skip to content
 
 
 

Frakcie, výbory, delegácie EP

 .

Politické skupiny/frakcie

Poslanci Európskeho parlamentu sa v 705-člennom pléne zoskupujú podľa politickej príslušnosti. Nezoskupujú sa na základe národnej príslušnosti. Na princípe tohto zoskupovania poslancov sa v EP vytvárajú základné politické skupiny či frakcie. Súčasný EP pozostáva zo siedmich politických skupín/frakcií a z nezaradených poslancov.

 .

Súčasné rozdelenie politických skupín

  • EPP-ED (EĽS): Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) - 187 poslancov
  • S&D: Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente - 148 poslancov
  • Skupina Renew Europe - 97 poslancov
  • ID: Skupina Identita a demokracia - 76 poslancov
  • Zelení/EFA: Skupina zelených / Európska slobodná aliancia - 67 poslancov
  • ECR: Európski konzervatívci a Reformisti - 62 poslancov
  • GUE/NGL: Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/ Severská zelená ľavica - 40 poslancov
  • Nezaradení poslanci - 27 poslancov

V EP okrem toho pôsobia poslanci, ktorí nie sú zaradení v žiadnej politickej skupine.

 .

Rozdelenie kresiel na roky 2014 - 2019

Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 sa počet poslancov znížil na 736 europoslancov. Slovensko tak v EP zastupovalo namiesto 14 iba 13 europoslancov. Reformná Lisabonská zmluva však priniesla ďalšiu zmenu a počet europoslancov sa zmenil od 1.12.2009 na 754. Tento stav platil do volieb do EP v roku 2014, keď sa počet europoslancov stanovil na 751. Od 31.1.2020 tvorí Európsky parlament 705 poslancov.

 .

Prerozdelenie kresiel po vystúpení Spojeného kráľovstva

K 31.1.2020 vystúpilo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo štrukúr Európskej únie, čím sa zmenilo aj rozloženie a počet kresiel v Európskom parlamente.
Nemecko - 96 kresiel, Francúzsko - 79 kresiel, Taliansko - 76 kresiel, Španielsko - 59 kresiel, Poľsko - 52 kresiel, Rumunsko - 33 kresiel, Holandsko - 29 kresiel, Grécko - 21 kresiel, Belgicko - 21 kresiel, Portugalsko - 21 kresiel, Česko - 21 kresiel, Maďarsko - 21 kresiel, Švédsko - 21 kresiel, Rakúsko - 19 kresiel, Bulharsko - 17 kresiel, Dánsko - 14 kresiel, Slovensko - 14 kresiel, Fínsko - 14 kresiel, Írsko - 13 kresiel, Chorvátsko - 12 kresiel, Litva - 11 kresiel, Slovinsko - 8 kresiel, Lotyšsko - 8 kresiel, Estónsko - 7 kresiel, Cyprus - 6 kresiel, Luxembursko - 6 kresiel, Malta - 6 kresiel.

Prerozdelenie kresiel podľa Lisabonskej reformnej zmluvy na roky 2009 - 2014, 2014 - 2019

Nemecko - 96 kresiel, Francúzsko - 74 kresiel, Veľká Británia a Taliansko - 73 kresiel, Španielsko - 54 kresiel, Poľsko - 51 kresiel, Rumunsko - 32 kresiel, Holandsko - 26 kresiel, Belgicko, ČR, Maďarsko, Grécko a Portugalsko - 21 kresiel, Švédsko - 20 kresiel, Rakúsko - 18 kresiel, Bulharsko - 17 kresiel, Dánsko, Slovensko a Fínsko - 13 kresiel, Írsko, Litva a Chorvátsko - 11 kresiel, Lotyšsko a Slovinsko - 8 kresiel, Estónsko, Cyprus, Luxembursko a Malta - 6 kresiel.

 .

Vnútorná organizácia

Svoju vnútornú organizáciu zabezpečujú tak, že každá politická skupina/frakcia si volí jedného predsedu, niektoré skupiny dvoch spolupredsedov, má predsedníctvo a sekretariát.

Politická skupina/frakcia v EP musí spĺňať dve podmienky: že jej členovia - poslanci reprezentujú aspoň 1/4 členských štátov EÚ a že poslanecká skupina má podľa pravidiel Rokovacieho poriadku EP najmenej 25 poslancov.

Aj miesta v rokovacej sále počas plenárnych zasadaní sa poslancom prideľujú na základe ich politickej príslušnosti, zľava doprava, po schválení predsedami skupín.

Ak niektorí poslanci nepatria ani do jednej politickej skupiny/frakcie, potom patria medzi nezaradených.

Pred každým hlasovaním v EP na plenárnej schôdzi politické skupiny/frakcie preskúmajú správy parlamentných výborov a predkladajú pozmeňovacie a doplňujúce návrhy.

Pozícia politickej skupiny je prijatá po dohode v rámci skupiny/frakcie. Žiadny člen skupiny nesmie však prijať povinný hlasovací mandát.

Politické skupiny hrajú dôležitú úlohu aj pri tvorbe a schvaľovaní programu zasadaní EP, pri výbere aktuálnych tém, ktoré zvyčajne bývajú do neho zaradené.

 .

Výbory Európskeho parlamentu

Okrem toho, že sa poslanci členia podľa politických skupín, na základe svojho profesionálneho zamerania či špecializácie na jednotlivé oblasti sa ešte pre kvalitnejšiu prípravu plenárnych zasadnutí EP rozdeľujú do 20 stálych výborov na základe pomerného systému. Sú to:

  • Výbor pre zahraničné veci
  • Výbor pre rozpočet
  • Výbor pre rozpočtovú kontrolu
  • Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
  • Výbor pre hospodárske a menové veci
  • Výbor pre rozvoj
  • Výbor pre medzinárodný obchod
  • Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
  • Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
  • Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
  • Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
  • Výbor pre dopravu a cestovný ruch
  • Výbor pre regionálny rozvoj
  • Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
  • Výbor pre rybné hospodárstvo
  • Výbor pre kultúru a vzdelávanie
  • Výbor pre právne veci
  • Výbor pre ústavné veci
  • Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví
  • Výbor pre petície

Výbory EP spravidla zasadajú v Bruseli. Predsedá im zvolený predseda. Na nich poslanci hlasujú o správach k prerokúvaným legislatívnym návrhom Európskej rady, Európskej komisie, vlastným iniciatívnym návrhom, správam, vyhláseniam a stanoviskám, ktoré vypracúva za výbor poverený spravodajca. Po prijatí uznesenia k nim sa správy prerokúvajú v politických skupinách a potom sa schvaľujú na plenárnych zasadaniach v Štrasburgu.

Členovia výborov sú opätovne volení po dva a pol roku. Predsedovia výborov koordinujú prácu jednotlivých výborov v rámci Konferencie predsedov výborov.

Osobitné postavenie medzi výbormi EP má Výbor pre petície. Keďže EP zastupuje záujmy občanov, tento výbor je sprostredkovateľom ich návrhov a sťažností v európskych záležitostiach. Každý občan, ktorý sa domnieva (alebo aj skupina občanov), že došlo k porušeniu európskeho práva, má dve možnosti. Obrátiť sa petíciou na EP alebo na ombudsmana.

Okrem stálych výborov môže parlament vytvárať aj podvýbory a dočasné výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami (napr. slintačka, ľudská genetika a nové technológie modernej medicíny), alebo vyšetrovacie výbory, ktoré vyšetrujú prípady nesprávneho postupu inštitúcií Európskej únie v otázkach komunitárneho práva, ako napríklad prípad tzv. choroby šialených kráv.

 .

Delegácie EP

Delegácie EP udržiavajú vzťahy s parlamentmi krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. Plnia dôležitú úlohu pri posilňovaní vplyvu Európy v zahraničí. EP má 41 delegácií. Každá z nich sa skladá približne z pätnástich europoslancov.

 .

EP rozlišuje štyri kategórie delegácií:

  • medziparlamentné delegácie, ktorých poslaním je udržiavať vzťahy s parlamentmi štátov mimo Európskej únie a tých, ktoré nekandidujú na vstup
  • zmiešané parlamentné výbory udržiavajú vzťahy s parlamentmi kandidátskych štátov pripravujúcich sa na vstup do EÚ alebo s parlamentmi pridružených štátov Spoločenstva
  • Delegácia EP pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKP združuje európskych poslancov a členov parlamentov zo štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria
  • Delegácia EP pri Európsko-stredomorskom parlamentnom zhromaždení

Predsedovia delegácií koordinujú ich prácu v rámci Konferencie predsedov delegácií.