Obehové hospodárstvo, definícia, prečo je dôležité a benefity

Obehové hospodárstvo je ekonomický model uprednostňujúci opätovné využívanie a recyklovanie vecí. Prináša mnohé výhody pre životné prostredie, hospodársky rast a pre obyvateľov.

EÚ chce prechod k cyklickému hospodárstvu, kde by sa efektívnejšie využívali prvotné suroviny a obmedzil sa odpad.

V EÚ sa ročne vyprodukuje viac než 2,2 miliardy ton odpadu. Európski zákonodarcovia pripravujú legislatívu, ktorá má umožniť prechod z tradičného na obehové hospodárstvo.

Čo presne ale obehové hospodárstvo znamená? Aké sú dôvody na túto zmenu a  v čom spočívajú jeho výhody?


Čo je to obehové hospodárstvo

 

Obehové hospodárstvo je model produkcie a spotreby, v rámci ktorého sa veci bezhlavo nevyhadzujú, ale sa zdieľajú, požičiavajú, opätovne využívajú, opravujú a recyklujú dovtedy pokiaľ sa to dá. Týmto spôsobom sa zvyšuje životnosť produktov a znižuje odpad.

Ak nejaký výrobok dosiahne koniec svojej životnosti, materiály, z ktorých bol vyrobený, sa použijú na výrobu nových vďaka recyklácii. Niektoré môžu byť používané znovu a znovu, čím sa vytvárajú ďalšie hodnoty.

V porovnaní s tradičným tzv. lineárnym  hospodárstvom, kde funguje schéma „vezmi-urob-spotrebuj-odhoď“ sa opiera o veľké množstvo lacných a ľahko dostupných materiálov a energie.

Súčasťou modelu obehového hospodárstva sú aj opatrenia proti plánovanému opotrebovávaniu. Európsky parlament viackrát volal po ich zavedení.

Prečo potrebujeme prechod na obehové hospodárstvo a výhody s tým spojené


Ochrana životného prostredia

Znovuvyužívanie produktov a ich recyklácia napomáhajú pri znižovaní využitia prírodných zdrojov, narúšaní prostredia a napomáhajú v znižovaní straty biodiverzity.

Ďalšou výhodou obehového hospodárstva je znižovanie celkových ročných emisií skleníkových plynov. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sú priemyselné procesy a využívanie produktov zodpovedné za 9,1 % emisií skleníkových plynov v EÚ, zatiaľ čo odpodové hopsodárstvo sa podieľa 3,32 %.

Vytváranie efektívnejších a udržateľnejších produktov od začiatku výroby môže napomôcť k zníženiu energetickej a surovinovej spotreby, keďže podľa odhadov viac ako 80 % dopadu výrobku na životné prostredie sa dá určiť počas dizajnovania v počiatočnom štádiu.

Posun k využívaniu produktov, ktoré môžu byť znovu použité, vylepšené alebo opravené by významne znížilo množstvo odpadu. Obaly sa tiež stávajú rastúcim problémom, každý Európan vygeneruje v priebehu roka 180 kg obalového odpadu. Cieľom je riešiť nadmerné množstvo obalov a zlepšiť dizajn obalov tak, aby bohli byť znovupoužité a zrecyklované.


Znižovanie závislosti na prvotných surovinách

Svetová populácia rastie a s ňou aj dopyt po surovinách. Ponuka kľúčových surovín je však obmedzená.

Obmedzené dodávky tiež znamenajú, že niektoré krajiny EÚ sú závislé od iných krajín, pokiaľ ide o suroviny. Podľa agentúry Eurostat dováža EÚ zhruba polovicu surovín, ktoré spotrebuje.

Celková hodnota trhu prvotných surovín (import aj export) medzi EÚ a zvyškom sveta sa od roku 2002 skoro strojnásobila, z čoho vývoz rástol rýchlejšie ako dovoz. Odhliadnuc od tohto vývoja, EÚ stále dováža viac surovín ako je jej vývoz. V roku 2021 tvoril tento deficit 35,5 miliardy eur.

Recyklácia surovín prináša so sebou riziká spojené s dodávateľskou sieťou, ako je napríklad fluktuácia cien, dostupnosť a závislosť od dovozu.

Toto je naviac viditeľné pri tzv. kritických surovinách, ktoré sú potrebné pri produkcii technológií potrrebných na dosiahnutie klimatických cieľov, akými sú batérie a elektrické motory.


Tvorba pracovných príležitostí a úspora pre spotrebiteľov

Prechod na obehového hospodárstvo má potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť, stimulovať inovácie, podporiť ekonomický ras a vytvoriť pracovné príležitosti (700 000 pracovných miest v EÚ do roku 2030).

Zmena dizajnu materiálov a výrobkov s ohľadom na obehové hospodárstvo môže tiež napomôcť inováciám v rôznych sektoroch ekonomiky.

Obehové hospodárstvo zároveň ponúka spotrebiteľom trvácnejšie a kvalitnejšie výrobky, ktoré šetria ich peniaze a zvyšujú kvalitu života.


Čo robí EÚ, aby sa stalo jej hospodárstvo obehovým?


Európska komisia predstavila v marci 2020 akčný plán pre obehové hospodárstvo. V pláne sa okrem iného hovorí o udržateľnom dizajne výrobkov, redukcii odpadu alebo posilnení postavenia spotrebiteľov - spomína sa tu napríklad tzv. „právo na opravu“ pokazených vecí. Veľká pozornosť sa tu venuje odvetviam, ktoré sú náročné na zdroje, ako sú napríklad elektronika a IT, plasty, textilná výroba a staviteľstvo.

Vo februári 2021 Parlament prijal uznesenie o novom akčnom pláne obehového hospodárstva, v ktorom požaduje ďalšie opatrenia na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho, environmentálne udržateľného, beztoxického a plne obehového hospodárstva do roku 2050 vrátane prísnejších pravidiel recyklácie a záväzných cieľov pre používanie a spotrebu materiálov do roku 2030.

V marci 2022 Komisia zverejnila prvý balík opatrení na urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo, ktorý je súčasťou akčného plánu obehového hospodárstva. Návrhy zahŕňajú podporu udržateľných výrobkov, posilnenie postavenia spotrebiteľov pri ekologickom prechode, revíziu nariadenia o stavebných výrobkoch a stratégiu pre udržateľný textil.

V novembri 2022 navrhla Komisia nové celoeurópske pravidlá pre využívanie obalov. Tieto zahŕňajú zlepšenia dizajnu obalov, ako napríklad jasné označovanie, s cieľom podporiť opätovné použitie a recykláciu. Návrh vyzýva tiež na prechod na plasty na biologickej báze, využívanie biologicky rozložiteľných a kompostovateľných plastov.