Znižovanie emisií uhlíka: Ciele a politiky EÚ

Prečítajte si, aké opatrenia prijíma Európska únia na dosiahnutie cieľov pri znížovaní emisií uhlíka v rámci balíka "Fit for 55“ do roku 2030.

tmavý dym z troch komínov
©AP Images/European Union-EP

Ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a Európska zelená dohoda

V záujme boja proti klimatickým zmenám prijal Európsky parlament tzv. Európsky zákon o klíme, ktorým sa cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 mení zo 40 % na najmenej 55 % a klimatická neutralita do roku 2050 sa stáva právne záväznou.

Zákon o klíme je súčasťou Európskej zelenej dohody, plánu EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality. Na dosiahnutie svojho klimatického cieľa prišla Európska únia s ambicióznym balíkom právnych predpisov známym ako "Fit for 55“. Obsahuje viacero vzájomne prepojených revidovaných zákonov a nvých navrhovaných zákonov o klíme a energetike.


Pozrite si fakty a čísla z oblasti klimatických zmien v Európe.



Systém obchodovania s emisiami pre priemysel

Cieľom systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) je znížiť emisie uhlíka v priemysle tým, že spoločnosti budú povinné mať povolenie na každú tonu CO2, ktorú vypustia. Spoločnosti si ich musia kupovať prostredníctvom aukcií. Existujú určité stimuly na podporu inovácií v tomto odvetví.

Európsky systém obchodovania s emisiami je prvým veľkým trhom s uhlíkom na svete a stále zostáva najväčším. Reguluje približne 40 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a zahŕňa približne 10 000 elektrární a výrobných závodov v Európe. S cieľom zosúladiť systém ETS s cieľmi znižovania emisií v rámci Zelenej dohody Parlament v apríli 2023 prijal aktualizáciu tohto systému. Reforma zahŕňa znižovanie emisií v sektoroch spadajúcich pod ETS do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.


Zistite viac o tom, ako funguje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a ako sa v súčasnosti reformuje.


Znižovanie emisií v Európe v doprave


Emisie z lietadiel a lodí

Civilná letecká doprava predstavuje 13,4 % celkových emisií CO2 z dopravy v EÚ. Parlament v apríli 2023 podporil revíziu systému ETS pre leteckú dopravu, ktorá sa má vzťahovať na všetky lety z európskeho hospodárskeho priestoru vrátane tých, ktoré pristávajú mimo neho. Lety, ktoré odlietajú a pristávajú mimo tejto zóny sú v súčasnosti pokryté dobrovoľným systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka pre medzinárodné letectvo (Corsia). EÚ chce tiež do roku 2026 postupne zrušiť bezplatné prideľovanie kvót pre leteckú dopravu a podporovať používanie udržateľných leteckých palív.

Parlament a Rada súhlasili, aby sa použitý kuchynský olej, syntetické palivo alebo dokonca vodík postupne stali normou pre letecké palivo. Chcú, aby dodávatelia začali dodávať udržateľné palivo od roku 2025 a do roku 2050 toto palivo tvorilo 70 % všetkých leteckých palív v EÚ.

Námorná doprava bude tiež súčasťou systému ETS. Poslanci EP chcú, aby námorný sektor znížil emisie skleníkových plynov lodí o 2 % od roku 2025, o 14,5 % od roku 2035 a o 80 % od roku 2050 v porovnaní s úrovňami v roku 2020. Zníženie by sa malo vzťahovať na lode s hrubou tonážou nad 5 000 ton, na ktoré pripadá až 90 % emisií CO2.


Viac informácií o opatreniach EÚ na zníženie emisií z lietadiel a lodí.



Emisie z automobilov 

Osobné automobily a dodávky produkujú 15 % emisií CO2 v EÚ. Parlament podporil návrh Komisie na nulové emisie CO2 produktované osobnými automobilmi a dodávkami od roku 2035 so strednodobým cieľom zníženia emisií do roku 2030 o 55 % pre osobné automobily a 50 % pre dodávky.


Viac informácií o nových cieľoch v oblasti emisií CO2 pre automobily.


Na dosiahnutie týchto cieľov budú autá uvedené na európsky trh od roku 2035 musieť produkovať nulové emisie CO2. Tieto pravidlá nemajú vplyv na už existujúce autá.


Prečítajte si viac o zákaze predaja benzínových a naftových áut.


Prechod na vozidlá s nulovými emisiami musí ísť ruka v ruke s komplexnou infraštruktúrou pre udržateľné palivá. Poslanci EP chcú, aby do roku 2026 boli na hlavných cestách EÚ nabíjacie stanice pre elektrické autá aspoň každých 60 kilometrov a do roku 2028 každých 100 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.


Prečítajte si viac o tom, ako chce EÚ zvýšiť využívanie udržateľných palív.


Od roku 2027 sa vytvorí samostatný systém obchodovania s emisiami (ETS II) pre budovy a cestnú dopravu.

Znižovanie emisí v energetickom sektore

Spaľovanie pohonných hmôt je zodpovedných za tri štvrtiny emisií skleníkových plynov v EÚ. Znižovanie spotreby energie a rozvoj čistejších zdrojov energie sú kľúčom k dosahovaniu klimatických cieľov v EÚ a tiež k riešeniu závislosti EÚ od dovozu z tretích krajín.


Znižovanie spotreby energie

V júli 2023 Parlament schválil nové pravidlá na zvýšenie úspor energie.

Členské štáty by mali spoločne zabezpečiť zníženie spotreby energie na úrovni EÚ do roku 2030 aspoň o 11,7 % (v porovnaní s prognózami spotreby energie z roku 2020). Do konca roka 2030 by sa mali dosiahnuť aj priemerné ročné úspory energie v jednotlivých krajinách vo výške 1,5 %. 

Vykurovanie a chladenie budov v súčasnosti tvorí až 40 % spotreby energie v EÚ. Parlament pracuje na nových pravidlách týkajúcich sa energetickej výkonnosti budov s cieľom dosiahnuťnulové emisie budov do roku 2050. Pravidlá zahŕňajú:

stratégiu renovácií

požiadavku, aby všetky nové budovy v EÚ produkovali nulové emisie od roku 2030

inštaláciu solárnych panelov na nových budovách


Prečítajte sti viac o pláne EÚ zameranom na znižovanie spotreby energií.

Zvyšovanie podielu obnoviteľných energií

Rozvoj zelených zdrojov energie ako alternatíva k fosílnym palivám tiež napomôže znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ.

V súčasnosti viac ako 20 % spotrebovanej energie v EÚ pochádza z obnoviteľných zdrojov. 

V decembri 2022 poslanci vyzvali k tomu, aby sa povoľovacie procesy pre elektrárne produkujúcich obnoviteľnú energiu zrýchlili, vrátane solárnych panelov a veterných elektrární.

Poslanci sa tiež zaoberajú podporu obnoviteľného vodíka a pobrežnými zdrojmi energie (okrem veterných elektrární) akým je napríklad produkcia využítím morských vĺn. Podporar EÚ pre projekty plynovej infraštruktúry sa znižuje a prostriedky sú presmerované na projekty vodíkovej infraštruktúry a pobrežnej produkcie energie.

V septembri 2023 Parlament podporil dohodu o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so Zelenou dohodou a úsilím o zníženie závislosti energie z Ruska. Nové pravidlá majú za cieľ zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie v EÚ na 42,5 % do roku 2030, pričom krajiny EÚ by sa mali usilovať o 45 %.

Zistite viac o tom, ako EÚ podporuje obnoviteľné zdroje energie

Stanovenie uhlíkového cla na dovážaný tovar

Mechanizmus úpravy emisií uhlíka na hraniciach by motivoval spoločnosti v EÚ a mimo nej k dekarbonizácii tým, že by sa na dovoz určitých tovarov, ak pochádzajú z menej ambicióznych krajín v oblasti klímy, uvalilo uhlíkové clo. Jeho cieľom je zabrániť úniku uhlíka, keď priemyselné odvetvia presúvajú výrobu do krajín s menej prísnymi pravidlami pre emisie skleníkových plynov.

V rámci balíka Fit for 55 EÚ vytvorí mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM), ktorý bude uplatňovať uhlíkové clo na dovoz určitého tovaru z krajín mimo EÚ. Bude sa vzťahovať na tovary z energeticky náročných odvetví, ako sú železo, oceľ, cement, hliník, hnojivá a vodík. Dovozcovia budú musieť zaplatiť vzniknutý rozdiel medzi cenou uhlíka platenou v krajine výroby a cenou uhlíkových kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) sa bude postupne zavádzať od roku 2026 do roku 2034 rovnakým tempom, akým sa postupne rušia bezplatné kvóty v rámci EÚ ETS. Parlament prijal tieto pravidlá v apríli 2023.

Prečítajte si viac o prevencii úniku uhlíka.

Riešenie emisií uhlíka z iných odvetví

Sektory, na ktoré sa nevzťahuje súčasný systém obchodovania s emisiami, ako napríklad doprava, poľnohospodárstvo, budovy a odpadové hospodárstvo, stále predstavujú približne 60 % celkových emisií EÚ. Komisia navrhla, aby sa emisie z týchto sektorov do roku 2030 znížili o 40 % v porovnaní s rokom 2005.

To sa dosiahne prostredníctvom dohodnutých národných emisných cieľov v nariadení o spoločnom úsilí. Národné emisné ciele sa vypočítavajú na základe hrubého domáceho produktu krajín na obyvateľa. Krajinám EÚ s nižšími príjmami bude poskytnutá podpora.

V marci 2023 Parlament odhlasoval zvýšenie cieľa pre zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 z 30 % na 40 % v porovnaní s úrovňou z roku 2005.


Prečítajte si viac informácií o cieľoch zníženia emisií pre jednotlivé krajiny EÚ.

Využívanie lesov na zachytávanie emisií uhlíka

Lesy sú prirodzenými záchytmi uhlíka, čo znamená, že zachytávajú viac uhlíka z atmosféry, ako ho uvoľňujú. Lesy EÚ absorbujú ročne takmer 7 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. EÚ chce túto silu využiť v boji proti zmene klímy.

V marci 2023 Parlament a Rada schválili nové pravidlá týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, ktoré do roku 2030 zvýšia záchyt uhlíka v EÚ o 15 %.


Prečítajte si viac o tom, ako chce EÚ rozvíjať zachytávanie uhlíka.

Odlesňovanie a degradácia lesov majú vplyv na environmentálne ciele EÚ, ako je boj proti zmene klímy a strate biodiverzity, ale aj na ľudské práva, mier a bezpečnosť. Preto sa EÚ snaží bojovať proti globálnemu úbytku lesov.

V apríli 2023 Parlament schválil nové pravidlá, podľa ktorých sú spoločnosti povinné overovať, či výrobky predávané na európskom trhu neprispeli k odlesňovaniu alebo degradácii lesov kdekoľvek na svete.


Prečítajte si viac o príčinách odlesňovania a o tom, ako ho EÚ rieši.

Znižovanie skleníkových plynov nad rámec CO2

V záujme zmiernenia globálneho otepľovania sa EÚ snaží regulovať aj ďalšie skleníkové plyny, ktoré zohrievajú planétu Zem, ako sú metán, fluórované plyny a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Hoci sú v atmosfére prítomné v menšom objeme ako CO2, môžu mať výrazný vplyv na otepľovanie a vzťahuje sa na ne Parížska dohoda.

Prečítajte si viac o politikách EÚ na zníženie skleníkových plynov s výnimkou CO2.

Zistite viac: