skip to content
 
 
 

Reakcie našich europoslancov na globálne partnerstvá

06-10-2021

Európska únia musí posilniť svoju strategickú autonómiu, mala by sa tiež vo vzťahu k Číne lepšie koordinovať s USA, aby sa v transatlantickom partnerstve neopakovalo napätie, ktoré vyvolal pakt AUKUS.

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Vzťahy medzi Európskou úniou a USA by sa mali rozvíjať na základe rovnosti a vzájomného rešpektu. V poslednom čase ich nepochybne ovplyvnilo aj zmätočné ukončovanie vojenskej misie v Afganistane. Spojenecké angažovanie stálo európske krajiny veľmi veľa, bohužiaľ aj vrátane ľudských životov. Dosah na dianie v Afganistane mala však Únia len minimálny. Absolútne oprávnené sú preto aj v súčasnosti sa objavujúce otázky ohľadom posilnenia strategickej autonómie Európy, vrátane rozvoja obranných spôsobilostí a úpravy bezpečnostnej politiky a jej priorít. S nástupom administratívy súčasného amerického prezidenta Bidena sa v oblasti rozvoja transatlantických vzťahov objavili viaceré očakávania a nádeje. Tie možno od počiatku v mnohom považovať za nereálne. Záujmy Európskej únie a USA sa totiž v mnohých oblastiach líšia a často si dokonca konkurujú. Aj preto je dôležité zachovať si z hľadiska ďalšieho rozvoja spolupráce potrebnú dávku racionality.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Zvolenie Joea Bidena oživilo vzájomné vzťahy a je pozitívnou zmenou, no nie je návratom do čias pred Donaldom Trumpom. Práve Trumpova vláda nám ukázala, že Európa sa musí spoliehať viac na seba. Som presvedčený o tom, že musíme investovať do spoločnej európskej obrany, do kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Európska únia potrebuje vojenské a bezpečnostné spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom bezprostrednom susedstve.“

Miroslav Číž (S&D, SK) uviedol: „Spojené štáty americké sú najväčším obchodným a investičným partnerom EÚ, sú svetovým hegemónom, takže je nepochybne dôležité, aby vzájomné vzťahy boli na čo najlepšej úrovni. Po rokoch citeľne chladnejších vzťahov počas trvania mandátu prezidenta Trumpa mnohí od nástupu Joe Bidena do funkcie očakávali absolútny zvrat. No po takmer 10 mesiacoch však vidíme, že nie všetko je ružové a pokrok nie je tak rýchly ako sa očakávalo. Za všetko spomeniem iba stále platné clá na vývoz ocele a hliníka, neskoré zrušenie zákazu cestovania pre Európanov do USA, problematické stiahnutie jednotiek NATO z Afganistanu či zrušenie zmluvy Austrálie s Francúzskom ohľadne obstarávania ponoriek a následné vytvorenie nového partnerstva v oblasti bezpečnosti a obstarávania medzi Austráliou, USA a Spojeným kráľovstvom. Samozrejme, dobré vzťahy sú vzájomne prospešné, no nesmieme byť naivní o očakávať od nášho partnerstva s USA zázraky. Myslím si, že je dôležité, aby EÚ lepšie identifikovala svoje vlastné záujmy a konala autonómnejšie.“

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Aj keď Bidenova administratíva priniesla do transatlantických vzťahov dlho očakávaný závan stability, návratu k multilateralizmu a najmä obnoveného záväzku v partnerstvo, to isté sa nedá tak celkom povedať o predvídateľnosti. Zlepšujúca sa vzájomná dôvera dostala v poslednom čase niekoľkokrát na frak, keď USA nekoordinovali niektoré dôležité rozhodnutia s EÚ a ostatnými partnermi, napríklad v otázke nezvládnutého odchodu z Afganistanu či vytvorení nedávno ohláseného paktu AUKUS. Napriek tomu je však pre obe strany životne dôležité pokračovať v rekonštrukcii dobrých vzťahov a ich aktualizovaní v kontexte rastúcich globálnych výziev nielen v podobe klimatickej a pandemickej krízy, ale aj pre čoraz agresívnejšiu asertivitu Číny alebo hybridné a destabilizačné hrozby z Ruska, ktorým by samostatne čelili len veľmi ťažko.“

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Viaceré udalosti z posledných rokov a naposledy s Európskou úniou nekoordinovaný a nekonzultovaný odsun amerických vojsk z Afganistanu ukazuje na potrebu vyvážiť vzťahy medzi dvoma dlhodobými partnermi a bezpečnostnými spojencami USA a Európskou úniou. Musíme využiť túto príležitosť na obnovenie spolupráce medzi nami ako medzi dvoma rovnoprávnymi partnermi bez dominancie jedného nad druhým všade tam, kde táto spolupráca je na prospech našich záujmov a celého sveta. Nemôžeme sa báť našim americkým partnerom asertívne povedať, čo sa nám na ich zahraničnej politike nepáči a čo by sme chceli robiť inak. Nemôžeme totiž ignorovať ani existujúce rozdiely v niektorých postojoch. Rovnoprávni partneri si totiž pravdu hovoria priamo do očí. EÚ a USA nesú spolu veľkú zodpovednosť za vývoj tohto sveta. Aj keď oceňujem viaceré kroky novej americkej administratívy, či už ide o návrat k Parížskej dohode alebo zrušenie amerických sankcií voči Medzinárodnému trestnému súdu, na ďalšie si ešte musíme počkať.“

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Pre Európu je a bude dobré s Amerikou (či inými veľkými demokratickými krajinami) aktívne spolupracovať. Na úspešnú spoluprácu však potrebujeme mať ujasnené naše vlastné priority a mať schopnosť sa za ne postaviť. Na to, aby sa tak stalo, potrebuje Európa pôsobiť na svetovej scéne ako silný a jednotný celok a Európa a USA budú rovnocennými partnermi. To je úloha, ktorá pred nami stojí a jej riešenie je čím ďalej, tým potrebnejšie.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „USA a EÚ by mali naďalej prehlbovať obchodnú spoluprácu odstraňovaním existujúcich prekážok. Je to v záujme oboch strán. Momentálne sa prevaľuje takmer celým svetom vlna politikov, ktorí dokážu navrhovať len opatrenia, ktoré pomôžu jedným na úkor druhých. Liberalizácia obchodu patrí medzi kroky, ktoré dokážu pomôcť všetkým zúčastneným stranám. Vidíme to aj v praxi - odkedy sa začala uplatňovať obchodná dohoda: s Južnou Kóreou v roku 2011, obchod narástol o 48,2% (2010 - 2019); s Kanadou v roku 2017, obchod sa zvýšil o 28,1% (2016 - 2019); s Japonskom v roku 2019 len za rok o 7% (2018- 2019).“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu. Text vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalšie jednostranné obchodné opatrenia, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj. Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či spolupracovať pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Vzťahy medzi EÚ a USA počas Trumpovej administratívy dosť utrpeli. Odchod z Kábulu pod vedením prezidenta Bidena k ich zlepšeniu moc neprospel. Avšak v čase rastúcej neistoty vo svete, nových geopolitických a iných výziev, ako bola a stále je pandémia Covid-19, je vytvorenie silného a stabilného partnerstva založeného na dôvere jedinou alternatívou pre obe strany.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Nová americká administratíva dáva nádej na zlepšenie vzťahov s Európskou úniou. Verím, že sa obnovia rokovania aj o vzájomných obchodných vzťahoch. Užšia ekonomická spolupráca medzi EÚ a USA je dôležitá pre celosvetový vývoj.“

Michal Wiezik (EPP, SK) uviedol: „Keďže EÚ a USA spája množstvo ekonomických, environmentálnych a bezpečnostných výziev, medzi inými aj sociálno-ekonomický vplyv pandémie či zmena klímy a potreba napredovať pri prijímaní opatrení na jej zmiernenie, je potrebný neustály a konštruktívny dialóg založený na spoločných cieľoch. Je to dôležité nielen pre Európu, ale najmä z globálneho hľadiska. Boj proti klimatickým zmenám je jedna z tých oblastí, kde EÚ a USA môžu naplno spolupracovať, prevziať zodpovednosť a vystupovať ako globálny líder v oblasti čistej energie, výskumu, vývoja a inovácií a dekarbonizácie ekonomiky. Bez úprimnej a autentickej snahy oboch zúčastnených strán nebude možné vyriešiť globálnu klimatickú krízu a zapojiť hlavných znečisťovateľov.“

Tlačová správa