Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozvojové ciele milénia prijaté na miléniovom samite OSN v septembri 2000,

–   so zreteľom na akčný plán EÚ o rozvojových cieľoch milénia, ktorý prijala Európska rada v júni 2008 a jeho míľniky v roku 2010,

–   so zreteľom na konanie podujatia na vysokej úrovni týkajúceho sa rozvojových cieľov milénia, ktoré sa bude konať v sídle OSN v New Yorku 25. septembra 2008,

–   so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 – 2004 (SEK(2005)0456),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, ktoré potvrdzujú, že EÚ sa plne hlási k rozvojovým cieľom milénia a k súdržnosti politík,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN právach dieťaťa z 20. novembra 1959, podľa ktorej treba dieťaťu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom, a so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, podľa ktorého majú jeho zmluvné strany poskytnúť matkám primeranú starostlivosť pred a po pôrode,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (KOM(2007)0100),

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na lisabonskom samite Afriky a EÚ v roku 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia(2) a  uznesenie z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(4) a uznesenie z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou(5),

–   so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách konanú v Pekingu v septembri 1995, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a následné záverečné dokumenty prijaté na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5 a Peking+10 o ďalších opatreniach a iniciatívach na vykonávanie pekinskej deklarácie prijatej 10. júna 2000 a akčnej platformy prijatej 11. marca 2005,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike EÚ: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji)(6) a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci(7),

–   so zreteľom na správy Populačného fondu OSN o stave svetovej populácie s názvom Prísľub rovnosti: rodová rovnosť, reprodukčné zdravie a rozvojové ciele milénia z roku 2005 a Cesta k nádeji: ženy a medzinárodná migrácia z roku 2006,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(8),

–   so zreteľom na protokol k Africkej charte o ľudských právach a právach národov týkajúci sa práv žien v Afrike, známy aj ako Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 25. novembra 2005, a na Maputský akčný plán pre sfunkčnenie kontinentálneho rámca politiky pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na osobitnom zasadnutí konferencie ministrov zdravotníctva Africkej únie v septembri 2006,

–   so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu OSN o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa uskutočnila v septembri 1994 v Káhire, konečný akčný program prijatý v Káhire a následné záverečné dokumenty prijaté v roku 1999 na osobitnej schôdzi Valného zhromaždenia OSN o ďalších opatreniach na vykonávanie akčného programu ICPD+5,

–   so zreteľom na bruselský rámec opatrení a odporúčaní o zdraví pre trvalo udržateľný rozvoj prijatý na prvom stretnutí ministrov zdravotníctva skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) v Bruseli v októbri 2007,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť 3. januára 1976, a najmä na jeho článok 12,

–   so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 14 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva týkajúcu sa článku 12 ICESCR (Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý nadobudol platnosť 3. septembra 1981,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže zdravie matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je oblasťou, v ktorej sa zaznamenal najmenší pokrok spomedzi všetkých rozvojových cieľov milénia, a preto je jedným z cieľov, pri ktorých je najmenšia pravdepodobnosť, že sa dosiahnu do roku 2015, najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii,

B.   keďže počas tehotenstva alebo pôrodu zomrie každoročne viac než pol milióna žien a k 99 % úmrtia dochádza v rozvojových krajinách; keďže počas 20 rokov sa miera úmrtnosti v krajinách subsaharskej Afriky takmer vôbec nezmenila, pričom sa v tomto regióne dosiahlo ročné zníženie len na úrovni 0,1% a ženy sú vystavené riziku úmrtia počas tehotenstva alebo pôrodu v miere jedna k šestnástim; keďže úmrtnosť matiek je najvážnejší ukazovateľ globálnych rozdielov v oblasti zdravia,

C.   keďže skúsenosti a výskum v oblasti úmrtnosti matiek poukazujú okrem geografických rozdielov aj na významný rozdiel v miere úmrtnosti matiek vo vzťahu k bohatstvu, rasovej a etnickej príslušnosti, životu v meste a na vidieku, úrovni gramotnosti a dokonca vo vzťahu k jazykovým alebo náboženským rozdielom v krajinách vrátane rozvinutých krajín, pričom tento rozdiel je najväčším rozdielom zo všetkých štatistík v oblasti verejného zdravia,

D.   keďže skupina G8 odsúhlasila zdravotný balík, prostredníctvom ktorého sa pomôže vyškoliť a zamestnať 1,5 milióna zdravotníckych pracovníkov v Afrike a zabezpečí sa, aby 80 % matiek využívalo pri pôrode služby kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov; keďže to obsahuje záväzok zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v 36 afrických krajinách, ktoré trpia ich kritickým nedostatkom, na 2,3 pracovníka na 1 000 obyvateľov; keďže sa však nezmieňuje o vyčlenení 10 miliárd USD, ktoré sú podľa aktivistov občianskej spoločnosti potrebné každý rok na záchranu životov šiestich miliónov matiek a detí,

E.   keďže úmrtnosť a chorobnosť matiek predstavuje mimoriadnu celosvetovú zdravotnú situáciu a keďže sa odhaduje, že každoročne zomiera pri pôrode približne 536 000 žien a každá dvadsiata prekoná vážne komplikácie, a to od chronických infekcií až po zdravotné postihnutia, akým je napríklad genitálna fistula, alebo celoživotné postihnutie,

F.   keďže úmrtia žien počas tehotenstva a pôrodu nie sú žiadnou záhadou, príčiny úmrtia matiek sú jasné a dobre známe a existujú prostriedky na ich predchádzanie,

G.   keďže príčinám úmrtnosti matiek by sa dalo predísť poskytovaním bezpečnej starostlivosti matkám, zabezpečením dostupnosti účinnej antikoncepcie a zákonným a bezpečným vykonávaním interrupcií,

H.   keďže úmrtnosti matiek by sa dalo zabrániť lepšou dostupnosťou a prijímaním metód plánovania rodičovstva, poskytovaním bezpečnej a kvalitnej starostlivosti o matky a jej dostupnosti, a to najmä počas tehotenstva, pri pôrode poskytovaním akútnej pôrodníckej starostlivosti a aj v období po pôrode, ako aj zlepšovaním zdravia a výživy žien a ich postavenia v spoločnosti,

I.   keďže tento preventívny prístup zahŕňa vzdelávanie žien a zdravotníckych pracovníkov, aby dokázali rozoznať komplikácie počas tehotenstva a pôrodu a aby vyhľadali potrebnú starostlivosť, vyžaduje si sieť vhodných zdravotníckych zariadení dosiahnuteľných v primeranom čase vzhľadom na dostupnú infraštruktúru a dopravu, a poskytovanie adekvátnej starostlivosti kvalifikovanými pracovníkmi v týchto ľahko dostupných zdravotníckych zariadeniach, účinné riadenie a dostupnosť elektriny, vody a zdravotníckeho materiálu, a to aj vo vidieckych oblastiach,

J.   keďže úmrtnosť matiek, ktorej sa dá zabrániť, je porušovaním práva na život žien a dievčat v adolescentnom veku, ako je to zakotvené v mnohých medzinárodných záväzkoch z oblasti ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a príčiny spôsobujúce úmrtnosť a chorobnosť matiek môžu viesť aj k porušovaniu iných ľudských práv vrátane práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia a práva na nediskrimináciu pri prístupe k základnej zdravotnej starostlivosti,

K.   keďže právo na pohlavné a reprodukčné sebaurčenie zahŕňa právo na manželstvo, založenie rodiny a dobrovoľné nadväzovanie sexuálnych vzťahov a právo nebyť objektom sexuálneho násilia a nátlaku,

L.   keďže za zabezpečenie zdravotníckych služieb v rámci práva na zdravie sú zodpovedné vlády samotné alebo prostredníctvom iných subjektov a keďže aj vlády, ktoré majú obmedzené zdroje, môžu prijať okamžité opatrenia s dosahom na zdravie matiek,

M.   keďže hlavné príčiny úmrtnosti žien a zranení súvisiacich s pôrodom majú v konečnom dôsledku menej pravdepodobne praktický alebo štrukturálny charakter, sú skôr symptomatickými príčinami súvisiacimi s nízkou hodnotou žien a s nízkym postavením priznávaným ženám, ktoré sú v spoločnosti vo všeobecnosti znevýhodnené, a keďže v krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja platí, že čím je postavenie žien vyššie, tým nižšia je miera úmrtnosti matiek,

N.   keďže ženy sú počas tehotenstva a pôrodu osobitne zraniteľné z dôvodu viacerých foriem diskriminácie vrátane rozdielov medzi mužmi a ženami v domácnosti, tradičných postupov škodlivých pre ženy, násilia páchaného na ženách, nemožnosti žien rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví a právach, odmietania novorodencov ženského pohlavia a stereotypného ponímania žien predovšetkým ako matiek a opatrovateliek; keďže CEDAW ratifikovali všetky členské štáty EÚ,

O.   keďže Valné zhromaždenie OSN zahrnulo "univerzálny prístup k reprodukčnému zdraviu do roku 2015" ako jeden z rozvojových cieľov milénia medzinárodného spoločenstva, a to ako cieľ č. 5 – zníženie úmrtnosti matiek,

P.   keďže medzinárodné spoločenstvo na ICPD prisľúbilo ďalšie zdroje a označilo reprodukčné zdravie (vrátane plánovania rodičovstva a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom) za hlavnú prioritu medzinárodného rozvojového úsilia,

Q.   keďže namiesto zvýšenia podpory je teraz celková výška darovaných finančných príspevkov na plánované rodičovstvo oveľa nižšia ako v roku 1994, pričom v absolútnom dolárovom vyjadrení poklesla zo 723 miliónov USD v roku 1995 na 442 miliónov USD v roku 2004,

R.   keďže EÚ pravidelne a dôsledne prijíma záväzky na dosiahnutie rozvojového cieľa milénia č. 5, naposledy v rámci vyššie uvedeného akčného plánu EÚ o rozvojových cieľoch milénia,

S.   keďže napriek závažnosti tohto problému a porušovaniu ľudských práv sa zdravotníckym službám súvisiacim s materstvom naďalej venuje málo pozornosti na medzinárodnej úrovni a uprednostňujú sa skôr zásahy týkajúce sa konkrétnych ochorení, čo vedie k marginalizácii problematiky úmrtnosti matiek, a vysoká miera výskytu HIV prispieva k stagnácii alebo k spomaľovaniu pokroku pri znižovaní úmrtnosti a chorobnosti matiek,

1.   vyjadruje vážne obavy z toho, že úmrtnosť matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je jediný z rozvojových cieľov milénia, v ktorom sa od roku 2000 nielenže nedosiahol žiaden pokrok, a to najmä v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, ale pred dvadsiatimi rokmi boli údaje rovnaké ako dnes;

2.   konštatuje, že posilňovanie postavenia žien popri vzdelávaní významne prispieva k zlepšeniu zdravia matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5);

3.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pred podujatím OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch milénia stanovili prioritné opatrenia na splnenie rozvojového cieľa milénia č. 5;

4.   vyzýva Radu a Komisiu, aby znížili rozdiely medzi úmrtnosťou matiek v priemyselných a rozvojových krajinách prostredníctvom vyšších investícií a krokov smerujúcich k zlepšeniu ľudských zdrojov pre oblasť zdravia a prostredníctvom zvýšenia zdrojov a úsilia na posilnenie systémov zdravotníctva a základnej zdravotníckej infraštruktúry vrátane vyčlenenia prostriedkov na monitorovanie, dohľad, základné funkcie verejného zdravotníctva, akcie spoločenstva a ostatné potrebné podporné funkcie;

5.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zamedzenie úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorej možno predchádzať, prostredníctvom vypracúvania, uplatňovania a pravidelného vyhodnocovania plánov postupu a akčných plánov na obmedzenie celosvetového problému úmrtnosti a chorobnosti matiek, prijatím prístupu založeného na rovnosti a systematickej a nepretržitej podpore ľudských práv, ktorý budú primerane podporovať a uľahčovať silné inštitucionálne mechanizmy a finančné prostriedky;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby rozšírili poskytovanie zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti na základe voľby vychádzajúcej z potrebných informácií, vzdelávania o bezpečnom materstve, cielenej a účinnej prenatálnej starostlivosti, programov materskej výživy a primeranej pomoci pri pôrode, ktorá zamedzuje tomu, aby sa v nadmernej miere pristupovalo k cisárskemu rezu, a ktorá zabezpečuje akútnu pôrodnícku starostlivosť, služby odbornej lekárskej starostlivosti pri komplikáciách v tehotenstve, pri pôrode a pri potrate, popôrodnú starostlivosť a plánovanie rodiny;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali prístup všetkých žien ku komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

8.   vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali a vypracovali už osvedčené ukazovatele a štandardy na zníženie miery úmrtnosti matiek (vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci) a aby zriadili mechanizmy monitorovania a určenia zodpovednosti, ktoré by mohli viesť k neustálemu zlepšovaniu existujúcich politík a programov;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zaručili dostupnosť, prístupnosť a dobrú kvalitu služieb v oblasti reprodukčného zdravia a aby vyčlenili čo najviac dostupných finančných prostriedkov na politiky a programy v oblasti úmrtnosti matiek;

10.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili zhromažďovanie spoľahlivých a aktuálnych údajov, ktoré by boli určujúcimi pri implementácii opatrení na riešenie úmrtnosti a chorobnosti matiek;

11.   vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili odbornú prípravu, budovanie kapacít a infraštruktúry pre zodpovedajúci počet kvalifikovaných pôrodných asistentiek a aby zabezpečili dostupnosť služieb týchto asistentiek pre všetky tehotné ženy a dievčatá a aby zaistili, že tento zámer bude odzrkadlený v plánoch postupu a vo vnútroštátnych akčných plánoch;

12.   žiada, aby sa vo vnútroštátnych programoch zdravia posilnilo testovanie na vírus HIV pred tehotenstvom a počas neho, antiretrovirálna liečba HIV-pozitívnych tehotných žien a opatrenia na prevenciu proti vírusu HIV, ako napríklad informačné kampane a vzdelávanie;

13.   nalieha na EÚ, aby aj naďalej vyvíjala úsilie na podporu práv na sexuálne a reprodukčné zdravie zachovaním úrovne financovania na účely plnenia akčného plánu ICPD a s poľutovaním konštatuje, že popri najvyššej miere úmrtnosti matiek má subsaharská Afrika aj najnižšiu úroveň používania antikoncepcie na svete (19 %) a 30 % všetkých úmrtí matiek je v danom regióne spôsobených neodborne vykonanými interrupciami;

14.   domnieva sa, že aby sa dosiahli rozvojové ciele milénia v oblasti univerzálnej dostupnosti služieb v oblasti reprodukčného zdravia do roku 2015, úroveň financovania z EÚ sa musí zvýšiť, pretože v opačnom prípade budú ženy aj naďalej zomierať v dôsledku tehotenstva a súvisiacich okolností;

15.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali programy a politiky zamerané na riešenie problémov, ktoré sú určujúcimi faktormi vplývajúcimi na zdravie a sú najdôležitejšie pri zamedzovaní úmrtnosti matiek, akými sú účasť na rozhodovacom procese súvisiacom so zdravím, informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, gramotnosť, výživa, nediskriminácia a spoločenské normy, ktoré sú základom rodovej rovnosti;

16.   vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v nadväznosti na pokrok dosiahnutý pri znižovaní úmrtnosti žien aktívne zúčastňovali na celosvetových fórach, ako je "Countdown to 2015", v záujme výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa programov a politík v tejto oblasti a podpory trvalej dynamiky zlepšovania;

17.   nalieha na členské štáty, aby neporušovali svoje záväzky v oblasti financovania na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia vrátane rozvojového cieľa milénia č. 5 a vyzýva predsedníctvo Rady, aby prevzalo vedúcu úlohu a išlo príkladom tým, že zabezpečí dostupnosť adekvátneho a predvídateľného financovania a zvýšenie úsilia v záujme záchrany životov;

18.   pripomína záväzok členských štátov dosiahnuť úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci 0,7% HNP do roku 2015 a vyzýva členské štáty, ktoré sa k nej nepribližujú, aby zvýšili svoje úsilie;

19.   vyzýva tie krajiny, ktoré ešte nezaviedli zákaz škodlivých praktík a tradícií, ako je ženská obriezka, aby prijali opatrenia a podporili príslušné informačné kampane;

20.   žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby sa zmluvy týkajúce sa rozvojových cieľov milénia sústredili v prvom rade na oblasť zdravotníctva a vzdelávania;

21.   odsudzuje zákaz používania antikoncepčných prostriedkov, ktorý obhajujú cirkvi, pretože používanie prezervatívov má rozhodujúci význam pri predchádzaní chorobám a neželaným tehotenstvám;

22.   odsudzuje pravidlo USA "global gag rule", ktoré bráni zahraničným mimovládnym organizáciám prijímajúcim prostriedky na programy plánovania rodičovstva z USAID (Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj) používať svoje vlastné prostriedky nepochádzajúce z USA na zabezpečovanie interrupcií, ktoré sú v súlade so zákonom;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Medziparlamentnej únii a Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0103. (2) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311. (3) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 232. (4) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475. (5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0483. (6) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (7) Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.