Postup : 2012/2131(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0040/2013

Predkladané texty :

A7-0040/2013

Rozpravy :

PV 12/03/2013 - 20
CRE 12/03/2013 - 20

Hlasovanie :

PV 14/03/2013 - 8.5
CRE 14/03/2013 - 8.5

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0092

SPRÁVA     
PDF 328kWORD 298k
14. februára 2013
PE 496.428v02-00 A7-0040/2013

o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia

(2012/2131(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Nadja Hirsch

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Juan Fernando López Aguilar, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

(*)       Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia (2012/2131(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 15, 18, 20, 21 a 34,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2012 s názvom Vonkajšia dimenzia koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ (COM(2012)153),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2011 s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2011)455),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. februára 2012 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (SOC/427),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. februára 2012 s názvom Nová európska agenda v oblasti integrácie,

–   so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012 na tému Prínos podnikateľov z radov prisťahovalcov pre hospodárstvo EÚ(1),

–   so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z roku 2011 o podpore podnikania etnických menšín v európskych mestách (Promoting ethnic entrepreneurship in the European cities),

–   so zreteľom na spoločnú správu o zamestnanosti 2012 z 20. februára 2012,

–   so zreteľom na správu Komisie z 5. decembra 2011 o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín za obdobie 2007 – 2009 (COM(2011)0847),

–   so zreteľom na súhrnnú správu s názvom Šieste zasadnutie Európskeho fóra pre integráciu: Účasť krajín pôvodu na procese integrácie (Sixth meeting of the European Integration Forum: The involvement of countries of origin in the integration process), Brusel, 9. a 10. novembra 2011,

–   so zreteľom na štúdiu s názvom Integrácia migrantov a jej dôsledky pre trh práce (The integration of migrants and its effects on the labour market), (Európsky parlament, 2011),

–   so zreteľom na štúdiu s názvom Súhrnná správa EMS: uspokojenie dopytu po pracovnej sile prostredníctvom migrácie (EMN Synthesis Report: satisfying labour demand through migration), Európsky parlament, 2011,

–   so zreteľom na štúdiu s názvom Gallup World Poll: Mnoho tvárí globálnej migrácie (Gallup World Poll: The Many Faces of Global Migration), IOM a Gallup, 2011,

–   so zreteľom na publikácie nadácie Eurofound s názvom Kvalita života v etnicky rôznorodých oblastiach (Quality of Life in Ethnically Diverse Neighbourhoods), 2011, Pracovné podmienky občanov cudzieho pôvodu (Working conditions of Nationals with a Foreign Background), 2011, a Podmienky zamestnávania a pracovné podmienky migrujúcich pracovníkov (Employment and Working Conditions of Migrant Workers), 2007,

–   so zreteľom na výskum Európskej siete miest pre politiky integrácie migrantov na miestnej úrovni (CLIP), ktorú zriadili Kongres miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy, mesto Stuttgart a nadácia Eurofound,

–   so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade zo 4. mája 2010 o integrácii ako hnacej sile rozvoja a sociálnej súdržnosti,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. marca 2010 na tému Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov (SOC/364),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. februára 2010 na tému Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov (SOC/362),

–   so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, prijatý Európskou radou (10. a 11. decembra 2009),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny(2),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(4),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(5),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (smernica o modrých kartách)(6),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008(8),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. mája 2007 s názvom O okružnej migrácii a partnerstvách v oblasti mobility medzi Európskou úniou a tretími krajinami (COM(2007)0248),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o stratégiách a prostriedkoch na integráciu prisťahovalcov v Európskej únii(9),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu(10),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. septembra 2005 s názvom Spoločný program pre zahrnutie – rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie (COM(2005)0389),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2005 s názvom Haagsky program: desať priorít na nasledujúcich päť rokov – partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (COM(2005)0184),

–   so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov z 19. novembra 2004 o vytvorení spoločných základných zásad pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii,

–   so zreteľom na program z Tampere schválený 15. a 16. októbra 1999,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(11),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(12),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(13),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti(14),

–   so zreteľom na návrhy Komisie z 30. marca 2012, ktoré sa týkajú koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia (COM(2012)0156), COM(2012)0157, COM(2012)0158COM(2012)0152),

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-214/94, C-112/75, C-110/73, C-247/96, C-300/84, C-237/83, C-60/93 a C-485/07,

–   so zreteľom na články 48, 78, 79 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0040/2013),

A. keďže od roku 2012 klesá počet európskych občanov v aktívnom veku a v nasledujúcom desaťročí sa bez prisťahovalectva zníži o 14 mil. osôb; keďže relevantné údaje sa výrazne líšia od jedného členského štátu k druhému;

B.  keďže v roku 2011 sa 48,9 mil. ľudí s pobytom v niektorom z 27 členských štátov narodilo v zahraničí (9,7 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), pričom 16,5 mil. pochádzalo z iného členského štátu EÚ (3,3 %) a 32,4 mil. pochádzalo z krajín mimo EÚ (6,4 %);

C. keďže tento nedostatok v oblasti ľudských zdrojov je už zrejmý aj napriek miere nezamestnanosti, ktorá je v EÚ približne na úrovni 10 % (23,8 mil. osôb), a v nasledujúcich rokoch sa ešte zväčší: napríklad v roku 2015 zostane neobsadených 380 000 až 700 000 pracovných miest v oblasti IT; keďže opatrenia zamerané na riešenie tohto nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily musia zahŕňať lepšie politiky v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, rozvoja zručností a kariérneho postupu zo strany členských štátov a podnikov, identifikáciu nových cieľových skupín a lepší a rovnocenný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu pre občanov EÚ;

D. keďže z prieskumov Eurobarometra vyplýva, že 70 % občanov EÚ sa domnieva, že prisťahovalci sú pre európske hospodárstvo potrební; keďže počet občanov, ktorí sa narodili v zahraničí a pochádzajú z krajín mimo EÚ-27, sa odhaduje na 32 mil., čo zodpovedá 6,5 % celkového počtu obyvateľov,

E.  keďže miera zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín vo veku od 20 do 64 rokov je v priemere o 10 % nižšia ako miera zamestnanosti domáceho obyvateľstva v celej EÚ a keďže mnoho migrantov okrem toho pracuje v zamestnaniach, ktoré nezodpovedajú úrovni ich dosiahnutého vzdelania, alebo žije v neistých podmienkach, čo je jav, ktorý možno zmierniť rozšírením pôsobnosti všeobecne uplatniteľných kolektívnych pracovných dohôd, pokiaľ takéto dohody existujú; keďže dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch stúpa a bude stúpať rýchlejším tempom než v prípade menej kvalifikovaných pracovníkov, pričom však priemerná úroveň vzdelania štátnych príslušníkov tretích krajín je nižšia v porovnaní s úrovňou vzdelania občanov EÚ a keďže mladým ľuďom, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, vo väčšej miere hrozí, že systém vzdelávania a odbornej prípravy ukončia bez toho, aby získali vyššie stredné vzdelanie;

F.  keďže EÚ síce môže očakávať stály príliv migrantov, vo svetovom meradle však musí súťažiť o to, aby si pritiahla a udržala talenty a špičkových odborníkov; keďže EÚ musí vzhľadom na demografickú zmenu a rastúcu globálnu konkurenciu riešiť problémy, ktoré by mohli odrádzať od takejto migrácie, ako aj podporovať sociálnu inováciu;

G. keďže kvalifikovaných pracovníkov, ktorí disponujú ľudským a tvorivým potenciálom potrebným na podporu znalostných ekonomík, skôr pritiahnu rozmanité, otvorené a tolerantné spoločnosti, a príťažlivosť EÚ preto závisí aj od možnosti aktívneho prístupu k zamestnaniu, poskytnutia rovnakého prístupu k zamestnaniu, vyhliadok skutočnej integrácie, rovnakého prístupu v rámci zamestnania a vzdelávania a nediskriminácie v týchto oblastiach a od rovnosti a úspešnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave študentov, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckého prostredia, v rámci kultúry otvorenej prisťahovalectvu, ako aj od odstránenia administratívnych prekážok;

H. keďže rodové stereotypy sú hlbšie zakorenené v prisťahovaleckých spoločenstvách a migrantky sú častejšie obeťami rôznych druhov násilia páchaného na ženách, najmä nútených sobášov, zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, tzv. zločinov zo cti, zlého zaobchádzania v rámci blízkych vzťahov, sexuálneho obťažovania na pracovisku a dokonca obchodovania so ženami a sexuálneho zneužívania;

I.   keďže z údajov Gallup World Poll 2011 vyplýva, že potenciálni migranti, ktorí by uprednostnili dočasnú prácu v zahraničí, počtom dvojnásobne prevyšujú tých, ktorí by chcel emigrovať natrvalo;

J.   keďže zamestnanie je rozhodujúcim aspektom úspešnej integrácie a v zásadách integrácie EÚ sa zdôrazňuje, že kvalitné, udržateľné a platené zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť je kľúčovou súčasťou procesu integrácie a má rozhodujúci význam pre zapojenie prisťahovalcov, prínos prisťahovalcov k hostiteľskej spoločnosti a zviditeľnenie tohto prínosu;

K. keďže približne 1,9 až 3,8 mil. prisťahovalcov žije a pracuje v EÚ nelegálne;

L.  keďže od roku 2000 bolo možné na základe prínosu prisťahovalcov vytvoriť približne jednu štvrtinu nových pracovných miest; keďže migranti sa pri vstupe na trh práce čoraz viac rozhodujú pre samostatnú zárobkovú činnosť, čím sú však vo väčšej miere vystavení finančným ťažkostiam; keďže podnikatelia z radov migrantov a podniky vedené príslušníkmi etnických menšín zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe pracovných miest a môžu mať v spoločenstvách vodcovskú funkciu a vytvárať cestu na globálne trhy a tým prispievať k úspešnej integrácii; keďže členské štáty musia týmto skupinám poskytovať viac informácií, aby sa zvýšila ich informovanosť, napr. prostredníctvom vytvorenia internetovej stránky, na ktorej by začínajúci podnikatelia našli všetky potrebné informácie o príslušných možnostiach a výzvach, dotáciách poskytovaných na európskej a národnej úrovni a o organizáciách a orgánoch poskytujúcich pomoc v prípade samostatnej zárobkovej činnosti;

M. keďže študenti prisťahovaleckého pôvodu sú vo vzdelávacom systéme stále znevýhodnení a častejšie odchádzajú zo vzdelávacích inštitúcií bez dokončenia štúdia;

N. keďže byrokracia, neuznávanie kvalifikácií a nedostatok príležitostí na rozvoj zručností vedú k tomu, že nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami a súvisiace „mrhanie mozgami“ sú vo väčšej miere prítomné medzi prisťahovalcami než medzi domácimi občanmi;

O. keďže hospodárska globalizácia sa spája so sociálnou globalizáciou, čo má mimoriadny vplyv na vonkajšiu koordináciu sociálneho zabezpečenia občanov členských štátov EÚ aj štátnych príslušníkov tretích krajín;

P.  keďže politiky zamestnanosti a susedská politika idú ruka v ruke z hľadiska lepšieho uspokojenia dopytu po pracovnej sile na európskych trhoch práce;

Q. keďže jednotlivé členské štáty nebudú môcť uzatvoriť so všetkými tretími krajinami dvojstranné recipročné dohody o sociálnom zabezpečení, pričom takéto snahy by spôsobili roztrieštenie systému a nerovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ; keďže je preto nevyhnutné rokovať na európskej úrovni;

R.  keďže zodpovednosť za integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do trhu práce a za integráciu vo všeobecnosti je na úrovni EÚ rozdelená medzi niekoľko generálnych riaditeľstiev Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

S.   keďže podobne roztrieštený prístup môže existovať na vnútroštátnej úrovni medzi jednotlivými odbormi a úrovňami vlády a jednotlivými agentúrami, zatiaľ čo miestne a regionálne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu z hľadiska plnenia stratégií integrácie na najnižšej úrovni;

T.  keďže nezamestnanosťou, slabo platenými pracovnými miestami a nesúladom medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami sú vo väčšej miere postihnuté ženy migrantky;

U. keďže migrantky sú častejšie zamestnávané v oblastiach, ako je sektor neformálnej starostlivosti, ktoré systémy sociálneho zabezpečenia v niektorých členských štátoch neuznávajú, a keďže po odchode do dôchodku nemajú prístup k dôchodkovému systému, a preto sú v staršom veku vystavené chudobe;

V. keďže významná časť študentov v EÚ pochádzajúcich z tretích krajín nepracuje po skončení svojho štúdia v EÚ;

W. keďže ľudia pochádzajúci z prisťahovaleckého prostredia častejšie dosahujú v školách len slabé výsledky a častejšie dochádza k ich sociálnemu vylúčeniu vrátane problémov súvisiacich s účasťou na trhu práce, rasizmom, xenofóbiou a diskrimináciou, pričom všetky tieto faktory sťažujú ich integráciu do pracovného trhu;

1.  zdôrazňuje, že integrácia do trhu práce a spoločnosti si vyžaduje obojstrannú účasť, na jednej strane najmä pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie, znalosť a rešpektovanie právneho, politického a sociálneho systému, zvykov a zvyklostí, ako aj spoločenských vzťahov v prijímajúcej krajine, a na druhej strane pokiaľ ide o budovanie inkluzívnej spoločnosti, poskytnutie prístupu k trhu práce, inštitúciám, vzdelávaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti, prístupu k tovaru, službám a ubytovaniu a právo na účasť na demokratickom procese; zdôrazňuje preto, že vzdelávacie inštitúcie, náboženské a sociálne organizácie, komunitné združenia a združenia migrantov, športové a kultúrne združenia, ozbrojené sily, sociálni partneri, najmä odbory, podniky a personálne agentúry nesú v tejto súvislosti osobitnú sociálnu zodpovednosť, pričom treba pripomenúť, že jednotliví aktéri majú v rámci procesu integrácie rôznu silu;

2.  domnieva sa, že vzájomný záväzok v súvislosti s integráciou môže získať čo najširšiu podporu spoločnosti iba vtedy, ak sa ho podarí úspešne začleniť do rôznych politík a ak členské štáty túto otázku aktívne a otvorene prerokujú s verejnosťou a ponúknu presvedčivé spôsoby riešenia problémov, ktoré integrácia v súčasnosti predstavuje;

3.  poukazuje na to, že integrácia je nepretržitý dvojstranný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ i hostiteľskej spoločnosti; víta mnoho príkladov osvedčených postupov v oblasti integrácie migrantov, žiadateľov o azyl a osôb s medzinárodnou ochranou v rámci celej EÚ, často prostredníctvom projektov realizovaných miestnymi orgánmi, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v plnení integračných cieľov;

4.  poznamenáva, že integrácia sa najúčinnejšie začína v miestnych komunitách; a preto požaduje podporu EÚ na vytvorenie integračnej siete miestnych a regionálnych orgánov, ktorá bude zahŕňať všetky subjekty občianskej spoločnosti pôsobiace na miestnej úrovni, v súlade so zásadou „zdola nahor“ a prípadne nasledovaním príkladov projektov CLIP(15), ERLAIM(16), ROUTES, City2City a EUROCITIES; zdôrazňuje skutočnosť, že obce a mestá zohrávajú v tomto smere hlavnú úlohu a zasluhujú si osobitnú podporu;

5.  vyzýva členské štáty, aby rázne bojovali proti diskriminácii štátnych príslušníkov tretích krajín a iných občanov EÚ, najmä pokiaľ ide o formálnu a neformálnu diskrimináciu pri hľadaní práce a na pracovisku; domnieva sa, že by sa mali prijať dôrazné opatrenia na boj proti diskriminácii a rasizmu v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a sprievodného rastu nezamestnanosti; zdôrazňuje, že zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zaobchádzať so všetkými zamestnancami rovnako a nerobiť medzi nimi žiadne rozdiely z dôvodu náboženstva, pohlavia, etnickej či štátnej príslušnosti, t. j. presadzovať základné práva, pričom nediskriminácia a rovnaké príležitosti sú kľúčovou súčasťou integračného procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že úroveň odmeňovania a práva na základe kolektívnych zmlúv sa v hostiteľskej krajine budú dodržiavať aj v prípade migrantov; vyzýva členské štáty, aby monitorovali dodržiavanie tohto súladu v praxi s cieľom zabrániť mzdovému a sociálnemu dumpingu, prijali spoločné usmernenia o boji proti diskriminácii súvisiacej s prácou a opatrenia zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu, ktorý môže mať legislatívny systém na životy migrantov, a podporovali aktivačné politiky, ktoré môžu viesť k rýchlejšiemu rastu a zníženiu nerovností a príjmových rozdielov;

6.  vyzýva členské štáty, aby lepšie prepájali migračné politiky týkajúce sa pracovnej sily s cieľom riešiť nedostatok pracovnej sily a oživiť domácu výrobu;

7.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom predvstupovej pomoci a užšieho monitorovania dosiahnutého úspechu ďalej posilňovala úsilie krajín zapojených do procesu rozširovania zlepšiť sociálne a hospodárske začlenenie Rómov, pričom ešte väčšia pozornosť by sa mala venovať situácii rómskych žien a dievčat;

8.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby integračné politiky a opatrenia členských štátov boli diferencovanejšie, primeranejšie a kvalitnejšie, pričom je najmä nevyhnutné rozlišovať medzi potrebami, napríklad, pracovníkov s vysokou kvalifikáciou a nízkou kvalifikáciou, občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, migrantov s pracovnou ponukou a bez pracovnej ponuky, s jazykovými znalosťami alebo rodinnými väzbami v hostiteľskej krajine a bez jazykových znalostí a rodinných väzieb, aby sa tak mohli naplniť potreby všetkých migrantov; pripomína, že účasť závisí od toho, či sú tieto opatrenia dostupné a dosiahnuteľné, ako aj od práva na sprievod najbližších rodinných členov a od práva pracovať pre stáleho partnera;

9.  pripomína, že približne polovicu migrantov v EÚ predstavujú ženy a že nezávislé právne postavenie migranta pre ženy a právo pracovať pre manžela či manželku sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie účinnej integrácie;

10. požaduje, aby sa na miestnej, národnej a európskej úrovni prijal holistický prístup porovnateľný s uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti; požaduje, aby sa zaviedla zásada uplatňovania integračného hľadiska, pričom otázky týkajúce sa integrácie treba zohľadňovať vo všetkých politických, legislatívnych a finančných opatreniach, a na tento účel vyzýva členské štáty, aby od národných kontaktných miest pre integráciu (NCPI) požadovali poskytovanie informácií o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti; vyzýva okrem toho Komisiu, aby zriadila medziútvarovú skupinu pre integráciu, ktorá sa bude zaoberať otázkami integrácie, (pracovnej) migrácie a integrácie do trhu práce a bude zahŕňať všetky príslušné generálne riaditeľstvá, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ako aj príslušné zainteresované strany;

11. víta vytvorenie Európskeho fóra pre integráciu, ktoré občianskej spoločnosti poskytuje platformu na diskusiu o problémoch a prioritách týkajúcich sa otázok integrácie migrantov; uvítal by silnejšie prepojenie medzi fórom a prebiehajúcim politickým a legislatívnym procesom na úrovni EÚ;

12. domnieva sa, že úspešná integrácia zahŕňa aj účasť na procesoch politického rozhodovania a že treba podporovať predovšetkým účasť migrantov na živote spoločnosti; podporuje preto rozšírenie možností pre ľudí z prostredia migrantov, pokiaľ ide o účasť na živote spoločnosti a politické spolurozhodovanie, ako aj podnecovanie týchto ľudí, aby uvedené príležitosti využívali;

13. pripomína význam hlasovacích práv migrantov, najmä na miestnej úrovni, ako dôležitého nástroja pre integráciu a aktívne občianstvo; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným politickým zastúpením menšín na všetkých úrovniach verejnej správy, a to aj na úrovni členských štátov a v Európskom parlamente;

14. zdôrazňuje, že je dôležité uznať, že silná kultúrna identita by nemala znižovať silu národnej identity a že národná identita musí byť dostatočne otvorená a pružná, aby dokázala prijať a začleniť osobitosti vyplývajúce z rozdielneho kultúrneho pôvodu a pozadia občanov, ktoré tvoria pluralitný štát, a aby im dala priestor;

15. zdôrazňuje, že aj krajiny pôvodu majú zodpovednosť za uľahčenie integrácie do pracovného trhu prostredníctvom ponuky finančne dostupných jazykových a ďalších prípravných kurzov, poskytovania informácií, monitorovania personálnych agentúr v záujme zabezpečenia ich zodpovedného správania a zachovania kontaktov s ich členmi žijúcimi v diaspóre a/alebo pôsobiacich v službách veľvyslanectiev v hostiteľských krajinách; nabáda preto krajiny pôvodu, aby v tomto ohľade ďalej rozvíjali príslušné programy;

16. požaduje, aby sa v rámci jazykových a integračných programov v hostiteľských krajinách vyučovala história, kultúra, hodnoty a zásady európskej demokracie, právneho štátu a európskej pamäti, a to bez ohľadu na kultúrne pozadie, zručnosti alebo oblasť odborných znalostí prisťahovalca, pričom treba vyzdvihnúť práva a ďalšie zásady obsiahnuté v Charte základných práv, ako aj boj proti zakoreneným rodovým stereotypom;

17. upozorňuje na čoraz dôležitejšiu úlohu, ktorú v rámci integrácie zohrávajú ženy migrantky, ktoré nielenže predstavujú veľký potenciál pre trh práce a často zohrávajú významnú úlohu pri vzdelávaní detí a odovzdávaní noriem a hodnôt, ale aj preto, že práve ich postihuje diskriminácia a násilie najčastejšie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zásadnú konsolidáciu právneho a sociálneho postavenia žien s cieľom zabrániť diskriminácii v rámci celého radu oblastí politiky a využiť potenciálny prínos žien k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju;

18. vyzýva členské štáty, aby vytvorili programy v oblasti vzdelávania a komunikácie s cieľom informovať migrantky o ich právach a povinnostiach a aby pre ženy zriadili poradenské služby vo viacerých jazykoch;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sieťami a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa migrantiek, s cieľom vytvoriť politiky zohľadňujúce rodovú otázku a zohľadniť koncepciu rodovej rovnosti, aby sa tak ochránili ľudské práva migrantiek a zabezpečili rovnaké príležitosti v oblasti zamestnanosti a prístupu na trh práce pri súčasnom zaručení rovnakých práv, a bojovať proti obchodovaniu so ženami a ich sexuálnemu zneužívaniu a predchádzať týmto javom;

20. zdôrazňuje, že nedostatok kvalifikovaných pracovných síl by sa mal zároveň riešiť cieleným vzdelávaním a odbornou prípravou v členských štátoch, a to aj v rámci podnikov; navrhuje na tento účel rozšírenie medzinárodného rozmeru programu v oblasti celoživotného vzdelávania a mobility; zdôrazňuje ďalej, že problém slabých výsledkov a vysokej miery predčasného ukončenia školskej dochádzky u detí migrujúcich pracovníkov by sa mal riešiť tak, že sa zabezpečia práva maloletých na vzdelanie, primerané opatrenia vrátane finančných opatrení, študijné granty, ďalšie možnosti vzdelávania a poskytovanie informácií o systémoch vzdelávania členských štátov a o príslušných právach a povinnostiach v čo najväčšom počte jazykov; pripomína úspech duálneho systému vzdelávania, resp. duálneho systému odbornej prípravy v niektorých členských štátoch pri poskytovaní pomoci migrantom, pokiaľ ide o ich vstup na trh práce a zníženie miery nezamestnanosti mladých; považuje za nevyhnutné, aby pedagogickí pracovníci dostali odbornú prípravu zameranú na zvládanie rozmanitosti a aby sa zvážili možnosti prijímania migrantov na miesta vo verejnom sektore, najmä učiteľské pozície; nabáda členské štáty, aby podporovali podnikateľov z etnických skupín, a uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri integrácii a tvorbe pracovných miest, a ich vedúcu úlohu v rámci spoločenstiev;

21. vyzýva členské štáty, aby informovali zahraničných študentov o pracovných príležitostiach po ukončení štúdia a uľahčili im prístup k svojim trhom práce, keďže osoby, ktoré žili a ukončili štúdium v danej krajine a zvládli jej jazyk, už možno považovať za integrované; poukazuje okrem toho na skutočnosť, že pre EÚ je aj z hospodárskeho hľadiska nevýhodné nevyužiť investície vložené do absolventov vysokých škôl, keď si v EÚ nemôžu nájsť zamestnanie; vyzýva preto členské štáty, aby lepšie posúdili dopyt po pracovnej sile a v súťaži o získanie pracovných miest vytvorili spravodlivé príležitosti pre migrujúcich pracovníkov, ktorí ukončili štúdium v niektorom z členských štátov EÚ;

22. pripomína, že osoby hľadajúce zamestnanie na európskych trhoch práce prichádzajú najmä zo susedných krajín EÚ a že sú pre tieto trhy práce skutočným prínosom, pričom podobnosti v oblasti vzdelávacích programov, historického pozadia a jazykov sú pre migrantov podstatnou výhodou;

23. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvoriť a zaviesť spoločný európsky systém pre vstup založený na stanovených kritériách, a to vychádzajúc z transparentných kritérií a v súlade so európskym kvalifikačným rámcom pre zhromažďovanie a prenos kreditov, na ktorom sa môžu členské štáty dobrovoľne zúčastniť; konštatuje, že by malo byť možné prispôsobiť takýto systém podmienkam trhu práce s cieľom uľahčiť prilákanie naliehavo potrebných odborníkov;

24. zdôrazňuje, že na kvalifikovaných pracovníkov prichádzajúcich z krajín EÚ i tretích krajín sa musí uplatňovať zásada rovnakej odmeny a rovnakých pracovných podmienok za rovnakú prácu na tom istom pracovisku;

25. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s navrhovaným systémom vstupu zvážila vytvorenie medzinárodnej platformy v rámci siete EURES pre štandardizované profily pracovných miest a zručností, a to so zreteľom na európsky kvalifikačný rámec pre zhromažďovanie a prenos kreditov s cieľom uľahčiť nábor migrantov uchádzajúcich sa o zamestnanie a porovnanie ich spôsobilostí, zručností a kvalifikácií;

26. zdôrazňuje, že výsledkom účasti členského štátu na systéme vstupu založenom na európskom kvalifikačnom rámci pre zhromažďovanie a prenos kreditov bude zvýšenie jeho príťažlivosti pre kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, pre ktorých by to znamenalo zjednodušenie;

27. zdôrazňuje význam migrácie kvalifikovaných pracovníkov zameranej na potreby, ktorú by mali sprevádzať integračné opatrenia, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so svojimi regiónmi a mestami zaviedli spoločný systém koordinácie na európskej úrovni s cieľom určiť dopyt po pracovnej sile a účinnejšie riadiť pracovnú migráciu; víta preto návrh Komisie zriadiť európsku platformu pre dialóg o riadení pracovnej migrácie, ako aj pravidelné a systematické hodnotenie dlhodobej ponuky a dopytu na pracovných trhoch EÚ do roku 2020 rozčlenené podľa jednotlivých sektorov, povolaní, úrovní kvalifikácie a členských štátov; zdôrazňuje, že v tomto pláne by sa mal jasne identifikovať aj nedostatok pracovných síl v EÚ z krátkodobého a strednodobého hľadiska;

28. odporúča, aby uvedený systém obsahoval aspoň zoznam povolaní, ktoré sa vyznačujú nedostatkom pracovných síl, a analýzu dopytu na základe údajov zamestnávateľov;

29. vyzýva členské štáty so zreteľom na preferenčnú klauzulu Spoločenstva, aby napriek i kvôli stálemu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov podporovali vnútornú mobilitu v rámci EÚ a teda uľahčovali podmienky náboru, samotný nábor a integráciu občanov EÚ z ostatných členských štátov; vyzýva členské štáty, aby vytvorili prostriedky a nástroje na nápravu nedostatku na pracovnom trhu prostredníctvom mobility vnútri EÚ a investovali do služieb opätovnej integráciu migrantov EÚ, ktorí neboli úspešní pri hľadaní práce a preto sa vrátili do svojej krajiny;

30. zdôrazňuje, že nie je vhodné využívať otázku pracovnej migrácie na zastrašovanie verejnosti; konštatuje, že vopred vytvorené predstavy založené na predsudkoch a nenávisti ohrozujú solidaritu, ktorá tvorí základ spoločnosti, a že populistické využívanie tejto témy by sa preto malo dôrazne odmietnuť;

31. pripomína dôležitú úlohu masmédií vo formovaní verejnej mienky o prisťahovalectve a integrácii a žiada, aby zodpovedná žurnalistika podporovala vzájomné rešpektovanie a chápanie podobností a rozdielov tých druhých;

32. domnieva sa, že migranti, utečenci a žiadatelia o azyl by mali mať ľahší prístup na trh práce bez toho, aby narážali na prekážky pri získavaní tohto prístupu, a že by mali mať možnosť počítať s rýchlejším a nenákladným posúdením a prípadne uznaním a potvrdením svojho vzdelania, kvalifikácie a zručností získaných v rámci formálneho, neformálneho alebo informálneho vzdelávania; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na to, ako by sa mohol zriadiť mechanizmus uznávania odborných kvalifikácií a diplomov štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane účinného posúdenia zručností v prípade chýbajúcich dokumentov; pripomína, že na tento účel je dôležité podporovať transparentnosť, pokiaľ ide o odborné znalosti, kvalifikáciu a zručnosti v partnerských krajinách;

33. konštatuje, že prisťahovalectvo orientované na pracovný trh môže mať pozitívny vplyv na systémy sociálneho zabezpečenia v hostiteľskom členskom štáte a vďaka kultúrnej rozmanitosti (jazykové znalosti, skúsenosti zo zahraničia, mobilita atď.) zaručovať kvalifikovanú pracovnú silu a posilňovať konkurenčnú výhodu;

34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami a kládli väčší dôraz na boj proti detskej práci, aby sa tak namiesto toho vytvorili dôstojné pracovné miesta pre dospelých a zabezpečilo sa primerané vzdelávanie detí;

35. presadzuje vykonávanie slobody združovania odborov a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky s cieľom posilniť, zlepšiť a obhajovať dôstojné pracovné podmienky;

36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr spojili politiku týkajúcu sa utečencov, trhu práce a vzdelávania a aby žiadateľom o azyl zabezpečili prístup k trhu práce a k vzdelávaniu;

37. požaduje, aby boli migranti čo najrýchlejšie pripravení na domáci trh práce; poukazuje v tejto súvislosti na najlepšie postupy v oblasti integrácie do trhu práce, napr. mentorstvo migrantov, usmerňovanie integrácie, program migranti pre migrantov a kurzy odborného jazyka, ako aj poskytovanie pomoci a podpory pre deti migrantov v školopovinnom veku a podporu začínajúcich podnikov kvalifikovaných migrantov;

38. zdôrazňuje, že osvojenie si jazyka hostiteľskej krajiny je základom úspechu na európskom pracovnom trhu orientovanom na služby; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné možnosti na učenie jazykov, tak aby jazykové bariéry na pracovisku už neboli prekážkou, a víta vlastné iniciatívy podnikov v tejto oblasti;

39. v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby migrantom poskytovali lepšie informácie o možnostiach a výzvach, o európskych a národných dotáciách a o organizáciách a orgánoch poskytujúcich pomoc v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti;

40. podporuje Komisiu v jej pláne vyhlásiť rok 2015 za európsky rok integrácie, naliehavo ju však vyzýva, aby pozornosť venovala najmä integrácii prostredníctvom práce; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že uvedený rok integrácie bude zahŕňať konkrétne legislatívne texty a ukazovatele pre členské štáty;

41. odporúča, aby si členské štáty v rámci podpory rozmanitosti na pracovisku vymieňali a rozvíjali najlepšie postupy, napr. v oblasti poradenstva, podpory v počiatočnej fáze, programov začleňovania, podporovanej práce, konkrétne zameraných skupín, plánov diverzifikácie, individuálnej starostlivosti, odborného vzdelávania zameraného na jazyky a zručnosti a antidiskriminačných kampaní;

42. poznamenáva, že mnohé členské štáty vyvíjajú v oblasti integrácie migrantov nedostatočné snahy a že preto sa od príslušných orgánov stále požaduje cielené úsilie; domnieva sa, že príčinou je aj chybný prístup, v rámci ktorého sú migranti zobrazovaní predovšetkým ako bezpečnostné riziko, a že sa nedostatočne vnímajú pozitívne príležitosti; domnieva sa, že v mnohých prípadoch sa preto kvalifikácia získaná v domovskej krajine neuznáva tak, ako by sa mala;

43. uznáva, že potenciál cirkulujúcej (pracovnej) migrácie môže podnietiť situáciu, ktorá bude prospešná pre všetky tri strany, teda migrantov, hostiteľskú aj domácu krajinu, a vyzýva členské štáty, aby umožnili a uľahčili túto formu imigrácie a emigrácie;

44. zdôrazňuje, že v rámci cirkulujúcej migrácie je dôležité sústrediť sa na jednotlivca a zabezpečiť, aby získané znalosti a zručnosti mohli jednotlivci po svojom návrate využiť;

45. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami v oblasti cirkulujúcej migrácie a aby ju začlenili do svojich rokovaní a zmlúv, najmä v rámci globálneho prístupu k migrácii a mobilite a s tým súvisiacich dialógov o migrácii a mobilite a partnerstiev v oblasti mobility;

46. akceptuje ako alternatívny rámec uzatvorenie dohody medzi EÚ a tretími krajinami o spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility v prípade, že jedna zo strán nie je pripravená prevziať celý súbor záväzkov obsiahnutých v partnerstve pre mobilitu, pričom zdôrazňuje, že by malo ísť iba o prechodnú fázu;

47. v tejto súvislosti osobitne víta plány na zavedenie stredísk na poskytovanie zdrojov v oblasti migrácie a mobility v partnerských krajinách partnerstva pre mobilitu a spoločných programov, a zároveň naliehavo vyzýva, aby sa myšlienka týchto centier ponúkla aj tretím krajinám;

48. požaduje opatrenia na podporu inteligentných stratégií cirkulujúcej migrácie, pri ktorých sa využijú nevyhnutné prostriedky a právne záruky a predpoklady, s cieľom vytvoriť bezpečné pracovné miesta a zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu;

49. konštatuje, že úspešná spolupráca tohto druhu si vyžaduje dlhodobé záväzky, ktoré môže EÚ prijímať mimoriadne vďaka svojim finančným nástrojom, napr. podporovaním programov pre návrat a integráciu s prvkami cirkulujúcej migrácie;

50. zdôrazňuje, že programy cirkulujúcej migrácie sa musia stať pružnejšie a že sa musí zohľadňovať článok 8 EDĽP a smernice 2003/109/ES a 2003/86/ES;

51. zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je pred príchodom do hostiteľskej krajiny užitočná odborná príprava zameraná na zvládnutie jazyka a nadobudnutie zručností, ako aj príprava na návrat, a pripomína možnosť zriadiť kancelárie pre prípravu na odchod (tzv. pre-departure desks) v domovskej aj hostiteľskej krajine;

52. vyzýva Komisiu vzhľadom na to, že politiky v oblasti migrácie a trhu práce by mali ísť ruka v ruke, aby v tejto súvislosti posilnila spojenie medzi dopytom po pracovnej sile, cirkulujúcou migráciou, rozvojovou, susedskou a zahraničnou politikou a považovala toto spojenie za prioritu; víta finančnú podporu, ktorú EÚ doposiaľ poskytovala na riadenie migrácie v tretích krajinách, napr. Migration EU expertise II (MIEUX II), a žiada, aby sa pri financovaní európskych projektov čo najlepšie vytvárali synergie medzi Európskym sociálnym fondom a Fondom pre migráciu;

53. víta existujúce nástroje EÚ na formulovanie integračných politík, napr. sieť národných kontaktných miest pre integráciu, európsku internetovú stránku o integrácii, Európsku príručku integrácie, Európsky fond pre integráciu, Fond pre azyl a migráciu, portál EÚ o prisťahovalectve a európske moduly pre integráciu;

54. pripomína dokument EÚ Spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty v súčasnosti v plnej miere nevyužívajú Európsky fond pre integráciu, a pripomína, že cieľom tohto fondu je podpora opatrení členských štátov na vykonávanie uvedených zásad;

55. zdôrazňuje potrebu určiť a vzájomne si vymieňať najlepšie postupy a podporovať túto výmenu medzi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ so zameraním na najlepšie prisťahovalecké politiky z hľadiska rodovej rovnosti;

56 zdôrazňuje potrebu optimálneho využitia Európskeho roka občanov 2013 s cieľom zamerať sa na voľnú mobilitu a plné zapojenie migrantiek do európskej spoločnosti.

57. vyzýva členské štáty, aby viedli kampane zamerané na migrantov s cieľom bojovať proti zakoreneným rodovým stereotypom v daných spoločenstvách, aby sa zlepšila integrácia a účasť migrantiek v spoločnosti, v oblasti hospodárstva, vzdelávania a na trhu práce a aby sa bojovalo proti násiliu z dôvodu rodovej príslušnosti;

58. poukazuje na skutočnosť, že mnohí potenciálni migranti musia vo svojej domovskej krajine čeliť dlhým čakacím lehotám na konzulárnych úradoch členských štátov, a preto je rýchle, spoľahlivé a plynulé sprostredkovanie tzv. cirkulujúceho pracovného miesta veľmi ťažké; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa intenzívnejšie zaoberali možnosťou vytvoriť spoločný európsky konzulárny úrad v delegáciách EÚ a veľvyslanectvách členských štátov;

59. podporuje odbornú prípravu personálu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, najmä pracovníkov delegácií EÚ, v oblasti globálneho prístupu k migrácii s cieľom zabezpečiť účinné začleňovanie tém prisťahovaleckej politiky EÚ do jej vonkajších činností;

60. dôrazne nabáda ESVČ, aby sa snažila zohrávať aktívnejšiu koordinačnú úlohu v rámci vonkajšieho rozmeru migračnej politiky;

61. vyzýva členské štáty vzhľadom na zásadu subsidiarity, aby osobám bez dokladov, ktoré si zamestnaním môžu zabezpečiť živobytie, umožnili legalizáciu a aby urýchlene a odborne vybavovali žiadosti o obnovenie rozhodnutí o postavení týchto osôb a súvisiace dokumenty, čo nelegálnym migrantom umožní zúčastňovať sa v plnej miere na sociálnom, politickom a hospodárskom dianí v danom členskom štáte; pripomína dôležitosť systému riadenia inteligentných hraníc zo strany EÚ, ako aj možnosť monitorovať hranice pomocou biometrických identifikačných znakov;

62. domnieva sa, že vstup a pobyt sa musí riadiť jasnými, spravodlivými a nediskriminačnými pravidlami, ktoré musia byť v súlade s normami právneho štátu na národnej úrovni i na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že kritériá vstupu musia byť ľahko zrozumiteľné a dlhodobo platné; poznamenáva, že oprávnenie na dlhodobý pobyt v blízkej budúcnosti má v súvislosti s integráciou zásadný význam; zdôrazňuje, že jazykové znalosti sú dôležité a mali by sa podnecovať a podporovať, ale nemali by sa používať ako kritérium výberu alebo znevýhodnenia;

63. poznamenáva v súvislosti so smernicami 2008/115/ES a 2009/52/ES, že nelegálnu pracovnú migráciu možno zmierniť nielen prostredníctvom účinnej kontroly, ale aj účinnejším sprístupnením príležitostí na legálne prisťahovalectvo;

64. vyjadruje poľutovanie nad zúfalou situáciu migrantov bez dokladov a neúspešných žiadateľov o azyl v EÚ, z ktorých sú mnohí bez prostriedkov, a žiada, aby sa našli riešenia pri úplnom rešpektovaní základných práv dotknutých osôb; konštatuje, že migranti bez dokladov majú len veľmi málo vyhliadok na integráciu a že otvorenie cesty k legalizácii by vyhliadky na integráciu zlepšilo;

65. vyjadruje poľutovanie nad zmenami v „práve na štátnu príslušnosť pri narodení“ v právnych predpisoch niektorých členských štátov, čo v EÚ zvyšuje počet ľudí bez štátnej príslušnosti;

66. zdôrazňuje, že legálne i nelegálne prisťahovalectvo sú bežné javy a že je nutný spoločný právny rámec pre oblasť migračných politík s cieľom chrániť migrantov a potenciálne obete, najmä ženy a deti, ktoré sú zraniteľné vzhľadom na rôzne formy organizovanej trestnej činnosti v oblasti migrácie a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje tiež, že nelegálnu migráciu možno obmedziť prostredníctvom spoločného právneho rámca;

67. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé migrantky sú vo svojich krajinách pôvodu zavádzané sľubmi o pracovných zmluvách v rozvinutých krajinách a že niektoré z nich sa dokonca stávajú obeťami únosov na účely sexuálneho zneužívania mafiánskymi organizáciami a sieťami obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti takýmto nezákonným a neľudským praktikám;

68. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý by prisťahovalkyniam zaručil právo na vlastníctvo vlastného pasu a povolenie na pobyt a ktorý by umožnil vyvodiť trestnú zodpovednosť voči osobe, ktorá takéto dokumenty odcudzí;

69. zdôrazňuje, že migrantky sú väčšinou zamestnané v odvetví domácich služieb a osobnej starostlivosti bez ohľadu na ich vzdelanie a pracovné skúsenosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prevažná väčšina migrantiek pracuje bez pracovnej zmluvy za veľmi nízku mzdu a bez akýchkoľvek sociálnych práv;

70. víta Dohovor MOP č. 189 o domácich pracovníkoch, ktorý nadobudne platnosť v roku 2013, a vyzýva všetky členské štáty na jeho skorú ratifikáciu;

71. víta existujúce rozhodnutia EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia s Alžírskom, Marokom, Tuniskom, Chorvátskom, bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Izraelom, Čiernou Horou, San Marínom, Albánskom a Tureckom; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na riešenie otázky koordinácie sociálneho zabezpečenia štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä pokiaľ ide o ochranu práv pri odchode z EÚ alebo opätovnom príchode do EÚ, a doplnila migračnú politiku EÚ primeranými opatreniami týkajúcimi sa získaných práv sociálneho zabezpečenia migrantov;

72. víta v tejto súvislosti iberoamerický dohovor o sociálnom zabezpečení a navrhuje, aby sa pristúpenie k tomuto dohovoru ako platforme európskej koordinácie umožnilo popri Portugalsku a Španielsku aj ďalším členským štátom; zdôrazňuje, že dvojstranné dohody medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami síce môžu stanoviť lepšiu sociálnu ochranu, ale štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa pohybujú medzi štátmi EÚ, sťažujú informovanosť o právach sociálneho zabezpečenia; víta preto návrh Komisie na zriadenie mechanizmu EÚ na výmenu osvedčených postupov a informácií o koordinácii sociálneho zabezpečenia a navrhuje, aby Komisia zbierala existujúce bilaterálne národné dohody, spracúvala ich a transparentným spôsobom uverejňovala; vyzýva Komisiu, aby členským štátom vstupujúcim do dvojstranných dohôd poskytovala poradenstvo s cieľom zabezpečiť, aby uplatňovanie v celej EÚ bolo jednotnejšie, pričom treba rešpektovať koordináciu sociálneho zabezpečenia EÚ aj dohovory MOP o sociálnom zabezpečení;

73. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili faktický rozsah dohôd EÚ o pridružení s tretími krajinami a širšími regiónmi, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie; žiada preto, aby sa vonkajší rozmer koordinácie sociálneho zabezpečenia EÚ zahrnul ako dôležitý prvok do vonkajších vzťahov EÚ a rokovaní s tretími krajinami;

74. poukazuje na skutočnosť, že vďaka prijatiu nariadenia (EÚ) č. 1231/2010 sa síce rozšírili práva stanovené v nariadení (ES) č. 883/2004 aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, týchto práv sa však možno domáhať len pri cezhraničnej činnosti v rámci EÚ, v dôsledku čoho je vylúčený veľký počet štátnych príslušníkov tretích krajín; očakáva, že opatrenia súvisiace s prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ktoré sú už zahrnuté do právnych predpisov EÚ, napr. do smernice o jednotnom povolení, budú vykonané v plnom rozsahu;

75. v tejto súvislosti víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti pravidiel o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktoré sú uvedené v smernici 2009/50/ES (smernica o modrej karte), a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie smernice a jej vplyv na pracovný trh;

76. zdôrazňuje, že je nevyhnutné chrániť práva občanov EÚ aj mimo EÚ a v prípadoch, keď pracujú alebo pracovali v tretích krajinách;

77. požaduje preto, aby sa prijal jednotný a recipročný prístup EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia voči tretím krajinám, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín, a to bez toho, aby boli dotknuté práva štátnych príslušníkov tretích krajín odvodené z dohôd o pridružení a vypracované Európskym súdnym dvorom;

78. navrhuje, aby sa v tejto súvislosti zvážil aj fakultatívny, dobrovoľný a nadradený 28. režim pre prisťahovalcov a občanov EÚ v iných štátoch EÚ;

79. víta vytvorenie európskeho preukazu zdravotného poistenia a naliehavo vyzýva, aby sa jeho používanie ďalej rozšírilo a zjednodušilo;

80. zdôrazňuje, že príťažlivosť európskeho trhu práce závisí aj od toho, či sú dôchodkové a sociálne práva prenosné a zostávajú uplatniteľné aj pri prípadnom návrate;

81. víta prijatie smernice o jednotnom povolení, ktorá umožňuje prenos dôchodkov štátnych príslušníkov tretích krajín a ich pozostalých v súlade s nariadením (ES) č. 883/2204; vyzýva súčasné a budúce predsedníctva EÚ, aby spolu s Komisiou obnovili rokovania o návrhu smernice o prenosnosti doplnkových dôchodkových práv;

82. zdôrazňuje, že EÚ zohráva priekopnícku úlohu pri vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia a môže stanovovať globálne normy;

83. upozorňuje na potrebu vývoja príslušných informačných systémov pre migrantov vrátane prístupu k príslušným programom a službám, ktoré by potenciálnym migrantom umožnili náležite posúdiť náklady a prínosy migrácie a pomohli by im pri rozhodovaní sa o migrácii; navrhuje, aby sa prisťahovalcom ihneď po príchode poskytovali informácie o ich právnom postavení, pokiaľ ide o návrat; žiada, aby sa na tento účel používal systém MISSOC (spoločný informačný systém o sociálnej ochrane);

84. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali európske a vnútroštátne informačné kampane zamerané na zvýšenie účasti migrantiek na demokratickom živote a aby zriadili a podporovali výmenné platformy pre migrantky;

85. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a národným parlamentom.

(1)

CESE 638/2012 – SOC/449.

(2)

Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12.

(3)

Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

(4)

Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.

(6)

Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17.

(7)

Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

(8)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0019.

(9)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0318.

(10)

Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.

(11)

Ú. v. ES L 302, 2.12.2000, s. 16.

(12)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(13)

Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

(14)

Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1.

(15)

Európska sieť miest pre miestne politiky v oblasti integrácie migrantov.

(16)

Európske regionálne a miestne orgány pre integráciu migrantov.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia sa nachádza v rámci politiky trhu práce v prelomovom období. Od roku 2012 začína počet obyvateľov v aktívnom veku po prvýkrát v časoch mieru v 20. a 21. storočí klesať. Bez príchodu väčšieho počtu prisťahovalcov klesne tento počet v nasledujúcom desaťročí o ďalších 14 mil. osôb.

Táto skutočnosť má nielen dlhodobý negatívny vplyv na rovnováhu európskych dôchodkových systémov, ale spôsobuje aj strednodobý a krátkodobý nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Ten je aj napriek tomu, že miera nezamestnanosti v EÚ dosahuje približne 10 % (23,8 mil. osôb), už teraz zrejmý a v nasledujúcich rokoch sa bude ešte zväčšovať. Napríklad v roku 2015 bude v Európe neobsadených 380 000 až 700 000 pracovných miest v oblasti IT.

Významným spôsobom môže k riešeniu tohto dvojitého problému – poklesu počtu zárobkovo činných obyvateľov a nedostatku kvalifikovaných pracovníkov – prispieť prisťahovalectvo kvalifikovaných pracovníkov. Európski občania to už pochopili a podľa prieskumu Eurobarometer 70 % z nich považuje prisťahovalcov za nevyhnutných pre európske hospodárstvo.

V každom prípade je takisto zrejmé, že prisťahovalectvo bez stratégie spôsobí problémy a ohrozí konkurencieschopnosť EÚ. Európska únia sa musí presadiť v globálnej súťaži o najvzdelanejších odborníkov. Cieľom členských štátov nemá byť kvantitatívna, ale kvalitatívna prisťahovalecká politika. Už dnes je zrejmé, že prílev vysokokvalifikovaných pracovníkov bude výzvou. Integrácia ostatných občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín prisťahovaleckého pôvodu sa stáva sociálnou otázkou súčasnosti.

A práve to dnes predstavuje problém. Členské štáty ponechali prisťahovalectvo príliš dlho bez jasnej koncepcie. Táto situácia bola neuspokojivá pre hostiteľskú krajinu, najmä však pre samotných prisťahovalcov. V súčasnosti sa nezamestnanosť, nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami na trhu práce, práca za nízku mzdu alebo predčasné ukončenie školskej dochádzky týkajú podstatne viac prisťahovalcov ako domácich obyvateľov. Napríklad miera zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín vo veku od 20 do 64 rokov je v európskom priemere o 10 % nižšia ako miera zamestnanosti domáceho obyvateľstva.

Prínos prisťahovalcov pre našu spoločnosť pritom ani nie je možné dostatočne oceniť. Od roku 2000 prispeli prisťahovalci k vytvoreniu približne jednej štvrtiny nových pracovných miest. V roku 2011 žilo v 27 členských štátoch EÚ 48,9 mil. osôb, ktoré sa narodili v zahraničí (9,7 % celkového počtu obyvateľov EÚ).

Preto je nevyhnutné, aby sa s vyrovnaním zameškanej integrácie zároveň uskutočňovalo riadené prisťahovalectvo. Oboje môže byť úspešné len vtedy, ak sa Európa stane kontinentom s kultúrou otvorenou prisťahovalectvu. Sociálne vylúčenie, rasizmus a diskriminácia nemajú na takom kontinente miesto.

Takisto musí byť zrejmé, že zamestnanosť je rozhodujúcim aspektom úspešnej integrácie.

Spravodajkyňa preto vyjadruje želanie, aby integračná politika členských štátov bola diferencovanejšia, primeranejšia a kvalitnejšia. Pritom je dôležité najmä rozlišovanie cieľových skupín. V súvislosti s otázkami integrácie je nevyhnutné na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni prijať komplexný prístup a tieto otázky zohľadniť vo všetkých politických, legislatívnych a finančných nástrojoch (zásada uplatňovania integračného hľadiska).

Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby existujúce opatrenia Komisie boli spojené a viac navzájom súviseli. Prvým krokom by bolo vytvorenie medziútvarovej pracovnej skupiny pre integráciu, ktorá sa bude zaoberať otázkami integrácie, (pracovnej) migrácie a integrácie do trhu práce a ktorá bude zahŕňať všetky generálne riaditeľstvá, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami, a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

Okrem toho je nevyhnutné vytvoriť integračnú sieť miestnych a regionálnych územných správnych orgánov, ktorá na základe prístupu zdola nahor združí všetkých sociálnych aktérov na miestnej úrovni na podporu integrácie.

Spravodajkyňa v záujme podpory migrácie zameranej na potreby požaduje, aby Komisia a členské štáty spolu so svojimi regiónmi a mestami zaviedli spoločný európsky systém na určenie dopytu po pracovnej sile s cieľom podporiť a lepšie riadiť pracovnú migráciu.

Komisia by mala zaviesť dobrovoľný európsky bodový systém zameraný na kritériá. Členské štáty, pokiaľ nemajú vlastný bodový systém, by sa mohli zapojiť do európskeho systému a tak rozšíriť svoju vlastnú prisťahovaleckú politiku o tento nástroj a zlepšiť ju. Je potrebné, aby bol uvedený systém schopný prispôsobiť sa podmienkam trhu práce s cieľom uľahčiť prílev naliehavo potrebných kvalifikovaných pracovníkov.

Je nevyhnutné, aby migranti mali rovnaký prístup na trh práce a aby mohli počítať s rýchlejším a nenákladným uznaním a overením svojich diplomov, kvalifikácie a zručností.

Okrem toho je potrebné, aby Komisia vytvorila medzinárodný rámec zručností so štandardizovanými profilmi pracovných miest a zručností s cieľom uľahčiť nábor a porovnanie migrantov, ktorí si hľadajú zamestnanie.

Cirkulujúca migrácia navyše predstavuje ďalší model, ktorý má v budúcnosti veľký potenciál. Jej výsledkom môže a mala by byť situácia výhodná pre všetky tri strany, teda pre migrantov, hostiteľskú aj domácu krajinu.

Preto je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty posilnili spoluprácu s tretími krajinami v oblasti cirkulujúcej migrácie a aby ju začlenili do svojich rokovaní a dohôd. Opäť je nevyhnutné uvažovať komplexne a vytvoriť prepojenie medzi dopytom po pracovnej sile, cirkulujúcou migráciou, rozvojovou politikou a zahraničnou politikou. Výsledkom musí byť inteligentná stratégia cirkulujúcej migrácie, v rámci ktorej sa stanovia nevyhnutné prostriedky a právne záruky a predpoklady, s cieľom vytvoriť bezpečnejšie pracovné miesta a zabrániť nezákonnému prisťahovalectvu.

Komplexný prístup by sa mal vzťahovať najmä na odbornú prípravu zameranú na zvládnutie jazyka a nadobudnutie zručností pred príchodom do hostiteľskej krajiny, ako aj na prípravu na návrat. Užitočným opatrením je preto vytvorenie kancelárií pre prípravu na odchod (tzv. pre-departure desks) v domácej a hostiteľskej krajine alebo plánované vytvorenie stredísk zdrojov pre migráciu a mobilitu v partnerských krajinách, ktoré budú zapojené do partnerstiev v oblasti mobility a do spoločných programov. Jednou z možností v tejto súvislosti je určite možnosť vytvoriť spoločný európsky konzulárny úrad v rámci delegácií EÚ, ktorý by centrálne riadil administratívnu časť cirkulujúcej migrácie.

Je zrejmé, že hospodárska globalizácia súvisí so sociálnou globalizáciou a že to má vplyv najmä na vonkajšiu koordináciu sociálneho zabezpečenia pre občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín. Príťažlivosť európskeho trhu práce závisí aj od toho, či sú dôchodkové a sociálne práva prenosné a či zostávajú uplatniteľné aj pri prípadnom návrate.

Spravodajkyňa preto požaduje, aby sa prijali všetky opatrenia potrebné na vytvorenie jednotného a transparentného systému na úrovni EÚ. V rámci vonkajších vzťahov je nevyhnutné, aby Únia prijala voči tretím krajinám prístup na úrovni EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia, ktorý bude zahŕňať všetkých občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín.

Prvým krokom bude poučiť sa z existujúcich dohôd EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia, resp. umožniť, aby sa k iberoamerickému dohovoru o sociálnom zabezpečení pripojili ďalšie európske krajiny a používal sa ako platforma.

Spravodajkyňa takisto vyzýva, aby sa zvážil fakultatívny, dobrovoľný a nadradený tzv. 28. režim pre prisťahovalcov a občanov EÚ v iných štátoch EÚ.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (22.1.2013)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k integrácii migrantov, jej dôsledkom pre trh práce a vonkajšiemu rozmeru koordinácie sociálneho zabezpečenia

(2012/2131(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Juan Fernando López Aguilar

(*)       Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že v roku 2011 sa 48,9 mil. ľudí s bydliskom v 27 členských štátoch narodilo v zahraničí (9,7 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), 16,5 mil. pochádzalo z iného členského štátu EÚ (3,3 %) a 32,4 mil. pochádzalo z krajín mimo EÚ (6,4 %);

2.  domnieva sa, že vzájomný záväzok v súvislosti s integráciou môže získať čo najširšiu podporu spoločnosti iba vtedy, ak sa ho podarí úspešne začleniť do rôznych politík a ak členské štáty túto otázku aktívne a otvorene prerokujú s verejnosťou a ponúknu presvedčivé spôsoby riešenia problémov, ktoré integrácia v súčasnosti predstavuje;

3.  zdôrazňuje, že mobilita pracovnej sily je dôležitou a hodnotnou zložkou v čoraz globalizovanejšej spoločnosti, ktorá vďačí za svoju prosperitu obchodu s tovarom a službami a výraznému prínosu, ktorý zabezpečujú migranti; zastáva názor, že spravodlivá účasť na trhu práce je základnou podmienkou integrácie;

4.  poukazuje na skutočnosť, že dôsledky demografických zmien v Európe sa v najbližších desaťročiach zvýšia, pretože spoločnosť čelí vplyvu starnutia obyvateľstva, vyššej priemernej dĺžky života a zníženia počtu obyvateľov v produktívnom veku; poznamenáva, že vzhľadom na zvýšenú potrebu migrantov sú inkluzívne a účinné integračné politiky veľmi dôležité;

5.  zdôrazňuje záväzky prijaté so zreteľom na stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciálny prínos lepšej integrácie migrantov do trhov práce vo viacerých oblastiach;

6.  víta existujúce nástroje EÚ na formulovanie integračných politík, napr. sieť národných kontaktných miest pre integráciu, európsku internetovú stránku o integrácii, Európsku príručku k integrácii, Európsky fond pre integráciu, Fond pre azyl a migráciu, portál EÚ o prisťahovalectve a európske moduly pre integráciu;

7.  poukazuje na to, že integrácia je najúčinnejšia v miestnych komunitách, a preto je potrebná podpora EÚ na vytvorenie integračnej siete miestnych a regionálnych orgánov, ktorá zahrnie všetky subjekty občianskej spoločnosti pôsobiace na miestnej úrovni, v súlade so zásadou „zdola nahor“ a prípadne nasledovaním príkladov projektov CLIP(1), ERLAIM(2), ROUTES, City2City a EUROCITIES; zdôrazňuje skutočnosť, že obce a mestá zohrávajú v tomto smere hlavnú úlohu a zaslúžia si osobitnú podporu;

8.  domnieva sa, že vstup a pobyt sa musí riadiť jasnými, spravodlivými a nediskriminačnými pravidlami, ktoré musia byť v súlade s normami právneho štátu na národnej úrovni i úrovni EÚ; zdôrazňuje, že kritériá vstupu musia byť ľahko zrozumiteľné a dlhodobo platné; poznamenáva, že pokiaľ ide o integráciu, oprávnenie na dlhodobý pobyt v blízkej budúcnosti má zásadný význam; zdôrazňuje, že jazykové znalosti sú dôležité a treba ich podnecovať a podporovať, ale nie používať ako kritérium výberu alebo znevýhodnenia;

9.  domnieva sa, že zásadu voľného pohybu osôb treba okrem iného využiť na to, aby sa napomohlo riadne fungovanie vnútorného trhu; poznamenáva, že ľudia, ktorí prišli žiť do Európskej únie, by mali mať možnosť uplatňovať si v celej Únii sociálne a pracovno-právne nároky, ktoré nadobudli počas svojho pracovného života;

10. zdôrazňuje, že legálne i nelegálne prisťahovalectvo sú bežné javy a že je nutný spoločný právny rámec pre oblasť migračných politík s cieľom chrániť migrantov a potenciálne obete, najmä ženy a deti, ktoré sú zraniteľné vzhľadom na rôzne formy organizovanej trestnej činnosti v oblasti migrácie a obchodovania s ľuďmi; tiež zdôrazňuje, že nelegálnu migráciu možno obmedziť prostredníctvom spoločného právneho rámca;

11. domnieva sa, že úspešná integrácia zahŕňa aj účasť na procesoch politického rozhodovania a že treba podporovať predovšetkým účasť migrantov na živote spoločnosti; preto podporuje rozšírenie možností pre ľudí z rodín migrantov, pokiaľ ide o účasť na živote spoločnosti a politické spolurozhodovanie, ako aj podnecovanie týchto ľudí, aby uvedené príležitosti využívali;

12. poznamenáva v súvislosti so smernicami 2008/115/ES a 2009/52/ES, že nelegálnu pracovnú migráciu možno znížiť nielen prostredníctvom účinnej kontroly, ale aj účinnejším sprístupnením príležitostí na legálne prisťahovalectvo;

13. zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia úspešného začlenenia prisťahovalcov sa musia presadzovať antidiskriminačné zákony a trestať každé ich porušenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je osobitne dôležité, aby sa netolerovala žiadna diskriminácia na základe pôvodu alebo náboženstva;

14. poukazuje na to, že integrácia je nepretržitý dvojstranný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ i hostiteľskej spoločnosti; víta mnoho dobrých príkladov z praxe v rámci celej EÚ na integráciu migrantov, žiadateľov o azyl a osôb s medzinárodnou ochranou, často prostredníctvom projektov realizovaných miestnymi orgánmi, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v plnení integračných cieľov;

15. integračné opatrenia na miestnej, regionálnej a národnej úrovni považuje za dôležitý východiskový bod; domnieva sa, že je preto potrebný nediskriminačný prístup k sociálnemu poisteniu a zdravotným systémom, ako aj podpora opatrení zameraných na konkrétne cieľové skupiny v oblasti vzdelávania; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch treba vytvoriť a dobre vybaviť dostatočné mechanizmy na boj proti diskriminácii, ako sú systémy podávania sťažností a poradenstva, s osobitnými právomocami ukladať sankcie;

16. poznamenáva, že mnohé členské štáty vyvinuli v oblasti integrácie migrantov nedostatočné snahy, a preto sa od príslušných orgánov stále požaduje cielené úsilie; domnieva sa, že príčinou je aj chybný prístup – migranti sú zobrazovaní predovšetkým ako bezpečnostné riziko; príliš málo sa vnímajú pozitívne príležitosti; domnieva sa, že v mnohých prípadoch sa preto kvalifikácia získaná v domovskej krajine neuznáva tak, ako by sa mala;

17. pripomína dokument EÚ Spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty v súčasnosti v plnej miere nevyužívajú Európsky fond pre integráciu, a pripomína, že cieľom fondu je podpora opatrení členských štátov na vykonávanie uvedených zásad;

18. berie na vedomie prekážky a diskrimináciu, ktorým čelia legálni migranti, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu;

19. zdôrazňuje, že nie je vhodné využívať otázku pracovnej migrácie na zastrašovanie verejnosti; konštatuje, že vopred vytvorené predstavy založené na predsudkoch a nenávisti ohrozujú solidaritu, ktorá tvorí základ spoločnosti, a že populistické využívanie tejto témy treba preto dôrazne odmietnuť;

20. pripomína význam hlasovacích práv pre migrantov ako dôležitého nástroja podpory integrácie a aktívneho občianstva, najmä na miestnej úrovni; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným politickým zastúpením menšín na všetkých úrovniach verejnej správy, a to aj na úrovni členských štátov a v Európskom parlamente;

21. vyjadruje poľutovanie nad zúfalou situáciu nelegálnych migrantov a neúspešných žiadateľov o azyl v EÚ, z ktorých sú mnohí bez prostriedkov, a žiada, aby sa našli riešenia pri úplnom rešpektovaní základných práv dotknutých osôb; konštatuje, že nelegálni migranti majú len veľmi málo vyhliadok na integráciu a že otvorenie cesty k legalizácii by vyhliadky na integráciu zlepšilo;

22. pripomína, že približne polovicu migrantov v EÚ tvoria ženy; zdôrazňuje, že nezávislé právne postavenie migranta pre ženy a právo manžela(-ky) pracovať sú kľúčovými prvkami na zabezpečenie účinnej integrácie.

23. vyjadruje poľutovanie nad zmenami v „práve na štátnu príslušnosť pri narodení“ v právnych predpisoch niektorých členských štátov, čo zvyšuje počet ľudí bez štátnej príslušnosti v EÚ;

24. pripomína dôležitú úlohu masmédií pri formovaní verejnej mienky o prisťahovalectve a integrácii a žiada, aby zodpovedná žurnalistika podporovala vzájomné rešpektovanie a chápanie podobností a rozdielov tých druhých;

25. víta vytvorenie Európskeho fóra pre integráciu, ktoré poskytuje platformu pre občiansku spoločnosť na diskusiu o problémoch a prioritách v oblasti integrácie migrantov; uvítal by silnejšie prepojenie medzi fórom a prebiehajúcim politickým a legislatívnym procesom na úrovni EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

17

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Edit Bauer, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Philip Claeys, Carlos Coelho, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu, Anthea McIntyre, Louis Michel, Claude Moraes, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Renate Sommer, Rui Tavares, Nils Torvalds, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Dimitrios Droutsas, Mariya Gabriel, Ana Gomes, Stanimir Ilchev, Iliana Malinova Iotova, Jean Lambert, Marian-Jean Marinescu, Joanna Senyszyn

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Iuliu Winkler

(1)

Európska sieť miest pre integračné miestne politiky pre migrantov.

(2)

Európske regionálne a miestne orgány pre integráciu migrantov.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (6.12.2012)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k integrácii migrantov, jej dôsledkom pre trh práce a vonkajšiemu rozmeru koordinácie sociálneho zabezpečenia

(2012/2131(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Dan Preda

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  podporuje úsilie o štandardizáciu dialógov o migrácii a mobilite do širších rámcov pre bilaterálne vzťahy a uzatváranie partnerstiev v oblasti mobility a domnieva sa, že prioritou by malo byť v tejto súvislosti susedstvo Únie ako celok;

2.   vyjadruje pevné presvedčenie, že hlavným cieľom dialógov o migrácii a mobilite je podpora a podnecovanie legálnej migrácie vrátane migrácie pracovných síl; žiada preto prijať v rámci partnerstva konkrétne opatrenia, ktoré uľahčia migráciu, najmä prostredníctvom uznania kvalifikácie migrujúcich pracovníkov;

3.  akceptuje ako alternatívny rámec uzatvorenie dohody medzi EÚ a tretími krajinami o spoločnom programe v oblasti migrácie a mobility v prípade, že jedna zo strán nie je pripravená prevziať celý súbor záväzkov obsiahnutých v partnerstve pre mobilitu, pričom zdôrazňuje, že by malo ísť iba o prechodnú fázu;

4.  odporúča v záujme zabezpečenia prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia zaviesť do dohôd o pridružení štandardnú recipročnú doložku o sociálnom zabezpečení a rokovať o jednotnej recipročnej dohode na úrovni EÚ o sociálnom zabezpečení s krajinami, ktoré nie sú zahrnuté v dohodách o pridružení, a pritom zabezpečiť plný súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi i predpismi EÚ;

5.  nabáda EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu na celosvetovej úrovni v oblasti prenosnosti sociálnych práv a aby podporovala diskusie, najmä v rámci MOP, o koordinácii sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia s inými regiónmi sveta;

6.  zdôrazňuje, že ak je migrácia – najmä cirkulujúca migrácia – dobre riadená, je prínosom pre EÚ a môže prispieť k lepším vzťahom s tretími krajinami tým, že posilní lepšie vzájomné porozumenie a spoluprácu prostredníctvom nadväzovania osobných kontaktov;

7.  zdôrazňuje, že najmä v situácii po skončení konfliktu môže byť cirkulujúca migrácia užitočným nástrojom na podporu diaspóry pri obnove krajiny pôvodu a pomôže vytvoriť trvalé prepojenie medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou;

8.  konštatuje, že úspešná spolupráca tohto druhu si vyžaduje dlhodobé záväzky, ktoré môže EÚ prijímať výhradne vďaka svojim finančným nástrojom, napr. podporou programov pre návrat a integráciu s prvkami cirkulujúcej migrácie;

9.  dôrazne nabáda EÚ, aby posilnila svoj záväzok k medzinárodnej ochrane žiadateľov o azyl; na tento účel:

a)  zdôrazňuje, že EÚ by mala umožniť Európskemu podpornému úradu pre azyl, aby posilnil spoluprácu s tretími krajinami s cieľom uľahčiť uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému a pomôcť týmto krajinám posilniť ich vlastné azylové systémy a vnútroštátne právne predpisy v oblasti azylu;

b)  podporuje posilnenie regionálnych programov ochrany a v prípade potreby zavádzanie nových programov;

c)  podporuje spoluprácu s UNHCR pri presadzovaní účinného uplatňovania Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov;

10. víta vytvorenie portálu EÚ o prisťahovalectve, ako aj vytvorenie stredísk na poskytovanie zdrojov v oblasti migrácie a mobility a odporúča krajinám pôvodu, aby sa tiež zapojili a pomohli potenciálnym migrantom poskytovaním informácií o cirkulujúcej migrácii a podnetov v tejto súvislosti;

11. podporuje odbornú prípravu personálu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), najmä pracovníkov delegácií EÚ, v oblasti globálneho prístupu k migrácii s cieľom zabezpečiť účinné začleňovanie tém prisťahovaleckej politiky EÚ do jej vonkajších opatrení;

12. dôrazne nabáda ESVČ, aby sa snažila o aktívnejšiu koordinačnú úlohu v rámci vonkajšieho rozmeru migračnej politiky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.12.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sir Robert Atkins, Frieda Brepoels, Arnaud Danjean, Marietta Giannakou, Andrzej Grzyb, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Krzysztof Lisek, Mario Mauro, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Laurence J.A.J. Stassen, Charles Tannock, Sir Graham Watson

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Marije Cornelissen, Elisabeth Jeggle, Agnès Le Brun, Carmen Romero López, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Ivo Vajgl, Luis Yáñez-Barnuevo García, Paweł Zalewski, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Danuta Jazłowiecka, Giovanni La Via


STANOVISKO Výboru pre PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (7.11.2012)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k integrácii migrantov, jej dôsledkom pre trh práce a vonkajšiemu rozmeru koordinácie sociálneho zabezpečenia

(2012/2131(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Joanna Senyszyn

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže migrantky zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v rozvoji hospodárstiev a pracovných trhov krajín pôvodu aj cieľových krajín;

B.  keďže rodové stereotypy sú hlbšie zakorenené v prisťahovaleckých spoločenstvách a migrantky sú častejšie obeťami rôznych druhov násilia páchaného na ženách, najmä nútených sobášov, zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, tzv. zločinov zo cti, zlého zaobchádzania v rámci blízkych vzťahov, sexuálneho obťažovania na pracovisku a dokonca obchodovania so ženami a sexuálneho zneužívania;

C. keďže migrantky sú často najzraniteľnejšími obeťami diskriminácie a stereotypov, nespravodlivého zaobchádzania a pracovného vykorisťovania a okrem toho majú obmedzený prístup k sociálnym službám a právnej ochrane a podliehajú fyzickému, psychickému, ekonomickému a sexuálnemu zneužívaniu;

D. keďže sociálne vylúčenie je kľúčovým faktorom prispievajúcim k zvýšenej zraniteľnosti; keďže vysoký počet žien a dievčat je obeťou obchodovania, pričom ženy sa často predávajú na účely sexuálneho zneužívania a značný počet dievčat je obeťou obchodovania na rôzne účely vrátane núteného žobrania, pracovného vykorisťovania, obchodovania s orgánmi a nezákonnej adopcie;

E.  keďže je mimoriadne dôležité, aby migrantky dostali príležitosť vstúpiť na pracovný trh EÚ bezpečným a zákonným spôsobom;

F.  keďže migrantky, tak ako mnohé iné ženy, trpia závažnými dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy;

G. keďže migrantky sú častejšie zamestnávané v oblastiach, ako napríklad sektor neformálnej starostlivosti, ktoré systémy sociálneho zabezpečenia v niektorých členských štátoch neuznávajú, a keďže po odchode do dôchodku nemajú prístup k dôchodkovému systému, a preto sú v staršom veku vystavené chudobe;

H. keďže priznávanie nižšej hodnoty akademickému vzdelaniu a odborným kvalifikáciám získaných v tretích krajinách a ich neuznávanie má na migrantky značný vplyv a následne ich vedie k tomu, aby si hľadali zamestnanie v sociálne neregulovaných povolaniach, ktoré si nevyžadujú osobitné zručnosti;

1.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť rešpektovanie, vykonávanie a ochranu práv migrantiek a informovanosť o týchto právach vo všetkých politikách EÚ pre oblasti prisťahovalectva, integrácie, zamestnanosti a sociálnych vecí;

2.  zdôrazňuje, že pracovné miesta migrujúcich pracovníkov sú oveľa menej isté vzhľadom na to, že migranti a najmä migrantky často pracujú z hľadiska zručností, platu a prestíže na najpodradnejších pozíciách na trhu práce;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sieťami a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú otázkami týkajúcimi sa migrantiek, s cieľom vytvoriť politiky zohľadňujúce rodovú otázku a začleniť do nich koncepciu rodovej rovnosti, a tým chrániť ľudské práva migrantiek, vytvoriť rovnaké príležitosti v oblasti zamestnanosti a prístupu na trh práce a bojovať proti obchodovaniu so ženami a ich sexuálnemu zneužívaniu a predchádzať im; zároveň ich vyzýva, aby bojovali proti všetkým druhom násilia, sexuálnemu zneužívaniu, zmrzačovaniu pohlavných orgánov a nespravodlivým praktikám, únosom, nútenému otroctvu, núteným sobášom a obchodovaniu so ženami a predchádzali im;

4.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali vhodné politiky v úplnom súlade s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby zaviedli osobitné opatrenia na podporu a zabezpečenie bezproblémovej a spravodlivej integrácie migrantiek vrátane získavania právneho postavenia, uznania kvalifikácií a vzdelania dosiahnutého v tretích krajinách, zahrnutia do systémov sociálneho zabezpečenia a práva na dôstojnú mzdu, prístup k zdravotnej starostlivosti a zdravotným a bezpečnostným normám na pracovisku, vzdelaniu, sociálnym službám, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu, dávkam sociálneho zabezpečenia a ochrane podľa pracovnoprávnych predpisov v prijímajúcich krajinách, a aby do vypracúvania týchto politík a opatrení zapojili odbory, mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť;

5.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby uľahčili prístup migrantiek k informáciám a uplatňovaniu ich sexuálnych a reprodukčných práv prostredníctvom kampaní osobitne zameraných na túto skupinu, diskusií v zdravotníckych centrách, väčšej spolupráce s mimovládnymi organizáciami pracujúcimi s migrantkami atď.

6.  vyzýva členské štáty, aby zmobilizovali miestne inštitúcie na podporu aktívnej účasti migrantiek v sociálnej štruktúre a aby pritom zabezpečili zastupovanie a hájenie ich záujmov, a tým podporovali ich socializáciu a začlenenie do miestneho spoločenstva;

7.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby migrantkám prichádzajúcim na základe dohôd o zlúčení rodiny udeľovali právne postavenie nezávisle od ich manželov, podľa možnosti do jedného roka od ich príchodu;

8.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby prisťahovalkyniam – či už ženám, alebo dievčatám – zaručili povolenie na pobyt, najmä obetiam fyzického a psychického násilia, a aby sa prijali všetky administratívne opatrenia na ich ochranu, vrátane účinného prístupu k pomoci a ochranným mechanizmom;

9.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý by prisťahovalkyniam zaručil právo na vlastníctvo vlastného pasu a povolenie na pobyt a ktorý by umožnil vyvodiť trestnú zodpovednosť voči osobe, ktorá takéto dokumenty odcudzí;

10. vyzýva členské štáty, aby zaviedli a presadzovali právne postupy zohľadňujúce rodovú otázku, ktorými sa bude riadiť prijímanie migrantiek do pracovného pomeru, a aby uľahčili prístup migrantiek k informáciám o právnej a občianskej pomoci v príslušných jazykoch a aby im v prípade potreby poskytli prístup k finančne nenáročným právnym prostriedkom;

11. vyzýva členské štáty, aby vytvorili programy v oblasti vzdelávania a komunikácie s cieľom informovať migrantky o ich právach a povinnostiach a aby podporili vznik poradenských služieb pre ženy vo viacerých jazykoch;

12. vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém monitorovania situácie migrantiek na trhu práce, pokiaľ ide o minimálnu mzdu, pracovné podmienky a účinné vykonávanie nariadení v oblasti zdravia a bezpečnosti;

13. vyzýva členské štáty, aby vypracovali presnú, porovnateľnú a dôslednú štatistiku, pokiaľ ide o situáciu migrantiek v rôznych oblastiach života na základe primeraných ukazovateľov;

14. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili efektívne a transparentné mechanizmy uznávania vzdelania a odborných kvalifikácií získaných v tretích krajinách, čím migrantkám uľahčia vstup na trh práce a zabránia tomu, aby boli nútené prijímať pracovné miesta, pre ktoré majú príliš vysokú kvalifikáciu, aby ženám bez kvalifikácie poskytli príležitosti na odbornú prípravu a aby migrantkám zabezpečili prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu, poradenstvu od odborníkov na pracovné právo a bezplatným či nenákladným jazykovým kurzom;

15. zdôrazňuje, že väčšina migrantiek je zamestnaná v odvetví domácich služieb a osobnej starostlivosti bez ohľadu na ich vzdelanie a pracovné skúsenosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prevažná väčšina migrantiek pracuje bez pracovnej zmluvy za veľmi nízku mzdu a bez sociálnych práv akéhokoľvek druhu;

16. domnieva sa, že integračné politiky a opatrenia členských štátov nesmú diskriminovať na základe kvalifikácie a pôvodu, pokiaľ ide o prístup a integráciu migrantov do hostiteľských krajín, a že by preto mali bojovať proti rozlišovaniu medzi občanmi EÚ a príslušníkmi tretích krajín a medzi migrantmi s ponukou práce alebo bez nej; domnieva sa, že by tiež mali bojovať proti všetkým formám vykorisťovania prostredníctvom nelegálnej práce;

17. vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor MOP č. 189 o pracovníčkach v domácnosti, ktorý bol prijatý tripartitnou organizáciou v roku 2011 s cieľom zabezpečiť pracovníčkam v domácnosti dôstojné pracovné podmienky a rovnaké pracovné práva, ako majú ostatní pracovníci;

18. zdôrazňuje, že úplná integrácia musí zohľadňovať právo na zlúčenie rodiny, právo na príspevok na závislých rodinných príslušníkov (rodinné prídavky) a prístup k verejným službám rodinnej podpory, najmä prístup k jasliam, škôlkam a školám;

19. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé migrantky sú vo svojich krajinách pôvodu zavádzané sľubmi o pracovných zmluvách v rozvinutých krajinách a niektoré z nich sa dokonca stávajú obeťami únosov na účely sexuálneho zneužívania mafiánskymi organizáciami a sieťami obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti takýmto nezákonným a neľudským praktikám;

20. zdôrazňuje, že migrantky často čelia viacnásobnej diskriminácii nielen preto, že sú zároveň ženy aj migrantky, ale aj preto, že patria k etnickej menšine alebo sú zdravotne postihnuté; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili ochranu migrantiek pred všetkými formami zneužívania, obťažovania a diskriminácie a aby im zaručili právo na právnu pomoc pred zamestnávateľmi, ktorí s nimi zle zaobchádzajú;

21. vyzýva členské štáty, aby viedli kampane zamerané na migrantov cieľom bojovať proti zakoreneným stereotypom v týchto spoločenstvách, aby sa zlepšila integrácia a účasť migrantiek v spoločnosti, v oblasti hospodárstva, vzdelávania a na trhu práce a aby sa bojovalo proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti;

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali európske a vnútroštátne informačné kampane zamerané na zvýšenie účasti migrantiek na demokratickom živote, ako aj na organizovanie a podporovanie výmenných platforiem pre migrantky;

23. vyzýva členské štáty, aby informovali pracujúce migrantky o ich právach a postupoch podávania sťažností a aby im poskytli kontakty na skupiny zaoberajúce sa právami pracovníkov;

24. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby boli dôchodky vyplácané v krajine pôvodu plne uznávané a aby sa nárok na dôchodok, ktorý vzniká v určitom členskom štáte, mohol preniesť do krajín pôvodu migrantiek;

25. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom predvstupovej pomoci naďalej posilňovala a užšie monitorovala dosiahnutý pokrok v úsilí prístupových krajín zlepšiť sociálne a hospodárske začlenenie Rómov, pričom ešte väčšia pozornosť by sa mala venovať rómskym ženám a dievčatám;

26. vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby vytvorili profesijné profily migrantiek a aby zosumarizovali údaje o začlenení migrantiek na trhu práce;

27. zdôrazňuje potrebu určiť a vzájomne si vymieňať najlepšie postupy a podporovať túto výmenu medzi krajinami z EÚ a mimo EÚ so zameraním na najlepšie prisťahovalecké politiky z hľadiska rodovej rovnosti;

28. zdôrazňuje potrebu optimálneho využitia Európskeho roka občanov 2013 s cieľom zamerať sa na voľnú mobilitu a úplné zapojenie migrantiek do európskej spoločnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.11.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

12

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Marije Cornelissen, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Sophia in ‘t Veld, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Krisztina Morvai, Norica Nicolai, Siiri Oviir, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella, Britta Thomsen, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Minodora Cliveti, Silvia Costa, Mariya Gabriel, Kartika Tamara Liotard


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

34

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Heinz K. Becker, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Minodora Cliveti, Marije Cornelissen, Emer Costello, Andrea Cozzolino, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Jean Lambert, Thomas Mann, Csaba Őry, Siiri Oviir, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Malika Benarab-Attou, Sergio Gutiérrez Prieto, Richard Howitt, Paul Murphy, Jens Nilsson, Ria Oomen-Ruijten

Posledná úprava: 28. februára 2013Právne oznámenie