých oblastí a v prípade Stredozemného mora rôznym subregiónom v tejto oblasti; žiada ďalší dialóg a spoluprácu s cieľom zlepšiť riadenie námorného priestoru a pobrežných oblastí v rámci viacúrovňového prístupu v rôznych morských oblastiach vrátane Severného mora, Baltského mora, Atlantiku, Čierneho mora a Stredozemného mora a žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla urýchlené kroky na vypracovanie a predloženie opatrení v týchto regiónoch;

23. vyzýva Komisiu, aby zvlášť prihliadala na osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov EÚ, ktorých výsostné vody zabezpečujú, že EÚ má najrozsiahlejšiu výlučnú hospodársku zónu; domnieva sa preto, že tieto územia by mohli zohrávať prioritnú úlohu v medzinárodnom rozmere integrovanej námornej politiky, a žiada Komisiu, aby začlenila námorný rozmer do svojich medzinárodných dohôd s regionálnymi podskupinami;

24. konštatuje, že veľká časť vôd Stredozemného mora a Čierneho mora nepatrí do oblastí, na ktoré sa vzťahuje jurisdikcia alebo výsostné práva pobrežných štátov, v dôsledku čoho tieto štáty nemajú normatívne ani presadzovacie právomoci na integrovanú reguláciu ľudskej činnosti mimo týchto oblastí;

25. žiada preto príslušné pobrežné štáty, aby otázky delimitácie vyriešili na základe dohovoru UNCLOS a dohodli sa na svojich námorných zónach;

Námorné priestorové plánovanie

26. uvedomuje si, že stabilita, predvídateľnosť a transparentnosť správy morských oblastí je kľúčom k zabezpečeniu optimálneho a udržateľného rozvoja hospodárskych činností a nového rastu a zamestnanosti na moriach, čo zahŕňa aj ďalší rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad veternej energie a energie z morských vĺn, bez toho, aby boli dotknuté tradičnejšie činnosti;

27. zastáva názor, že riadenie zintenzívňujúceho sa a čoraz konkurenčnejšieho využívania morí na ekosystémovom základe si vyžaduje koordinované, efektívne a cezhraničné námorné priestorové plánovanie, ktoré je neutrálnym nástrojom s potenciálom výrazne prispievať k vykonávaniu rámcovej smernice o morskej stratégii a ktoré by mohlo uľahčiť symbiózu rôznorodých spôsobov využívania mora;

28. víta plán námorného priestorového plánovania, ktorý vychádza z ekosystémového prístupu a rozvoja desiatich zásad plánovania, a domnieva sa, že tento nástroj medzisektorovej politiky má zásadný význam pre vykonávanie integrovanej námornej politiky; žiada Komisiu, aby v roku 2011 predložila návrh smernice o námornom priestorovom plánovaní, alebo aby navrhla druh najprimeranejšieho nástroja na zabezpečenie súladu medzi integrovanou námornou politikou a ostatnými existujúcimi iniciatívami (integrované riadenie pobrežných zón, Natura 2000, rámcová smernica o morskej stratégii);

29. navrhuje, aby sa vyhodnotili príležitosti na spoločné využívanie morského priestoru rôznymi odvetviami (napr. lodná doprava, obnoviteľná/veterná energia a akvakultúra);

30. poukazuje na zásadný význam plánovania európskeho námorného priestoru a jeho využitie pre pobrežné regióny, predovšetkým najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje potrebu chrániť morské biogeografické regióny, ktoré sú z ekologického hľadiska najcitlivejšie, a zaručiť odvetviu rybného hospodárstva udržateľné využívanie zdrojov;

Námorný dozor

31. očakáva, že dobre koordinovaný a integrovaný medzipilierový, medzisektorový a cezhraničný prístup v oblasti námorného dozoru zlepší ochranu záujmov členských štátov a Európskej únie, ako aj predchádzanie znečisťovaniu morí a nelegálnemu konaniu, pretože orgánom pôsobiacim na mori sprístupní informácie týkajúce sa monitorovania a dozoru z rôznych príslušných oblastí činnosti, čím zabezpečí vyššiu efektívnosť;

32. vyzýva preto Komisiu, členské štáty, agentúry EÚ, a najmä EMSA, ako aj príslušné organizácie, aby zintenzívnili úsilie z hľadiska spolupráce a koordinácie a so zreteľom na potrebné legislatívne úpravy;

33. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi identifikovala v právnych predpisoch EÚ a jednotlivých štátov a v mandátoch agentúr prekážky, ktoré bránia výmene údajov, aby sa poučila zo skúseností získaných z regionálnych a štátnych iniciatív, výskumných a pilotných projektov a operácií SBOP v oblasti námorného dozoru tak, aby v roku 2010 predložila podrobný plán integrovaného námorného dozoru a aby preskúmala oblasti spolupráce s tretími krajinami, najmä zo Stredozemia, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve, a s príslušnými organizáciami;

34. žiada Komisiu, aby v prospech EÚ a členských štátov identifikovala ďalšie finančné potreby v súvislosti s vytvorením spoločného prostredia pre výmenu informácií v rámci integrovaného námorného dozoru, a to dostatočne včas pred zostavením ďalšieho finančného výhľadu;

35. vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívny rámec na integráciu námorného dozoru s cieľom vytvoriť spoločné prostredie pre výmenu informácií;

36. znovu opakuje svoju požiadavku na zlepšenie spolupráce národných inšpektorátov, pobrežných stráží a námorných síl členských štátov a pripomína Komisii, aby vykonala štúdiu uskutočniteľnosti ďalšej spolupráce alebo integrácie rôznych pobrežných stráží, o ktorú už skôr žiadal Európsky parlament v roku 2005 prostredníctvom smernice 2005/35/ES, vzhľadom na lepšiu interoperabilitu rôznych systémov dozoru a na zriadenie európskej pobrežnej stráže v blízkej budúcnosti; domnieva sa, že existuje väčší potenciál zapojiť v širšej miere Európsku námornú bezpečnostnú agentúru do monitorovania pobrežných orgánov a poskytnúť členským štátom väčšiu podporu pri odhaľovaní znečisťovateľov morí;

Ďalšie

37. opätovne pripomína svoju pozíciu a požiadavky vyjadrené v uznesení o strategických cieľoch a odporúčaniach pre námornú dopravnú politiku EÚ do roku 2018;

38. žiada Komisiu, aby vzhľadom na očakávanú bielu knihu o budúcnosti dopravy zohľadnila rozhodujúcu úlohu námornej nákladnej dopravy v súčasnom obchode, aby podporovala rozvoj sekundárnych a menej preplnených prístavov a aby sa náležite postavila k otázke bezpečnostných opatrení pre námornú dopravu v EÚ a zahraničí tým, že bude investovať do posilnenia viacúrovňových systémov riadenia rizika v súvislosti so zameriavaním a s kontrolou nebezpečného nákladu;

39. zdôrazňuje význam námorného priestoru bez prekážok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

— vyhodnotili a zachovali malé prístavy;

— rozšírili sieť kabotáže s cieľom znížiť vzdialenosti v pozemnej doprave;

— podporovali výskum a inováciu v oblasti spôsobov nakladania, manipulácie s nákladom a logistických riešení s cieľom nájsť spôsoby, ktoré skrátia prepravu a znížia manipulačné náklady;

— podporovali rozvoj prístavných infraštruktúr;

40. žiada Komisiu, aby zjednotila európsku námornú politiku a politiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy s cieľom maximálne využiť potenciál vodnej dopravy a vytvoriť účinné a diverzifikované spôsoby dopravy;

41. vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby zintenzívnili výskumno-vývojové úsilie v oblasti využívania a aplikovania zdrojov obnoviteľnej energie určených na pohon lodí aj na zásobovanie elektrickou energiou na palube;

42. naliehavo vyzýva Komisiu, aby primeranými prostriedkami zlepšila pracovné podmienky námorníkov, aby v rámci práva Spoločenstva vykonávala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave a aby navrhla program kvalifikácie a odbornej prípravy námorníkov, a najmä náboru mladých ľudí vrátane osôb z tretích krajín;

43. žiada Komisiu, aby zvážila koordinovanú iniciatívu európskej priemyselnej politiky zameranú na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu špičkovej úrovne európskeho lodiarstva a bezpečnosť, ekologickú výkonnosť a konkurencieschopnosť loďstva v spoločnom námornom priestore bez hraníc a zároveň na tento účel naplno využila konkurenčnú lodiarenskú kapacitu Európy pri súčasnom využívaní technológií šetrných voči životnému prostrediu a alternatívnych palív používaných na lodiach v súlade s ekologickou lodnou dopravou; žiada členské štáty, aby ratifikovali medzinárodný dohovor z Hongkongu (2009) v prospech recyklovania lodí, ktoré je bezpečné a zároveň šetrné voči životnému prostrediu;

44. domnieva sa, že vychádzajúc z odkazu na územnú súdržnosť uvedeného v ZFEÚ a s cieľom zlepšiť dostupnosť považuje za nevyhnutné pokračovať v úsilí o dosiahnutie začlenenia mobility cestujúcich a tovaru do politiky vnútorného trhu pomocou podpory príbrežnej námornej dopravy a námornej kabotáže medzi územiami a zároveň zabezpečiť lepšie spojenia medzi okrajovými prímorskými regiónmi, najvzdialenejšími regiónmi, ostrovmi, pevninou a hospodárskymi strediskami; v tej istej súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť ťažkosti v súvislosti s dopravou osôb a tovaru, ktorým sú vystavené ostrovné oblasti v EÚ, predovšetkým malé ostrovné spoločenstvá, podporovaním námorných spojení, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené trhom, a zaručením rovnakých nákladov na kilometer tak pre dopravu tovaru, ako aj pre dopravu osôb nezávisle od ich polohy; vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení pre najvzdialenejšie regióny, ktoré budú zohľadňovať ich charakteristické znaky;

45. upriamuje pozornosť na mimoriadny význam námorného hospodárstva pre členské štáty a regióny s rozsiahlymi výlučnými hospodárskymi zónami a na potrebu podporiť rozvoj prímorských hospodárskych centier a zvýšiť ich prínos k rastu a zamestnanosti v rámci stratégie EÚ 2020;

46. zdôrazňuje, že rybné hospodárstvo aj akvakultúra majú svoje miesto v námornom hospodárstve a v rozvoji pobrežných regiónov, ktorých rast by mala INP posilňovať aj na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;

47. trvá na tom, aby sa v INP zohľadnili prekážky a osobitosti typické pre odvetvie rybného hospodárstva a akvakultúry, pokiaľ ide o využívanie morských oblastí, predovšetkým pokiaľ ide o dostupnosť oblastí nevyhnutných na vykonávanie týchto činností a o potrebu zachovať morské biotopy prostredníctvom vytvorenia morských rezerv a ďalších opatrení na tento účel s osobitným dôrazom na lepšie plánovaný výskum a plné zohľadnenie geografickej a klimatologickej rozmanitosti každej morskej oblasti;

48. pripomína osobitnú zraniteľnosť pobrežných regiónov a ostrovov, pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy; zdôrazňuje, že plánovanie rozvoja pozdĺž rozsiahleho pobrežia Spoločenstva vrátane jeho okolia musí zohľadňovať dôsledky zmeny klímy; navrhuje, aby sa zraniteľnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri vytváraní budúcej regionálnej politiky, aby sa neohrozilo vykonávanie integrovanej námornej politiky;

49. vyzýva Komisiu, aby koherentným spôsobom integrovala do námorného sektora ciele zníženia CO2, aby v tomto sektore zaviedla nástroje založené na trhu a aby rozvinula stratégiu na zmiernenie konkrétnych dôsledkov zmeny klímy na pobrežné a ostrovné regióny v nadväznosti na odporúčania v bielej knihe o zmene klímy;

50. opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu zmierniť tlak, ktorému je vystavené morské prostredie a ktorý pochádza z pevniny, napríklad znečisťovanie priemyselných a poľnohospodárskych odpadových vôd a nedostatočná správa pobrežných oblastí, v rámci integrovaného prístupu založeného na ekosystéme;

51. vyzýva členské štáty, aby si plnili povinnosti vyplývajúce z rámcovej smernice o morskej stratégii a aby do 15. júla 2012 uskutočnili hodnotenie environmentálneho stavu svojich morských vôd a vypracovali environmentálne ciele a monitorovacie programy; vyzýva tiež členské štáty, aby prijali ambiciózne programy s opatreniami, ktoré im umožnia dosiahnuť cieľ dobrého ekologického stavu vôd;

52. vyzýva členské štáty, aby splnili povinnosť vyplývajúcu z článku 13 rámcovej smernice o morskej stratégii, ktorá im ukladá stanovenie chránených morských oblastí; vyzýva tiež členské štáty, aby účinne monitorovali dodržiavanie ochranných opatrení;

53. všíma si, že od 1. júla 2010 platia nové hraničné hodnoty pre obsah SO2 v lodných palivách v oblastiach Lamanšského prielivu, Severného mora a Baltského mora, ktoré boli podľa rozhodnutia IMO vyhlásené za oblasti kontroly emisií síry; domnieva sa preto, že podobne chránené by mali byť všetky európske pobrežné oblasti a že uplatňovanie nových hraničných hodnôt pre úrovne SO2 iba v niektorých oblastiach by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže; domnieva sa, že vhodnejšie by boli jednotné pravidlá pre celú EÚ a že za každú cenu sa treba vyhnúť presunu prepravy z námornej dopravy na pozemnú;

54. uznáva, že moria sa stali skládkou nesmierneho, rýchlo rastúceho množstva odpadových materiálov, poväčšine plastov, ako aj stratených námorných kontajnerov; vyzýva Komisiu, aby podporila európsku a medzinárodnú diskusiu s cieľom preskúmať prostriedky, pomocou ktorých sa môže tento jav obmedziť;

55. žiada Komisiu, aby vypracovala stratégiu udržateľného cestovného ruchu v pobrežných, ostrovných a morských oblastiach s cieľom posilniť ich udržateľnosť a príťažlivosť pre obyvateľov a turistov, čo je jedným z cieľov ochrany prírody v morských oblastiach, ako je Waddenské more, a aby pritom v plnej miere využila ustanovenia o cestovnom ruchu v Lisabonskej zmluve a podporovala iniciatívy, ako je sieť EDEN;

56. poukazuje na to, že vzhľadom na nesmierny potenciál rozvoja a nezanedbateľný zdroj rastu, ktorý predstavuje morský a pobrežný cestovný ruch a súvisiace odvetvia, predstavujú pobrežné regióny hlavnú turistickú destináciu v Európe, a žiada Komisiu, aby túto problematiku zahrnula do svojej stratégie udržateľného pobrežného a morského cestovného ruchu;

57. zdôrazňuje význam pridanej hodnoty námornej politiky pre posilňovanie spolupráce susedných krajín, a najmä členských krajín a kandidátskych krajín;

58. víta európsku morskú a námornú výskumnú stratégiu, ako aj spoločné výzvy „Oceány zajtrajška“ v rámci rámcového výskumného programu ako konkrétne prejavy integrovaného prístupu k vykonávaniu integrovanej námornej stratégie; navrhuje, aby vedecké disciplíny zaoberajúce sa morom boli v 8. rámcovom programe pre výskum považované za prioritnú tému a aby sa zriadil európsky inštitút pre morský výskum;

59. súhlasí s tým, že vybudovanie interdisciplinárnej vedeckej a technologickej znalostnej základne pre európske moria a pobrežia má zásadný význam; žiada Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi subjektmi vyhodnotili existujúce databázy a pozorovateľské programy a zrýchlili úsilie o čo najskoršie uvedenie európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNET) do činnosti;

60. nalieha na Komisiu, aby pomohla členským štátom začať realizovať plán prieskumu a mapovania stroskotaných lodí a podmorských archeologických nálezísk, keďže tvoria súčasť historického a kultúrneho dedičstva Spoločenstva, a tak umožniť poznávanie a štúdium týchto nálezísk a pomôcť zabrániť ich vykrádaniu, čím sa umožní ich riadne zachovanie;

61. víta európsky atlas morí, ktorý nedávno vypracovala Komisia, a odporúča zainteresovaným stranám, aby z námorného fóra urobili nový nástroj spolupráce a aby účinnejšie zapojili širokú verejnosť;

62. poveruje svojho pre predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0128.

(3)

Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 531.

(4)

Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 30.

(5)

Záverečná správa. Rámcová zmluva FISH/2007/04, špecifická zmluva č. 4, december 2009


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Potrebujeme nové uvedomenie si problematiky morského prostredia.

EÚ disponuje 320 000 km morského pobrežia, na ktorom žije tretina nášho obyvateľstva, pričom tento trend narastá. Naše hospodárske činnosti na mori a na pobreží produkujú 40 % HNP EÚ a podľa všetkých prognóz má táto oblasť ešte veľký potenciál rastu. Na námorných cestách sa uskutočňuje 40 % vnútroeurópskeho obchodovania a 95 % vývozu do krajín mimo Európy. Rozvoj ekologických a bezpečných plavidiel má ústredný význam a predstavuje veľkú šancu pre európske lodné staviteľstvo. Naše moria by mali byť naďalej hybnou silou rastu. S ich ešte intenzívnejším skúmaním sú spojené mnohé vízie a veľké očakávania. Zároveň sú krehkým ekosystémom, čo v súčasnosti dokazuje ropná katastrofa v Mexickom zálive, zabezpečujú kvalitu života a druhovú pestrosť, ktorú treba zachovať a na niektorých miestach aj zlepšiť.

Naše politiky v oblastiach námorná doprava, námorné hospodárstvo, nové technológie, pobrežné oblasti, výroba energie na mori, rybné hospodárstvo, dozor a udržiavanie práva a poriadku na mori, cestovný ruch, ochrana morského prostredia a výskum mora sa doteraz rozvíjali oddelene. Takéto izolované vnímanie opakovane vedie k prijímaniu vzájomne si odporujúcich opatrení, ktoré majú zase negatívny účinok na morské prostredie, k vyvíjaniu neprimeraného tlaku na konkurujúce si námorné činnosti či k neefektívnemu, chaotickému a konfliktnému využívaniu. Pri výslovne odvetvových rozhodovacích procesoch je tiež ťažšie pochopiť vzájomné interakcie a preskúmať doteraz nevyužité synergie medzi rôznymi odvetviami námornej politiky.

Vzhľadom na silnejúcu konkurenciu týkajúcu sa priestoru v morskej oblasti, význam morí a námorného odvetvia pre našu budúcnosť, ako aj nahromadené účinky ľudskej činnosti na morské ekosystémy sa táto roztrieštená podoba rozhodovacieho procesu v námorných záležitostiach ukázala ako nedostatočná.

Tento poznatok viedol k rozvoju koncepcie integrovanej námornej politiky, ktorá na jednej strane určuje rámec pre rozhodovací proces zasahujúci všetky úrovne a na druhej strane má vyvinúť medzisektorové nástroje tvorby politiky.

Integrovaná námorná politika má teda za úlohu:

–         zabezpečiť väčšiu súdržnosť rôznych politických oblastí,

–         vyvinúť lepšie regulačné a medzisektorové nástroje (integrovaný námorný dozor, námorné priestorové plánovanie, integrované riadenie pobrežných zón, vybudovanie integrovanej námornej databázy poznatkov a údajov, regionálne námorné stratégie),

         ekologicky udržateľne a efektívne využívať potenciál morí a námorného odvetvia,

–         vyhýbať sa v rámci regulačných právomocí duplicite činností rôznych vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov členských štátov,

–         uľahčiť potrebné koordinované plánovanie konkurenčných činností na mori a strategického riadenia morských oblastí,

–         zaručiť presadzovanie ekosystémového prístupu, ktorý je zakotvený v rámcovej smernici EÚ o námornej stratégii,

–         zhromažďovať spoľahlivé informácie a vzájomne porovnateľné štatistiky pre tvorbu námornej politiky na všetkých úrovniach.

Stanovisko spravodajkyne

Európsky parlament už dvakrát predložil svoju pozíciu k téme integrovanej námornej politiky (správa Piecyk I a II). Spravodajkyňa by chcela jednak potvrdiť v zásade pozitívne hodnotenie integrovanej námornej politiky v najnovších uzneseniach Európskeho parlamentu a zároveň posúdiť opatrenia avizované v akčnom pláne modrej knihy a určiť nové výzvy.

Spravodajkyňa sa v návrhu sústreďuje na správne a riadiace štruktúry potrebné pre integrovanú námornú politiku, ako aj na medzisektorové nástroje, napríklad námorné priestorové plánovanie, integrovaný námorný dozor alebo výskum mora. Ich úspešná realizácia je predpokladom vzájomného koherentného a efektívneho vypracovania sektorových politík a opatrení EÚ, orientovaných na problematiku morí a pobrežných zón, napríklad politiky rybného hospodárstva, dopravnej, environmentálnej, energetickej, podnikateľskej alebo výskumnej politiky.

V tejto súvislosti by Európsky parlament mohol hodnotiť alebo požadovať ďalšie sektorové politiky. Spravodajkyňa si uvedomuje výzvu(1), ktorú predstavuje boj proti emisiám oxidov síry, dusíka a pevných častíc pochádzajúcich z lodí, výrazný podiel pevniny na znečisťovaní morí, problematické životné a pracovné podmienky ľudí pracujúcich na mori, pirátstvo a vplyv sociálno-ekonomických opatrení týkajúcich sa obnovy populácií rýb či ochrany ekosystémov na rybárov. Taktiež pozná a víta prognózy rastu v oblasti morskej dopravy, morského výskumu, námorného hospodárstva a cestovného ruchu v pobrežných zónach, ako aj význam rybolovu pre zabezpečenie potravín pre zväčšujúce sa obyvateľstvo a šance na pracovnom trhu, ktoré súvisia so všetkými týmito oblasťami.

Podľa jej názoru by však Európsky parlament mal zaujať pozíciu najmä k týmto otázkam:

1.        Schvaľuje EP aj naďalej koncepciu integrovanej námornej politiky?

2.        Domnieva sa EP, že integrovaná námorná politika sa v EÚ presadzuje a uplatňuje dostatočne rýchlo?

3.        Presadzuje Európska komisia, Rada a členské štáty akčný plán (ktorý v hlavných rysoch uvítal aj EP) v uspokojivej miere?

4.        Ako napreduje uplatňovanie medzisektorových nástrojov tvorby politiky (integrácia námorného dozoru, námorné priestorové plánovanie, integrované riadenie pobrežných zón, vybudovanie integrovanej námornej databázy poznatkov a údajov, regionálne námorné stratégie)?

5.        Aké dodatočné opatrenia sa musia podporiť?

(1)

pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018.


STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo (*) (19.7.2010)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy

(2010/2040(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Antonello Antinoro

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  upozorňuje, že je dôležité začleniť politiku rybného hospodárstva a akvakultúry do integrovanej námornej politiky ako plnohodnotnú politiku, a nie ako podriadenú iným politikám, aby bolo možné čo najvhodnejším spôsobom reagovať na environmentálne a hospodárske otázky tak spoločnosti vo všeobecnosti, ako aj samotného odvetvia rybného hospodárstva;

2.  opätovne zdôrazňuje potrebu vytvoriť prierezové politické nástroje zahŕňajúce rybné hospodárstvo a akvakultúru schopné, okrem iného, optimalizovať plánovanie európskeho námorného priestoru, podporiť rozvoj vedomostí o mori a zabezpečiť integrovaný námorný dozor;

3.  trvá najmä na tom, aby sa v integrovanej námornej politike (INP) zohľadnili prekážky a osobitosti typické pre odvetvie rybného hospodárstva a akvakultúry, pokiaľ ide o využívanie morských oblastí, predovšetkým pokiaľ ide o dostupnosť oblastí nevyhnutných na vykonávanie týchto činností a o potrebu zachovať morské biotopy prostredníctvom vytvorenia morských rezerv a ďalších opatrení na tento účel s osobitným dôrazom na lepšie plánovaný výskum, ktorý by zjednotil geografickú a klimatologickú rozmanitosť každej morskej oblasti;

4.  trvá predovšetkým na tom, že je nanajvýš dôležité zaviesť multidisciplinárne výskumné programy, špeciálne vytvorené pre správne zjednotenie všetkých aktivít odohrávajúcich sa v morskom prostredí, týkajúcich sa konkrétne ochrany morských ekosystémov a nových technológií (selektívnejšie rybárske zariadenia, ekologickejšie motory, rozvoj druhov v zajatí, atď.), ktoré sektoru rybného hospodárstva a akvakultúry umožňujú priamy zisk;

5.  zastáva názor, že posilnenie regionálnej spolupráce je nevyhnutné na dosiahnutie udržateľného a účinnejšieho riadenia pobrežných a morských zdrojov, najmä keď v dôsledku námorného priestoru dochádza k absolútnemu prepojeniu činností, ako je to v mnohých morských oblastiach, napríklad v Stredomorí alebo v Baltskom mori;

6.  je si vedomý toho, že v súvislosti s vymedzením hraníc medzi európskymi krajinami na pobreží Stredozemného mora a ďalšími stredozemskými krajinami vyvstávajú politicky zložité a citlivé otázky, ktoré by mohli brániť vzniku skutočne integrovanej námornej politiky v regióne, najmä pokiaľ ide o riadenie rybolovných zdrojov;

7.  preto vyzýva Európsku úniu, aby sa v rámci Únie pre Stredozemie zasadzovala o začlenenie projektu spoločného kódexu osvedčených postupov v odvetviach rybného hospodárstva a akvakultúry do programu tejto novej medzinárodnej organizácie;

8.  vyzýva k rozvoju výmen medzi inštitucionálnymi aktérmi INP a spoločnou rybárskou politikou (SRP) v rámci snahy o jej regionalizáciu, aby sa uvoľnil potenciál súčinnosti medzi INP a SRP, najmä v rámci zbližovania sa cez rybárske oblasti.

9.  tiež žiada, aby sa posilnili mechanizmy spolupráce medzi jednotlivými politikami, ktoré spolu tvoria integrovanú námornú politiku, vrátane spoločnej politiky rybného hospodárstva, pričom základom by boli najmä zmiešané konzultačné orgány v jednotlivých členských štátoch, do ktorých by sa zapojili aktéri zo všetkých príslušných odvetví a tak by sa umožnila skutočná výmena medzi týmito politikami;

10.  zdôrazňuje, že odhodlanie zabezpečiť prínos INP k zachovaniu ekonomicky a sociálne udržateľného európskeho rybného hospodárstva, ktoré je ohľaduplné voči životnému prostrediu, ale zároveň je pre svojich aktérov aj zdrojom blahobytu, prispeje takisto k úspechu politík Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rozvoja vrátane obchodnej politiky, ako aj k zásobovaniu EÚ kvalitnými potravinami , ktoré je samo osebe veľmi nedostatočné;

11.  žiada o začlenenie zásad efektívnosti využívania zdrojov a udržateľnosti výroby a spotreby do integrovanej námornej politiky;

12.  zdôrazňuje, že rybné hospodárstvo aj akvakultúra majú svoje miesto v námornom hospodárstve a v rozvoji pobrežných regiónov, ktorých rast by mala INP posilňovať aj na hospodárskej, sociálnej a environmentálnej úrovni;

13.  poukazuje na zásadný význam plánovania európskeho námorného priestoru a jeho využitie pre pobrežné regióny, predovšetkým najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje potrebu chrániť najcitlivejšie morské biogeografické regióny z ekologického hľadiska a zaručiť odvetviu rybného hospodárstva udržateľné využívanie zdrojov;

14.  opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu zmierniť tlak, ktorému je vystavené morské prostredie a ktorý pochádza z pevniny, napríklad znečisťovanie priemyselnými a poľnohospodárskymi odpadovými vodami a nedostatočná správa pobrežných oblastí, v rámci integrovaného prístupu založeného na ekosystéme; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť sieť chránených morských oblastí;

15.  zdôrazňuje významnú úlohu cieleného a integrovaného morského výskumu a podpory inovácií, ktoré prispejú k účinnejšiemu uskutočňovaniu potrieb zúčastnených strán a napomôžu zachovať morskú biodiverzitu; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť väčšej podpory aplikovaného výskumu v rámci ôsmeho rámcového programu, napríklad prostredníctvom horizontálnej koordinácie príslušných výskumných programov, primeranejšieho financovania alebo vytvorenia európskeho inštitútu pre morský výskum;

16.  žiada Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne opätovne posúdili riziká spojené s prevádzkou vrtných plošín na mori, veternými elektrárňami v mori, ťažbou piesku a štrku a s ďalšími priestorovo náročnými formami využitia, vzhľadom na slabé postavenie rybného hospodárstva, rybárov a pobrežných komunít;

17.  naliehavo vyzýva na väčšie zapojenie a účasť odvetvia rybného hospodárstva v rámci európskych námorných zoskupení;

18.  podporuje zámer Komisie vyčleniť v nasledujúcich dvoch rokoch na integrovanú námornú politiku finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR s cieľom nadviazať na predchádzajúce projekty v oblasti politiky, správy, udržateľnosti a dozoru;

19.  zdôrazňuje potrebu posúdiť dodatočné finančné potreby pobrežných členských štátov v súvislosti s námorným dozorom nad vodami EÚ a v prípade potreby finančne prispieť;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že financovanie realizácie INP sa musí zaručiť z rozpočtu Spoločenstva, a to tak, že naň budú pomerným dielom prispievať všetky sektory, ktorých sa táto politika týka, vzhľadom na rozdielnu pozornosť, ktorú rozpočet EÚ venuje každej politike;

21.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť informovaniu občanov EÚ a zabezpečeniu verejnej účasti, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovanej námornej politiky;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.7.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Antonello Antinoro, Alain Cadec, João Ferreira, Carmen Fraga Estévez, Pat the Cope Gallagher, Marek Józef Gróbarczyk, Carl Haglund, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Isabella Lövin, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Ulrike Rodust, Struan Stevenson, Catherine Trautmann, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Luis Manuel Capoulas Santos, Raül Romeva i Rueda, Ioannis A. Tsoukalas

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Veronica Lope Fontagné


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (27.7.2010)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy

(2010/2040(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Georgios Stavrakakis

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vychádzajúc z odkazu na územnú súdržnosť uvedeného v ZFEÚ a s cieľom zlepšiť možnosti realizácie, považuje za nevyhnutné pokračovať v úsilí o dosiahnutie začlenenia mobility cestujúcich a tovaru do politiky vnútorného trhu pomocou podpory príbrežnej námornej dopravy a námornej kabotáže medzi územiami a zároveň zabezpečiť lepšie spojenia medzi okrajovými prímorskými regiónmi, najvzdialenejšími regiónmi, ostrovmi, pevninou a hospodárskymi strediskami; v tej istej súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť ťažkosti v súvislosti s dopravou osôb a tovaru, ktorým sú vystavené ostrovné oblasti v EÚ, predovšetkým malé ostrovné spoločenstvá, podporovaním námorných spojení, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené trhom, a zaručením rovnakých nákladov na kilometer tak pre dopravu tovaru, ako aj pre dopravu osôb nezávisle od ich polohy; vyzýva na prijatie opatrení pre najvzdialenejšie regióny, ktoré budú zohľadňovať ich charakteristické znaky;

2.  pripomína osobitnú zraniteľnosť pobrežných regiónov a ostrovov, pokiaľ ide o vplyv zmeny klímy; zdôrazňuje, že plánovanie rozvoja pozdĺž rozsiahleho pobrežia Spoločenstva vrátane jeho okolia musí zohľadňovať dôsledky zmeny klímy; navrhuje, aby sa zraniteľnosť voči zmene klímy zohľadňovala pri vytváraní budúcej regionálnej politiky, aby sa neohrozilo vykonávanie integrovanej námornej politiky;

3.  upozorňuje na potrebu zlepšenia regionálnej námornej spolupráce v integrovanom rámci s cieľom posilniť námorné sektory, dospieť k udržateľnému hospodárskemu rastu a pracovným miestam v prímorských regiónoch, riešiť negatívne dôsledky ostrovnej polohy, ochraňovať morské ekosystémy, najmä prostredníctvom výskumu a námorného dozoru, a podporiť výmenu a presun najlepších postupov; v tejto súvislosti poukazuje na prínos, ktorý prostredníctvom svojho cieľa územnej spolupráce dosiahla regionálna politika; vyzýva, aby sa vytvoril komplexný a ľahko zrozumiteľný systém ochrany pobrežných oblastí a morí, ktorý napomôže pri regionálnom plánovaní;

4.  zdôrazňuje potrebu súdržnosti medzi námorným a územným priestorovým plánovaním so zreteľom na prístup založený na ekosystéme; konštatuje, že územná spolupráca je obzvlášť dôležitá pre ochranu citlivých cezhraničných morských oblastí;

5.  berúc do úvahy skutočnosť, že prímorské regióny vrátane pobrežných regiónov, ostrovov a najvzdialenejších regiónov majú svoje osobitné charakteristické črty, ktoré si vyžadujú osobitné riešenia, kladie dôraz na potrebu podporovať stratégie miestneho rozvoja prispôsobené konkrétnym podmienkam a podporované konzultačným procesom s prístupom zdola nahor a odradiť od paušálneho prístupu; zastáva preto názor, že integrovaná námorná správa je nevyhnutná na to, aby sa predišlo akémukoľvek prekrývaniu kompetencií medzi rôznymi úrovňami riadenia a podporila sa spolupráca a dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi, pobrežnými spoločenstvami, subjektmi občianskej spoločnosti a ďalšími zainteresovanými námornými stranami; vzhľadom na tieto skutočnosti navrhuje vytvorenie a rozvoj stratégií pre prímorské makroregióny EÚ v kontexte strategických prístupov k regionálnym prímorským oblastiam;

6.  napriek tomu v záujme riešenia spoločných problémov, priorít a výziev v rámci širšej geografickej oblasti vrátane jednotlivých členských štátov odporúča Komisii, aby so zreteľom na stratégiu EÚ 2020 analyzovala možnosť podporiť makroregionálny prístup založený na cieli 3 nariadenia o štrukturálnych fondoch, v ktorom sa stanovuje, že akákoľvek makroregionálna stratégia by sa mala začleniť do regionálnej politiky EÚ ako koordinovaná politika pre celé územie EÚ; zdôrazňuje potrebu analyzovať pridanú hodnotu tejto stratégie pre realizáciu cieľa územnej súdržnosti na území Únie; rovnako by sa malo postupovať v prípade námornej politiky s cieľom podporiť rozvoj a lepšie vykonávanie námornej politiky EÚ v pobrežných a najvzdialenejších regiónoch v rámci koherentnej a komplexnej stratégie;

7.  upriamuje pozornosť na mimoriadny význam námorného hospodárstva pre členské štáty a regióny s rozsiahlymi výlučnými hospodárskymi zónami a na potrebu podporiť rozvoj prímorských hospodárskych centier a zvýšiť ich prínos k rastu a zamestnanosti v rámci stratégie EÚ 2020;

8.  navrhuje posilniť spoluprácu, pokiaľ ide o problematiku ostrovných/pobrežných oblastí, a vyvinúť úsilie na naplánovanie možného integrovaného prístupu k námorným politikám a opatreniam v záujme presadzovania osobitostí a priorít týchto oblastí v rámci integrovanej námornej politiky;

9.  podporuje začlenenie vzdialených prímorských regiónov a ostrovov do tzv. námorných diaľnic s cieľom posilniť udržateľnú mobilitu, intermodalitu a vnútorný trh; v tejto súvislosti navrhuje rozvoj regionálnych iniciatív v rámci námorných diaľnic vo významných európskych námorných oblastiach s cieľom podporiť zavedenie nových intermodálnych námorných logistických reťazcov v Európe a posilniť rozvoj námorného obchodu; v tom istom rámci vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu týkajúce sa vhodnosti a podmienok vytvorenia väčšieho počtu námorných diaľnic;

10. vzhľadom na riziká, ktorým sú vystavené najmä pobrežné regióny, zdôrazňuje význam bezpečnostných opatrení pre námornú dopravu vyžadujúcich si spoločné úsilie zahŕňajúce námornú politiku, opatrenia a spoluprácu v iných oblastiach politiky na úrovni EÚ;

11. vyzýva Komisiu, aby sa najvzdialenejšie regióny stali jadrom medzinárodného rozmeru námornej politiky ako strategické posty Únie v príslušných prímorských oblastiach, ako stanovuje vo svojom oznámení o posilnenom partnerstve pre najvzdialenejšie regióny z 26. mája 2004 (KOM(2004)0343), a aby predstavila námorné regionálne stratégie pre najvzdialenejšie regióny; domnieva sa preto, že tieto územia by mohli zohrávať prioritnú úlohu v medzinárodnom rozmere integrovanej námornej politiky a žiada Komisiu, aby začlenila námorný rozmer do svojich medzinárodných dohôd s regionálnymi podskupinami;

12. uznáva, že nárast v oblasti rozvoja výroby morskej energie spôsobí tlak na odvetvie turizmu, cestovného ruchu, rybolovu a prepravy tovaru, a vyzýva na spoluprácu medzi regiónmi zameranú na ochranu týchto záujmov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať rybolovu, ktorý má osobitné postavenie v námornom hospodárstve pobrežných regiónov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

13.7.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Petru Constantin Luhan, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Franz Obermayr, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Michael Theurer, Michail Tremopoulos, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Karima Delli, Ivars Godmanis, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Vilja Savisaar, Elisabeth Schroedter


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.9.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

5

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Georges Bach, Antonio Cancian, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Saïd El Khadraoui, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Juozas Imbrasas, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Hella Ranner, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Debora Serracchiani, Brian Simpson, Dirk Sterckx, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Philip Bradbourn, Spyros Danellis, Zita Gurmai, Jan Mulder, Dominique Riquet, Laurence J.A.J. Stassen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jutta Steinruck

Posledná úprava: 11. októbra 2010Právne oznámenie