skip to content
 
 
 

Voľby do Európskeho parlamentu

 .

Demokratické priame voľby poslancov Európskeho parlamentu sa uskutočňujú v členských krajinách EÚ od roku 1979, vždy po piatich rokoch systémom pomerného zastúpenia. Zatiaľ posledné, v poradí dvanáste voľby do EP, zároveň štvrté na Slovensku, sa uskutočnili v EÚ v dňoch 23. až 26. mája 2019. Termín konania volieb do EP na Slovensku bol 25. máj 2019. Ďalšia voľba europoslancov nás čaká v roku 2024. 

Voľby do EP sa konajú v členských štátoch EÚ na rôznych úrovniach. V Belgicku a Taliansku sa voľby konajú na regionálnej úrovni. V Dánsku, Francúzsku a Španielsku, v susednej ČR, ale i na Slovensku na celoštátnej úrovni. V Nemecku sa voľby do EP uskutočňujú kombinovaným systémom a v niektorých členských krajinách EÚ sú voľby dokonca povinné - Belgicko, Grécko, Luxembursko. Pre všetky členské štáty však platí zásada, že sa ich môžu zúčastniť občania, ktorí v deň volieb dovŕšili minimálne 18 rokov a že za poslancov EP môžu byť volení občania starší ako 21 rokov. Prirodzene, že sa dodržiava i zásada rovnosti mužov a žien, uchádzania sa o zvolenie iba v jednom členskom štáte EÚ a princíp tajného hlasovania.

Aký význam majú voľby do EP?

Voľby do Európskeho parlamentu zabezpečujú prostredníctvom volených poslancov reprezentáciu občanov v rozhodovacom procese Európskej únie a zaisťujú jej demokratické fungovanie. Európsky parlament je práve vďaka tomuto volebnému procesu hlasom občanov, pričom má spolu s Radou EÚ rovnocennú rozhodovaciu právomoc v legislatívnom procese EÚ (s výnimkou právomocí výlučne v kompetencii členských štátov). Keďže výrazná časť legislatívy členských štátov je transformovaná z európskej legislatívy, majú voľby do EP pre členské štáty veľký význam.

Ako nás zastupujú poslanci EP?
 .

Vo voľbách do EP v roku 2014 zaznamenalo Slovensko najnižšiu účasť v celej EÚ. Volieb sa zúčastnilo len 13,05 % oprávnených voličov, čo znamená, že možnosť vstúpiť do rozhodovacieho procesu EÚ prostredníctvom volieb vtedy využilo len približne 560 tisíc ľudí. Účasť vo voľbách sa v roku 2019 výrazne zvýšila a dosiahla 22,74 %. Napriek tomu bol európsky priemer takmer dvojnásobný (konkrétne 50.94 %), čo dokazuje, že európske voľby sú aj naďalej voľbami druhej kategórie a slovenskí občania prejavujú len malý záujem o európsku politiku. 

Viac o voľbách v roku 2019 nájdete tu:

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2019
 .

Prečo je dôležité odovzdať svoj hlas?

My Európania čelíme mnohým výzvam, od migrácie po zmenu klímy, od nezamestnanosti mladých ľudí po ochranu osobných údajov. Žijeme v stále globalizovanejšom, konkurenčnom svete. Referendum o brexite zároveň ukázalo, že EÚ nie je nespochybniteľný projekt. A hoci väčšina z nás považuje demokraciu za samozrejmosť, zdá sa, že je stále viac ohrozená, a to vo svojom myšlienkovom základe, ako aj v praxi. EÚ sa angažuje vo všetkých týchto a mnohých ďalších otázkach – od oživenia obchodu po ochranu spotrebiteľov a podporu výskumu. Mení Vaše mesto a región.

Prečítajte si, čo všetko Vám EÚ priniesla.

Európsky parlament má ako inštitúcia EÚ vplyv na všetky tieto otázky a dlhodobo robí veľa pre zlepšenie rôznych aspektov života občanov EÚ. Dôvodov prečo ísť voliť je mnoho a preto sme pre Vás pripravili prehľadný zoznam. 

Iniciatíva tentoraz idem voliť

S jedinečnou iniciatívou #tentorazidemvolit prišla Európska únia v tohtoročných voľbách po prvýkrát, Cieľom nebolo odporúčať, koho majú ľudia voliť: išlo o podporu samotného aktu voľby, aktu zapojenia sa do demokratického procesu a uskutočnenia voľby vedome a informovane. Práve osobný a priamy kontakt od známych je pre mnohých z nás rozhodujúci. Okrem registrácie, ste sa mohli stať aktívnym členom iniciatívy a zvyšovať povedomie a záujem o voľby vo svojom okolí.

V rámci EÚ sa do iniciatívy zatiaľ zapojilo približne 150 000 dobrovoľníkov, Slovensko sa s počtom približne 6300 umiestnilo na siedmej priečke.

Don iniciatívy sa zapojil aj známy moderátor Matej „SAJFA“ Cifra:

 .

Ktoré právne dokumenty upravujú voľby do EP?

Voľby do EP a postupy ich vykonávania sú upravené európskymi právnymi predpismi, ktoré stanovujú pravidlá spoločné pre všetky členské štáty, a potom špecifickými vnútroštátnymi ustanoveniami jednotlivých štátov. Spoločné pravidlá stanovujú zásadu pomerného zastúpenia a niekoľko prípadov nezlučiteľnosti funkcií s mandátom poslanca EP. Vnútroštátne právne predpisy upravujú mnoho ďalších dôležitých otázok, ako je presný volebný systém alebo počet volebných obvodov.

Viac o volebných postupoch:

Európsky parlament - volebné postupy

Na Slovensku sú vnútroštátnym predpisom "Zákon č. 180/2014 Z. z." a "Zákon č. 181/2014 Z. z.", ktoré ustanovujú všetky zásady a náležitosti uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu v Slovenskej republike (ďalej len SR). Podľa tohto zákona môže na post poslanca kandidovať občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil vek 21 rokov, má trvalý pobyt na území SR a nenastali u neho prekážky vo výkone volebného práva, ako aj občan iného členského štátu, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil vek 21 rokov, má povolený na území SR trvalý pobyt, nebol pozbavený práva kandidovať v členskom štáte EÚ, ktorého je štátnym občanom, a nenastali u neho prekážky vo výkone volebného práva. Kandidovať v tých istých voľbách môže občan za splnenia vyššie uvedených podmienok vždy len v jednom členskom štáte EÚ.

Právo voliť do EP na území SR majú jej občania, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili vek 18 rokov a majú na jej území trvalý pobyt, potom občania iných členských štátov EÚ, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili vek 18 rokov a majú povolený na území SR trvalý pobyt, ako aj občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili vek 18 rokov a nemajú trvalý pobyt na území SR a ani iného členského štátu EÚ, v prípade, ak sa v deň volieb zdržiavajú na území SR. Voliť v tých istých voľbách môže občan za splnenia vyššie uvedených podmienok vždy len v jednom členskom štáte EÚ.

Podobne sa vnútroštátnymi prostriedkami určuje aj presný termín konania volieb v stanovenom rozmedzí. Podľa zákona voľby vyhlasuje a presný deň volieb určuje predseda Národnej rady SR na základe rozhodnutia Rady EÚ najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. Vo vyhlásení sa uvádza počet poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa majú voliťdo Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky.

Viac sa môžete dočítať v kompletnom znení zákonov:

Zákony upravujúce voľby do Európskeho parlamentu
 .

Môžem voliť zo zahraničia?

Hoci existujú niektoré spoločné pravidlá týkajúce sa volieb, tak ako bolo spomenuté, určité aspekty si upravuje každý štát svojim vlastným volebným zákonom. Takýmto aspektom je aj právo hlasovať zo zahraničia alebo poštou. Spomínané zákony v SR to upravuje nasledovne: “Občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu Európskej únie, má právo voliťdo Európskeho parlamentu, ak sa v deň konania volieb zdržiava na území Slovenskej republiky.”

Občania SR s trvalým pobytom v SR, ktorí sa v deň volieb nezdržiavajú na území Slovenskej republiky, nemôžu v týchto voľbách hlasovať zo zahraničia. Ak však máte trvalý pobyt v inom členskom štáte EÚ, mali by ste mať možnosť dať hlas svojmu poslancovi v tomto štáte.

Taktiež občania iných členských štátov majú právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky ak najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku, majú povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a neboli pozbavení volebného práva v členskom štáte Európskej únie, ktorého sú štátnymi občanmi. Žiadosť o zapísanie do zoznamu voličov sa predkladá obci trvalého pobytu najneskôr 40 dní predo dňom volieb.

Hlasovací preukaz pri voľbe mimo bydliska v SR

Voličom zapísaným do zoznamu voličov obec doručuje oznámenie o čase a mieste konania volieb, v ktorom uvádza aj číslo volebného okrsku, adresu volebnej miestnosti a informáciu o úprave hlasovacieho lístka. Ak však nemôžete voliť v mieste svojho trvalého pobytu vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov ste zapísaný, môžete požiadať obec svojho trvalého pobytu (na obecnom úrade) o vydanie hlasovacieho preukazu. Hlasovací preukaz umožňuje zápis do zoznamu voličov a hlasovanie v ktoromkoľvek inom volebnom okrsku na území Slovenskej republiky.

Hlasovací preukaz je možné získaťiba na základe žiadosti, pričom bude žiadateľ vyčiarknutý z daného zoznamu voličov s poznámkou o vydaní takéhoto preukazu. Volič môže požiadaťo vydanie hlasovacieho preukazu osobne najneskôr posledný pracovný deň pred konaním volieb v úradných hodinách obce, alebo v listinnej forme, prípadne elektronicky, najneskôr 15 pracovných dní predo dňom konania volieb.

Ako brexit ovplyvnil rozloženie Európskeho parlamentu?

Pred vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k 31.1.2020 mal EP 751 poslancov, čo zodpovedalo maximálnemu možnému počtu mandátov určenému zmluvami EÚ. V súčasnosti má Európsky parlament 705 poslancov. Prideľovanie kresiel je tiež zakotvené v európskych zmluvách a riadi sa troma zásadami:

1. pridelenie kresiel v Európskom parlamente naplno využíva minimálny a maximálny počet pre členské štáty stanovený v Zmluve o EÚ, aby čo najviac zohľadňovalo príslušný počet obyvateľov jednotlivých členských štátov,

2. zásada zostupnej proporcionality, ktorá sa vymedzuje nasledovne: pomer medzi počtom obyvateľov a počtom kresiel každého členského štátu pred zaokrúhlením na celé čísla sa so zreteľom na počet obyvateľov jednotlivých členských štátov líši tak, že každý poslanec Európskeho parlamentu z členského štátu s väčším počtom obyvateľov zastupuje viac občanov než každý poslanec Európskeho parlamentu z členského štátu s menším počtom obyvateľov, a naopak, čím má členský štát viac obyvateľov, tým má väčší nárok na väčší počet kresiel v Európskom parlamente,

3. pridelenie kresiel v Európskom parlamente zohľadňuje demografický vývoj v členských štátoch.

Počet poslancov EP sa v súčasnosti pohybuje od šiestich (v prípade Malty, Luxemburska, Cypru a Estónska) po 96 (v prípade Nemecka).

V súvislosti s odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ schválili poslanci Európskeho parlamentu 13. júna 2018 zmenu počtu mandátov jednotlivých členských krajín tak, aby bola v úplnom súlade s vyššie uvedenými zásadami. Veľká Británia mala 73 poslaneckých kresiel. 46 kresiel sa zmrazilo pre prípadné budúce rozširovanie EÚ a zvyšných 27 kresiel sa prerozdelilo medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko tak získalo jeden mandát naviac.

Ďalšie informácie týkajúce sa rozhodnutia o rozdelení poslaneckých mandátov a súvislosti nájdete tu.