skip to content
 
 
 

Reakcie europoslancov na tému hybridná vojna v Bielorusku

07-10-2021

Európsky parlament vo štvrtok vyjadril solidaritu s krajinami Európskeu únie, ktoré zasiahli bieloruské hybridné útoky, a vyzval na žalobu voči Lukašenkovmu režimu na Medzinárodnom súdnom dvore.

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Režim Alexandra Lukašenka preukázateľne v priebehu celého roka prenasleduje a kriminalizuje svojich odporcov. Zásahy voči nim sa aj napriek rôznym snahám nijako nezmierňujú. Vedome tak porušuje medzinárodnoprávne záväzky, ako aj základné práva a slobody vlastných občanov, pričom z mnohých z nich spravil politických väzňov. Lukašenko sa snaží tiež vydierať členské štáty Európskej únie podporovaním nelegálnej migrácie. K litovským, lotyšským a poľským hraniciam bieloruské orgány nasmerovali veľký počet ľudí, z ktorých mnohí boli následne zadržaní za nezákonný vstup do Európskej únie. Snaha o upokojenie a nápravu situácie v Bielorusku je tak nepochybne potrebná. Spôsob akým by sa tak malo diať musí pritom zohľadňovať záujmy bieloruských občanov a celej spoločnosti.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Po vyše roku od zmanipulovaných prezidentských volieb a začiatku masových protestov sa situácia ľudí v Bielorusku nezlepšila. Lukašenkov režim stále zadržiava politických väzňov a od leta tiež bieloruské orgány pod vedením Alexandra Lukašenka nasmerovali značný počet migrantov k poľským, litovským a lotyšským hraniciam, aby sa pomstili za uvalené sankcie. Európska únia musí pomáhať zasiahnutým členským krajinám a diktátorovi neustupovať. Naopak, mali by sme pritvrdiť sankčný režim a cieliť ho na zdroje, z ktorých majú dnes Lukašenko a jeho ľudia profit.“

Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Situácia v Bielorusku nepochybne priniesla pre Európu nové výzvy, avšak otázka toho, ako a do akej miery sa má EÚ angažovať do vnútroštátneho diania nečlenských krajín, je stále častejšie na agende Európskeho parlamentu. Je isté, že stabilná politická situácia na vonkajších hraniciach Únie je veľmi dôležitá. Môj názor je ale taký, že zahraničná politika EÚ by mala zvažovať pomer konfrontácií s tendenciami k riešeniu problémov kooperatívnym spôsobom. Ak má konfrontácia prebiehať, musí sa realizovať výhradne s rešpektom medzinárodných právnych noriem a prostredníctvom platforiem, kde má každá strana priestor prezentovať svoj pohľad a predovšetkým objektívne fakty. Informácie o zneužívaní migrantov ako nástroj tlaku na EÚ sú znepokojujúce a hodné odsúdenia.“

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Pretrvávajúca politická kríza v Bielorusku po roku protestov a ich násilného potlačenia Lukašenkovým štátnym aparátom by nemala nechať demokratický svet, plynutím času ľahostajným, keďže bieloruské orgány naďalej pokračujú v represiách voči ľuďom. Je mi nesmierne ľúto ľudí v Bielorusku, že napriek prejavenému odhodlaniu žiť v slobode a demokracii, ich boj stále nie je na konci, ba čo viac neustále sa zhoršuje. Bieloruský režim nepodnikol žiadne dôveryhodné kroky na splnenie ich legitímnych požiadaviek, ktoré sa týkajú najmä bezpodmienečného prepustenia a rehabilitácie všetkých politických väzňov a svojvoľne zadržaných osôb (odhadom už viac ako 35 000 Bielorusov bolo zadržaných za protesty), okamžitého ukončenia násilia a požiadavky na začatie konštruktívneho dialógu s demokratickými silami, ktorého výsledkom by mali byť slobodné a spravodlivé voľby. Týmto sa situácia zhoršuje aj z hľadiska nárastu nelegálnej migrácie. EÚ spolu s partnermi musia vyvinúť väčšie úsilie na to, aby sa tamojšia situácia zmenila a aby boli predstavitelia tohto nelegitímneho režimu potrestaní a to nielen s cieľom prejaviť solidaritu s bieloruským ľuďom, ale aj z dôvodu vlastnej bezpečnosti.“

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Začínam pochybovať o zmysle takýchto diskusií a najmä prijímania rezolúcií o situáciu v Bielorusku prakticky na každom druhom pléne europarlamentu, keďže ich výzvy nemajú žiadny dosah na konanie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a doteraz ho neprinútili prijať zásadné demokratické zmeny, ktoré by viedli k väčšej politickej pluralite a k slobode prejavu. Na druhej strane každá takáto diskusia je manifestáciou podpory, ktorú iste vo svojom zápase potrebuje bieloruská opozícia. Veľký vplyv zatiaľ nemajú ani sankcie prijaté voči Lukašenkovmu režimu na úrovni EÚ a jedinou odpoveďou bolo nasmerovanie stoviek migrantov bieloruskými orgánmi k hraniciam EÚ a preto som presvedčený, že treba sa zamyslieť nad inou stratégiou, ktorá by bola účinnejšia a ktorá by poviedla k želanej demokratizácie tamojšieho režimu.“ Audio-verzia vyjadrenia poslanca Hajšela je k dispozícii tu.

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „V prvom rade treba vzdať hold všetkým bojovníkom a bojovníčkam za demokraciu, ktorí aj napriek neprestajným útokom Lukašenkovho režimu, nerezignovali a vo svojom úsilí za lepšiu budúcnosť Bieloruska neúnavne pokračujú. My, Európa, im v tomto boji musí pomôcť. Európska únia musí pokračovať v tlaku a sankciách voči minskému režimu kým nedosiahne všetky ciele: uznanie demokraticky zvolených predstaviteľov a predstaviteliek, zabezpečenie spravodlivých a demokratických volieb, potrestanie predstaviteľov diktatúry, oslobodenie všetkých politických väzňov, a dodržiavanie základných ľudských práv.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Lukašenkov režim sa za rok od volieb k lepšiemu nezmenil. Nemám teda dôvod meniť môj postoj k sankciám: Sú správne a dlhodobo pomôžu ľuďom v Bielorusku.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Európsky parlament vysiela ďalší signál, že EÚ si nezakrýva nad represáliami Lukašenkovho režimu, ktoré pácha na bieloruskom obyvateľstve. Dnes je v krajine viac ako 715 politických väzňov, pričom počet uväznených rastie a násilie pokračuje. Bielorusko v spolupráci s Ruskom navyše zneužíva migračnú krízu ako hybridnú zbraň voči EÚ, preto je nesmierne dôležité naďalej podporovať členské štáty Únie – Litva, Lotyšsko, Poľsko –ktoré jej musia čeliť v prvej línii. V dodržiavaní sankcií uplatnených voči týmto režimom musíme byť jednotní.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Kríza v Bielorusku akoby nemala konca kraja. Naďalej pokračujú zatýkania a likvidácia, a to nielen predstaviteľov opozície, ale aj obyčajných ľudí. V poslednej dobe Lukašenko stupňuje tlak na hraniciach, organizovane posiela do krajín Európskej únie utečencov.“

Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Režim Alexandra Lukašenka začiatkom októbra zahájil vyšetrovanie ďalších 5000 ľudí za účasť na protestoch – trikrát viac, ako je stíhaných za korupciu. Výsmech vlastným občanom bojujúcim za slobodu a demokraciu pokračuje, rovnako ako krvavé násilie páchané na nespravodlivo väznených demonštrantoch. A ako vidíme na umelo vyvolanej migračnej kríze na hraniciach s Poľskom či nútenom pristáti civilného letu na linke z Atén do Vilniusu, nebezpečný je už aj pre celú Európu. Európska únia musí sprísniť a rozšíriť sankcie, aby Lukašenko a jeho podporovatelia čo najviac pocítili, že podobné drastické porušovanie ľudských práv nebudeme tolerovať. Osobne preto ako europoslanec a podpredseda tretej najväčšej frakcie v EP (Renew Europe) spravím všetko, čo bude v mojich silách.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Na predstaviteľov Bieloruska, ktorí sú zodpovední za násilné potláčanie protestov, sme uvalili personálne sankcie. Občanom Bieloruska by pomohlo, ak by krajiny EÚ poskytli viac štipendií a grantov pre bieloruských študentov a novinárov.“

Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „EÚ musí zosilniť tlak tak, aby Lukašenkov režim jasne pocítil, že brutálne zásahy voči predstaviteľom opozície, nezávislým médiám či zástupcom občianskej spoločnosti nebude demokratický svet tolerovať ani prehliadať. Musíme jasne vyjadriť nesúhlas s agresívnym správaním režimu, ktorý predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre EÚ, čo sa v poslednej dobe prejavuje najmä prostredníctvom migrantov, zneužívaných režimom na tlak na naše vonkajšie hranice. Cestu vidím aj v ďalšom sprísňovaní sankcií či vízových pravidiel pre bieloruských štátnych predstaviteľov.“

Tlačová správa