SPRÁVA o silnejšej a lepšej spolupráci: balíček 2006 o účinnosti pomoci EÚ

12.9.2006 - (2006/2208(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Alain Hutchinson

Postup : 2006/2208(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0270/2006
Predkladané texty :
A6-0270/2006
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o silnejšej a lepšej spolupráci: balíček 2006 o účinnosti pomoci EÚ

(2006/2208(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie „Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie“ (KOM(2006)0087),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Posilnenie európskeho vplyvu: spoločný rámec na vypracovanie strategických dokumentov krajín a spoločné viacročné programovanie“ (KOM(2006)0088),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 2. marca 2006 nazvané „Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci - Úlohy zvyšovania pomoci EÚ v rokoch 2006 - 2010“ (KOM(2006)0085),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie „Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci“ (KOM(2005)0133),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie týkajúce sa koherencie politiky pre rozvoj – Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (KOM(2005)0134),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie týkajúce sa urýchlenia pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov – prínos Európskej únie (KOM(2005)0132),

–    so zreteľom na závery Európskej rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 10. a 11. apríla 2006 o financovaní rozvojovej pomoci a účinnosti európskej pomoci,

–    so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii, prijatú 25. februára 2003, a Parížsku deklaráciu o účinnosti rozvojovej pomoci, prijatú 2. marca 2005 ako výsledok Fóra na vysokej úrovni o harmonizácii a účinnosti pomoci (ďalej „Parížska deklarácia”),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o nových nástrojoch na financovanie rozvoja v rámci Rozvojových cieľov milénia[1],

–    so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN) A/RES/55/2 o Miléniovej deklarácii,

–    so zreteľom na správu radcu generálneho tajomníka OSN, pána Jeffreyho Sachsa, s názvom „Investovať do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov“,

–    so zreteľom na konsenzus z Monterrey o financovaní rozvoja z 22. marca 2002,

–    so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“[2] (ďalej ako „európsky konsenzus pre rozvoj“),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie „Stratégia Európskej únie pre Afriku“ (KOM(2005)0489),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku[3],

–    so zreteľom na Newyorskú deklaráciu o inovatívnych finančných zdrojoch pre rozvoj zo 14. septembra 2005, ktorou 79 štátov manifestovalo svoju podporu spusteniu prvého pilotného mechanizmu v podobe podporného príspevku na letenky,

–    so zreteľom na Landauovu správu o novátorských zdrojoch financovania rozvoja pripravenú z poverenia štvorstrannej skupiny a zverejnenú v roku 2004, a Atkinsonovu správu nazvanú Nové zdroje financovania: financovanie rozvojových cieľov tisícročia (New Sources of Development Finance: Funding the Millennium Development Goals), ktorú v roku 2004 zverejnila OSN,

–    so zreteľom na svoje stanovisko z 18. mája 2006 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení nástroja financovania rozvojovej spolupráce a hospodárskej spolupráce[4],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách[5],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia[6],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu (MMF)[7]

–    so zreteľom na oznámenie zo 7. júna 2006 predložené africkou skupinou pri Výbore OSN pre poľnohospodárstvo, ktoré sa venuje možnostiam rokovaní o poľnohospodárskych komoditách (06-0000) (TN/AG/GEN/18),

–    so zreteľom na správu z marca 2006 nazvanú „Hodnotenie prínosu Banky pre obchod za roky 1987-2004“, ktorú zverejnila Nezávislá hodnotiaca skupina (IEG) Svetovej banky,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0270/2006),

A.  keďže Európska únia, ktorá poskytuje viac než polovicu svetovej verejnej pomoci, je najvýznamnejším svetovým poskytovateľom pomoci, ibaže táto pozícia sa neprejavuje účinným vodcovstvom na medzinárodnej scéne,

B.   keďže európsky konsenzus pre rozvoj poskytol základy spoločnej vízie rozvojovej politiky Európskej únie prostredníctvom hodnôt, zásad, cieľov a nástrojov spoločných pre členské štáty Európskej únie, Radu, Parlament a Komisiu,

C.  keďže hlavný cieľ tejto politiky spočíva vo vykorenení chudoby a v úsilí realizovať rozvojové ciele milénia v perspektíve trvalo udržateľného rozvoja,

D.  keďže po prvý raz od schválenia európskeho konsenzu pre rozvoj má Komisia za cieľ vypracovať strategický plán nielen tej pomoci, ktorú sama poskytuje a/alebo spravuje, ale aj bilaterálnej pomoci poskytovanej členskými štátmi, pričom chce dodržať záväzky, prijaté v rámci Parížskej deklarácie (upravenie, prispôsobenie, zosúladenie, spravovanie zamerané na výsledky a vzájomnú zodpovednosť),

E.   keďže nedostatočná koherencia medzi rôznymi politikami Únie predstavuje prekážku pre účinnosť pomoci a je v rozpore s článkom 178 zmluvy,

F.   keďže mnoho štúdií dokázalo, že uvoľnenie pomoci je zásadné pre zlepšenie jej účinnosti, zvlášť čo sa týka potravinovej pomoci,

G.  keďže osvojenie si stratégií a rozvojových programov partnerskými krajinami je jednou zo základných zásad, obsiahnutých v európskom konsenze pre rozvoj a v Parížskej deklarácii,

H.  keďže podľa vyššie spomínanej správy, ktorú vypracoval Jeffrey Sachs pre OSN, bude ročne potrebných minimálne 50 miliárd USD navyše, aby sa v roku 2015 dosiahli rozvojové ciele milénia,

I.    keďže Európska únia sa zaviazala venovať ročne 2 miliardy EUR – 1 miliardu od členských štátov a 1 miliardu od Komisie - na podporu obchodných možností rozvojových krajín,

J.    keďže Európska únia v záveroch Európskej rady z 10. a 11. apríla 2006 potvrdila záväzky prijaté 24. mája 2006, týkajúce sa zvýšenia objemu rozvojovej pomoci, takže ako celok venuje aspoň 50 % zo zvýšenia prostriedkov verejnej pomoci na rozvoj Afriky a ostane jedinou skupinou darcov, ktorá prijala zásadné, konkrétne a jasné záväzky na zvýšenie pomoci, aby v roku 2015 dosiahla úroveň viac než 84 miliárd EUR,

K.  keďže vzhľadom na obmedzenia, stanovené vo finančných perspektívach na roky 2007 – 2013 (závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. decembra 2005) pre rozpočet Európskej únie, bude musieť väčšina úsilia o zvýšenie pomoci (80 až 90 %) prichádzať zo strany členských štátov,

L.   keďže aj napriek číslam zverejneným Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za rok 2005, podľa ktorých je Európska únia na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov roku 2006, ostávajú ešte štyri členské štáty, ktorých miera pomoci je pod minimálnou úrovňou 0,33 % HDP, ktorá bola uvedená aj v kompromise z Barcelony,

M.  keďže podľa posledných čísiel Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Európska únia zahrnula do rozvojovej pomoci za rok 2005 zníženie dlhov (hlavne pre Irak a Nigériu), čo predstavuje sumu asi 9 miliárd EUR, hoci konsenzus z Monterrey výslovne stanovuje, že znižovanie dlhov by nemalo pochádzať z prostriedkov rozvojovej pomoci, ktoré sú bežne určené priamo rozvojovým krajinám,

N.  keďže – odhliadnuc od fenoménu umelého nafúknutia sumy verejnej rozvojovej pomoci – z dôvodu neúčinného spravovania značná časť pomoci, priznanej členskými štátmi Európskej únie, sa nedostane priamo k obyvateľom južných krajín, ktorým je určená,

O.  keďže realizácia záväzkov, ktoré krajiny G8 prijali v Gleneagles (zvýšiť rozvojovú pomoc o 50 miliárd USD do roku 2010) z väčšej časti zaostáva za sľubmi, keďže efektívna pomoc (ktorá odhliada od účinkov odpustenia dlhov najchudobnejších krajín) sa v uplynulom roku zvýšila len o 5 miliárd USD,

P.   keďže kvôli plneniu svojich záväzkov sa od septembra 2005 už dvakrát zišlo medzinárodné spoločenstvo , aby diskutovalo o inovatívnych zdrojoch financovania rozvoja,

Q.  keďže spustenie inovatívnych mechanizmov financovania by umožnilo nielen uvoľniť nové prostriedky, ale i zlepšiť kvalitu toku rozvojového financovania, najmä čo sa týka stability a predvídateľnosti prostriedkov, čo je základom podpory dlhodobých národných stratégií,

R.   keďže zvýšenie účinnosti európskej politiky rozvojovej spolupráce predpokladá stanovenie presných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a ukazovateľov, ktoré umožnia merať dosiahnutý pokrok,

S.   keďže v Parížskej deklarácii sa veritelia zaviazali jasne definovať ciele pre rok 2010 vo vzťahu k 12 ukazovateľom, ktoré sú stanovené, a zaviesť účinný systém kontroly dodržiavania týchto cieľov každou stranou,

T.   so zreteľom na naliehavú potrebu čeliť trvalo udržateľným spôsobom problému dlhov, ktoré sú významnou brzdou realizácie rozvojových cieľov milénia,

U.  keďže existuje medzinárodný konsenzus v prechode z logiky znižovania na logiku anulovania dlhov chudobných krajín, ako to ilustrujú Miléniová deklarácia a rozhodnutie o anulovaní dlhov, ktoré skupina G8 prijala v roku 2005,

1.   zdôrazňuje skutočný pokrok čo do účinnosti, ktorý predstavujú posledné návrhy Komisie obsiahnuté v jej troch posledných oznámeniach a berie na vedomie závery Rady z 11. apríla 2006, ktoré čiastočne preberajú návrhy z troch uvedených oznámení;

2.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa snažili dosiahnuť účinnosť pomoci v širšom rámci hodnôt chránených Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a dohovormi OSN, ako je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

3.   považuje snahy o výber „hlavných darcov“ v osobitných oblastiach odvetví na národnej úrovni za zaujímavú cestu vpred;

4.   žiada členské štáty a Komisiu, aby spoločne vyvinuli čo najväčšie úsilie, aby Európska únia hovorila jedným hlasom, vďaka čomu by sa mohla stať vodcom a mohla by si udržať vodcovstvo založené nielen na výške prostriedkov poskytovaných na rozvojovú spoluprácu, ale aj na posilnenej účinnosti;

5.   domnieva sa, že aby sa dosiahla vyššia účinnosť boja proti chudobe, oveľa väčšia časť oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej medzinárodnými darcami by mala byť prioritne poskytnutá priamo najchudobnejším krajinám a obyvateľom a vyjadruje ľútosť, že Únia v tomto smere neurčila žiaden presne stanovený cieľ;

6.   domnieva sa, že dohody o rybnom hospodárstve uzatvorené s rozvojovými krajinami by sa mali zameriavať na zlepšenie schopnosti týchto krajín náležite riadiť rybné hospodárstvo vo svojich vodách, najmä pokiaľ ide o kontrolu a monitoring rybárskych činností a vedenie vedeckého výskumu, a nielen stanovovať poplatky za právo na lov rýb;

7.   domnieva sa, že aby bola pomoc Európskej únie účinná, je nutné garantovať dostatočný politický priestor pre rozvojové krajiny a hodnotiť účinnosť pomoci v súvislosti s konkrétnym pokrokom dosiahnutým pri napĺňaní rozvojových cieľov milénia;

8.   žiada Komisiu, ako aj všetky členské štáty Európskej únie, aby prísne dodržiavali ciele a zásady európskeho konsenzu pre rozvoj a hlavne základný cieľ boja proti chudobe;

9.   žiada Európsku úniu, aby bránila a podporovala túto politiku, ktorá dodržiava ľudské práva a právo štátov prijímajúcich pomoc definovať ich vlastné politiky v rámci všetkých orgánov z mnohostranným zastúpením v ktorých je prítomná, ako aj v rámci svojich bilaterálnych vzťahov;

10. vyzýva Európsku úniu, aby do svojej rozvojovej politiky začlenila odporúčania správy OSN o miléniovom hodnotení ekosystému, kde sa hovorí, že zničenie svetových ekosystémov bude prekážkou dosiahnutia rozvojových cieľov milénia, a aby prijala opatrenia na zastavenie tejto všeobecnej degradácie;

11. žiada členské štáty a Európsku komisiu, aby spoločne a s ostatnými veriteľmi z Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, vyvinuli potrebnú snahu na podporu realizácie Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci;

12. povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby neodkladne zaviedli odporúčania navrhované Komisiou a prebraté Radou, čo by znamenalo vyvinúť výrazné úsilie v zmysle zmeny – v prípade potreby aj zásadnej – ich systémov pomoci a/alebo postupov jej plnenia s cieľom výrazne zvýšiť jej účinnosť za pomoci lepšej koordinácie programov, komplementárnosti činností a koherentnosti politík;

13. zdôrazňuje, že účinnosť pomoci sa musí sledovať v dvoch smeroch: treba sa zamerať na procesné otázky ako koordinácia, vzájomné dopĺňanie sa, harmonizácia a zosúladenie, ale tiež na obsah a podstatu; zdôrazňuje, že otázky ako boj proti korupcii, posilnenie kapacít spojené s intenzívnou snahou o predchádzanie úniku mozgov, a znižovanie rizika nehôd sú v tejto súvislosti kľúčovými oblasťami;

14. zdôrazňuje, že účinnejšiu koordináciu by mala sprevádzať komplementárnosť činností v zmysle lepšieho rozdelenia práce medzi samotnými členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a Komisiou, pričom by bola kľúčovou vnútroštátna úroveň a lídrami partnerské krajiny tak, aby sa riešil problém „opustených“ krajín a sektorov, a preto zdôrazňuje potrebu vytvorenia Atlasu darcov;

15. zdôrazňuje, že koordinácia veriteľov a rozdelenie práce musia byť pod záštitou partnerskej krajiny, keďže cieľom je zosúladenie s prioritami a postupmi partnerskej krajiny;

16. uznáva, že koordinácia a rozdelenie práce sa nemôžu vykonávať izolovane; preto sa Európska únia nesmie zameriavať výhradne na vnútorné rozdelenie práce, ale jej hľadisko musí vždy zahŕňať všetkých darcov;

17. žiada dotknuté členské štáty, aby neodkladali zvýšenie rozpočtov, požadované v súlade s dodržiavaním záväzkov, ktoré opakovane prijali so zámerom, aby bez úprav v účtovníctve dosiahli minimálnu mieru 0,56 % HDP v roku 2010 a 0,7 % HDP v roku 2015, s konkrétnym cieľom poskytnúť dodatočné prostriedky na účinnú a posilnenú rozvojovú pomoc, a zdôrazňuje im zásadnosť úlohy, ktorú v tejto oblasti zohrávajú;

18. žiada Európsku úniu, aby vzala do úvahy skutočnosť, že zvýšenie prostriedkov na oficiálnu rozvojovú pomoc má zmysel iba vtedy, ak sa významne zvýši jej účinnosť a jej kvalita, a aby prispela k tomu, že sa toto zlepšenie stane absolútnou prioritou politiky rozvojovej spolupráce každého členského štátu, ako aj dotknutých európskych inštitúcií;

19. žiada všetky členské štáty, aby každoročne na základe spoločného referenčného dokumentu, vypracovaného Komisiou, transparentným spôsobom vypracovávali zoznam, ktorý jasne odlíši prostriedky venované priamo na rozvojovú pomoc od prostriedkov venovaných na ostatné iniciatívy, ktoré nepatria priamo do rozvojovej pomoci, ako je zníženie dlhov; trvá na tom, aby sa tieto prostriedky osobitne vyčlenili z výpočtu celkových výdavkov na rozvojovú pomoc;

20. berie na vedomie skutočnosť, že diskusie týkajúce sa iniciatív, ktoré môžu alebo nemusia byť považované za rozvojovú pomoc, budú v roku 2007 pokračovať v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, aby vyvrcholili počas summitu na vysokej úrovni, ktorý sa bude konať v Ghane na začiatku roku 2008, a zdôrazňuje svoju vôľu aktívne sa na nich zúčastňovať;

21. žiada Komisiu, aby ho informovala o spôsoboch pridelenia mandátu, ktorý vykonáva v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, o obsahu postoja, ktorý v ňom zastáva, ako aj o organizačných pravidlách a pravidlách fungovania tohto výboru;

22. naliehavo žiada členov Výboru pre rozvojovú pomoc OECD aby jasne definovali ciele pre rok 2010 vo vzťahu k 12 ukazovateľom stanoveným v Paríži – najmä ciele súvisiace s podmienenosťou, vzájomnou zodpovednosťou a predvídateľnosťou – a aby zaviedli účinný kontrolný mechanizmus;

23. podporuje iniciatívu spoločného programovania, navrhovanú Komisiou a prebratú Radou, pre prvú skupinu 11 krajín AKT, Vietnam a Nikaraguu a domnieva sa, že programovanie, ktoré sa teraz pripravuje pre krajiny AKT, môže byť dobrým začiatkom; zdôrazňuje však, že je potrebné ubezpečiť sa, že pilotné iniciatívy nebudú inkompatibilné s prebiehajúcimi spoločnými činnosťami v partnerských krajinách (ako sú napríklad stratégie spoločnej pomoci), ale skôr posilnia existujúce procesy;

24. berie na vedomie a oceňuje prácu, ktorú Komisia vykonala v oblasti rozvoja ukazovateľov výkonu svojich aktivít, rovnako však konštatuje, že väčšina ukazovateľov vyplýva z interného hodnotenia, že tieto ukazovatele nehodnotia rozpočtovú podporu a sektorové programy, a že zatiaľ neexistujú ukazovatele dopadu a spoľahlivosti, ktoré by boli schopné hodnotiť už dokončené projekty;

25. žiada Komisiu a členské štáty, aby spolu identifikovali ukazovatele výsledkov zamerané na rozvojové ciele milénia najmä pokiaľ ide o rozpočtovú pomoc, aby mohli národné parlamenty, miestne občianske spoločnosti a Európsky parlament sledovať výsledky príspevkov Európskej únie;

26. zdôrazňuje, že spoločné programovanie musí dávať prednosť partnerstvu založenému na vnútroštátnom osvojení si tohto partnerstva a na vzájomnej zodpovednosti;

27. zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na pomoc a obchodné opatrenia môžu a musia zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia;

28. žiada Komisiu, aby preskúmala, ako by sa spravodlivý obchod mohol stať modelom trvalo udržateľnej obchodnej politiky, ktorá by bola schopná stimulovať vyvážený obchod medzi severom a juhom, a aby identifikovala prekážky obchodu, ktoré majú najvážnejší dopad na najchudobnejších obyvateľov sveta;

29. uznáva význam stabilizácie cien komodít pre rozvojové krajiny a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla opatrenia;

30. žiada Komisiu, aby objasnila, akým spôsobom budú krajiny prijímajúce pomoc a občianska spoločnosť plne kontrolovať svoju rozvojovú politiku a disponovať potrebným politickým priestorom na vypracovanie analýzy, diagnózy a spoločnej strategickej politiky s cieľom podporovať schopnosť reakcie krajín prijímajúcich pomoc;

31. domnieva sa, že národné a regionálne rozvojové politiky musia byť demokraticky stanovené samotnými prijímajúcimi krajinami a že demokraticky zvolené parlamenty by mali bližšie kontrolovať plnenie programu;

32. zdôrazňuje význam transparentnosti a boja proti korupcii z hľadiska účinnosti pomoci; v tejto súvislosti pripomína odporúčania, ktoré obsahuje jeho uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách[8] a opäť potvrdzuje svoju podporu kampani „Zverejnite čo platíte“, ktorá nadnárodné spoločnosti žiada, aby odhalili informácie o platbách vykonaných v prospech vlád;

33. opakuje svoje odporúčanie v otázkach účinnosti pomoci a korupcie v rozvojových krajinách a vyzýva Komisiu a Radu, aby vyhradili vhodnú časť rozpočtovej pomoci na kontrolu občianskej spoločnosti, zriadili medzinárodný systém čiernej listiny, aby banky nepožičiavali peniaze skorumpovaným režimom, zakázali zmluvy verejného obstarávania s podnikmi, ktoré boli zapojené do korupčných aktivít v rozvojových krajinách a naliehali na všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o boji proti korupcii z roku 2003;

34. rovnako pripomína význam dobrého riadenia a existencie stabilného právneho štátu, ako aj transparentných a predvídateľných riadiacich, právnych a inštitucionálnych štruktúr ako nevyhnutných podmienok pre vytvorenie priaznivého prostredia pre hospodársky rozvoj;

35. žiada Komisiu a členské štáty, aby prehĺbili decentralizovanú spoluprácu uskutočňovanú priamo v spolupráci s miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách;

36. domnieva sa, že spolufinancovanie by mohlo hrať úlohu katalyzátora európskych prostriedkov a tak prispieť k vytvoreniu skutočnej európskej politiky rozvojovej spolupráce;

37. berie na vedomie návrh Komisie, aby sa podporilo zavedenie flexibilného a spoľahlivého nástroja na sledovanie rozvojových cieľov milénia a žiada  väčšiu presnosť v otázkach fungovania a možností riadenia takéhoto nástroja;

38. vyjadruje ľútosť, že na rozdiel od Komisie musí konštatovať, že pokrok dosiahnutý niektorými členskými štátmi pri zavádzaní ich záväzkov s cieľom postupne uvoľniť[9] rozvojovú pomoc nie je uspokojujúci, hoci tento systém veľmi očakávajú miestni výrobcovia a obyvatelia Juhu, ktorí by z neho mohli mať veľký úžitok, a žiada členské štáty, aby okamžite začali zavádzať uvoľnenie potravinovej pomoci a jej smerovania do rozvojových krajín, ako to odporúča OECD;

39. vyjadruje znepokojenie, že politika rozpočtovej podpory Európskej únie v prospech rozvojových krajín je stále viac podmieňovaná medzinárodnými finančnými inštitúciami, čo tieto krajiny núti spĺňať podmienky Medzinárodného menového fondu (MMF), aby si zabezpečili rozvojovú pomoc Únie; domnieva sa, že táto centralizácia podmienok je v rozpore s politikou prijímajúcich krajín pokiaľ ide o vlastnícku zodpovednosť;

40. žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby zainteresované subjekty v prijímajúcich krajinách, vrátane organizácií občianskej spoločnosti, boli dostatočne informované, čím sa im uľahčí prístup k existujúcim programom;

41. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy spoločného rozvoja, pričom sa pod týmto pojmom rozumie zhodnotenie potenciálu, ktorý predstavujú spoločenstvá migrantov usídlené v rozvinutých krajinách, v prospech rozvoja krajín ich pôvodu;

42. žiada Komisiu a členské štáty, aby do rozvojových programov zapojili kompetentných ľudí pochádzajúcich z diaspóry, ktorí chcú konkrétne pomôcť a pracovať v krajine ich pôvodu, s cieľom dať svoje schopnosti do služieb rozvoja týchto krajín;

43. zdôrazňuje, že na účinné zlepšenie pomoci, ktoré by sa prejavilo konkrétnym pokrokom v praxi, sú úplne nevyhnutné inovatívne finančné nástroje a ďalšie prostriedky, a tieto nemôžu nahradiť už prijaté záväzky v rámci rozvojovej pomoci;

44. víta pevné odhodlanie Európskej únie vytvoriť inovačné systémy financovania rozvoja, ktoré zaručia stálu, účinnú a predvídateľnú pomoc;

45. zdôrazňuje, že na Komisiu by sa nemalo pozerať ako na dvadsiateho šiesteho darcu z Európskej únie; namiesto toho by sa mala definovať komparatívna výhoda pomoci Spoločenstva; pripomína význam oblastí identifikovaných v európskom konsenze o rozvoji, ako je globálna prítomnosť Únie, veľkosť jej rozpočtu na rozvojovú spoluprácu, posilnenie politickej súdržnosti, podpora osvedčených postupov v oblasti rozvoja, uľahčenie postupov koordinácie a harmonizácie a podpora demokracie a ľudských práv, atď.; žiada Európsku úniu, aby zaujala jasné stanovisko k tejto otázke;

46. žiada národné parlamenty členských štátov, aby vo zvýšenej miere uskutočňovali kontrolu priznaných prostriedkov a zavádzania bilaterálnych programov spolupráce;

47. ľutuje, že iniciatíva PPTE (veľmi zadlžené chudobné krajiny) nepriniesla trvalé riešenie problému dlhov a že situácia so zadlžením väčšiny dotknutých krajín sa nezlepšila, ako to ukázala správa nezávislej hodnotiacej skupiny Svetovej banky z marca 2006;

48. víta iniciatívu Nórska zabezpečiť na úrovni Svetovej banky a OSN štúdiu o ústrednej otázke nelegitímnosti dlhu a vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby túto iniciatívu na medzinárodnom fóre podporili preto, aby bola táto otázka medzinárodne uznaná a aby sa vykonali audity niektorých bilaterálnych dlhov členských štátov a ich „neprijateľnej povahy” za účelom ich zrušenia;

49. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nie je pripravená vyčleniť nové prostriedky zamerané na pomoc a na obchodné opatrenia vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013; domnieva sa, že financovanie týchto opatrení sa nesmie uskutočňovať na úkor ostatných činností zameraných na dosiahnutie RCM; zastáva názor, že by to bolo nelogické a neprijateľné v čase, keď sú nevyhnutné nové finančné nástroje a nové prostriedky;

50. zdôrazňuje význam iniciatívy Pomoc obchodu, ktorá je určená na pomoc rozvojovým krajinám pri posilnení ich obchodných kapacít a pri realizácii dohôd uzavretých v rámci WTO, aby tieto krajiny dohody využili a rozširovali svoje obchody, čo uľahčí ich zapojenie do medzinárodného obchodu; opakovane v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podporuje vytvorenie nového rozpočtového riadku Pomoc obchodu, čím sa zvýši transparentnosť a demokratická kontrola;

51. víta návrh Komisie posilniť koordináciu rozvojovej spolupráce v oblasti obchodu; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zlepšiť opatrenia na širšiu koordináciu medzi darcami vo všeobecnosti, a najmä v praxi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia svoje úsilie v oblasti rozvojovej pomoci spojila s úsilím iných medzinárodných darcov;

52. domnieva sa, že je potrebná podpora Európskej únie v rámci pomoci v oblasti cukru pre krajiny AKT, aby sa mohli prispôsobiť novým obmedzeniam v dôsledku európskej cukrovej reformy; na druhej strane sa domnieva, že rozpočet pridelený v rámci pomoci na reštrukturalizáciu sa nesmie prideľovať na úkor iných opatrení, ktoré sa vykonávajú v rámci rozvojovej politiky EÚ, najmä nie na úkor výdavkov na RCM;

53. pripomína Komisii jej prísľub venovať rozvojovým krajinám vo WTO jedno kolo rokovania zdarma; požaduje, aby Komisia a Rada vyvinuli maximálne úsilie a zabránili tomu, aby sa najmenej rozvinuté krajiny stali obeťou záujmov silných obchodných blokov;

54. uznáva, že Komisia a krajiny AKT chcú dosiahnuť vyššiu účinnosť pomocou posilnenej regionálnej spolupráce prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve; požaduje v tejto súvislosti potrebné ochranné opatrenia a realistický harmonogram postupného a asymetrického otvárania trhu s cieľom zabezpečiť, že dohody o hospodárskom partnerstve budú efektívne stimulovať hospodársky rast v krajinách AKT;

55. vyzýva všetky rozvinuté krajiny a všetky vyspelejšie rozvojové krajiny, aby nasledovali model iniciatívy Európskej únie Všetko okrem zbraní tak, že zabezpečia najmenej rozvinutým krajinám prístup na trh úplne oslobodený od daní a kvót;

56. odkazuje na správu Komisie, z ktorej vyplýva, že najmenej rozvinuté krajiny profitujú z preferenčného systému Európskej únie najmenej; vyzýva Komisiu, aby prijala nové opatrenia, ktoré umožnia najchudobnejším krajinám dosiahnuť z obchodných preferencií Únie najväčší možný úžitok;

57. domnieva sa, že hoci výška finančnej pomoci, ktorú Európska únia vyčlenila, je významná, je tiež dôležité venovať sa podstatným reformám globálnych finančných a obchodných inštitúcií s cieľom začleniť viacrozmerný a na právach založený prístup;

58. pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie o strategickej revízii MMF, v ktorom vyzval členské štáty, aby sa usilovali o zjednotenie jedinečnej skupiny krajín („voliči“) – začať možno skupinou krajín eurozóny – s cieľom v dlhšom horizonte zabezpečiť koherentnú európsku reprezentáciu, s ktorou budú spojené predsedníctvo Rady Ecofin a Komisia, pričom táto skupina bude podriadená kontrole Európskeho parlamentu;

59. žiada revíziu fungovania medzinárodných finančných inštitúcií (MFI), ktorá by začínala prispôsobením systému hlasovania na súčasnú realitu a teda dala väčšiu váhu rozvojovým krajinám a revidovala v súčasnosti nevyvážené zloženie skupín krajín;

60. so zreteľom na početné správy, ako napríklad na vyššie spomínanú Sachsovu správu OSN, žiada medzinárodné finančné inštitúcie (MFI), aby sa udržateľným stavom dlhu rozvojových krajín rozumela úroveň dlhu, ktorá by krajine umožnila dosiahnuť RCM bez zvyšovania miery svojho zadlženia, a žiada zástupcov členských štátov v medzinárodných finančných inštitúciách (MFI), aby sa zasadzovali o takúto novú definíciu;

61. pripomína návrh, ktorý obsahuje jeho vyššie citované uznesenie o strategickej revízii MMF, aby sa podmienky spojené s pomocou a s mierou pôžičiek od medzinárodných finančných inštitúcií definovali v rámci priamej spolupráce s inštitúciami OSN, a uznáva, že tieto podmienky mali v mnohých prípadoch negatívny dopad na socio-ekonomické ukazovatele rozvojových krajín;

62. navrhuje vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by sa venovala účinnosti európskej pomoci a dodržiavaniu Európskeho konsenzu pre rozvoj, zloženej z členov Výboru pre rozvoj a vyzýva Európsku komisiu, členské štáty, rozvojové MVO, predstaviteľov občianskej spoločnosti a odborových organizácií, aby sa na jej činnosti zúčastnili a navrhuje preto, aby sa niekoľko krajín vybralo ako „prípadové štúdie“, aby Parlament a jeho Výbor pre rozvoj mali lepší obraz o úsilí a výsledkoch na národnej úrovni;

63. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby Únia systematickejšie viedla politiky, ktoré predstavujú globálnu súdržnosť a je potešený, že táto otázka súdržnosti medzi rôznymi politikami Európskej únie bola zaradená do programu fínskeho predsedníctva, od ktorého sa mnoho očakáva;

64. vyzdvihuje dôležitosť koherentnosti medzi rôznymi oblasťami politiky Európskej únie, ako aj potrebnej koordinácie a komplementárnosti politiky Európskej únie a jej členských štátov, aby bola pomoc účinná, najmä na miestnej úrovni; nedostatok koherentnosti považuje za nezlučiteľný s článkom 178 Zmluvy o ES;

65. domnieva sa, že politika účinnosti pomoci Európskej únie by mala zahŕňať súlad medzi obchodnou politikou, politikou rozvojovej spolupráce a spoločnou poľnohospodárskou politikou a politikou rybného hospodárstva, aby sa predišlo priamemu či nepriamemu negatívnemu dopadu na hospodárstva rozvojových krajín;

66. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Za menej než minútu zomrie 11 detí v dôsledku hladu a chudoby. Do zajtrajšieho rána ich bude 16 000. Vitajte v reálnom svete... 21. storočie sa začalo tvárou v tvár tomuto konštatovaniu, keď bola pri príležitosti najväčšieho stretnutia šéfov štátov a vlád planéty, aké sa kedy uskutočnilo, prijatá deklarácia solidarity, ktorá nemá v dejinách ľudstva obdobu a ktorá nesie názov Miléniová deklarácia pre rozvoj. Prijatím tejto deklarácie s ôsmimi prioritnými cieľmi sa vedúci predstavitelia z celého sveta zaviazali urobiť všetko pre to, aby sa do roku 2015 o polovicu znížila chudoba a extrémna chudoba, aby sa zlepšilo zdravie miliárd osôb, aby sa skončilo šírenie závažných chorôb, ako sú malária a HIV/AIDS, a hlavne, aby sa spomalilo zhoršovanie stavu životného prostredia. Pre EÚ, ktorá je z celosvetového hľadiska hlavným poskytovateľom prostriedkov, ide o dôležitú etapu. Táto etapa je takisto dôležitá aj pre Afriku, ktorej sociálna, hospodárska a aj obyčajná ľudská situácia je jednomyseľne považovaná za katastrofálnu; ešte väčšmi to platí pre subsaharskú Afriku.

V roku 2005 pri príležitosti prvého hodnotenia cieľov milénia a na základe nedostatočných výsledkov, získaných v priebehu piatich rokov, a alarmujúcich perspektív pre krajiny Juhu, Európska únia prijala dôležité záväzky a zohrala významnú úlohu pri podpore trvalo udržateľného ľudského a sociálneho rozvoja na stretnutiach G8 a na Svetovom summite. V tomto kontexte sa takisto rozhodla urobiť výrazné gesto, keď schválila Európsky konsenzus pre rozvoj a keď vypracovala novú stratégiu pre Afriku, ktorá je novou nádejou pre milióny ľudí. Ak bol teda rok 2005 rokom výrazných gest, rok 2006 by mal byť rokom ich konkrétneho zavádzania.

Spomedzi nových cieľov, ktoré si Únia určila v oblasti rozvojovej spolupráce, sa táto správa zaoberá otázkou zlepšenia účinnosti európskej pomoci, určenej krajinám Juhu. Toto zlepšenie je nevyhnutné a každý z nás od neho očakáva, že umožní dosiahnuť výrazný pokrok na ceste k splneniu cieľov milénia. Tri oznámenia Komisie, ktoré predstavujú akýsi balíček o účinnosti pomoci, sú prvou konkrétnou etapou v tomto novom procese. Je to po prvý raz, čo sa Komisia zameriava na strategické plánovanie nielen tej pomoci, ktorá je poskytovaná a/alebo spravovaná Európskou komisiou, ale aj bilaterálnej pomoci poskytovanej členskými štátmi, ktoré v oblasti spolupráce aj naďalej zohrávajú zásadnú úlohu.

Hoci zásluhou týchto troch oznámení je to, že zo zvýšenia účinnosti robia skutočnú prioritu, musíme konštatovať, že nič nehovoria o spôsobe, ako bude hodnotený očakávaný pokrok čo do účinnosti, ani to, ako si EÚ vytvorí prostriedky, zodpovedajúce jej vysokým ambíciám, pričom zároveň konštatujeme, že napriek záväzkom prijatým v tejto oblasti členské štáty Európskej únie zaradili do rozvojovej pomoci dlhú sériu iniciatív, na ktoré sa oprávnene môžeme pýtať – odhliadnuc od princípov obsiahnutých v Európskom konsenze pre rozvoj – či skutočne patria k tomu, čo chceme racionálne považovať za rozvojovú spoluprácu v tom zmysle, ako to všetci chápeme, to znamená ako solidárnu prax, ktorá sa prejavuje konkrétnymi postupmi k priamemu úžitku najbezbrannejších obyvateľov tejto planéty. Odhliadnuc od fenoménu umelého nafúknutia sumy pomoci pre rozvojové krajiny, ktorá bola skutočne venovaná na konkrétne rozvojové politiky, treba takisto konštatovať, že významná časť pomoci venovanej členskými štátmi EÚ sa nedostane priamo k obyvateľom Juhu, ktorým je určená, buď preto, že poskytnutá pomoc je nakoniec menšia než pomoc, ktorá bola sľúbená, buď preto, že programovanie alebo spôsoby poskytovania sa ukážu ako nezodpovedajúce, alebo tiež preto, že správne náklady sú príliš vysoké, prípadne sú prostriedky z dôvodu korupcie odklonené od ich účelu. Toto všetko vedie takisto k veľmi konkrétnej otázke o spôsobe, akým spolupracujeme a vyzýva k serióznemu zaoberaniu sa ďalšími základnými otázkami, ako je otázka prevodových nákladov pre krajiny, ktoré sú prijímateľmi európskej pomoci, koordinácie rôznych programov spolupráce Únie, zosúladenia postupov a systémov pomoci, komplementárnosti rôznych realizovaných akcií, koherentnosti medzi rôznymi politikami Európskej únie, uvoľnenia rozvojovej pomoci v prospech miestnych výrobcov a obyvateľov Juhu, alebo tiež k otázke spoločného programovania a zvlášť k otázke lehôt. Čo sa týka posledného uvedeného bodu, poznamenajme, že budúce rokovania DHP v rámci 10. ERF budú prvým testom zavádzania spoločného programovania. Odpoveď na tieto otázky bude takisto odpoveďou, či má byť v oblasti rozvoja Komisia považovaná za 26. členský štát, alebo za koordinačný orgán.

Ako každý vie, finančné perspektívy schválené Európskou radou 19. decembra 2005 nezaručujú finančné prostriedky, potrebné na adekvátnu reakciu na nové dohody, uzavreté s partnerskými krajinami a Rada nemôže v rámci finančného objemu ma roky 2007–2013 rátať s novými zdrojmi, určenými na akcie rozvojovej pomoci. Pritom je potrebné veľké množstvo finančných prostriedkov a financovanie nových opatrení v oblasti rozvojovej pomoci by sa nemalo uskutočňovať na úkor iných aktivít, potrebných na splnenie cieľov milénia. Aj tu sa musíme v súvislosti s účinnosťou pýtať na priepasť, ktorá delí záväzky Únie od prostriedkov, aké si poskytla na ich splnenie.

V tomto zmysle nemôžeme nikdy dostatočne dôrazne trvať na dodržiavaní záväzku, ktorý sme prijali, že dosiahneme splnenie kolektívneho minimálneho cieľa 0,7 % HDP všetkých členských štátov a EÚ s konkrétnym cieľom poskytnúť dodatočné prostriedky na účinnú a posilnenú rozvojovú pomoc. Zdá sa byť naliehavo potrebné nielen rozvíjať inovatívne finančné nástroje, ale aj konkrétne ich zavádzať do praxe, ako aj dodržiavať záväzky prijaté v máji 2005, pričom 90 % dodatočného úsilia by mali vyvinúť členské štáty. V tomto kontexte sa účinnosť a koordinácia pomoci javia dôležitejšími než kedykoľvek predtým, ak si želáme, aby EÚ mala úžitok zo svojej pozície hlavného svetového poskytovateľa prostriedkov a mohla účinne prispieť k zmene sveta v rámci rešpektu voči hodnotám, ktoré bráni a cieľov, ktoré sleduje v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálneho pokroku s úžitkom pre všetky občianky a všetkých občanov.

Zlepšenie účinnosti našej pomoci prechádza nevyhnutne aj cez využívanie metód, ktoré lepšie zodpovedajú potrebám vyjadrovaným rozvojovými krajinami, prostredníctvom prispôsobenia našej pomoci národným stratégiám, inštitúciám a postupom prijímajúcich krajín, alebo prostredníctvom uplatňovania nových druhov pomoci, ako sú technická pomoc a hlavne všeobecná a sektorová rozpočtová pomoc. Isto, aby sme sa ubezpečili o optimálnej výške poskytovanej pomoci, prijímajúce krajiny musia disponovať dôveryhodnými mechanizmami a demokratickými štruktúrami, jednoducho povedané, musia preukázať schopnosť dobrého spravovania tejto finančnej podpory. Sama táto požiadavka si však vyžaduje podporu (napríklad v oblasti boja proti korupcii) a vzťahuje sa na všetkých aktérov, vrátane krajín darcov. V prípade, že Európska únia považuje systémy a postupy za nedostatočne dôveryhodné, určite by mohla radšej prijať potrebné opatrenia so zámerom ich konsolidovania, než ich poškodiť vytvorením paralelných štruktúr. Partnerské krajiny pritom väčšinou ľahko prijímajú skutočnosť, že posilnenie ich vlastných schopností s pomocou darcov predstavuje základný prvok ich rozvoja. Na druhej strane, aktéri priamo v teréne hovoria o určitom odstupe pri začleňovaní prijímajúcich krajín, ktoré môžu pociťovať čoraz väčšie problémy pri osvojovaní si pre ne určených stratégií a programov. Táto situácia nepochybne svedčí o tom, že ešte musíme vyvinúť mnoho úsilia, aby sme zlepšili účinnosť našej pomoci.

Naša správa by bola neúplná, ak by sme sa nezaoberali aj otázkou zlepšenia účinnosti našej pomoci vzhľadom na nezastupiteľnú úlohu, akú v tejto oblasti zohrávajú finančné inštitúcie a medzinárodné organizácie (Svetová banka, Medzinárodný menový fond, regionálne banky,...). Voči EÚ bola vznesená požiadavka, aby zaujala jasné stanovisko k tomu, či v oblasti rozvoja má byť Európska komisia považovaná za 26. členský štát, alebo za koordinačný orgán.

Rok 2005 bol rokom veľkých sľubov výrazného zlepšenia osudov miliárd ľudí, žijúcich v najchudobnejších krajinách našej planéty. Ak chceme byť hrdí na to, že sme Európanmi, musíme konať tak, aby sa rok 2006 stal rokom, keď boli tieto sľuby splnené.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (13.7.2006)

pre Výbor pre rozvoj

o silnejšej a lepšej spolupráci: balíček 2006 o účinnosti pomoci EÚ
(2006/2208(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Margrietus van den Berg

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na pomoc a obchodné opatrenia môžu a musia zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM);

2.  zdôrazňuje význam posilnenia ponukovej stránky obchodu; tvrdí preto, že budovanie obchodných kapacít v rozvojových krajinách musí zabezpečiť zefektívnenie pomoci zameranej na zníženie chudoby, aby sa dosiahli RCM;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nie je pripravená vyčleniť nové prostriedky zamerané na pomoc a na obchodné opatrenia vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013; domnieva sa, že financovanie týchto opatrení sa nesmie uskutočňovať na úkor ostatných činností zameraných na dosiahnutie RCM; zastáva názor, že by to bolo nelogické a neprijateľné v čase, keď sú nevyhnutné nové finančné nástroje a nové prostriedky;

4.  zdôrazňuje význam iniciatívy Pomoc obchodu, ktorá je určená na pomoc rozvojovým krajinám pri ďalšom budovaní ich obchodných kapacít a pri realizácii dohôd WTO, aby tieto krajiny dohody využili a rozširovali svoje obchody, čo uľahčí ich zapojenie do medzinárodného obchodu; opakovane v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podporuje vytvorenie nového rozpočtového riadku Pomoc obchodu, čím sa zvýši transparentnosť a demokratická kontrola;

5.  víta pevné odhodlanie Európskej únie vytvoriť inovačné systémy financovania rozvoja, ktoré zaručia stálu, účinnú a predvídateľnú pomoc;

6.  uznáva význam stabilizácie cien komodít pre rozvojové krajiny a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla opatrenia;

7.  vyzdvihuje dôležitosť koherentnosti medzi rôznymi oblasťami politiky EÚ, ako aj potrebnej koordinácie a komplementárnosti politiky Európskej únie a jej členských štátov, aby bola pomoc účinná, najmä na miestnej úrovni; nedostatok koherentnosti považuje za nezlučiteľný s článkom 178 Zmluvy o ES;

8.  osobitne zdôrazňuje, že otvorenie trhu musia sprevádzať doplňujúce opatrenia z hľadiska legislatívy z oblasti životného prostredia, aby sa predišlo rozsiahlemu znečisťovaniu a znehodnocovaniu dôležitých ekosystémov, od ktorých v podstatnej miere závisí živobytie chudobných ľudí;

9.  víta návrh Komisie posilniť koordináciu rozvojovej spolupráce v oblasti obchodu; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zlepšiť opatrenia na širšiu koordináciu medzi darcami vo všeobecnosti, a najmä v praxi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia svoje úsilie v oblasti rozvojovej pomoci spojila s úsilím iných medzinárodných darcov;

10. domnieva sa, že je potrebná podpora EÚ v rámci pomoci v oblasti cukru pre krajiny AKT, aby sa mohli prispôsobiť novým obmedzeniam v dôsledku európskej cukrovej reformy; na druhej strane sa domnieva, že rozpočet pridelený v rámci pomoci na reštrukturalizáciu sa nesmie prideľovať na úkor iných opatrení, ktoré sa vykonávajú v rámci rozvojovej politiky EÚ, najmä nie na úkor výdavkov na RCM;

11. zdôrazňuje význam transparentnosti a boja proti korupcii v záujme účinnej pomoci; domnieva sa, že korupcia predstavuje významnú prekážku pri využívaní a efektívnom prideľovaní zdrojov, ktoré majú umožniť trvalo udržateľný hospodársky rozvoj; v tejto súvislosti poukazuje na odporúčania vo svojom uznesení zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a o korupcii v rozvojových krajinách[1];

12. rovnako pripomína význam dobrého riadenia a existencie stabilného právneho štátu, ako aj transparentných a predvídateľných riadiacich, právnych a inštitucionálnych štruktúr ako nevyhnutných podmienok prostredia priaznivého pre hospodársky rozvoj;

13. pripomína Komisii jej prísľub venovať rozvojovým krajinám vo WTO jedno kolo rokovania zdarma; požaduje, aby Komisia a Rada vyvinuli maximálne úsilie a zabránili tomu, aby sa najmenej rozvinuté krajiny stali obeťou záujmov silných obchodných blokov;

14. uznáva, že Komisia a krajiny AKT chcú dosiahnuť vyššiu účinnosť pomocou posilnenej regionálnej spolupráce prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve; požaduje v tejto súvislosti potrebné ochranné opatrenia a realistický harmonogram postupného a asymetrického otvárania trhu s cieľom zabezpečiť, že dohody o hospodárskom partnerstve budú efektívne stimulovať hospodársky rast v krajinách AKT;

15. zdôrazňuje, že v rámci medzinárodných obchodných rokovaní umožňuje WTO prostredníctvom ambicióznych cieľov, ktoré si sama stanovila – ako je napríklad postupné odstránenie poľnohospodárskych dotácií do roku 2013 – rozvoj a riadenú globalizáciu na základe rokovania v Doha;

16. vyzýva všetky rozvinuté krajiny a všetky vyspelejšie rozvojové krajiny, aby nasledovali model iniciatívy EÚ Všetko okrem zbraní tak, že zabezpečia najmenej rozvinutým krajinám prístup na trh úplne oslobodený od daní a kvót;

17. odkazuje na správu Komisie, z ktorej vyplýva, že najmenej rozvinuté krajiny profitujú z preferenčného systému EÚ najmenej; vyzýva Komisiu, aby prijala nové opatrenia, ktoré umožnia najchudobnejším krajinám dosiahnuť z obchodných preferencií EÚ najväčší možný úžitok.

POSTUP

Názov

O silnejšej a lepšej spolupráci: balíček 2006 o účinnosti pomoci EÚ

Číslo postupu

2006/2208(INI)]

Gestorský výbor

DEVE

Výbor, ktorý predložil stanovisko

        dátum oznámenia na schôdzi

INTA
7.9.2006

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Margrietus van den Berg
19.4.2006

Predchádzajúci(-a) spravodajca(-kyňa) výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokovanie vo výbore

29.5.2006

19.6.2006

 

 

 

Dátum prijatia

12.7.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

 

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Giulietto Chiesa, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Jacky Henin, Syed Kamall, Sajjad Karim, Alain Lipietz, Helmuth Markov, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Bogusław Rogalski, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Johan Van Hecke, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrietus van den Berg, Elisa Ferreira, Eugenijus Maldeikis, Antolín Sánchez Presedo, Mauro Zani

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

...

POSTUP

Názov

Silnejšia a lepšia spolupráca: balíček 2006 o účinnosti pomoci EÚ

Číslo postupu

2006/2208(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

DEVE
7.9.2006

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

AFET
7.9.2006

INTA
7.9.2006

BUDG
7.9.2006

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

AFET
29.8.2006

BUDG
6.9.2006

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Alain Hutchinson
21.3.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

11.7.2006

28.8.2006

 

 

 

Dátum prijatia

28.8.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Alessandro Battilocchio, Thierry Cornillet, Nirj Deva, Alexandra Dobolyi, Fernando Fernández Martín, Michael Gahler, Filip Andrzej Kaczmarek, Ģirts Valdis Kristovskis, Miguel Angel Martínez Martínez, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Bowis, Milan Gaľa, Ana Maria Gomes, Alain Hutchinson, Jan Jerzy Kułakowski, Bernard Lehideux, Manolis Mavrommatis, Miloslav Ransdorf, Karin Scheele, Anders Wijkman, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia

12.9.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)