Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 232 a 341 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na protokol č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov, agentúr a útvarov Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluvám,

–  so zreteľom na články 10, 14 a 48 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na svoju pozíciu k týmto otázkam, najmä na svoje odporúčanie z 21. júna 1958, svoje uznesenie zo 7. júla 1981, ktorým sa prijíma Zagariho správa, svoje odporúčania týkajúce sa medzivládnej konferencie z 13. apríla 2000 a na svoje sprievodné uznesenia: uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(1); rozhodnutie z 10. mája 2012 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel I – Európsky parlament(2); uznesenie zo 16. februára 2012 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2013, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť(3); uznesenie z 29. marca 2012 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2013(4) a svoje uznesenie zo 4. júla 2012 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2013(5),

–   so zreteľom na otázky na písomné zodpovedanie E-000181-2007, E-006174-2009, E-006258-2009, E-002934-2012, E-002935-2012, E-004134-2012 a E-004135-2012 Komisii a Rade,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka o nákladoch na zachovanie troch pracovísk zo septembra 2002 a augusta 2013,

–  so zreteľom na správu spoločnej pracovnej skupiny Predsedníctva a Výboru pre rozpočet o rozpočte Parlamentu na rok 2012,

–  so zreteľom na svoje správy o činnosti z rokov 1993 – 1999, 1999 – 2004, 2004 – 2009 a 2009 – 2011,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), najmä na veci C-230/81(6), C-345/95(7) a spojené veci C-237/11 a C-238/11(8),

–  so zreteľom na petíciu 630/2006 v rámci kampane Jedno sídlo, ktorú podporilo viac ako milión občanov EÚ,

–  so zreteľom na hlasovanie v pléne 23. októbra 2012, v rámci ktorého väčšina (78 %) poslancov EP vyzvalo členské štáty, aby prehodnotili svoje stanovisko k otázke oficiálneho sídla Parlamentu v Štrasburgu,

–  so zreteľom na články 5 ods. 3, 29, 41, 48, 74a, 201 a 202 ods. 4 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre petície (A7-0350/2013),

A.  keďže v článku 341 ZFEÚ sa uvádza, že sídla orgánov Únie sa určia po vzájomnej dohode vlád členských štátov;

B.  keďže členské štáty tak urobili prostredníctvom Protokolu č. 6 pripojeného k zmluvám, v ktorom bol Brusel ustanovený za sídlo Komisie, Rady (v apríli, júni a októbri sa jej zasadnutia konajú v Luxemburgu), Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, Luxemburg za sídlo Súdneho dvora Európskej únie, Dvora audítorov a Európskej investičnej banky, Frankfurt za sídlo Európskej centrálnej banky a Haag za sídlo Európskeho policajného úradu;

C.  keďže rozhodnutie členských štátov o týchto sídlach sa dosiahlo v rámci širšej dohody a zohľadňuje historický vývoj Európskej únie a jej inštitúcií, ako aj úvahy o geografickom rozdelení;

D.  keďže Parlament zohráva osobitnú a jedinečnú úlohu ako jediná inštitúcia, ktorá je priamo volená európskymi občanmi, ktorým sa i zodpovedá, a keďže jeho úloha sa v porovnaní so všetkými inštitúciami EÚ zmenila najviac, táto správa sa zameria predovšetkým na sídlo a systém práce Parlamentu;

E.  keďže v Protokole č. 6 pripojenom k zmluvám sa stanovuje, že sídlom Parlamentu je Štrasburg, kde sa koná 12 mesačných plenárnych schôdzí vrátane zasadnutia o rozpočte, že ďalšie plenárne schôdze sa konajú v Bruseli, že výbory Parlamentu zasadajú v Bruseli a že Generálny sekretariát a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu;

F.  keďže v článkoch 10 a 14 ZEÚ sa uvádza, že EÚ je zastupiteľská demokracia, pričom Parlament je priamym zástupcom európskych občanov na úrovni Únie, a že ako spoluzákonodarca je Parlament na rovnakej úrovni s Radou;

G.  keďže podľa článku 232 ZFEÚ Parlament schvaľuje svoj rokovací poriadok, v rámci ktorého môže určiť dĺžku plenárnych schôdzí, a to v súlade so zmluvami a judikatúrou ESD;

H.  keďže podľa ESD umiestnenie sídla nemá prekážať riadnemu chodu Parlamentu; keďže okrem toho sa vyjadril, že napriek nevýhodám a nákladom spôsobeným množstvom pracovísk si akákoľvek zmena sídla alebo pracovísk vyžiada zmenu zmluvy, a teda súhlas členských štátov;

I.  keďže Parlament prešiel úplnou transformáciou od poradného orgánu so 78 dočasne vyslanými poslancami, ktorí sa – najmä z praktických dôvodov – delili o priestory s Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu, k plnohodnotnému, priamo volenému Parlamentu, ktorý má v súčasnosti 766 poslancov a je rovnoprávnym spoluzákonodarcom s Radou;

J.  keďže dôkazom rastu jeho zákonodarnej kapacity je zvýšenie počtu spolurozhodovacích postupov (teraz riadne legislatívne postupy) zo 165 v rokoch 1993 – 1999 na 454 v rokoch 2004 – 2009 a na ešte vyšší počet v súčasnom volebnom období;

K.  keďže meniaca sa úloha Parlamentu sa takisto prejavuje v 150 % náraste počtu medziinštitucionálnych stretnutí zo 16 000 na odhadovaných 40 000 v období 2009 až 2013 a v nepretržitých rokovaniach a trialógoch s Komisiou, Radou a jednotlivými členskými štátmi, ktoré sú dnes súčasťou legislatívneho procesu, čo má za následok prudký nárast počtu dohôd v prvom čítaní z 28 % v rokoch 1999 – 2004 na 72 % v rokoch 2004 - 2009;

L.  keďže štruktúra parlamentného harmonogramu (dohodnutá počas samitu v Edinburghu v roku 1992) predchádza všetkým zmenám jeho úlohy, ktoré vyplývajú z prijatia Maastrichtskej zmluvy, Amsterdamskej zmluvy, Zmluvy z Nice a Lisabonskej zmluvy;

M.  keďže Rada a Európska rada už svoju činnosť sústreďujú v Bruseli, kde sa v súčasnosti konajú všetky stretnutia Európskej rady, ktoré sa predtým vždy konali v krajine rotujúceho predsedníctva;

N.  keďže geografická vzdialenosť medzi oficiálnymi sídlami spoluzákonodarných orgánov –435 km – izoluje Parlament, a to nielen od Rady a Komisie, ale aj od iných zúčastnených strán, ako sú mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti a zastupiteľstvá členských štátov, a od jednej z najväčších medzinárodných novinárskych komunít na svete;

O.  keďže dodatočné ročné náklady vyplývajúce z geografického rozdelenia Parlamentu sa odhadujú na 156 – 204 miliónov EUR(9), čo predstavuje približne 10 % ročného rozpočtu Parlamentu, kým vplyv na životné prostredie je takisto značný, pričom emisie CO2 spojené s presunmi medzi všetkými tromi pracoviskami sa odhadujú na 11 000(10) až 19 000 ton(11);

P.  keďže súčasný systém práce Parlamentu znamená ďalšie náklady a cestovanie aj pre ostatné inštitúcie Európskej únie, najmä Komisiu a Radu, zastúpenia členských štátov, novinárov a zástupcov občianskej spoločnosti;

Q.  keďže 78% všetkých služobných ciest riadnych zamestnancov Parlamentu (v priemere 3 172 mesačne) je priamo podmienených jeho geografickým rozdelením; keďže budovy Parlamentu v Štrasburgu sa v súčasnosti využívajú len 42 dní v roku (ostávajú nevyužité 89 % času), po celý rok sa však musia vykurovať, udržiavať a zamestnávať zamestnancov;

R.  keďže náklady spojené s geografickým rozdelením Parlamentu predstavujú dôležitý zdroj možných úspor, najmä v súčasnej hospodárskej situácii;

S.  keďže Parlament od svojho návrhu v roku 1958, aby bolo jeho sídlo v blízkosti Rady a Komisie, v mnohých správach a vyhláseniach opakovane vyjadril svoje želanie po praktickejších a efektívnejších pracovných podmienkach;

T.  keďže občania EÚ vrátane viac než milióna občanov, ktorí podporili petíciu so žiadosťou o jediné sídlo, opakovane vyjadrujú nespokojnosť so súčasnou situáciou;

U.   keďže opatrenia, ktoré majú vplyv na právo Parlamentu na organizačnú autonómiu, patria medzi záležitosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou parlamentného systému;

V.  keďže okrem tém riešených v tejto správe existujú ďalšie zásadné otázky, ktoré bezprostredne súvisia s postavením a funkciou Parlamentu v rámci inštitucionálnej štruktúry EÚ, a v súvislosti s týmito otázkami zatiaľ neboli dosiahnuté presvedčivé riešenia; keďže tieto nevyriešené otázky sa týkajú problematiky volebného zákona, pravidiel vzťahujúcich sa ochrannú zónu, v ktorej platí zákaz demonštrácií, záležitostí súvisiacich s imunitou a otázok týkajúcich sa štatútu poslancov; keďže tieto otázky by sa mali riešiť v rámci práva Parlamentu na organizačnú autonómiu, ktoré sa uplatňuje v podobe všeobecnej rozhodovacej právomoci, alebo aspoň v rámci riadneho legislatívneho postupu založeného na spolurozhodovaní;

1.  domnieva sa, že Európskemu parlamentu ako jedinému orgánu, ktorý priamo zastupuje európskych občanov, by sa mala priznať výsadná právomoc určiť si svoje vlastné pracovné podmienky vrátane práva rozhodovať o mieste a čase svojich schôdzí;

2.  súhlasí so zásadou, že by bolo účinnejšie, nákladovo efektívnejšie a šetrnejšie voči životnému prostrediu, keby sa Európsky parlament nachádzal iba na jednom mieste; konštatuje, že neustále každomesačné presuny medzi Bruselom a Štrasburgom sa stali symbolickým, negatívnym argumentom väčšiny občanov EÚ, ktorý poškodzuje dobré meno Európskej únie, najmä v čase, keď finančná kríza spôsobila vážne a bolestivé škrty výdavkov v členských štátoch;

3.   domnieva sa, že je absolútne legitímne otvoriť diskusiu o práve na určenie vlastných pracovných podmienok vrátane práva rozhodovať o mieste a čase zasadania;

4.  preto sa zaväzuje iniciovať riadny postup revízie zmluvy podľa článku 48 ZEÚ s cieľom navrhnúť zmeny článku 341 ZFEÚ a protokolu č. 6, ktoré sú potrebné na to, aby Parlament mohol rozhodovať o mieste svojho sídla a svojej vnútornej organizácii;

5.  prijíma rozhodnutie nevydávať žiadne odporúčania, pokiaľ ide o sídla iných inštitúcií EÚ;

6.  zdôrazňuje, že bude nevyhnutné zhodnotiť finančné a hospodárske dôsledky zmeny sídla alebo pracoviska a nájsť primeraný kompromis, prostredníctvom ktorého bude možné naďalej využívať existujúce budovy Parlamentu;

7.  uznáva, že akémukoľvek budúcemu rozhodnutiu Parlamentu o jeho pracovných podmienkach musí predchádzať dostatočný časový priestor na diskusiu a reflexiu, ako aj na riadne uskutočnenie zmeny;

8.   žiada Dvor audítorov alebo podobný nezávislý orgán, aby predložil rozsiahlu analýzu možných úspor v súvislosti s rozpočtom EÚ, ak mal Parlament jediné sídlo; žiada, aby táto analýza zahŕňala rozpočtové aspekty a dodatočné náklady, napríklad úspory dosiahnuté vďaka zníženým stratám pracovného času a väčšej efektívnosti;

9.  vyzýva Predsedníctvo, aby požiadalo Eurobarometer alebo podobnú profesionálnu službu na vypracúvanie prieskumov verejnej mienky, aby do 1. januára 2014 vypracovala prieskum názorov občanov Európy na vyhliadky na zachovanie troch pracovísk Parlamentu, s osobitným odkazom na finančné a environmentálne náklady a náklady na efektívnosť takéhoto usporiadania;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej rade, hlavám štátov, predsedom vlád a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89. (2) Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2012, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 18. (4) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 104. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0289. (6) Vec C-230/81, Luxemburské veľkovojvodstvo/Európsky Parlament. (7) Vec C-345/95, Francúzsko/Parlament. (8) Vec C-237/11 a C-238/11, Francúzska republika /Parlament. (9) Správa generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z roku 2002 je najnovším komplexným odhadom nákladov, ktorý je k dispozícii. Rozpätie 169 – 204 miliónov EUR ročne, ktoré vo svojej správe z roku 2012 potvrdila spoločná pracovná skupina Predsedníctva a Výboru pre rozpočet, sa vypočíta tak, že odhad vo výške 148 miliónov EUR sa doplní o 28,3 milióna EUR ročných amortizačných nákladov na budovy v Štrasburgu, ktoré treba zohľadniť od nákupu týchto budov. V odpovedi generálneho tajomníka z 30. augusta 2013 na žiadosti uvedené v odseku 10 uznesenia Parlamentu zo 6. februára 2013 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2014 sa dodatočné náklady na sídlo v Štrasburgu odhadujú na 103 miliónov EUR, pričom táto suma dosahuje celkovú sumu 156 miliónov EUR, ak sa pripočítajú odhady amortizačných nákladov a nákladov na nevyužité poschodia, ako vo svojej správe z roku 2012 uvádza spoločná pracovná skupina. (10) Tri pracoviská Európskeho parlamentu – finančné, environmentálne a regionálne vplyvy geografického rozdelenia, správa, ktorú pripravil generálny tajomník Európskeho parlamentu 30. augusta 2013 ako odpoveď na žiadosť uvedenú v odseku 10 uznesenia Parlamentu zo 6. februára 2013 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2014. (11) Prevádzka dvoch sídiel Európskeho parlamentu: Environmentálne náklady, doprava a energia, správa pripravená firmou Eco-Logica Ltd. pre skupinu Verts/ALE, november 2007.