skip to content
 
 
 

Aké postupy EP uplatňuje

Zmluvy EÚ poskytujú podľa Rokovacieho poriadku Európskemu parlamentu legislatívne, rozpočtové a iniciatívne právomoci i právomoci pri kontrole exekutívy.

 .

Riadny legislatívny postup

Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti v decembri 2009 sa Európsky parlament dostal na rovnakú úroveň ako Rada EÚ takmer pri všetkých legislatívnych otázkach.

Európska komisia má ako jediná inštitúcia EÚ právo predkladať legislatívne návrhy. Pri zvažovaní predloženia návrhu Komisia často vyzýva vlády, občianske organizácie podniky a jednotlivcov, aby sa k téme vyjadrili. Na základe stanovísk Komisie pripraví návrh, ktorý sa predloží Rade a Parlamentu. Návrh môže byť podaný na podnet Rady, Európskej rady, Parlamentu alebo občanov Európskej únie, alebo z vlastnej iniciatívy Komisie.

V Rade aj Parlamente návrh prejde čítaním a diskusiou. Ak sa v prvom ani v druhom čítaní nedospeje k dohode, návrh sa predloží „zmierovaciemu výboru“, ktorý sa skladá z rovnakého počtu predstaviteľov Rady a Parlamentu. Keď výbor dospeje k dohode, dohodnutý text sa následne zašle Parlamentu a Rade na tretie čítanie, aby mohol byť napokon prijatý ako právny predpis. Vo väčšine prípadov Parlament hlasuje o návrhoch jednoduchou väčšinou a Rada kvalifikovanou väčšinou, pričom kladne musí hlasovať aspoň polovica z celkového počtu členských štátov EÚ, čo predstavuje zhruba dve tretiny obyvateľov. V niektorých prípadoch sa v Rade vyžaduje jednomyseľné hlasovanie. Na to, aby bola európska legislatíva schválená, je nutný súhlas oboch inštitúcií. Ide o tzv. riadny legislatívny postup.

 .

Lisabonská zmluva zaradila pod riadny legislatívny postup tieto už v minulosti existujúce politiky:

  • poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
  • opatrenia ohľadne spoločnej vízovej politiky
  • niektoré aspekty azylovej politiky, vrátane podmienok pre prijatie žiadateľov
  • imigrácia (vrátane podmienok pre vstup a pobyt)
  • súdna spolupráca v trestných veciach, policajná spolupráca, Eurojust a rozhodovanie súvisiace s Europol
  • minimálne pravidlá o trestných sankciách za vážne zločiny s cezhraničným rozmerom
  • monetárna politika s ohľadom na pravidlá potrebné pre používanie eura
  • štrukturálne fondy

Okrem nich sa riadny legislatívny postup týka aj úplne nových oblastí

  • energetika
  • služby všeobecného ekonomického záujmu
  • ochrana osobných údajov
  • hraničné kontroly
  • imigrácia - boj proti obchodovaniu s ľuďmi
  • európske právo duševného vlastníctva
  • verejné zdravie – opatrenia stanovujúce najvyššie štandardy kvality
  • šport
  • vesmírna politika
  • implementácia Európskeho výskumného priestoru
  • turizmus

Kozultačný postup

Kozultačný postup bol vo veľkej miere využívaný na počiatku existencie Spoločenstva. Dnes sa používa sa už len v "citlivých" oblastiach, ktoré podliehajú jednomyseľnému rozhodovaniu Rady. Parlament nemôže zabrániť Rade prijať navrhovanú legislatívu, ani presadiť jej zmeny. Komisia môže na základe stanoviska poslancov zmeniť svoj návrh.

Oblasti využitia konzultačného postupu:

  • otázky daňového systému
  • otázky priemyselnej politiky, územných plánov
  • politika hospodárskej súťaže

Postup súhlasu

Postup súhlasu bol zavedený prostredníctvom Jednotného európskeho aktu. Ukladá Rade získať súhlas EP. Parlament môže návrh prijať alebo odmietnuť, ale nemôže ho pripomienkovať. Rozhoduje na základe absolútnej väčšiny poslancov.

  • prijímanie nových členských štátov
  • uzatváranie asociačných dohôd
  • rozhodovanie o postihoch týkajúcich sa vážneho a pretrvávajúceho porušovania základných práv niektorým z členských štátov
  • niektoré rozhodnutia o úlohách Európskej centrálnej banky

V oblastiach, kde Európsky parlament nemá právo spolurozhodovať, Rada ministrov prijíma rozhodnutia zväčša jednohlasne, teda nie kvalifikovanou väčšinou.

Proces schvaľovania rozpočtu

Rozpočet musí byť vždy v rovnováhe. Preto nikdy nedosahuje deficit, nikdy nevytvára dlh a čerpá len prostriedky, ktoré získa. Ročný rozpočet musí rešpektovať limity výdavkov stanovené v dlhodobom finančnom pláne EÚ známom ako viacročný finančný rámec, o ktorom sa rokuje raz za sedem rokov.

Rozpočet sa schvaľuje každý rok. Európska komisia pripravuje návrh rozpočtu a predkladá ho Rade a Európskemu parlamentu – rozpočtovým orgánom. Rada aj Parlament návrh rozpočtu menia a prijímajú ho.

Ak nastane medzi Európskym parlamentom a Radou nesúhlas, zvolá sa osobitný zmierovací výbor, ktorého úlohou je do 21 dní dosiahnuť dohodu o spoločnom návrhu. Ak spoločný návrh Rada odmietne, Európsky parlament má právo rozpočet nakoniec schváliť. Ak návrh odmietne Parlament, Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu. V prípade, že sa rozpočet neschváli pred začiatkom nového roka, môže sa za istých podmienok pred jeho konečným schválením použiť každý mesiac jedna dvanástina z rozpočtu predchádzajúceho roku. Konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu nesie Európska komisia.

Postup posilnenej spolupráce

Tento postup EP vlastne umožňuje na základe Amsterdamskej zmluvy užšiu spoluprácu medzi členskými krajinami. Posilnená spolupráca o ktorú žiadajú členské štáty však môže byť predložená EP len po súhlase EK. Ak sa EK rozhodne nepredložiť návrh, oznámi svoje dôvody dotknutým štátom.

Proces menovania

V rámci týchto svojich aktivít EP schvaľuje a potvrdzuje na základe Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice zvoleného predsedu Európskej komisie v Európskej rade. Kvórum na jeho schválenie v EP je kvalifikovaná väčšina. EP je takto priamo zapojený do menovania predsedu EK. Všetkých ostatných vyhliadnutých a dohodnutých členov EK (komisárov) v Európskou radou schvaľuje EP po ich vypočutí pred príslušnými výbormi jednoduchou väčšinou. Až po vypočutí a schválení v EP Európska rada schvaľuje zloženie Európskej komisie ako celku kvalifikovanou väčšinou.

Európsky parlament má právo vysloviť nedôveru celej EK. Návrh hlasovania o vyslovení nedôvery však musí iniciovať minimálne desatina všetkých poslancov EP a musí byť i riadne odôvodnený. Za odvolanie EK musí byť v EP dvojtretinová väčšina.
Menovaciu konzultatívnu právomoc má EP i pri menovaní členov Dvora audítorov. Ak EP vysloví pri niektorej z individuálnych kandidatúr nesúhlas, vyzve jeho predseda Európsku radu, aby jeho kandidatúru stiahla a predložila EP novú. Rovnako pri menovaní členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky.

Na základe Maastrichtskej zmluvy EP volí v tajnom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov po každých voľbách do EP i Európskeho ombudsmana.

Postup iniciatívy

Maastrichtská zmluva priznala EP aj právo legislatívnej iniciatívy v tom, že mu umožňuje požiadať Európsku komisiu, aby predložila návrh. EP rovnako významne zasahuje i do vytvárania legislatívneho plánu EK a k jeho navrhovanej ročnej podobe vydáva svoje stanovisko. Na základe správ pripravených výbormi parlamentu môže EP žiadať o legislatívne návrhy príslušné výbory Európskej komisie. Príslušný parlamentný výbor môže dokonca požiadať aj o povolenie konferencie predsedov. EK má právo tento legislatívny návrh EP povoliť, alebo ho odmietnuť. EP sa priznáva i právo iniciatívy návrhu uznesenia EP - iniciatívnej správy. Musí mu však predchádzať súhlas konferencie predsedov.