Postup : 2012/2136(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0057/2013

Predkladané texty :

A7-0057/2013

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/04/2013 - 5.3

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0179

SPRÁVA     
PDF 242kWORD 165k
1. marca 2013
PE 496.475v02-00 A7-0057/2013

o vplyve finančnej a hospodárskej krízy na ľudské práva

(2012/2136(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca : Inese Vaidere

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve finančnej a hospodárskej krízy na ľudské práva

(2012/2136(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2001 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – Smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–       so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/12), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci dňa 25. júna 2012,

–       so zreteľom na usmernenia Európskej únie pre ľudské práva,

–       so zreteľom na závery samitu skupiny G-20, ktorý sa uskutočnil 18.-19. júna 2012 v Mexiku v meste Los Cabos,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiku EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 27. januára 2012 s názvom Obchod, rast a rozvoj – Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi (COM(2012)0022),

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–       so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (MPOPP) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (MPHSKP),

–       so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 24. septembra 2012,

–       so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-10/1 z 23. februára 2009 o vplyve globálnej hospodárskej a finančnej krízy na všeobecné uplatňovanie a účinné využívanie ľudských práv,

–       so zreteľom na konferenciu OSN o svetovej finančnej a hospodárskej kríze a jej dôsledkoch na rozvoj, ktorá sa konala od 24. do 26. júna 2009 v New Yorku, a na výsledný dokument, ktorý prijala konferencia (podľa schválenia rezolúcie 63/303 Valného zhromaždenia OSN z 9. júla 2009),

–       so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa stanovujú miléniové rozvojové ciele(1),

–       so zreteľom na rímske zásady udržateľnej globálnej potravinovej bezpečnosti prijaté Svetovým samitom o potravinovej bezpečnosti v Ríme, ktorý sa uskutočnil 16. – 18. novembra 2009,

–       so zreteľom na správu OSN, ktorú v roku 2009 predložila vtedajšia nezávislá odborníčka OSN pre otázky ľudských práv a extrémnej chudoby Magdalena Sepúlveda Carmona, ktorá je v súčasnosti osobitnou spravodajkyňou OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva,

–       so zreteľom na správu, ktorú predložila 4. februára 2009 osobitná spravodajkyňa OSN pre primerané bývanie ako súčasti práva na primeranú životnú úroveň a pre práva na nediskrimináciu v tejto súvislosti Raquel Rolnik,

–       so zreteľom na informačný oznam o politike OSN č. 7 s názvom Záruka pre chudobných – globálny fond pre sociálnu ochranu, ktorý v októbri roku 2012 predložili osobitný spravodajca OSN pre právo na jedlo Olivier de Schutter a osobitná spravodajkyňa OSN pre otázku extrémnej chudoby a ľudských práv Magdalena Sepúlveda Carmona,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(4),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(5),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčaniach týkajúcich sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(6),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny (COM(2011)0638),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o programe zmien: budúcnosť rozvojovej politiky EÚ(7),

–       so zreteľom na globálnu monitorovaciu správu 2012 Svetovej obchodnej banky a Medzinárodného menového fondu z 20. apríla 2012,

–       so zreteľom na spoločnú správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a Svetovej banky z 19. apríla 2012 s názvom Súhrn politických reakcií na finančnú a hospodársku krízu,

–       so zreteľom na správu Svet práce s názvom Lepšia práca pre lepšie hospodárstvo, ktorú Medzinárodná organizácia práce vydala 29. apríla 2012,

–       so zreteľom na správu s názvom Globálne trendy zamestnanosti mládeže 2012, ktorú Medzinárodná organizácie práce vydala v máji roku 2012,

–       so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0057/2013),

A.     keďže finančná a hospodárska kríza v rozličnej miere ovplyvňuje všetky svetové regióny vrátane Európskej únie, cieľom súčasného uznesenia je posúdiť vplyv finančnej a hospodárskej krízy v tretích krajinách, s hlavným zameraním na rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny;

B.     keďže finančná a hospodárska kríza je v skutočnosti celosvetovou systémovou krízou a súvisí s mnohými inými krízami, napríklad potravinovými, energetickými a sociálnymi krízami;

C.     keďže kríza ovplyvnila nielen hospodárske a sociálne práva, ale aj politické práva, keď vlády v niektorých prípadoch obmedzujú slobodu vyjadrovania alebo združovania v kontexte rastúcej nespokojnosti a hospodárskych ťažkostí, ktoré sa odrážajú najmä v občianskych protestoch, napríklad tých, ktoré sa uskutočnili v severnej Afrike a na Blízkom východe v roku 2011;

D.     keďže občianske a politické práva sú ohrozené v dôsledku brutálneho potláčania sociálnych protestov v mnohých krajinách sveta; zdôrazňuje, že sa musí dodržiavať právo na informácie a právo podieľať sa na politických rozhodnutiach vlády, ktoré sa týkajú opatrení na boj proti kríze;

E.     keďže vplyv krízy na občianske a politické práva sa síce ešte v plnej miere nevyhodnotil, ale je jasné, že kríza posilnila sociálne nepokoje, čo niekedy viedlo k ich násilnému potláčaniu, a znásobila počet prípadov porušovania základných práv, napríklad slobody prejavu a práva na informácie;

F.     keďže finančná a hospodárska kríza negatívne zasiahla rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny, čo sa odrazilo najmä klesajúcim dopytom po ich exporte, vysokou mierou zadlženosti, rizikom obmedzenia toku priamych zahraničných investícií a klesajúcou oficiálnou rozvojovou pomocou, ako aj postihovaním ľudských práv, pretože na zabezpečenie sociálnych a hospodárskych práv je k dispozícii menej zdrojov a čoraz viac ľudí upadá do chudoby;

G.     keďže globálna hospodárska kríza za posledných 10 rokov jednoznačne zmenila životnú úroveň v rozvojovom svete, a keďže sa zvýšila miera nerovnosti v jednej štvrtine rozvojových ekonomík, a tým sa obmedzil prístup k vzdelaniu, potravinám, pôde a pôžičkám;

H.     keďže kolektívna oficiálna rozvojová pomoc EÚ sa znížila z 53,5 miliárd EUR v roku 2010 na 53,1 miliárd EUR v roku 2011, čo predstavuje pokles na úroveň 0,42 % HND oproti roku 2010, keď úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ bola na úrovni 0,44 % HND; keďže EÚ a jej členské štáty sú však stále hlavnými poskytovateľmi oficiálnej rozvojovej pomoci;

I.      keďže cieľ dohôd o medzinárodnom obchode, ktoré uzavrela EÚ s partnerskými krajinami, je okrem iného podpora a rozširovanie obchodu a investícií a zlepšovanie prístupu na trh, vzhľadom na rastúcu ekonomickú integráciu a sociálnu súdržnosť, obmedzovanie chudoby, tvorbu nových pracovných miest, zlepšujúce sa pracovné podmienky a zvyšujúcu sa životnú úroveň, a tým v podstate prispievať k dodržiavaniu ľudských práv;

J.      keďže v každej dohode o medzinárodnom obchode sa musí zaručovať riadne monitorovanie a praktické presadzovanie doložky o ľudských právach; keďže každé systematické porušenie doložky o ľudských právach, zakotvené v európskych dohodách o medzinárodnom obchode, oprávňuje každú zmluvnú stranu, aby podnikla „príslušné opatrenia“, ku ktorým patrí celkové alebo čiastočné pozastavenie alebo vypovedanie dohody alebo zavedenie obmedzení;

K.     keďže iniciatíva pomoc pre obchod preukázala pozitívne výsledky, čím prispela k rozvoju lepšej obchodnej kapacity a hospodárskej infraštruktúry v partnerských krajinách;

L.     keďže nezavedenie primeraných opatrení na prevenciu, odhaľovanie a vykoreňovanie všetkých foriem korupcie je jedným z dôvodov finančnej krízy; keďže rozsiahla korupcia vo verejnom a súkromnom sektore, tak v rozvojových, ako aj v rozvinutých krajinách, je prekážkou účinnej, širokej a rovnocennej ochrany a účinného, širokého a rovnocenného presadzovania občianskych, politických a sociálnych práv; keďže korupcia brzdí demokraciu a porušuje zásady právneho štátu a má priamy vplyv na obyvateľstvo, pretože zvyšuje náklady na verejné služby, znižuje ich kvalitu a často obmedzuje prístup chudobných ľudí k vode, vzdelaniu, zdravotníckej starostlivosti a mnohým iným kľúčovým službám;

M.    keďže súčasná hospodárska kríza prináša so sebou výrazné následky pre pomoc Európskej únie a iných dôležitých darcov v oblasti demokracie a verejnej správy; keďže hospodárske ťažkosti budú pravdepodobne motivovať darcovské krajiny na to, aby obmedzili zámorskú pomoc; keďže však z dôvodu celosvetovej krízy je o to dôležitejšie zachovať podporu politických reforiem a demokratického rozvoja v tretích krajinách;

N.     keďže finančná a hospodárska kríza neprimerane pôsobí aj na práva osobitných skupín ľudí, najmä najchudobnejších a tých, ktorí žijú na okraji spoločnosti;

O.     keďže kríza najviac postihla práva najchudobnejších ľudí; keďže podľa údajov Svetovej banky 1,2 miliardy ľudí žije v podmienkach obrovskej chudoby len za 1,25 dolára na deň; keďže Svetová banka odhaduje, že dokonca aj v prípade rýchleho ozdravenia do roku 2020 zostane žiť v chudobe v dôsledku krízy ďalších asi 71 miliónov ľudí; keďže tri štvrtiny chudobných ľudí na celom svete žije v krajinách s strednými príjmami;

P.     keďže finančná kríza sa rozšírila po svete cez rozličné prenosové kanále vo vzájomnom pôsobení s inými krízami (potravinová a potravinová kríza) s rozličnou rýchlosťou a s rozdielnou intenzitou; so obavou konštatuje, z dôvodu krízy, že Svetová banka a OSN odhadujú že 55 až 103 miliónov ľudí musí žiť v chudobe, čím sa ohrozuje ďalšie dodržiavanie ľudských práv;

Q.     keďže ľudia, ktorí žijú v chudobe a sú mimoriadne zraniteľní, potrebujú efektívny a finančne prijateľný prístup k súdnictvu, aby sa mohli dožadovať svojich práv alebo namietať proti porušovaniu ľudských práv páchanému voči nim; keďže chýbajúci prístup k spravodlivému konaniu a súdnemu procesu ich ďalej vystavuje hospodárskej a spoločenskej zraniteľnosti;

R.     keďže svetová nezamestnanosť dosiahla v roku 2012 až 200 miliónov ľudí, čo predstavuje zvýšenie o 27 miliónov od začiatku krízy v roku 2008, ohrozuje právo na prácu a vyúsťuje do zníženia príjmov domácností; keďže zhoršovanie hospodárskych podmienok a zvyšovanie nezamestnanosti môže vplývať na zdravie jednotlivcov, čo môže spôsobiť zmenšovanie sebaúcty, ba dokonca depresiu;

S.     keďže viac ako 40 % pracovníkov zamestnaných v rozvojových krajinách pracuje v neoficiálnych odvetviach, čo často vedie k nestabilným a nespravodlivým pracovným podmienkam bez sociálnej ochrany, a iba 20 % ich rodín ma prístup k nejakej forme sociálnej ochrany;

T.     keďže z dôvodu kríz sa práva žien zhoršili prostredníctvom napríklad nadčasovej neplatenej práce a častejšie páchaného násilia; keďže rozvoj verejných služieb a vytvorenie účinných systémov sociálnej ochrany sú veľmi dôležité na zabezpečenie dodržiavania ekonomických a sociálnych práv žien;

U.     keďže ženy sa často stretávajú s rozdielnym zaobchádzaním na pracovisku v porovnaní s mužmi, v zmysle prístupu k zamestnaniu, mzdy, prepustenia, dávok sociálneho zabezpečenia a opätovného zamestnávania;

V.     keďže kríza neprimerane postihuje mladých ľudí; keďže v roku 2011 bolo celosvetovo nezamestnaných 74,8 milióna mladých ľudí vo veku 15 - 24 rokov, čo predstavuje zvýšenie o vyše 4 milióny od roku 2007, s osobitne vysokou mierou nezamestnanosti na Blízkom východe a v severnej Afrike;

W.    keďže v krajinách s nízkymi a strednými príjmami žije asi 200 miliónov mladých ľudí, ktorí nedokončili základnú školu, a preto sa im nepriznalo právo na vzdelanie;

X.     keďže deti sú osobitne postihnuté finančnou a ekonomickou krízou, pričom ich pomery sa často zhoršovali vďaka zraniteľnostiam a rizikám, ktorými prechádzali ich opatrovatelia;

Y.     keďže 61 milión detí na celom svete vo veku základnej školskej dochádzky nechodí do školy a pokrok smerom k dosiahnutiu všeobecného základného vzdelania sa od roku 2008 zastavil; keďže subsaharská Afrika, kde 31 miliónov detí nechodí do školy, si pripisuje na svoj účet polovicu celosvetového počtu, a keďže viac dievčat ako chlapcov musí odísť zo školy, aby prispievali k domácim prácam z dôvodu tlakov chudoby;

Z.     keďže empirické dôkazy hovoria, že v časoch hospodárskej krízy, keď sa rozpočty na vzdelávanie znižujú, viac detí predčasne odchádza zo školy, alebo nechodia do nej vôbec, len aby sa pripojili k pracovnej sile; keďže vyše 190 miliónov detí vo veku 5 až 14 rokov musí pracovať, pričom jedno dieťa zo štyroch vo veku 5 až 17 rokov sa využíva ako detský nádenník v subsaharskej Afrike, v porovnaní s jedným dieťaťom z ôsmich v oblasti Ázie a Tichého oceánu a jedným z desiatich v latinskej Amerike a Karibskej oblasti; keďže predovšetkým dievčatám hrozí, že opustia školu a budú nútené do detskej práce či do domácich prác; keďže toto má negatívny vplyv na blaho dieťaťa a na právo na vzdelanie a v dlhodobom horizonte postihuje kvalitu pracovnej sily a celkový rozvoj;

AA.  keďže rastúce a nestabilné ceny potravín spôsobené finančnými špekuláciami na derivátových trhoch postihujú milióny ľudí, ktorí zápasia s problémami pri uspokojovaní základných potrieb; keďže od roku 2007 sa celosvetový pokrok v boji proti hladu spomalil; keďže 868 miliónov ľudí trpí chronickou podvýživou, pričom veľká väčšina (850 miliónov ľudí) žije v rozvojových krajinách; keďže stratégie na vyrovnanie sa s danou situáciou, ktoré prijali zraniteľné domácnosti, obsahujú obmedzenie množstva alebo akosti prijímaných potravín v kritických fázach vývoja dieťaťa alebo počas ťarchavosti, s dlhodobými účinkami na telesný rasť a duševné zdravie;

BA.  keďže, z dôvodu rastúceho dopytu po poľnohospodárskych produktoch určených na výrobu potravín a v čoraz väčšej miere na využívanie v energetike a v priemysle, rozširuje sa aj boj o pôdu, zdroj, ktorý sa stáva čoraz vzácnejším; keďže domáci a zahraniční investori využívajú dlhodobé kúpne či nájomné dohody na zabezpečenie veľkých pôdnych plôch, čo by mohli spôsobiť sociálno-ekonomické a ekologické problémy pre postihnuté krajiny a najmä pre miestne obyvateľstvo;

CA.  keďže vplyv hospodárskej krízy môže byť osobitne akútny pre starších ľudí, ktorým môže viac hroziť strata zamestnania a pre ktorých existuje menšia pravdepodobnosť na rekvalifikáciu alebo opätovné prijatie do zamestnania; keďže kríza môže obmedziť ich prístup k cenovo prijateľnej zdravotníckej starostlivosti;

DA.  keďže zvyšovanie cien liečiv (o takmer 30 %) má nepriaznivý vplyv na právo na zdravie najzraniteľnejších skupín, a to detí, starších ľudí a zdravotne postihnutých osôb;

EA.   keďže v celosvetovom meradle sa 214 miliónov migrujúcich pracovníkov v dôsledku hospodárskej krízy častejšie stretáva s nerovnakým zaobchádzaním, nižšími mzdami či nevyplácaním miezd, ako aj s telesnými trestami;

FA.   keďže remitencie, mikrofinancovanie a priame zahraničné investície sú prostriedkami na zmiernenie šoku krízy pre hospodárstva rozvojových krajín;

GA.  keďže obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva a vážnym porušovaním základných ľudských práv; keďže obchodníci zneužívajú potrebu možných obetí nájsť slušnú prácu a dostať sa z chudoby; keďže ženy a dievčatá predstavujú dve tretiny obetí obchodovania s ľuďmi;

HA.  keďže 1,3 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k elektrickej energii; keďže prístup k energii, predovšetkým elektrickej energii, je rozhodujúci na splnenie niektorých miléniových rozvojových cieľov, pretože okrem iného obmedzuje chudobu prostredníctvom zvýšenej produktivity, vytvára vyšší príjem a podporuje rozvoj mikropodnikov a vedie k hospodárskemu a aj spoločenskému posilneniu;

IA.    keďže odvetvie poľnohospodárstva poskytuje zamestnanie a živobytie pre viac ako 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách; keďže podiel oficiálnej rozvojovej pomoci vyčlenený na poľnohospodárstvo stále klesá a v súčasnosti predstavuje iba 5 % celkovej pomoci; keďže v krajinách chudobných na zdroje s nízkymi príjmami je rast v poľnohospodárskom odvetví päťkrát efektívnejší pri obmedzovaní chudoby než rast v iných odvetviach (jedenásťkrát v subsaharskej Afrike); keďže rozvoj vidieka a opatrenia určené na podporu poľnohospodárstva, predovšetkým miestnej produkcie, sú kľúčovými prvkami všetkých rozvojových stratégií a sú mimoriadne dôležité na odstraňovanie chudoby, hladu a zaostalosti;

JA.   keďže celkové údaje často využívané na opis vplyvu krízy môžu skrývať obrovské rozdiely medzi krajinami a vnútri nich; keďže je ťažké dostať sa údajom v reálnom čase potrebným na plné pochopenie vplyvu hospodárskej krízy na regióny a zraniteľné skupiny; keďže existuje potreba spoločného a inovatívneho zberu a analýzy údajov na celosvetovej úrovni;

1.      opakuje svoje pevné odhodlanie obhajovať a podporovať ľudské práva a základné slobody – občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne – ako hlavnú zásadu zahraničnej politiky Európskej únie a podporovania všetkých ďalších politík, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve, najmä v kontexte hospodárskej a finančnej krízy;

2.      zdôrazňuje, že k ľudským právam patrí právo na potraviny, vodu, vzdelávanie, primerané bývanie, pôdu, slušnú prácu, zdravie a sociálne zabezpečenie; odsudzuje skutočnosť, že tieto práva boli od začiatku krízy vystavené útokom v mnohých krajinách; uznáva, že prehlbovanie chudoby je hlavným činiteľom, ktorý bráni ľuďom, aby si tieto práva uplatňovali; vyzýva EÚ, aby investovala viac úsilia a peňazí do plnenia miléniových rozvojových cieľov, vzhľadom na dôkazy, že svet ani zďaleka neplní ciele stanovené na rok 2015;

3.      trvá na fakte, že reakcia na krízu musí obsahovať medzinárodne koordinovanú mnohostrannú spoluprácu tak na regionálnej, ako aj na medziregionálnej úrovni, ktorej podstatou je prístup vychádzajúci z ľudských práv;

4.      pripomína úlohy vlád dodržiavať, chrániť a napĺňať ľudské práva vrátane ekonomických a sociálnych práv, ako aj digitálne slobody, a to za každých okolností, ako stanovujú medzinárodné právne predpisy venované ľudským právam; vyzýva vlády, aby si dávali pozor na všetky formy diskriminácie a aby zabezpečovali základné ľudské práva pre všetkých; odsudzuje existujúce medzery medzi legálnym uznávaním a politickým presadzovaním týchto práv;

5.      znovu pripomína, že globálna hospodárska kríza síce vážne ohrozuje plnenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv, ale krajiny, bez ohľadu na ich úroveň príjmov, nemajú dôvod na to, aby zanedbávali svoju povinnosť dodržiavať základné ľudské práva; zdôrazňuje, že vlády sú vždy povinné zabezpečovať minimálnu podstatnú úroveň sociálnych a ekonomických práv nevyhnutných za dôstojný život;

6.      naliehavo vyzýva vlády, aby záujmy najzraniteľnejších skupín obyvateľstva kládli do stredobodu pozornosti politických reakcií využívaním rámca ľudských práv v procese rozhodovania; vyzýva vlády, aby realizovali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu všetkých ľudí k súdnictvu, s osobitným zameraním na ľudí žijúcich v chudobe, ktorí by mali plne poznať svoje práva a prostriedky na ich uplatňovanie; vyzýva EÚ, aby stupňovala boj proti beztrestnosti a ďalej podporovala zásady právneho štátu a programy reforiem súdnictva v partnerských krajinách s cieľom umožniť aktívnej občianskej spoločnosti tvoriť základ každého demokratizačného procesu;

7.      víta prísľub EÚ podporovať ekonomické, sociálne a kultúrne práva a posilňovať úsilie o zabezpečenie všeobecného a nediskriminačného prístupu k základným službám s osobitným dôrazom na chudobné a zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako je to stanovené v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu; so záujmom očakáva, že sa to odrazí v konkrétnych opatreniach, vrátane stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktoré vypracovali delegácie EÚ;

8.      trvá na tom, že osobitný predstaviteľ EÚ pre ľudské práva by mal zabezpečiť, aby sa ľudské práva ocitli na poprednom mieste politických iniciatív s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v spoločnosti tretích krajín;

9.      zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, aby znižovanie rozpočtu na takéto projekty v dôsledku krízy neoslabovalo podporu ľudských práv a presadzovanie demokracie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu poskytovať stálu podporu projektom financovaným z Európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu (EIDHR) pre obhajcov ľudských práv, ktorí pracujú v oblasti hospodárskych a sociálnych práv, ako napríklad práv pracovníkov a migrantov, a zdôrazňuje dôležitosť podpory vzdelávania v oblasti ľudských práv;

10.    pripomína vládam, že sú povinné zabezpečiť, aby organizácie občianskej spoločnosti mali k dispozícii prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich úlohy v rámci spoločnosti, a žiada, aby nevyužívali súčasnú krízu ako zámienku na obmedzenie podpory organizáciám občianskej spoločnosti; požaduje dostatočné financovanie nástroja na podporu občianskej spoločnosti po roku 2013, aby sa naďalej posilňovalo postavenie občianskej spoločnosti v partnerských krajinách;

11.    zdôrazňuje, že Komisia by mala zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do hodnotení vplyvu legislatívnych a nelegislatívnych návrhov, vykonávacích opatrení a dohôd o obchode a investíciách, ktoré majú významný ekonomický, sociálny a ekologický vplyv;

12.    so znepokojením konštatuje, že globálna hospodárska kríza ohrozuje výdavky členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc; pripomína, že krízu síce vyvolali bohatšie krajiny, ale náklady s ňou spojené znášajú neúmerným spôsobom chudobné krajiny; preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zachovali a plnili súčasné dvojstranné a mnohostranné záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci, ako aj ciele stanovené v Miléniovej deklarácii OSN, najmä zameraním sa na oblasti, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú slabý pokrok, a aby zabezpečovali efektívne využívanie rozvojovej pomoci, a tak zaručovali čo najlepšie zhodnocovanie peňazí a súlad medzi ľudskými právami a rozvojovými politikami; pripomína, že aj krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou musia hrať dôležitú úlohu prostredníctvom potenciálneho príspevku na oficiálnu rozvojovú pomoc;

13.    naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby reagovali na krízu a vytvorili rozvojovú politiku s prístupom založeným na ľudských právach, ako za uvádza v oznámení Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien(8) a v uznesení Parlamentu k tomuto oznámeniu(9);

14.    zdôrazňuje dôležitosť súdržnosti a koordinácie politík, aby sa splnili ciele obmedzenia chudoby a zvýšila sa dôveryhodnosť a vplyv vonkajšej pomoci EÚ;

15.    opakuje, že rozpočtová podpora pre partnerské krajiny a všetky obchodné dohody by mali byť podmienené dodržiavaním ľudských práv a demokracie v partnerských krajinách; domnieva sa, že darcovia a subjekty poskytujúce úvery by predovšetkým mali koordinovane reagovať na oznámené prípady podvodov a korupcie a podporovať reformy v týchto krajinách smerujúce k dobrej verejnej správe a transparentnosti; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby vypracúvali systematické hodnotenia rizík rozsiahlej korupcie v partnerských krajinách, ktorá môže byť brzdiť želané účinky rozvojových a humanitárnych projektov;

16.    vyzýva rozvojové krajiny, aby navrhovali hospodárske politiky, ktoré podporujú udržateľný rast a rozvoj, vytvárajú pracovné príležitosti a stavajú zraniteľné sociálne skupiny obyvateľstva do popredia politických reakcií a tvoria základ rozvoja dobrého daňového systému, ktorý zabraňuje daňovým únikom, čo je nevyhnutné na efektívnejšiu a spravodlivejšiu mobilizáciu domácich zdrojov;

17.    podporuje zahraničných a domácich investorov, aby iniciovali presvedčivé politiky sociálnej zodpovednosti podnikov vo všetkých krajinách, s dôrazom na udržateľný rast a dobrú verejnú správu a s jasným zameraním sa na ľudské práva, dôstojnú prácu, pracovné normy, slobodu združovania sa, kolektívne vyjednávania a ďalšie sociálne úvahy;

18.    nabáda rozvojové krajiny, aby využívali obchodné preferencie, ktoré ponúka EÚ v rámci všeobecného systému preferencií (VSP), s cieľom oživiť hospodárstvo, diverzifikovať vývoz a zvýšiť konkurencieschopnosť; pripomína ich záväzky v rámci VSP+, a to ratifikovať a efektívne uplatňovať kľúčové medzinárodné dohovory o ľudských a pracovných právach, ochranu životného prostredia a dobrú verejnú správy, ktoré sa uvádzajú v tomto systéme;

19.    vyzýva EÚ, aby podporila a prijala medzinárodný cieľ všeobecného prístupu k energii do roku 2030, pretože to prispeje k hospodárskemu posilneniu a sociálnym výhodám pre najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov rozvojových krajín;

20.    víta zavedenie osobitného mechanizmu presadzovania na monitorovanie uplatňovania doložiek o ľudských právach v bilaterálnych a regionálnych dohodách EÚ tzv. novej generácie; víta snahy o zlepšenie analýzy situácie v oblasti ľudských práv v tretích krajinách pri začatí rokovaní alebo uzatváraní obchodných alebo investičných dohôd; so znepokojením konštatuje, že súčasné ustanovenia o monitorovaní ľudských práv uvedené v dohodách nie sú jasne vymedzené ani dostatočne ambiciózne; vyzýva EÚ, aby zaujala neochvejný principiálny postoj a trvala na tom, aby partnerské krajiny dodržiavali doložky o ľudských právach v medzinárodných dohodách;

21.    víta prehodnotenie zamerania pomoci EÚ na najmenej rozvinuté krajiny, čím nalieha na krajiny so strednými príjmami, aby poskytovali čoraz väčšiu časť svojich príjmov na sociálnu ochranu a dodržiavanie ľudských práv tých najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov;

22.    vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vládam krajín subsaharskej Afriky poskytlo primeranú pomoc, aby hospodárska kríza v niektorých krajinách regiónu nezhoršila humanitárnu krízu;

23.    vyzýva vlády, aby dodržiavali záväzky voči občanom v zmysle zodpovednej starostlivosti o prírodné zdroje;

24.    vyzýva vlády, aby prijali všetky opatrenia potrebné na zmenšovanie extrémov v rozdieloch príjmov a presadili podmienky, ktoré osobám, ktoré žijú v extrémnej chudobe, umožnia naplno realizovať ich potenciál a žiť dôstojne;

25.    naliehalo vyzýva vlády rozvojových krajín, aby vypracovali plány sociálnej ochrany, ktoré sú dôležité na ochranu najzraniteľnejších obyvateľov a vytvárajú odolnosť voči hospodárskym a ekologickým otrasom a dokázali, že v spoločnosti predstavujú investície miesto nákladov, ako to ukázali programy sociálneho zabezpečenia, ako napríklad brazílsky bolsa familia alebo systémy verejných prác na základe dopytu ako indický štátny záručný systém zamestnanosti na vidieku (NREGS); zdôrazňuje, že úspech týchto systémov peňažných transferov vo veľkej miere závisí od podmienok ako napríklad školská dochádzka, zdravotné hľadisko, a najvýraznejšie od očkovania detí;

26.    víta spoločnú iniciatívu, ktorú odštartovali osobitný spravodajca OSN pre právo na potravu, Olivier De Schutter a osobitná spravodajkyňa OSN pre otázku extrémnej chudoby a ľudských práv Magdalena Sepúlveda Carmona, na posilnenie systémov sociálnej ochrany rozvojových krajín pomocou globálneho fondu pre sociálnu ochranu, ktorý prispeje k presunutiu medzinárodnej solidarity na prospech najmenej rozvinutých krajín; žiada Komisiu, aby podporila tieto programy;

27.    domnieva sa, že investície do udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách sú dôležitým katalyzátorom v boji proti potravinovej neistote a pri podpore celkového rastu; naliehalo vyzýva vlády, aby podporovali zodpovedné investície súkromného sektora a malých producentov potravín, najmä ženy a poľnohospodárske družstvá, ktoré sú najúčinnejšie pri obmedzovaní extrémnej chudoby zvyšovaním návratnosti práce; zdôrazňuje dôležitosť investícií do vidieckej infraštruktúry, ktoré znižujú transakčné náklady a umožňujú poľnohospodárom dostať sa na trhy a tvoriť väčší príjem;

28.    vyzýva vlády, aby bránili domácim a medzinárodným finančným špekulantom investujúcim do pôdy pred negatívnym ovplyvňovaním drobných poľnohospodárov a miestnych výrobcov tak, že spôsobia presuny, ekologické problémy, ako aj potravinovú a príjmovú neistotu; v tejto súvislosti pripomína, že zaručené zamestnanie a výživa sú podmienkami na dodržiavanie ľudských práv, demokratizáciu a politickú angažovanosť;

29.    pripomína vládam aj súkromnému sektoru, aby rešpektovali neformálne a tradičné vlastníctvo pôdy, ako aj práva na využívanie pôdy; zdôrazňuje, že zraniteľné skupiny ako domorodí obyvatelia najviac potrebujú ochranu, pretože pôda je často jediný zdroj živobytia;

30.    naliehavo vyzýva vlády, aby neznižovali alebo neobmedzovali dotácie na potraviny, pretože tieto dotácie môžu obmedziť šírenie hladu a zlepšiť výživu v domácnostiach príjemcov;

31.    požaduje väčšiu transparentnosť komoditných trhov s cieľom zabrániť kolísaniu cien poľnohospodárskych surovín spôsobeného nadmernou špekuláciou a zdôrazňuje, že tejto problematike treba venovať väčšiu medzinárodnú pozornosť a v tejto súvislosti posilniť koordináciu;

32.    pripomína vládam, že politiky zamestnanosti mladých ľudí by sa nemali zameriavať len na tvorbu pracovných miest, ale aj na zabezpečenie úrovne príjmov a pracovných podmienok, ktoré sú vhodné na dosiahnutie primeranej životnej úrovne;

33.    vyjadruje podporu celosvetovému zavedeniu dane z finančných transakcií, ktorá môže byť inovatívnym finančným mechanizmom pre rozvoj a nakoniec prispieť k všeobecnému naplneniu ekonomických a sociálnych práv; povzbudzuje všetky členské štáty, aby podporili návrh rozpočtu EÚ na zavedenie dane z finančných transakcií;

34.    zdôrazňuje, že boj proti nezákonným finančným tokom, daňovým rajom a špekuláciám s komoditami je nevyhnutným krokom na dosiahnutie dodržiavania ľudských práv, a to najmä v krajinách s nízkymi príjmami;

35.    domnieva sa, že rozvojové krajiny by mali zaviesť inovatívne systémy financovania hospodárskych politík; nabáda krajiny, aby vypracovali finančné mechanizmy späté s ich vlastnými zdrojmi;

36.    požaduje zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov v rozvojových krajinách, čo by umožňovalo znižovať nezamestnanosť a presadzovať politiky zamestnanosti;

37.    považuje za mimoriadne dôležité posilnenie politík zameraných na rozvoj schopností a odbornú prípravu vrátane neformálneho vzdelávania, stáží a odbornej prípravy na pracovisku, ktoré podporujú úspešný prechod zo školy na pracovný trh;

38.    zdôrazňuje, že udalosti Arabskej jari odhalili viacero nedostatkov politík EÚ voči danému regiónu, a to aj ak ide o situáciu mladých ľudí, ktorí vo svojich krajinách zápasia s hromadnou nezamestnanosťou a nemajú žiadne vyhliadky; vyzýva EÚ, aby prijala efektívnejšie opatrenia na riešenie dôsledkov finančnej krízy v tretích krajinách, a to aj riadnym zohľadňovaním správ organizácií občianskej spoločnosti;

39.    naliehavo vyzýva vlády krajín s vysokou mierou detskej práce, ako aj medzinárodných darcov, aby podporili preventívne opatrenia ako napríklad rozšírenie prístupu k školám, zlepšenie kvality vzdelávania a zníženie školských nákladov, aby sa znížila miera chudoby a podporil ekonomický rast;

40.    naliehavo vyzýva vlády, aby pre osoby, ktoré nenavštevovali základnú školu, vytvorili programy druhej šance v oblasti vzdelávania s cieľom vyzbrojiť ich schopnosťami ako čítanie a počítanie, ako aj praktické zručnosti, ktoré im môžu pomôcť uniknúť chudobe;

41.    naliehavo vyzýva vlády, aby posilňovali podporné opatrenia na ochranu detí vrátane opatrení na riešenie násilia voči deťom a podporovali zvyšovanie informovanosti vládnych činiteľov o násilí voči deťom;

42.    pripomína, že všetky politiky obnovy hospodárstva budú potrebovať významnú zložku rodovej rovnosti; naliehavo požaduje presadzovanie politík a praktík, ktoré zabezpečia, že na pracovný trh vstúpi viac žien v zamestnaniach s dôstojnými pracovnými podmienkami a sociálnou ochranou; požaduje verejné investície do opatrovateľských služieb, aby sa obmedzila neplatená práca a starostlivosť žien v domácnosti; trvá na tom, aby politiky pracovného trhu riešili nedostatok času rodičov na starostlivosť a výchovu detí;

43.    zdôrazňuje, že ženy sa musia viac angažovať v sociálnom dialógu a rozhodovacom procese; opakuje skutočnosť, že vzdelávanie dievčat a žien a presadzovanie rodovej rovnosti sú mimoriadne dôležité;

44.    naliehavo vyzýva vlády, aby riešili kritické otázky ľudských práv, s ktorými sa stretávajú starší ľudia, najmä v čase hospodárskeho poklesu, ako napríklad dlhodobú nezamestnanosť, diskrimináciu pri zamestnávaní v súvislosti s vekom, neistotu príjmu a nedostupnú zdravotnícku starostlivosť; vyzýva vlády, aby presadzovali inovatívne nové mechanizmy na flexibilnú účasť pracovnej sily, ako napríklad umožniť starším ľuďom, aby poberali sociálne dôchodky a zároveň pracovali na čiastočný úväzok, alebo vytvoriť preškoľovacie programy alebo daňové opatrenia zamerané na stimulovanie zamestnávania starších ľudí;

45.    požaduje znižovanie nákladov na remitencie a napríklad na uľahčenie otvorenia bankového účtu pre migrantov v hostiteľských krajinách;

46.    vyzýva vlády na zabezpečenie toho, aby boj proti obchodovaniu s ľuďmi ostal v čase hospodárskej a finančnej krízy pre nich prioritou; naliehavo vyzýva vlády, aby v plnej miere uplatňovali zákony na trestné stíhanie obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov, aby rozširovali podporu a právnu pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a podporovali užšiu medzinárodnú spoluprácu;

47.    víta diskusie v rámci Skupiny OSN na vysokej úrovni o programe rozvoja po roku 2015 za účasti komisára EÚ pre rozvoj; domnieva sa, že v programe po roku 2015 by sa malo stanoviť ako priorita všeobecné uplatňovanie ľudských práv, zohľadňovať vplyv hospodárskej a finančnej krízy najmä na najchudobnejších a najzraniteľnejších a plniť záväzky s cieľom obmedziť chudobu; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby zvážili stanovenie kvantifikovateľných cieľov a ukazovateľov, ako aj kvalitatívnych ukazovateľov a ukazovateľov odvodených od výsledkov;

48.    zdôrazňuje, že treba ďalší výskum a analýzu vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na rôzne regióny, a to aj v rámci EÚ a jej vzťahov s tretími krajinami, a že treba zlepšiť monitorovanie včasných signálov globálnych a regionálnych kríz; zdôrazňuje, že čiastočné údaje by mali mať väčšiu váhu vo výskume a plánovaní politík, aby sa lepšie zachytili a riešili problémy, s ktorými zápasia najchudobnejší a najzraniteľnejší členovia spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporili inovačné laboratórium OSN Global Pulse, ktoré otvoril generálny tajomník OSN v roku 2009 s cieľom zbierať a analyzovať údaje, ktoré sú potrebné na lepšie porozumenie vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a zabezpečiť vhodné politické reakcie;

49.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

(1)

http://www.un.org/millennium/declaration/ares552e.htm

(2)

Ú. v. EÚ C 4 E, 7. 1. 2011, s.34.

(3)

Ú. v. EÚ C 99 E, 3. 4. 2012, s.31.

(4)

Prijaté texty P7_TA(2012)0470.

(5)

Prijaté texty P7_TA(2011)0266.

(6)

Prijaté texty P7_TA(2011)0331.

(7)

Prijaté texty P7_TA(2012)0386.

(8)

COM(2011)0637.

(9)

Prijaté texty P7_TA(2012)0386.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (23.1.2013)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na ľudské práva

(2012/2136(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Keith Taylor

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že hospodárska a finančná kríza ohrozuje všetky ľudské práva vrátane občianskych a politických práv; zdôrazňuje najmä skutočnosť, že mala nepriaznivý vplyv na prístup zraniteľných skupín spoločnosti k potravinám, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach a mala za následok dramatické zvýšenie miery chudoby v celosvetovom rozsahu; pripomína, že vlády majú povinnosť zabezpečiť dodržiavanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a poskytovať ochranu pred ich zneužívaním napríklad podnikmi alebo inými súkromnými subjektmi prostredníctvom uplatňovania usmerňujúcich zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a vyšetrovať finančné trestné činy týchto subjektov; poukazuje aj na zodpovednosť EÚ za návrh podmienok pre partnerstvá, ktoré prispejú k udržateľnému rozvoju hostiteľskej krajiny a k zamestnanosti vrátane minimálnych sociálnych noriem;

2.  konštatuje, že finančná kríza sa po svete rozšírila rôznymi spôsobmi, pričom došlo k vzájomnej interakcii s inými krízami (ako napríklad s potravinovou a palivovou krízou) – rôznou rýchlosťou a s rôznou intenzitou; so znepokojením poznamenáva, že podľa odhadov Svetovej banky a OSN musí v dôsledku krízy žiť v chudobe o 55 až 103 miliónov ľudí viac, čo ohrozuje ďalšie pokroky v dodržiavaní ľudských práv;

3.  so znepokojením konštatuje, že podľa odhadov Svetovej banky a MMF sa tempo znižovania chudoby v subsaharskej Afrike spomalilo; konštatuje, že v dôsledku celosvetovej finančnej krízy zomrelo v subsaharskej Afrike v roku 2009 približne o 30 000 až 50 000 detí viac;

4.  so znepokojením poznamenáva, že v dôsledku krízy sa zhoršila situácia v oblasti práv žien, napríklad vplyvom dodatočnej neplatenej práce a nárastu násilia; preto opätovne potvrdzuje, že rozvoj verejných služieb a účinné systémy sociálnej ochrany majú rozhodujúci význam pre zabezpečenie dodržiavania hospodárskych a sociálnych práv žien;

5.  pripomína, že zásada nediskriminácie si najmä v súvislosti s krízou vyžaduje, aby sa prijali pozitívne nápravné opatrenia na boj proti neprimeranému dosahu na ženy, pôvodné obyvateľstvo a ďalšie systematicky znevýhodňované skupiny obyvateľov a aby sa zároveň zabezpečilo, že tieto protikrízové opatrenia budú prospešné pre najviac znevýhodnené a zraniteľné komunity;

6.  zdôrazňuje, že investície v sociálnej oblasti umožňujú lepšie chrániť chudobných ľudí pred krízou a zvyšujú odolnosť chudobných ľudí voči otrasom; poukazuje tiež na skutočnosť, že napriek kríze dosahuje miera rastu v niektorých rozvojových krajinách takmer 4 %; poukazuje tiež na skutočnosť, že krajiny s účinným vnútroštátnym daňovým systémom sú viac odolné voči náhlym stratám daní z obchodu alebo prílevu zahraničného kapitálu; preto naliehavo vyzýva EÚ, aby pomohla rozvojovým krajinám vytvoriť progresívne a účinné daňové systémy a zmierniť tak dosah krízy na verejné príjmy s cieľom pomôcť zaručiť finančné prostriedky potrebné na programy sociálnej ochrany a zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie existujúcich zdrojov; trvá na tom, aby EÚ zostala nekompromisná, pokiaľ ide o podmienenosť a účinnosť jej rozvojovej pomoci so zreteľom na krajiny, v ktorých korupcia ďalej zhoršuje vplyv krízy, ktorý sa prejavuje porušovaním ľudských práv;

7.  zdôrazňuje, že kým ľudia v rozvinutých krajinách pociťujú dosah hospodárskej a finančnej krízy, obyvatelia rozvojového sveta nesú jej ťarchu, pričom existuje len málo bezpečnostných sietí na ich ochranu; požaduje väčšie zapojenie EÚ s cieľom pomôcť zmierniť tieto účinky v rozvojových krajinách;

8.  so znepokojením poznamenáva, že v dôsledku brutálneho potláčania sociálnych protestov v mnohých krajinách sveta sú ohrozené občianske a politické práva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné rešpektovať právo na informácie a právo podieľať sa na politických rozhodnutiach vlády, pokiaľ ide o opatrenia na boj proti kríze;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci medzinárodné spoločenstvo uznáva nedeliteľnosť a rovnakú dôležitosť všetkých ľudských práv, presadzovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva v praxi je i naďalej ťažké; domnieva sa, že by sa mal plne využívať opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý umožňuje individuálne sťažnosti proti údajnému porušovaniu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

10. zdôrazňuje, že sociálne napätie viedlo k zvýšeniu diskriminácie a xenofóbie voči menšinám a migrujúcim pracovníkom, ktorí patria k najzraniteľnejším skupinám postihnutým krízou a ktorých potreby je potrebné zohľadniť v opatreniach na riešenie krízy;

11. opätovne potvrdzuje, že hoci globálna hospodárska kríza vážne ohrozuje napĺňanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, neexistuje žiaden dôvod na to, aby štáty, bez ohľadu na výšku ich príjmov, zľavovali vo svojej povinnosti dodržiavať základné ľudské práva; zdôrazňuje, že vlády majú vždy povinnosť zabezpečiť minimálnu základnú úroveň sociálnych a hospodárskych práv nevyhnutných pre dôstojný život;

12. zdôrazňuje, že rodová rovnosť je nástrojom na boj proti chudobe žien, pretože má pozitívny vplyv na produktivitu a udržateľnosť spoločností a vedie k vyššej účasti žien na trhu práce, čo má následne mnohé sociálne, hospodárske a ekologické výhody;

13. podčiarkuje, že napĺňanie sociálnych a hospodárskych práv závisí, okrem iného, od schopnosti štátu regulovať finančný trh a spravodlivo rozdeľovať prostriedky, napríklad prostredníctvom účinného, transparentného a progresívneho daňového systému;

14. zdôrazňuje, že reakcia vlád na krízu nesmie mať len hospodársky, ale aj sociálny charakter; konštatuje, že s cieľom podnietiť úsilie rozvojových krajín treba v budúcich dohodách o partnerstve zdôrazniť podporu lepšej správy;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v čase krízy sa vážne porušujú práva žien a menšín, a trvá na tom, aby sa v tomto období venovala zvýšená pozornosť boju proti diskriminácii na základe pohlavia, náboženstva alebo presvedčenia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a rodovej identity;

16. zdôrazňuje, že boj proti nezákonným finančným tokom, daňovým rajom a špekuláciám s komoditami je nevyhnutným krokom na dosiahnutie dodržiavania ľudských práv, a to najmä v krajinách s nízkymi príjmami;

17. zdôrazňuje, že finančná a hospodárska kríza má tiež neprimeraný vplyv na práva špecifických skupín obyvateľov, najmä na najchudobnejších ľudí a ľudí vytláčaných na okraj spoločnosti;

18. zdôrazňuje, že hoci vplyv krízy na občianske a politické práva ešte nebol v plnej miere vyhodnotený, je jasné, že kríza posilnila sociálne nepokoje, čo niekedy viedlo k ich násilnému potláčaniu, a znásobila mieru nedodržiavanie základných práv, napríklad slobody prejavu a práva na informácie;

19. pripomína, že základné hodnoty slobody, ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti a nediskriminácie majú zásadný význam pre udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj; zdôrazňuje najmä univerzálnosť programu dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce ako základného princípu zameraného na zabezpečenie spravodlivej globalizácie; vyzýva EÚ, aby podporila reakciu na krízu založenú na ľudských právach a aby aktívne prispela k zavedeniu základnej sociálnej ochrany v rozvojových krajinách a rešpektovala pritom ich individuálne prístupy, pokiaľ ide o implementáciu;

20. pripomína, že dodržiavanie ľudských práv zahŕňa okrem iného univerzálnu základnú sociálnu ochranu s minimálnymi mzdami, plné uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem ochranu pred extrémnou chudobou;

21. poznamenáva, že približne 5,1 miliardy ľudí, čo je 75 % svetovej populácie, nemá dostatočné sociálne zabezpečenie, 2,6 miliardy ľudí nemá prístup k primeraným hygienickým zariadeniam a 884 miliónov ľudí nemá prístup k dostatočným zdrojom pitnej vody, 873 miliónov ľudí trpí chronickým hladom, takmer 9 miliónov detí do päť rokov umiera každý rok na následky chorôb, ktorým sa dá vo veľkej miere predchádzať, a 100 miliónov ľudí sa dostáva pod hranicu chudoby, keď musí platiť za zdravotnú starostlivosť;

22. poukazuje na to, že krajiny subsaharskej Afriky sú vzhľadom na obmedzenú diverzifikáciu svojich hospodárstiev a vývozu a dominanciu primárnych komodít obzvlášť citlivé na vonkajšie otrasy; takisto zdôrazňuje, že nezákonné finančné toky sú hlavným problémom pre rozvoj Afriky, čo bráni dodržiavaniu ľudských práv; nabáda africké krajiny, aby začali systematické audity svojich verejných dlhov; opäť naliehavo žiada, aby si EÚ stanovila boj proti daňovým rajom a korupcii ako jednu z hlavných priorít a dôrazne nabádala medzinárodné finančné a rozvojové inštitúcie, aby postupovali rovnako;

23. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili skutočnú ochranu ľudských práv v každej obchodnej a investičnej dohode, ktorá bude uzatvorená alebo zrevidovaná, prostredníctvom záväzných a nespochybniteľných doložiek o ľudských právach; preto zdôrazňuje, že členské štáty by sa nemali nechať zatiahnuť do dohôd, ktoré obmedzia ich schopnosť dodržiavať záväzky v oblasti ľudských práv, aby si zaistili prístup na vývozné trhy alebo prilákali investorov; trvá na tom, aby Komisia systematicky posudzovala vplyv obchodných a investičných dohôd na ľudské práva s cieľom pomôcť zabezpečiť ich účinné presadzovanie;

24. so znepokojením konštatuje, že globálna hospodárska kríza ohrozuje výdavky členských štátov EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc; pripomína, že napriek tomu, že krízu vyvolali bohatšie krajiny, náklady s ňou spojené znášajú neúmerným spôsobom chudobné krajiny; preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zachovali a splnili svoje súčasné dvojstranné a mnohostranné záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci a tiež ciele stanovené v Miléniovej deklarácii OSN. pripomína, že aj rozvíjajúce sa krajiny musia hrať dôležitú úlohu prostredníctvom svojho potenciálneho prínosu k oficiálnej rozvojovej pomoci;

25. opätovne potvrdzuje, že rozhodnutia, ktoré sú v kompetencii medzinárodných inštitúcií, ako je MMF, Svetová banka alebo WTO, musia byť v súlade s celou škálou záväzkov v oblasti ľudských práv zakotvených v medzinárodných zmluvách o ľudských právach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Guerrero Salom, Gesine Meissner, Judith Sargentini


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.2.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

3

17

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pino Arlacchi, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Mário David, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Ryszard Antoni Legutko, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Mirosław Piotrowski, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Libor Rouček, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, Adrian Severin, Marek Siwiec, Sophocles Sophocleous, Laurence J.A.J. Stassen, Charles Tannock, Inese Vaidere, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Sir Graham Watson

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marije Cornelissen, Anne Delvaux, Barbara Lochbihler, Monica Luisa Macovei, Emilio Menéndez del Valle, Potito Salatto, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Indrek Tarand, Traian Ungureanu, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rui Tavares, Claudiu Ciprian Tănăsescu

Posledná úprava: 5. apríla 2013Právne oznámenie