SPRÁVA o perspektívach rozvoja občianskeho dialógu podľa Lisabonskej zmluvy

4.12.2008 - (2008/2067(INI))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajkyňa: Genowefa Grabowska

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o perspektívach rozvoja občianskeho dialógu podľa Lisabonskej zmluvy

(2008/2067(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007 v Lisabone[1],

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve[2],

–   so zreteľom na niektoré svoje uznesenia prijaté v tomto legislatívnom období, ktoré sa týkali občianskej spoločnosti,

–   so zreteľom na svoj pracovný seminár so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti z 3. júna 2008,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6‑0475/2008),

A. keďže demokratická Európska únia je blízka občanom a vyžaduje si úzku spoluprácu európskych inštitúcií a členských štátov s občianskou spoločnosťou na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,

B.  keďže otvorenosť inštitúcií EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov k dialógu a spolupráci s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti je základnou podmienkou účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na tvorbe právnych predpisov a riadení na všetkých úrovniach,

C. keďže Lisabonská zmluva posilňuje práva občanov EÚ voči Únii tým, že uľahčuje účasť občanov a zastupujúcich združení občianskej spoločnosti na diskusiách o „Európe občanov“,

D. keďže súčasné ustanovenia, ktoré sú súčasťou Lisabonskej zmluvy, vytvárajú nevyhnutný právny rámec na rozvoj občianskeho dialógu na európskej úrovni; keďže sa však tieto ustanovenia nie je vždy uspokojujúco vykonávajú,

E.  keďže občianska spoločnosť je v 27 členských štátoch na rôznych úrovniach rozvoja, v rôznej miere využíva možnosti participatívnej demokracie, možnosti podieľať sa na procese tvorby právnych predpisov a na dialógu s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi,

F.  keďže pojem „občianska spoločnosť“ sa vzťahuje na veľký počet mimovládnych a neziskových organizácií založených z vlastnej vôle občanmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom živote a ktoré vyjadrujú záujmy, myšlienky a ideológie svojich členov a iných osôb na základe etických, kultúrnych, politických, vedeckých, náboženských alebo filantropických kritérií,

G. keďže otázka reprezentatívnosti organizácií občianskej spoločnosti je do značnej miery sporná a keďže aktivita a efektívnosť, s akou niektoré organizácie presadzujú svoje názory, nie vždy zodpovedá ich reprezentatívnosti,

H. keďže jednotlivé inštitúcie EÚ majú rozdielny prístup k sociálnemu dialógu,

1.  oceňuje prínos, ktorým Európska únia prispieva k rozvoju občianskeho dialógu na úrovni európskej, ako aj na úrovni vnútroštátnej, regionálnej a miestnej v členských štátoch;

2.  zdôrazňuje, že občianska spoločnosť v Európe zohráva dôležitú úlohu v európskom integračnom procese, pretože európskym inštitúciám predkladá stanoviská a požiadavky európskych občanov; vyzdvihuje význam odbornosti, ktorú európskym inštitúciám poskytuje občianska spoločnosť, a zdôrazňuje dôležitosť a význam poskytovania informácií a zvyšovania povedomia o občianskom dialógu, najmä v súvislosti s podporou činností a zámerov EÚ, pri budovaní siete európskej spolupráce, posilňovaní pocitu európskej identity a stotožnenia sa s Európskym spoločenstvom;

3.  zdôrazňuje, že ak chce Európska únia dosiahnuť svoje politické ciele a zámery, je potrebná širšia verejná diskusia, efektívnejší občiansky dialóg a väčšie politické povedomie;

4.  zdôrazňuje svoj osobitný vzťah k občianskemu dialógu a upozorňuje na význam, aký tomuto dialógu dala Lisabonská zmluva, ktorá mu priznala atribút základnej zásady vo všetkých oblastiach činnosti EÚ;

5.  s uspokojením prijíma posilnenie zastupiteľskej a participatívnej demokracie vyplývajúcej zo zavedenia tzv. „iniciatívy občanov“ do Lisabonskej zmluvy, ktorá umožňuje miliónu občanov z viacerých členských štátov vyzvať Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh;

6.  vyzýva inštitúcie EÚ, ako aj vnútroštátne, regionálne a miestne orgány členských štátov, aby v čo najväčšej miere využívali platné právne predpisy a osvedčené postupy na zintenzívnenie dialógu s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti; domnieva sa, že predovšetkým informačné kancelárie EP v každom členskom štáte by mali zohrávať aktívnu úlohu pri podpore, organizácii a riadení fór, ktoré sa aspoň raz ročne konajú za účasti Parlamentu a zástupcov občianskej spoločnosti v danom členskom štáte, a zdôrazňuje význam pravidelnej účasti svojich poslancov na týchto fórach, a to z príslušného členského štátu, ako aj z iných členských štátov;

7.  vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby do občianskeho dialógu zapojili všetkých zainteresovaných zástupcov občianskej spoločnosti; považuje v tomto smere za kľúčové dať priestor hlasu mladých občanov Európy, ktorí budú formovať Európsku úniu zajtrajška a zodpovedať za ňu;

8.  vyzýva inštitúcie Európskej únie na zabezpečenie toho, aby všetci občania EÚ – ženy, muži, mladí i starí, ľudia z mestského i vidieckeho prostredia – mali možnosť aktívne, bez diskriminácie a pri dodržaní rovnoprávnosti zapájať sa do občianskeho dialógu a predovšetkým, aby príslušníci jazykových menšín mohli na takýchto fórach používať svoje rodné jazyky; zastáva názor, že úlohou EÚ v tejto oblasti by malo byť podporovať napĺňanie zásady rodovej rovnosti a stať sa príkladom jej presadzovania v členských štátoch, ako aj mimo EÚ;

9.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci medziinštitucionálnej dohody schválili záväzné usmernenia týkajúce sa menovania zástupcov občianskej spoločnosti, metód organizovania konzultácií a ich financovania v súlade so Všeobecnými zásadami a minimálnymi normami konzultácií Komisie so zainteresovanými stranami[3]; upozorňuje, že všetky inštitúcie EÚ by mali s týmto cieľom udržiavať aktualizované registre všetkých príslušných mimovládnych organizácií bez ohľadu na to, či sú aktívne v členských štátoch a/alebo sa zameriavajú na inštitúcie EÚ;

10. vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby občiansky dialóg zaradili ako horizontálnu úlohu do činnosti všetkých generálnych riaditeľstiev Komisie, všetkých pracovných skupín Rady v rámci Rady ministrov, ako aj všetkých výborov Európskeho parlamentu, a to s použitím transparentných postupov a pri zachovaní skutočnej rovnováhy medzi verejným a súkromným sektorom;

11. vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby užšie spolupracovali pri rozvíjaní občianskeho dialógu a podpore aktívneho európskeho postoja medzi občanmi EÚ s cieľom zabezpečiť lepšiu komunikáciu, tok informácií a koordináciu svojich činností v oblasti konzultácií so spoločnosťou; konštatuje, že v tejto súvislosti by pravidelné stretnutia občianskej spoločnosti a členov Komisie na fórach v členských štátoch boli veľmi vhodným prostriedkom, ktorý by mohol znížiť medzeru medzi EÚ a občanmi Európy;

12. vyzýva Radu Európskej únie, aby uľahčila a zjednodušila prístup k svojej činnosti, čo je základnou podmienkou skutočného dialógu s občianskou spoločnosťou;

13. zdôrazňuje význam rozvoja európskej komunikačnej politiky v oblasti zabezpečovania nových spôsobov a nástrojov komunikácie s občanmi EÚ (s využitím internetu, elektronických technológií a moderných audiovizuálnych techník);

14. apeluje na to, aby sa pokračovalo v realizácii doterajších vyskúšaných a overených opatrení EÚ, ktoré smerujú k zvýšeniu účasti občianskej spoločnosti v procese európskej integrácie, akými sú: Európa cez satelit, Agora občanov, tematické občianske fóra (napr. Your Europe), diskusné fóra na internete atď.;

15. zdôrazňuje význam profesionálnych prieskumov európskej verejnej mienky z pohľadu identifikácie a pochopenia potrieb a očakávaní občanov EÚ vo vzťahu k fungovaniu Únie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a občiansku spoločnosť v členských štátoch, aby vo vzájomných činnostiach a diskusiách pamätali na tieto očakávania;

16. vyzýva národné, regionálne a miestne orgány členských štátov, aby podporovali občiansky dialóg, najmä v tých štátoch a regiónoch a v tých oblastiach, kde ešte nie je v plnej miere rozvinutý alebo dostatočným spôsobom zavedený do praxe; okrem toho nalieha na tieto orgány, aby aktívne podporovali rozvoj regionálnej interaktivity občianskej spoločnosti medzi členskými štátmi, ako aj cezhraničných iniciatív; domnieva sa, že by sa malo preskúmať tiež vytváranie zoskupení členských štátov ako spôsobu podpory výmeny myšlienok a skúseností v rámci EÚ;

17. vyzýva predstaviteľov Európskeho spoločenstva, aby sa aktívne zapájali do občianskeho dialógu a do tvorby európskych programov a politík, čím umožnia ovplyvňovať rozhodovacie procesy;

18. nabáda občanov EÚ, aby sa viac zapájali do európskych rozpráv a diskusií a aby sa zúčastnili na nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu;

19. poukazuje na to, že uskutočňovanie dialógu s občanmi na všetkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej – si vyžaduje zodpovedajúce finančné prostriedky; obracia sa na účastníkov tohto dialógu a zodpovedné subjekty, aby zabezpečili náležitú finančnú podporu;

20. zdôrazňuje, že okrem dialógu s občianskou spoločnosťou je potrebný aj otvorený, transparentný a pravidelný dialóg Únie s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako stanovuje Lisabonská zmluva;

21. odporúča inštitúciám EÚ, aby spoločne poskytli informácie o reprezentatívnosti a oblastiach činnosti organizácií občianskej spoločnosti v Európe, napríklad vo forme verejnej databázy, ľahko prístupnej užívateľom;

22. vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh o európskych spoločnostiach s cieľom poskytnúť európskym občianskym organizáciám spoločný právny základ;

23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil parlamentom členských štátov, Rade, Komisii, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 306, 17.12.2007, s. 1.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0055
• [3]  Pozri oznámenie Európskej komisie z 11. decembra 2002 nazvané Smerom k posilneniu kultúry konzultácií a dialógu – všeobecné zásady a minimálne normy konzultácií so zúčastnenými stranami (KOM(2002) 704);

DÔVODOVÁ SPRÁVA

„Nevytvárame koalície štátov, ale zjednocujeme ľudí.“

Jean Monnet

„Nič sa nerozhodne o nás bez nás“ je to, čo európski občania očakávajú od inštitúcií Európskej únie. V Únii sa z dôvodu postupného rozširovania zvýšil nielen počet jej členských štátov, ale aj počet jej občanov, ktorí podliehajú právnym predpisom Spoločenstva. Napriek tomu, že Únia je projektom, ktorý je systematicky vystavený zmenám a premenám, komunikácia medzi ňou a občanmi zaostáva. V komunikácii sa zjavne vytvorila priepasť, ktorej dôkazom bolo okrem iného aj francúzske a holandské hlasovanie proti Ústave pre Európu a írske hlasovanie proti Lisabonskej zmluve. Zdá sa, že vďaka iniciatívam a projektom uskutočneným inštitúciami Únie sa táto priepasť zmenšuje. Tieto akcie poukazujú na to, že je možné na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni vedome vplývať na rozvoj participatívnej demokracie v súvislosti s európskymi otázkami.

Od 90-tych rokov minulého storočia sa európske inštitúcie pomaly, ale isto otvárajú občanom, čoraz zreteľnejšie uznávajú úlohu občianskej spoločnosti a pýtajú sa čoraz častejšie na jej názor. Dialóg nadviazaný medzi európskymi inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, ktorý spadá do širokého súboru európskych politík, sa v súčasnosti nazýva „občiansky dialóg“.

Európska únia má však v oblasti komunikácie a najmä občianskeho dialógu stále čo doháňať. Je samozrejmé, že európsky projekt nemožno vypracovať bez občanov a navyše, ak chceme, aby demokracia fingovala, je potrebné s nimi komunikovať. Naopak, s cieľom prebudiť záujem občanov o Úniu a získať ich podporu v tejto oblasti je potrebné poskytovať im úplné informácie, zaviesť živú a otvorenú diskusiu, ako aj aktívne zapojiť občanov do európskej problematiky v súlade so zásadou, podľa ktorej „Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.“ (Článok 10 Zmluvy o Európskej únii).

Cieľom tejto správy je zdôrazniť úlohu a zásadný význam občianskeho dialógu v Európskej únii, najmä v súvislosti s Lisabonskou zmluvou, a poukázať na nové formy, ktoré nadobúda, a na možnosti, ktoré poskytuje, ako aj na potrebu vypracovať jasné a transparentné zásady vedenia tohto dialógu na európskej úrovni.

Lisabonská zmluva poskytuje občianskemu dialógu významnejšie postavenie, ktoré je záväzné pre takmer všetky európske politiky a všetky oblasti činností Únie (hlava II „Ustanovenia o demokratických zásadách“ Zmluvy o Európskej únii, najmä článok 11). Bez začlenenia občianskej spoločnosti však nemožno hovoriť o občianskom dialógu. Spravodajkyňa preto v apríli 2008 zorganizovala v priestoroch Parlamentu seminár zameraný na perspektívy rozvoja občianskeho dialógu po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy. Seminár so širokou účasťou zástupcov občianskej spoločnosti mal skutočný úspech a jeho zaujímavé závery sa okrem iného použili pri vypracovaní tejto správy.

Európska únia vo svojich právnych predpisoch ani v praxi nepozná jednotnú, všeobecne uznávanú definíciu občianskeho dialógu. Okrem dokumentov Európskej komisie, ktoré sa týkajú konzultácie a komunikačnej politiky v Únii[1], neexistujú pravidlá, ktoré by určovali štruktúru, rámec a vlastné metódy občianskeho dialógu. To, čo sa rozumie pod občianskym dialógom, ešte viac zvýrazňuje rozdielnosť, ktorou sú poznačené prístupy jednotlivých inštitúcií k tejto koncepcii. Vážne výhrady sa vznášajú v súvislosti so zastúpením mimovládnych organizácií prizvaných k účasti na dialógu, s nepriepustným spôsobom fungovania Rady vo vzťahu k európskym občanom alebo s príliš voľnou rukou (najmä zo strany Komisie) pri uskutočňovaní dialógu.

Spravodajkyňa považuje za obzvlášť významné definovať (alebo opísať) samotnú koncepciu občianskeho dialógu na úrovni Únie a formulovať pravidlá upravujúce zastúpenie účastníkov dialógu zo strany občianskej spoločnosti.

Aby sa stala zásada zastúpenia občianskej spoločnosti skutočnosťou, bolo by potrebné zapojiť do dialógu organizácie, s ktorými sa občania stotožňujú a ktoré čo možno najlepšie, t. j. čo možno najucelenejšie a najkompetentnejšie zastupujú ich záujmy. Úspech občianskeho dialógu bude jednoznačne závisieť od zastupiteľnosti, inými slovami povedané, zapojenia všetkých hlavných zúčastnených partnerov (strán) so záujmom o problematiku, ktorá je predmetom dialógu (napríklad: inštitúcií Únie, vnútroštátnych, regionálnych, miestnych orgánov členských štátov, európskych politických strán, mimovládnych organizácií, ako aj ďalších zástupcov občianskej spoločnosti).

Občiansky dialóg má vo svojej podstate bilaterálny a vzájomný charakter. Občanov preto nestačí informovať o činnostiach Únie, ale je tiež vhodné venovať čas ich počúvaniu. Je tiež vhodné ubezpečiť ich, že ich myšlienkam a obavám, ktoré vyjadrujú, budú európske inštitúcie venovať náležitú pozornosť a zohľadnia ich. Zásada reciprocity si vyžaduje, aby účastníci dostávali spätnú väzbu vo forme informácií, inak povedané, aby boli informovaní o následných krokoch v súvislosti s návrhom predloženým počas dialógu. Nemal by sa týmto posilniť vplyv sociálnych partnerov na rozhodnutia prijímané v Únii?

Ďalej je tiež dôležité, aby sa počas výberu partnerov zabezpečilo vyváženie medzi verejným a súkromným odvetvím a zaistilo spravodlivé zaobchádzanie so zástupcami sociálnych organizácií a s odborníkmi.

Zásada transparentnosti. Vo vzťahu k výberu zúčastnených strán prizvaných k dialógu by mali európske inštitúcie zabezpečiť čo možno najväčšiu mieru transparentnosti. S týmto cieľom spravodajkyňa okrem iného navrhuje systematické zverejňovanie zoznamu organizácií, ktoré sa zúčastnili konzultácie a ktoré predložili svoje postoje a svoje návrhy. Únia by mala určiť osobu zodpovednú za vzťahy so zástupcami občianskych sociálnych organizácií ihneď po začatí konzultácie alebo dialógu.

Navyše, vo vzťahu k rozhodnutiam vyplývajúcich z európskych politík by mimovládne organizácie (európske alebo vnútroštátne) mali jasným a transparentným spôsobom uviesť, ktoré kategórie osôb a aké záujmy zastupujú, čím by sa umožnilo rozlišovať tzv. lobby od skutočných zástupcov občianskej spoločnosti.

Zásady občianskeho dialógu

Je vhodné pripomenúť oznámenie Komisie o posilnení kultúry konzultácií a dialógu (2002), ktoré ustanovuje hlavné zásady sociálnej konzultácie, ktorú uskutočňuje Komisia. V oznámení sa zdôrazňuje, že všetky cieľové skupiny, ktoré majú o to záujem, by mali byť zapojené do konzultácie. Je vhodné poskytnúť im informácie, ktoré sú pre ne nevyhnutné na to, aby mohli vyjadriť stanovisko k dokumentom alebo projektom, v súvislosti s ktorými sa s nimi konzultuje. Konzultované skupiny by mali tiež vždy dostávať potvrdenie o doručení ich stanoviska žiadateľovi. Napriek tomu, že sú tieto zásady zamerané prevažne na kvalitu postupu konzultácie a dialógu, neupresňujú ich rámec a ich postupy. Spravodajkyňa preto verí, že Komisia overí tieto zásady a prispôsobí ich súčasným potrebám takým spôsobom, aby sa mohli stať spoločnými pre všetky inštitúcie.

Bez akýchkoľvek pochýb sú to práve vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu v podpore a rozvoji občianskeho dialógu, a najmä v zapájaní občanov do tohto dialógu. Konzultácie s občanmi by sa mali viesť v rámci týchto troch úrovní a ich stanoviská, najmä ak sa týkajú európskych otázok, by sa mali zasielať európskym inštitúciám. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby vnútroštátne, regionálne a miestne orgány mali povinnosť podporovať metódu občianskeho dialógu a aby ju využívali čo najčastejšie. Európski občania sa prostredníctvom účasti na dialógu oboznámia s praktickými aktivitami participatívnej demokracie a budú môcť skutočne uplatňovať svoje práva.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné osobitne zdôrazniť občiansku iniciatívu (milión podpisov), v rámci ktorej možno predložiť Komisii legislatívny návrh. Vďaka tejto iniciatíve budú môcť všetci aktéri demokratického života Únie (občania a mimovládne organizácie) jasným spôsobom vyjadriť to, čo očakávajú od Únie, a oficiálnym spôsobom podávať pripomienky.

So zámerom zlepšiť efektívnosť občianskeho dialógu by spravodajkyňa chcela upriamiť pozornosť na tieto body:

1.        Sprístupnenie Rady Európskej únie: posilnenie a zjednodušenie prístupu k dokumentom Rady sa považujú za nevyhnutné na nastolenie efektívneho dialógu s občianskou spoločnosťou. Okrem toho informácie týkajúce sa najmä činnosti pracovných skupín by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu a občianskej spoločnosti vo väčšej miere.

2.        Zlepšenie a zúženie spolupráce medzi európskymi inštitúciami v rámci konzultácie s občianskou spoločnosťou: ide najmä o to, aby sa zaviedla spoločná platforma pre spoluprácu medzi Parlamentom a Komisiou za účasti Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov.

3.        Vytvorenie nových kanálov, metód a možností komunikácie s občanmi a rozvoj spolupráce s médiami: je vhodné aktualizovať a aktívne využívať nové technológie, najmä digitálne technológie a internet, na vytváranie informačných kanálov. Čo sa týka médií, spravodajkyňa si želá zdôrazniť významný pokrok dosiahnutý v tejto oblasti, ktorý vyústil najmä do vytvorenia stanice Európa cez satelit.

           S cieľom predvídať a pochopiť reakcie verejnej mienky (ktorá je vo svojej podstate osobitne zložitá vzhľadom na to, že vyjadruje vnútroštátne názory a politické rozhodnutia) je tiež vhodné rozvíjať mechanizmy (napríklad európske think tanky) umožňujúce analyzovať európske očakávania a smerovania Európanov.

4.        Finančné otázky: vytvorenie skutočného dialógu s občanmi si vyžaduje náležité prostriedky. V tejto súvislosti spravodajkyňa upriamuje pozornosť na prijaté nariadenie Spoločenstva o stranách a politických nadáciách, ktoré je výsledkom prvej fázy plánu D a ktoré by malo významným spôsobom prispieť k zapojeniu občanov do stáleho a skutočného dialógu podloženého vhodnými dokumentmi.

Je potrebné upriamiť pozornosť na európske otázky najmä počas volebnej kampane volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009. Európski občania musia byť presvedčení, že ich účasť vo voľbách im zabezpečí (prostredníctvom volených zástupcov) významný vplyv na rozhodnutia, ktoré sa prijímajú na európskej úrovni, a najmä na rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre ich každodenný život. Mali by tiež nadobudnúť presvedčenie alebo dokonca istotu, že v otázkach, ktoré sa ich týkajú, neprijmú európske inštitúcie žiadne rozhodnutie bez toho, aby ich konzultovali, inak povedané bez využitia občianskeho dialógu. Európske prostriedky vyčlenené na voľby 2009 budú preto bezpochyby vynikajúcim príspevkom k rozvoju participatívnej demokracie.

V závislosti od vnútroštátnych súvislostí (najmä tradícií, skúseností a vnútroštátnych organizačných schopností) môže akákoľvek finančná podpora mimovládnym organizáciám činným na vnútroštátnej úrovni, a to dokonca aj v obmedzenej miere, významne posilniť mechanizmy občianskeho dialógu.

Spravodajkyňa si preto želá podporiť poskytovanie širokej pomoci iniciatívam, ktoré sa vytvorili v rámci občianskeho dialógu, ktoré prinášajú svoje výsledky a ktoré sa vhodným spôsobom začlenili do európskeho priestoru (napríklad Agora, ktorá je miestom vzájomnej výmeny spájajúcim občanov a Parlament), a tiež podporiť zavádzanie nových projektov a spoločných medziinštitucionálnych činností v rámci európskej komunikačnej politiky.

• [1]  Pozri dokumenty Európskej komisie: Biela kniha o európskej komunikačnej politike (KOM(2006)35); Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu (KOM(2005)494); Akčný plán pre zlepšenie komunikácie o Európe (SEC(2005)985; Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Občania pre Európu na podporu aktívneho európskeho občianstva (KOM(2005)116; Oznámenie Európskej komisie na tému Smerom k posilneniu kultúry konzultácií a dialógu – všeobecné zásady a minimálne normy pre konzultácie so zúčastnenými stranami (KOM(2002) 704); Biela kniha o európskom riadení, (KOM(2001)428).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.12.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	10 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jim Allister, Richard Corbett, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Anneli Jäätteenmäki, Aurelio Juri, Íñigo Méndez de Vigo, Johannes Voggenhuber, Andrzej Wielowieyski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georgios Papastamkos, Jacek Protasiewicz, György Schöpflin