SPRÁVA o verejných financiách v HMÚ 2007 – 2008

16.12.2008 - (2008/2244(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Donata Gottardi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o verejných financiách v HMÚ 2007 – 2008

(2008/2244(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2008 o verejných financiách v HMÚ 2008 – Úloha kvality verejných financií v riadiacom rámci EÚ (KOM(2008)0387),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2007 o verejných financiách v HMÚ 2007 – Zabezpečenie účinnosti preventívnych opatrení PSR (KOM(2007)0316),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2008 o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v HMÚ 2006[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o verejných financiách v HMÚ –2004[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o výročnej správe o eurozóne za rok 2007[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskej politiky na rok 2007[7],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prínose daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532) a s tým súvisiace uznesenie Parlamentu z 24. októbra 2007[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o o uplatňovaní rodového hľadiska v rozpočtovom procese[9],

–   so zreteľom na uznesenie Európskej rady z 12. a 13. decembra 1997 o koordinácii hospodárskej politiky v tretej etape HMÚ a o článkoch 109 a 109b Zmluvy o ES, priložené k záverom Rady zo schôdze Európskej rady v Bruseli 12. a 13. decembra 1997,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 4. novembra 2008 o medzinárodných iniciatívach v reakcii na finančnú krízu a o príprave na celosvetový summit o finančnej kríze,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–   so zreteľom na závery predsedníctva v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady v Bruseli v dňoch 15. a 16. októbra o posilnení regulácie a dohľadu nad finančnými trhmi,

–   so zreteľom na schôdzu hláv štátov a vlád euroskupiny z 12. októbra 2008 zameranú na prijatie koordinovaného záchranného plánu na riešenie ekonomickej krízy,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 7. októbra 2008 o okamžitých reakciách na finančné otrasy a na uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2008 o Európskej rade z 15. a 16. októbra 2008[10],

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 14. mája 2008 o zabezpečení budúcej efektívnosti a účinnosti sociálnych výdavkov a ďalších krokoch pri analýze kvality verejných financií,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin z 9. októbra 2007 o kvalite verejných financií: modernizácii verejnej správy,

–   so zreteľom na závery Rady Ecofin z 10. októbra 2006 o kvalite verejných financií,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0507/2008),

A. keďže kvalitné verejné financie zamerané na trvalú udržateľnosť rozvoja sú našou povinnosťou voči budúcim generáciám, čo je ešte dôležitejšie v súčasnej chaotickej situácii na finančných trhoch,

B.  vzhľadom na potrebu rozvíjania politík kvalitných verejných financií koordinovaných na európskej úrovni a najmä v eurozóne, ktoré budú stanovené a hodnotené na základe jednotných spoločných mechanizmov a zamerané na podporu dlhodobého rastu, s cieľom reagovať na problémy súvisiace s demografickými zmenami, globalizáciou a zmenou klímy;

C. keďže cieľom verejných financií je podporovať makroekonomický rámec, poskytovať verejné služby a tovar a zároveň vyrovnávať zlyhania trhu a externality,

D. keďže koncepčný a operačný rámec kvalitných verejných financií zameraných na rast, ktorý bude zároveň základným referenčným bodom pri ich hodnotení, nemožno oddeliť od skutočnosti, že rozpočtové politiky a politiky verejných výdavkov členských štátov musia byť zamerané na udržanie a inováciu sociálneho štátu a sociálneho zabezpečenia a prerozdeľovanie zdrojov,

E.  keďže nízka úroveň verejných investícií v Európskej únii (menej ako 3 % HDP ) a ich roztrúsenosť majú negatívne dôsledky na cieľ udržateľného a dlhodobého a rastu, ktorý si vyžaduje cielené verejné výdavky stanovené na základe priorít,

F.  keďže pri analýze a hodnotení verejných financií a ich vyhliadok na trvalú udržateľnosť je potrebné a vhodné zohľadňovať rodové hľadisko,

Zmena trendu v rokoch 2007 až 2008 - ekonomická a finančná kríza a vyhliadky do budúcnosti

1.  konštatuje, že z analýzy situácie týkajúcej sa verejných financií v roku 2007 a v prvej časti roku 2008 jasne vyplýva, že nastala zmena v trende a možno očakávať hospodársky útlm a spomalenie rastu, ktoré budú sprevádzať pretrvávajúca znížená miera inflácie a narastajúce rozdiely v príjmoch;

2.  vyjadruje znepokojenie nad súčasnou zložitou hospodárskou a finančnou situáciou v Európe a vo svete, ktorá spôsobuje bezprecedentnú nestabilitu, a všíma si novú dynamiku rozvoja vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom a zmeny hospodárskej a menovej politiky, v rámci ktorých sa na pozadí zlyhaní trhu, medzier v zákonoch a nedostatočného dohľadu opätovne stáva kľúčovým a nevyhnutným zásah verejného sektora, ktorý niekedy nadobúda podobu skutočného zoštátňovania;

3.  poukazuje na to, že kríza v strategických sektoroch, najmä v oblasti financií a dopravy, podnecuje investovanie verejných zdrojov do akvizícií, pričom sa nevenuje pozornosť tomu, aby tieto záchranné opatrenia boli obmedzené len na to, čo je pre udržanie a rozvoj európskej ekonomiky nevyhnutné a aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia nebudú slúžiť výlučne vnútroštátnym záujmom;

4.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili primerané hodnotenie dosahu verejnej podpory a účasti v hlavných odvetviach priemyslu a vo finančnom a úverovom sektore na verejné financie; takisto sa domnieva, že je užitočné, aby sa takýto dosah hodnotil vo vzťahu k hospodárskej súťaži, fungovaniu vnútorného trhu a udržiavaniu rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu;

5.  opätovne zdôrazňuje, že revidovaný pakt stability už umožňuje čeliť mimoriadne zložitým situáciám, a že finančná situácia a ciele stanovené v plánoch stability a konvergencie zostávajú kľúčové z hľadiska vyhliadok na ozdravenie a rast;

6.  pripomína význam koordinovaného prístupu na európskej úrovni v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom – v záujme občanov, daňových poplatníkov a verejných účtov – o to viac v čase, keď hrozí, že finančnú konsolidáciu a verejný dlh negatívne ovplyvnia verejné investície v prospech významných finančných a priemyselných subjektov;

7.  zdôrazňuje, že je aj v záujme občanov, daňových poplatníkov a verejných rozpočtov konať tak, aby každá intervencia a použitie verejných prostriedkov na záchranu finančných inštitúcií boli sprevádzané primeraným dohľadom, konkrétnymi zlepšeniami riadenia a obchodného správania daného podniku alebo inštitúcie, presným stanovením odmien riadiacich pracovníkov a jasnou zodpovednosťou voči orgánom verejnej moci; v tejto súvislosti považuje za užitočné, aby Komisia presadzovala usmernenia na zaručenie kompatibilnej a koordinovanej realizácie rôznych národných plánov;

8.  domnieva sa, že rozsiahle intervencie verejného sektora, ktoré uplatnili rôzne členské štáty na záchranu bankového a finančného priemyslu, budú mať jasné dôsledky na verejné financie a príjmy občanov; považuje preto za potrebné, aby sa daňové zaťaženie rozložilo rovnomerne a spravodlivo medzi všetkých daňových poplatníkov, čo zahŕňa na jednej strane primeranú úroveň zdaňovania všetkých finančných aktérov a na strane druhej postupné a výrazné znižovanie daňového zaťaženia nízkych a stredných príjmov a dôchodkov, s daňovými úľavami, úpravami sadzieb daní a kompenzáciou fiškálneho presunu tak, aby sa znížila chudoba, a to nielen v jej extrémnej forme, a aby sa podporovala spotreba a rast dopytu, a reagovať tak anticyklicky na súčasnú ekonomickú krízu, ktorá je predzvesťou recesie;

9.  zdôrazňuje, že európskymi makroekonomickými politikami sa musí urýchlene a koordinovane reagovať na riziko recesie a finančnej nestability; nabáda Komisiu a členské štáty, najmä v eurozóne, aby inteligentným a jednosmerným spôsobom využívali pružnosť paktu stability a vhodné anticyklické mechanizmy zamerané na štrukturálne zmeny, efektívne prideľovanie verejných prostriedkov, reštrukturalizáciu verejných výdavkov a investícií v záujme rastu v súlade s lisabonskými cieľmi a s osobitným dôrazom na úlohu MSP;

10. v tejto súvislosti pripomína potrebu spoločného prístupu, najmä v eurozóne, k mzdovým politikám, v rámci ktorých by sa počítalo s nárastom miezd v súlade so skutočnou infláciou a produktivitou, vzhľadom na to, že fiškálne a mzdové politiky sú silným a účinným nástrojom, pokiaľ ide o dopyt a hospodársku stabilitu a rast;

11. víta skutočnosť, že sa začínajú vymedzovať oblasti rozhodovania, v rámci ktorých euroskupina vystupuje ako (hlavný) orgán politickej a ekonomickej koordinácie na poskytovanie okamžitých odpovedí a spoločne vypracovaných stratégií nielen v reakcii na ekonomickú a finančnú krízu, ale aj v záujme revitalizácie makroekonomických politík a politík spoločných investícií, s cieľom zlepšiť vyhliadky na rast, zamedziť vážnym dôsledkom na verejné financie a finančnú stabilitu Európskej únie a prispieť k väčšej vyváženosti medzi hospodárskymi a menovými politikami v rámci Európskej únie;

12. považuje za vhodné ustanoviť povinný mechanizmus konzultácií a koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi, najmä z euroskupiny, pred prijatím príslušných ekonomických opatrení, najmä v prípade opatrení, ktorými sa majú riešiť nestabilné ceny energie, surovín a potravín;

Trvalá udržateľnosť verejných financií a účinnosť preventívnej úlohy Paktu stability a rastu

13. považuje trvalú udržateľnosť verejných financií za podmienku a prioritu nielen stability, rastu a stanovenia koncepcií politiky v oblasti makroekonomickej zamestnanosti a sociálnej a environmentálnej politiky každého členského štátu, ale aj budúcnosti hospodárstva a európskeho sociálneho modelu, ktorý je charakteristický pre vývin Európskej únie;

14. vyjadruje hlboké znepokojenie nad priamymi dôsledkami súčasnej svetovej finančnej krízy na trvalú udržateľnosť a kvalitu verejných financií členských štátov; znepokojuje ho najmä dosah takejto krízy na reálnu ekonomiku a platobnú bilanciu nových členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny a ktoré sú svedkami výrazného zníženia priamych zahraničných investícií;

15. poukazuje na to, že deficit a verejný dlh majú negatívny vplyv na rast, pretože obmedzujú manévrovací priestor členských štátov v čase krízy; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli zvýšené úsilie pri konsolidácii svojich rozpočtov a znižovaní verejného dlhu v období rastu, čo sú podmienky dosiahnutia zdravej, konkurencieschopnej a trvalo udržateľnej európskej ekonomiky; poukazuje tiež na to, že nesprávne navrhnuté opatrenia na zníženie deficitu a verejného dlhu – napr. nepremyslené škrty vo verejných investíciách – majú nepriaznivý vplyv na možnosť dlhodobého rastu;

16. konštatuje, že vzhľadom na nové medzinárodné okolnosti vyplývajúce zo súčasnej finančnej krízy a hospodárskej recesie, ktorá už začala ovplyvňovať zamestnanosť a rast v eurozóne, nebude jednoduché zabrániť rastúcim deficitom ; navrhuje preto, aby členské štáty cielenejšie využívali pružnosť ustanovenú v pakte stability a rastu (PSR), aby tak podnietili obnovu a rast hospodárstva; upozorňuje na dôsledky súčasnej finančnej krízy na rozpočet a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, aký vplyv na verejné financie členských štátov bude mať použitie verejných fondov na záchranu národných finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv kritérií PSR v súčasnej situácii, keď je hospodársky rast pomalý a niekoľkým členským štátom hrozí recesia, a vyzýva na vyhodnotenie dôsledkov rastúcich nákladov spojených s úvermi na verejný dlh členských štátov;

17. konštatuje, že revidovaný PSR riadne funguje; domnieva sa, že opravné opatrenia sa v uplynulých rokoch uplatňovali uspokojivo, a zdôrazňuje význam preventívnych opatrení ako dôležitého nástroja vzhľadom na trvalú udržateľnosť a zbližovanie finančných politík členských štátov, najmä štátov eurozóny;

18. stotožňuje sa s názorom Komisie, čo sa týka významu preventívnej časti PSR, podpory členských štátov, im adresovaných výziev a výmeny osvedčených postupov; uznáva najmä, že táto časť by sa mala zakladať na strednodobom prístupe k rozpočtovým politikám a koordinácii na európskej úrovni, vzhľadom na to, že účinné opatrenia si vyžadujú spoločný postoj k problémom v oblasti hospodárskej a rozpočtovej politiky v Európskej únii a pevný politický záväzok riešiť ich anticyklickými opatreniami orientovanými rovnakým smerom;

19. zdôrazňuje význam strednodobého cieľa ako osobitného cieľa rozpočtu naviazaného na hospodárske, fiškálne a príjmové politiky, ktorý treba dosiahnuť prostredníctvom makroekonomického dialógu, prispôsobeného špecifickej situácii každého členského štátu a stanoveného na viacročnom základe; naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili vierohodnosť a opodstatnenosť strednodobého cieľa, a to tak na národnej úrovni prostredníctvom užšieho zapájania vládnych rezortov, vnútroštátnych parlamentov a sociálnych partnerov (national ownership – zodpovednosť na celoštátnej úrovni), ako aj na miestnej úrovni (verejné financovanie na nižšej než celoštátnej úrovni) stanovením regionálneho PSR a strednodobých cieľov, pričom sa zohľadní vplyv miestnych verejných výdavkov a investícií na celoštátne verejné financie a na perspektívu rastu jednotlivých krajín;

20. domnieva sa, že koherencia medzi viacročnými rozpočtovými programami a stanovovaním a plnením ročných rozpočtov má kľúčový význam; vyzýva členské štáty, aby boli dôslednejšie pri vypracúvaní makroekonomických predpovedí a aby viac koordinovali stanovovanie kritérií, časových harmonogramov a cieľov týkajúcich sa viacročných výdavkových rámcov, na zabezpečenie väčšej efektívnosti a účinnosti rozpočtových a makroekonomických politík na európskej úrovni;

21. poukazuje na to, že členské štáty potrebujú ďalšie štrukturálne reformy a prísnejšiu rozpočtovú disciplínu, ako aj anticyklické fiškálne politiky, a zároveň musia znížiť rozpočtové schodky v časoch hospodárskeho rastu, aby boli lepšie pripravené na vyrovnanie sa s negatívnymi vonkajšími otrasmi;

22. zdôrazňuje význam vypracúvania makroekonomických plánov na vyrovnanie sa s vonkajšími otrasmi (ako je finančná kríza v oblasti hypotekárnych úverov), v ktorých sa zohľadňuje nielen situácia v eurozóne, ale aj situácia zaostávajúcich ekonomík Európskej únie;

Verejné financie – kľúčový prvok širšieho a komplexnejšieho hospodárskeho prístupu

23. poukazuje na to, že hlavný cieľ stabilného a konsolidovaného verejného financovania by sa mal definovať na základe záväzkov v rámci nového PSR a súčasne aj rozvojovej, rastovej a hospodárskosúťažnej perspektívy lisabonskej stratégie, čo si vyžaduje štrukturálne reformy, ako aj štruktúry verejných výdavkov a zdaňovania, ktoré podporujú investície (do ľudského kapitálu, výskumu a inovácií, vzdelania a odbornej prípravy vrátane vysokoškolského vzdelania, zdravia, infraštruktúry, životného prostredia, bezpečnosti a spravodlivosti), ako aj prerozdelenie tohto príjmu v záujme podpory rastu sociálnej kohézie a zamestnanosti;

24. zdôrazňuje, že ciele verejného financovania stanovené na základe integrovaných usmernení v novom lisabonskom cykle by mali súdržne a organicky spájať plány stability a konvergencie s vnútroštátnymi plánmi reforiem; je presvedčený, že pridaná hodnota zdravých európskych verejných financií orientovaných na rast by sa mala odraziť – najmä v eurozóne – v investičnej politike európskej verejnej infraštruktúry, stanovenej a koordinovanej na základe spoločných cieľov, ktoré možno financovať nielen z vnútroštátnych rozpočtov a (čiastočne) z rozpočtu EÚ, ale aj z nových európskych finančných nástrojov (napr. Eurobond alebo Európsky investičný fond), zameraných na trvalo udržateľný rast, produktivitu a konkurencieschopnosť Európskej únie a eurozóny v medzinárodnom kontexte;

25. považuje za vhodné ustanoviť povinný mechanizmus konzultácií s národnými parlamentmi a s Európskym parlamentom na koordinované vypracúvanie programov stability a konvergencie v súlade s paktom stability a rastu a národnými reformnými programami, podľa integrovaných lisabonských usmernení, a to tak, aby tieto programy boli vzájomne prepojené a predkladané spoločne, eventuálne každý rok na jeseň;

26. súhlasí s tým, že demografické zmeny zvyšujú potrebu štrukturálnych zmien, najmä čo sa týka dôchodkových systémov, verejného zdravia a dlhodobej starostlivosti, a zdôrazňuje, že by bolo príliš jednostranné zamerať sa len na starnúce obyvateľstvo (a klesajúcu pôrodnosť) bez toho, aby sa bral do úvahy vplyv globalizácie vrátane nezadržateľného prílevu prisťahovalcov z tretích krajín, ktorého príčinou sú nielen ekonomické dôvody, ale aj vojny a klimatické katastrofy;

27. poukazuje na dôležitosť politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia – pričom treba v patričnej miere zohľadňovať potreby jednotlivých generácií, pohlaví a ľudí – založenej na zásadách flexiistoty, a teda proaktívnch opatreniach na podporu miezd a príjmov prostredníctvom sociálneho dialógu, s dôrazom na rastúcu produktivitu bez toho, aby sa zanedbávali opatrenia na ochranu dôchodkov, a majúc na pamäti, že neprimerané dôchodky sú nielen sociálnym problémom, ale zapríčiňujú aj nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie a v dôsledku toho vyššie náklady na verejné financovanie.

28. domnieva sa, že finančné trhy a služby začlenené do politík lisabonskej stratégie by mali byť prepojené na finančnú stabilitu a kontrolné mechanizmy poskytujúce ochranné záruky voči negatívnemu dosahu na rast a verejné financie; vyjadruje znepokojenie nad signalizovaním využívania derivátov a nových finančných nástrojov, najmä zo strany miestnych správ, ktoré môžu položiť na kolená miestne spoločenstvá;

29. považuje za potrebné zaujať nový prístup k verejným financiám, ktorý bude systematický a koordinovaný medzi členskými štátmi, najmä z eurozóny, a ktorého cieľom bude podpora dlhodobého hospodárskeho rastu (a potenciálu rastu) a ktorý bude spočívať vo viacrozmernom rámci určovania a merania kvality verejných financií, ktorý európskemu hospodárstvu umožní odolávať vonkajším otrasom, reagovať na demografické problémy a otázky súvisiace s medzinárodnou hospodárskou súťažou a zaručiť sociálnu spravodlivosť a kohéziu;

Kvalita verejného financovania: príjmy a výdavky

30. považuje za nevyhnutné, aby sa členské štáty snažili uplatňovať politiky verejného financovania zamerané na kvalitu, ktoré sa zbližujú a sú založené na metóde vyhodnocovania, zahrnujúcej ukazovatele a ciele, na ktorých stanovení a vymedzení by sa mali podieľať aj Európsky parlament a vnútroštátne parlamenty; návrh Komisie považuje za užitočný a podporuje systém vyhodnocovania rozpočtových politík, ktorý by sa zameriava na osobitné aspekty, ako je rozvrhnutie, efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov, štruktúra a účinnosť príjmových systémov, výkonnosť a kvalita verejnej správy, stabilné rozpočtové hospodárenie a spôsob koordinácie politiky verejného financovania zameranej na kvalitu medzi členskými štátmi; vyzýva k väčšej porovnateľnosti vnútroštátnych rozpočtov s cieľom reagovať na uvedené ciele;

31. naliehavo žiada členské štáty, aby prijali politiky verejného financovania zamerané na kvalitu a spolu s nimi aj systém vyhodnocovania rozpočtových politík, ako je zostavovanie rozpočtu založeného na výkonnosti (podľa modelu OECD) – zamerané na zlepšenie kvality verejných výdavkov posilnením prepojenia medzi prideľovaním zdrojov a výsledkami; konštatuje, že rozpočtovanie s prihliadnutím na rod je dobrým príkladom zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, metódy, ktorú navrhol a presadzoval samotný Európsky parlament a uplatňoval v rozličnej miere na miestnej i centrálnej úrovni v rôznych členských štátoch a ktorá by sa mala realizovať konzistentnejšie, a to aj na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby stanovila metódy, usmernenia a ukazovatele zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ktoré umožnia porovnávanie a zosúlaďovanie finančných a makroekonomických politík členských štátov, a uznáva, že si to vyžaduje väčšiu účasť, a teda aj väčší zmysel pre zodpovednosť zo strany informovaných občanov;

32. víta úvahy o spôsobe zavádzania kvality, efektívnosti a účinnosti do príjmového systému, ktoré iniciovala Komisia; domnieva sa, že daňové reformy v členských štátoch povedú k väčšiemu rastu iba vtedy, ak riadne zohľadnia osobitné podmienky konkrétneho inštitucionálneho a administratívneho systému, výrobného systému a trhu práce (najmä mieru zamestnanosti a veľkosti tieňovej ekonomiky) v každom členskom štáte;

33. poukazuje na súčasné rozdiely daňovej povinnosti a daňových štruktúr členských štátov; uznáva, že je ťažké zaviesť jednotnú reformu zdaňovania, ktorá by viedla k väčšiemu rastu – vzhľadom na výhody (širší základ) a nevýhody (oslabenie zásady progresívnosti) zmeny priameho zdaňovania na nepriame, založené na spotrebe; zdôrazňuje však, že niektoré spoločné daňové reformné opatrenia by mohli výrazne zlepšiť účinnosť daňového systému a daňových príjmov, zvýšiť zamestnanosť, obmedziť deformácie a zvýšiť rast na európskej úrovni:

- zavedenie širšieho zdaniteľného základu (a nižších sadzieb) s cieľom obmedziť deformácie a zvýšiť príjmy,

- zníženie daňovej povinnosti z práce formou spravodlivejšieho rozdeľovania daňovej záťaže medzi rôzne kategórie daňových poplatníkov; reorganizácia systémov stimulov a daňových úľav, a najmä zameranie sa na iné faktory a/alebo sektory

34. upozorňuje na skutočnosť, že daňové reformy zamerané na stabilné verejné financovanie, rast, efektívnosť, zjednodušenie, odstránenie deformácií a boj proti daňovým únikom, podvodom a daňovým rajom budú účinnejšie, ak sa budú medzi členskými štátmi, najmä v eurozóne, koordinovať a zjednocovať, pričom sa budú zohľadňovať možnosti rozvoja a konkurencieschopnosti vnútorného trhu;

35. upozorňuje na hlavnú súčasť skladby verejných výdavkov zameranú na trvalo udržateľný rast a podčiarkuje, že kvalita a efektívnosť investícií do infraštruktúry a ľudského kapitálu – s dôrazom na služby všeobecného záujmu na základe predchádzajúceho vymedzenia potrieb ľudí a zloženia obyvateľstva, ako aj s osobitnou pozornosťou venovanou rodovej politike a demografickým zmenám – prispejú k rastu produktivity a konkurencieschopnosti európskej ekonomiky; poukazuje na to, že tlak na sociálne a zdravotné služby vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva možno znížiť investovaním do zdravotnej výchovy; zdôrazňuje, že verejné výdavky by sa mali reorganizovať prerozdelením rozpočtových položiek do sektorov posilňujúcich rast, efektívnejším a účinnejším využívaním verejných zdrojov a zriadením vhodnej integrovanej verejno-súkromnej siete;

36. poukazuje na potrebu reformy a modernizácie verejnej správy, ktorá je v centre systému verejných výdavkov a príjmov, a na zabezpečenie, aby verejná správa spĺňala kritériá súvisiace s efektívnosťou, výkonnosťou, produktivitou, zodpovednosťou a vyhodnocovaním výsledkov, prispôsobené štruktúre verejnej správy a vnútroštátnym a miestnym inštitúciám členských štátov, pričom sa náležite zohľadnia záväzky a možnosti, ktoré vyplývajú z činnosti Európskej únie, a zabezpečí sa, aby verejný sektor používal stabilné rozpočty a prispieval ku konkurencieschopnosti ekonomiky;

37.  zdôrazňuje hlavnú úlohu stabilného rozpočtového hospodárenia, založeného na súbore pravidiel a postupov zameraných na stanovenie spôsobu prípravy a realizácie verejných rozpočtov, ich monitorovanie v strednodobej perspektíve, pričom sa zohľadňuje rozpočtová konsolidácia a reorganizácia verejných výdavkov, spolu s tým metóda kontextovej analýzy (na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni), definovanie cieľov vrátane predbežného a následného vyhodnocovania vplyvov, overovanie a vyhodnotenie výsledkov a výkonov a mechanizmy prispôsobovania zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti; domnieva sa, že pravidlá fiškálneho riadenia by sa medzi členskými štátmi a najmä v eurozóne mali homogenizovať a prispôsobovať danej situácii, pokiaľ ide o termíny a ciele, domnieva sa tiež, že tieto pravidlá by mali byť spojené s hospodárskym riadením, s cieľom podporovať spoločné rozpočtové hospodárske a investičné možnosti zamerané na rovnaké ciele, aby sa optimalizovala účinnosť a aby mohol pôsobiť multiplikačný účinok, a zároveň aby sa dosiahli výrazné výsledky, ktoré sú ešte potrebnejšie v ťažkej hospodárskej situácii, v akej sa v súčasnosti nachádzame; domnieva sa, že nekoordinovaným vnútroštátnym plánom na obnovenie ekonomiky hrozí, že sa navzájom zneutralizujú; v tejto súvislosti sa nazdáva, že vnútroštátne rozpočty by sa mali vypracúvať na základe spoločných ekonomických výhľadov a analýz;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti zriadili koordinačný mechanizmus kontroly a vyhodnocovania kvality rozpočtových politík členských štátov, ktorý bude úzko spätý s mechanizmom PSR a ktorý bude realizovať integrované usmernenia lisabonskej stratégie založené na systematickom podávaní správ o hodnotení politiky verejného financovania zameranej na kvalitu prostredníctvom zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ako aj na pravidelných revíziách politiky verejného financovania zameranej na kvalitu;

* *

*

39. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Revidovaný Pakt stability a rastu (PSR) funguje pomerne dobre. Nedávne skúsenosti a budúce úlohy však upozorňujú na niekoľko otázok, ktoré treba riešiť. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva – ku ktorému dochádza najmä v dôsledku zvýšenia výdavkov na zdravotnú a sociálnu ochranu – ale aj v súvislosti s klimatickou zmenou a globalizáciou musia členské štáty konať progresívnejšie v oblasti trvalej udržateľnosti verejného financovania. Znamená to, že existujúce zdroje sa musia používať produktívnejšie a efektívnejšie. Správy Európskej komisie o verejných financiách v HMÚ z roku 2007 a z roku 2008 upozorňujú na mnohé prvky a otázky, ktoré sa týkajú zlepšenia v oblasti hospodárskej správy verejných financií v budúcnosti na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni a ktoré sú zhrnuté nižšie.

Správa Komisie Verejné financie v HMÚ 2007 sa sústredila na zabezpečenie účinnosti preventívnych opatrení paktu. S cieľom lepšie vyhodnotiť makroekonomické predpoklady, o ktoré sa opierajú rozpočtové odhady, a poukázať na riziká Komisia zdôraznila potrebu prikročiť k širšiemu ekonomickému hodnoteniu programov stability a konvergencie. Ďalším spôsobom znižovania rozdielov medzi rozpočtovými plánmi a výsledkami by bolo posilnenie prepojenia vnútroštátnych rozpočtov a programov stability a konvergencie. Programy stability a konvergencie majú v mnohých prípadoch slabý vplyv na vnútroštátne zostavovanie rozpočtov. Tretia možnosť súvisí s otázkou, či a ako sa ročný rozpočet zakladá na strednodobom politickom pláne. V tomto sa prax členských štátov rozchádza. V niektorých krajinách boli v minulosti zavedené rozpracované strednodobé rámce a dobre fungujú; v iných je jediným nástrojom začleňovania fiškálnej politiky do medzinárodného kontextu program stability a konvergencie. Správa Rady z marca 2005, ktorá tvorí základ reformovaného PSR, zdôrazňuje význam domácich ustanovení na spravovanie financií, ktoré dopĺňajú rámec EÚ. V tejto súvislosti sa v posledných rokoch sústredila pozornosť na to, ako vplývajú finančné pravidlá a finančné rady na výsledky členských štátov EÚ v oblasti financovania. Niektoré členské štáty mali v minulosti sústavne problémy s plnením strednodobých rozpočtových cieľov stanovených v programoch stability a konvergencie. Cieľ pôvodného PSR „vyrovnaná alebo prebytková rozpočtová pozícia” bol v týchto krajinách ťažko dosiahnuteľný. Preto sa ministri financií členských štátov EÚ v súvislosti s reformou PSR rozhodli urobiť konkrétne kroky na posilnenie preventívneho opatrenia paktu.

Správa Komisie Verejné financie v HMÚ 2008 sa zameriava na kvalitu verejného financovania. Podľa tejto analýzy majú členské štáty veľký priestor na zvyšovanie kvality v oblasti verejných financií. V oblasti fiškálnej politiky je potrebný komplexný prístup, ktorý zvýši kvalitu verejného financovania. Politika môže vo vyššej miere podporovať rast a posilňovať hospodársku súťaž prostredníctvom opatrení, ktoré pomáhajú zvyšovať efektívnosť systému príjmov a výdavkov: Stabilné úhrnné verejné financie zostávajú kľúčovým nástrojom fiškálnej politiky vedúcej k hospodárskemu rastu. Krajiny s veľkým dlhom majú výrazne nižší strednodobý rast a kumulácia kapitálu zohráva v HDP v dôsledku efektu vytesňovania (crowding-out) menej významnú úlohu. Keď sa verejná správa príliš zväčší, má tendenciu brzdiť hospodársky rast, najmä ak sa spája s veľkým daňovým zaťažením pracovnej sily a kapitálu a s neefektívnym využívaním verejných zdrojov. Potenciál niektorých typov verejných výdavkov posilňovať rast závisí vo veľkej miere od ich schopnosti riešiť zlyhania trhu a zabezpečovať verejný majetok. Príjmové systémy, ktoré obmedzujú deformácie a prekážky, sa zvyčajne spájajú s vyšším rastom. Na dosiahnutie výsledkov vo všetkých uvedených oblastiach verejného financovania zameraného na kvalitu sú potrebné pevné rámce finančného riadenia. Aby sa posilnilo zameranie na kvalitu verejného financovania v politikách vnútroštátnych rozpočtov, Komisia v oznámení určuje niekoľko oblastí, kde sú potrebné opatrenia, pričom sa opiera o reformovaný Pakt stability a rastu a oznámenie Komisie o EMU@10. Kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia: systematickejšie a komplexnejšie podávanie správ; zahrnutie informácie o dosiahnutých výsledkoch do zostavovania rozpočtov; posilnenie účinnosti daňových systémov a ustanovenie pravidelných kontrol kvality verejných financií.

Stanovisko spravodajkyne. Okrem odporúčaní Komisie spravodajkyňa vybrala a rozobrala špecifické aspekty , návrhy a požiadavky, ktoré sú relevantné v súčasnej diskusii o spôsoboch zlepšenia kvality a využívania verejného financovania v EÚ.

Spoločné vyhodnotenie situácie vo verejnom financovaní za posledné roky poskytuje jasný obraz o intenzite a rozsahu prebiehajúcich zmien a o nebezpečenstve spomaľovania hospodárstva a rastu, spolu s vyššou mierou inflácie. Nedostatky trhu a neprimeranosť pravidiel a kontrol si vyžadujú zásahy do verejných financií napriek doteraz prevládajúcemu názoru, že zodpovednosť by sa mala preniesť zo štátu na trh.

Zásada, že kvalita a trvalá udržateľnosť verejných financií majú zásadný význam pre jednotlivé krajiny i pre budúcnosť hospodárstva a európsky sociálny model, ktorý je charakteristický pre vývin Európskej únie, sa v súčasnosti potvrdzuje a pravdepodobne aj upevňuje. Opravný aspekt reformovaného PSR priniesol dobré výsledky. Preventívne aspekty paktu je teraz potrebné zintenzívniť, v neposlednom rade koordinovaním zásahov – najmä, ale nielen v eurozóne – anticyklickým spôsobom a so spoločnými a zosúladenými záväzkami. Mali by sa prijať opatrenia na zvýšenie zodpovednosti na celoštátnej úrovni (national ownership) a na stanovenie príslušného rámca a povinností na nižšej než celoštátnej úrovni verejného financovania, čo prinesie miestnym úradom úlohy v súvislosti s využívaním derivátov a nových finančných nástrojov.

Takisto je dôležité, aby členské štáty kládli patričný dôraz na strednodobý cieľ ako osobitný cieľ hospodárskych, rozpočtových a daňových politík prispôsobených ich špecifickým podmienkam.

Verejné financie by mali byť kľúčovým prvkom širšej a komplexnejšej hospodárskej perspektívy, úzko spätej s integrovanými usmerneniami lisabonskej stratégie a založenej na podpore investícií, najmä do ľudského kapitálu, do výskumu a inovácií, vzdelania a odbornej prípravy vrátane vysokoškolského vzdelania, zdravia, infraštruktúry, životného prostredia, bezpečnosti a spravodlivosti. Je potrebné vyvinúť úsilie na zavedenie skutočne európskej politiky verejného investovania do infraštruktúry, založenej čiastočne na nových nástrojoch, ako sú Eurobond alebo Európsky investičný fond.

Pokiaľ ide o demografické zmeny, nemalo by sa k nim pristupovať len ako k problému starnutia obyvateľstva (a klesajúcej pôrodnosti). Bolo by preto chybou zamerať sa výlučne na zvýšenie produktivity ako na spôsob ochrany proti zvýšeným nákladom na živobytie. Musia sa nájsť aj mechanizmy ochrany dôchodkov.

Na zabezpečenie kvality a trvalej udržateľnosti verejných financií je potrebné venovať náležitú pozornosť príjmom a výdavkom. Pokiaľ ide o príjmy, musia sa prijať opatrenia na rozšírenie zdaniteľného základu, avšak bez oslabenia princípu progresívneho zdanenia, a na zníženie daňového zaťaženia práce vrátane opatrení na prenesenie daňového zaťaženia na iné faktory a/alebo sektory. Čo sa týka výdavkov, opatrenie musí zahŕňať posúdenie súvislostí, požiadaviek, zloženia obyvateľstva a náležité zváženie rodovej politiky a demografických zmien. Namiesto zavádzania všeobecného, celoplošného zníženia výdavkov by mala byť cieľom ich reorganizácia, čiastočne prerozdelením rozpočtových položiek a modernizáciou verejnej správy.

To zahŕňa ukazovatele, ciele a systém hodnotenia rozpočtových politík, pri ktorých sa spája prideľovanie prostriedkov s výsledkami a ktoré sú založené na metodológii, akú požaduje a podporuje Európsky parlament v súvislosti s uplatňovaním rodového hľadiska v rozpočtovom procese. Dobré riadenie rozpočtu má veľa aspektov, od kontextovej analýzy po predchádzajúce a následné vyhodnotenie vplyvu a mechanizmy prispôsobenia. Zvyšuje to transparentnosť, porovnateľnosť, informovanosť, i medzi obyvateľmi, ako aj dôveru a zmysel pre zodpovednosť.

Od Komisie a členských štátov sa preto vyžaduje, aby vyvinuli koordinačné mechanizmy na monitorovanie a vyhodnotenie rozpočtových politík, ktoré podporia mechanizmy paktu stability a rastu.

• [1]       Ú. v. EÚ C 304 E, 20. 3. 2008, s. 780.
• [2]       Ú. v. EÚ C 304 E, 1. 12. 2005, s. 132.
• [3]       Ú. v. EÚ C 175 E, 10. 7. 2008, s. 569.
• [4]       Ú. v. EÚ C 314 E, 21. 12. 2006, s. 125.
• [5]       Prijaté texty, P6_TA(2008)0057.
• [6]       Ú. v. EÚ C 282 E, 6. 11. 2008, s. 422.
• [7]       Ú. v. EÚ C 287E, 29.11.2007, s. 535.
• [8]       Ú. v. EÚ C 263 E, 16. 10. 2008, s. 441.
• [9]       Ú. v. EÚ C 74E, 24.3.2004, s. 746.
• [10]     Prijaté texty, P6_TA(2008)0506.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.12.2008
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Manuel António dos Santos, José Manuel García-Margallo y Marfil, Donata Gottardi, Louis Grech, Benoît Hamon, Othmar Karas, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Sirpa Pietikäinen, John Purvis, Bernhard Rapkay, Salvador Domingo Sanz Palacio, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Ieke van den Burg, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mia De Vits, Alain Lipietz, Janusz Onyszkiewicz, Bilyana Ilieva Raeva, Theodor Dumitru Stolojan, Kristian Vigenin
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Michael Gahler, Monica Giuntini, Catiuscia Marini