skip to content
 

Reakcie slovenských europoslancov k Holodomoru

15-12-2022

Europoslanci vyjadrujú poľutovanie nad tým, že 90 rokov po Holodomore sa Rusko opäť dopúšťa strašných zločinov na Ukrajine.

Podrobnejšie informácie nájdete v samostatnej tlačovej správe.

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Nedostatok potravín sa síce počas hladomoru týkal aj Sovietskeho zväzu, no na Ukrajine bol oveľa vážnejší a vyžiadal si milióny obetí. Zapríčinili to politické rozhodnutia Stalina a sovietskych politikov, ktorí tak chceli eliminovať ukrajinské hnutie nezávislosti. Dnes, keď je svetová pozornosť zameraná na Ukrajinu, je vhodný čas na to, aby boli milióny mŕtvych Ukrajincov uznaní ako obete genocídy kvôli ich ukrajinskej národnosti. Som rád, že moja frakcia európskych ľudovcov vyzve Ruskú federáciu ako nástupcu Sovietskeho zväzu, aby uznala holodomor ako genocídu a ospravedlnila sa zaň.“

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Ani nie storočie od krutého hladomoru na Ukrajine, ktorý spôsobil Sovietsky zväz, pociťujú Ukrajinky a Ukrajinci násilie ruského agresora. Odpoveď Ukrajiny je od februára tohto roku konzistentne odvážna a jednoznačná. Uznanie Holodomoru za genocídu je veľmi dôležitým signálom, že nám v Európe nie je minulosť ani súčasnosť Ukrajiny ľahostajná. A tiež, že chceme Ukrajine pomôcť vymaniť sa z ruskej agresie a spolupracovať na jej budúcnosti v mieri.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Vyjadrujem solidaritu s ukrajinským ľudom pri príležitosti 90. výročia tragického Holodomoru v rokoch 1932 - 1933. Genocída je vždy neprípustná a treba ju odsúdiť.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Totalitné režimy majú na svedomí hrôzy s miliónmi mŕtvych. Vo svete, aj v Európe. Nech je aj dnešná spomienka na obete ukrajinského Holodomoru mementom nikdy viac nedopustiť takéto zverstvá. O to viac dnes, v kontexte ukrutnej ruskej agresie na Ukrajine, ktorá čelí existenčnému zápasu o svoju slobodu.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Nechať vyhladovať milióny ľudí a to všetko za účelom presadzovania si svojvôle, ako sa tomu dialo na Ukrajine pod taktovkou Stalina, je jednou z najzvrátenejších a najcynickejších foriem zabíjania. Je to zločin proti ľudskosti, ktorý by mal byť označený za genocídu. O týchto temných dejinách je nutné zvyšovať povedomie, aj v kontexte prebiehajúcej agresie Ruska na Ukrajine.“

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Aj napriek tomu, že hlavnými protagonistami vyhladovania roľníkov, nesúhlasiacich s kolektivizáciou, a to tak na území na vtedajšej Ukrajinskej zväzovej republiky ako aj na území Ruskej zväzovej republiky, ale aj iných zväzových republikách vtedajšieho Sovietskeho zväzu, boli Gruzínec J.V.Džugašvili (Stalin), Lavrentij Pavlovič Berija a predovšetkým ukrajinský boľševik, Lazar Mojsejevič Kaganovič, nebolo by správne a objektívne konštatovať, že genocídu spôsobili Gruzínci alebo Ukrajinci. Proti takému systému genocídy sa postavil vtedy boľševik, filozof Moskovčan Bucharin, ktorý bol neskôr popravený. Je potrebné uznať za genocídu akékoľvek konanie akéhokoľvek politického systému, teda aj konania boľševikov na území vtedajšieho ZSSR, ale aj genocídu obyvateľov Leningradu počas blokády zo strany fašistického Nemecka, pokiaľ sa politický systém usmrtením ľudí snaží dosiahnuť svoje politické ciele.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Deväťdesiat rokov po hladomore na Ukrajine, ktorý majú na svedomí sovietski funkcionári z Moskvy, dnes Putin bombarduje nemocnice, školy a elektrárne. Jeho cieľom je spôsobiť počas zimy ďalšiu humanitárnu katastrofu. Európska únia bude na ruské kroky reagovať a tiež pomáhať trpiacim Ukrajincom.“

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Z dnešného pohľadu holodomor na Ukrajine predstavuje historicko-politickú klasifikáciu genocídy a ja som rád, že sa to v Európskom parlamente nebojíme nazvať pravým menom, rovnako ako naposledy, keď Európsky parlament označil Rusko ako štát podporujúci terorizmus. Rozpoznaním zločinov proti ľudskosti je predpokladom úspešného boja proti nim, vyvodenia spravodlivosti a predchádzania podobným zverstvám v budúcnosti.“