Opatrenia EÚ proti klimatickým zmenám
Boj proti zmenám klímy je jednou z priorít Európskeho parlamentu. Prinášame vám prehľad o riešeniach, na ktorých pracuje EÚ a Parlament.
Obsah
- Zmiernenie globálneho otepľovania: otázka nárastu o 2 °C
- Prečo sú klimatické opatrenia EÚ dôležité?
- EÚ významne znížila emisie
- Európska zelená dohoda: dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050
- Znižovanie emisií skleníkových plynov pomocou klimatických politík EÚ
- Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti
- Vytvorenie udržateľného a obehového hospodárstva do roku 2050
- Boj proti zmene klímy prostredníctvom zachovania biodiverzity a obnovy prírody
Zmiernenie globálneho otepľovania: otázka nárastu o 2 °C
Priemerná teplota na svete sa od čias priemyselnej revolúcie výrazne zvýšila. Obdobie od roku 2013 do roku 2023 bolo najteplejším desaťročím v dejinách.
Podľa údajov z monitorovania zmeny klímy v rámci programu Copernicus vyplýva, že rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii. Z väčšiny dôkazov vyplýva, že to spôsobil nárast emisií skleníkových plynov v dôsledku ľudskej činnosti.
Priemerná svetová teplota v roku 2023 bola vyššia o 1,48 °C vyššia ako na konci 19. storočia. Vedci považujú zvýšenie o 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou za prahovú hodnotu s nebezpečnými a katastrofickými následkami pre klímu a životné prostredie.
Preto sa medzinárodné spoločenstvo zhoduje na tom, že globálne otepľovanie sa musí udržať na hodnote podstatne nižšej ako 2 °C.
Prečo sú klimatické opatrenia EÚ dôležité?
Klimatická zmena má dopad na Európu
Klimatické zmeny už ovplyvňujú Európu v rôznych formách v závislosti od regiónu. Môžu viesť k strate biodiverzity, lesným požiarom, poklesu výnosov plodín a vyšším teplotám. Môžu tiež ovplyvniť zdravie ľudí.
EÚ patrí medzi veľkých producentov emisií skleníkových plynov
EÚ je po Číne, USA a Indii štvrtým najväčším producentom skleníkových plynov na svete podľa údajov z roku 2023. Podiel EÚ na svetových emisiách skleníkových plynovklesol z 15,2 % v roku 1990 na 6 % v roku 2023.
EÚ sa angažuje v rokovaniach OSN o klíme
EÚ je kľúčovým aktérom rokovaní OSN o zmene klímy a podpísala Parížsku dohodu. Jej signatármi sú aj všetky krajiny EÚ, ktoré koordinujú svoje postoje a stanovujú spoločné ciele v oblasti znižovania emisií na úrovni EÚ.
V rámci Parížskej dohody sa EÚ v roku 2015 zaviazala znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V roku 2021 sa tento cieľ zmenil na zníženie o najmenej 55 % do roku 2030 a klimatickú neutralitu do roku 2050.
EÚ významne znížila emisie
Cieľom EÚ je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Emisie sa od roku 1990 do roku 2023 neustále znižovali. Odhaduje sa, že v roku 2023 boli emisie EÚ o 37 % nižšie ako v roku 1990, po výraznom poklese o 8 % v porovnaní s rokom 2022.
Európska zelená dohoda: dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050
V roku 2021 EÚ stanovila klimatickú neutralitu, teda cieľ nulových čistých emisií do roku 2050, ako právne záväzný v EÚ. Stanovila predbežný cieľ znížiť emisie o 55 % do roku 2030.
Tento cieľ nulových čistých emisií je zakotvený v zákone o klíme. Európska zelená dohoda je plánom pre EÚ na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
Konkrétne právne predpisy, by mali umožniť Európe dosiahnuť ciele Zelenej dohody, stanovené v balíku Fit for 55. Jeho súčasťou je revízia právnych predpisov v oblasti znižovania emisií a energetiky.
EÚ tiež pracuje na dosiahnutí obehového hospodárstva do roku 2050, vytvorení udržateľného potravinového systému a ochrane biodiverzity a opeľovačov.
S cieľom financovať Zelenú dohodu predstavila Európska komisia v januári 2020 Investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorého cieľom je v nasledujúcom desaťročí prilákať verejné a súkromné investície vo výške najmenej 1 bilióna EUR.
V rámci investičného plánu je Fond spravodlivého prechodu určený na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac postihnuté zeleným prechodom, napríklad regiónov silne závislých od uhlia.
Znižovanie emisií skleníkových plynov pomocou klimatických politík EÚ
EÚ zaviedla rôzne mechanizmy podľa jednotlivých odvetví.
Elektrárne a priemysel
Na zníženie emisií z elektrární a priemyselných závodov zaviedla prvý veľký trh s uhlíkom. V rámci systému obchodovania s emisiami ETS musia podniky kupovať povolenia na vypúšťanie CO2, takže čím menej znečisťujú ovzdušie, tým menej platia. Do tohto systému spadá 40 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ.
S cieľom zosúladiť ETS s ambicióznejšími cieľmi Zelenej dohody bol systém aktualizovaný tak, aby do roku 2030 znížil priemyselné emisie o 62 %. Revidovaný systém obchodovania s emisiami (ETS II) bude od roku 2027 zahŕňať znečisťujúce odvetvia, ako sú budovy a cestná doprava, a námornú dopravu.
Výstavba, poľnohospodárstvo a odpadové hodpodárstvo
Odvetvia, ktoré ešte nie sú zahrnuté do ETS, ako napríklad stavebníctvo, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, tiež znížia svoje emisie prostredníctvom spoločného úsilia medzi krajinami EÚ. Aby sa dodržal ambiciózny balík Fit for 55, ciele zníženia emisií v týchto sektoroch sa majú do roku 2030 zvýšiť z 29 % na 40 %.
Doprava
Pokiaľ ide o cestnú dopravu, v júni 2022 Európsky parlament podporil návrh na dosiahnutie nulových emisií CO2 z nových osobných áut a dodávaok v EÚ v roku 2035..
V júni 2022 Parlament hlasoval v prospech revízie ETS pre leteckú dopravu, vrátane rozšírenia na lety z Európskeho hospodárskeho priestoru smerujúce mimo tento priestor. V apríli 2023 Parlament prijal revidovaný návrh na postupné zrušenie bezplatných kvót pre leteckú dopravu do roku 2026 a podporu používania udržateľných leteckých palív.
Odlesňovanie a využívanie pôdy
Na boj proti zmene klímy chce EÚ využiť aj schopnosť lesov absorbovať CO2. Na jar 2023 poslanci EP hlasovali za aktualizáciu pravidiel, ktorými sa riadi odlesňovanie a zmena využívania pôdy (LULUCF). Nové pravidlá cielia na dosiahnutie zvyšenia záchytu uhlíka v EÚ o 15 % do roku 2030.
Dovoz z krajín s menej abmicióznymi klimatickými cieľmi
Parlament prijal pravidlá pre mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc v apríli 2023. Týmto mechanizmom sa zavedie cena uhlíka na dovoz z priemyselných odvetví s vysokou uhlíkovou náročnosťou mimo EÚ, aby sa zabránilo premiestňovaniu do krajín s menej ambicióznymi klimatickými cieľmi.
Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti
Energia je najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v EÚ. Zlepšenie energetickej účinnosti a výroba čistejšej energie pomáhajú dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a znížiť jej závislosť od dovozu.
V septembri 2023 Parlament podporil dohodu o podpore energie z obnoviteľných zdrojov. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie v EÚ by sa mal do roku 2030 zvýšiť na 42,5 %, pričom jednotlivé krajiny by sa mali usilovať o 45 %.
Okrem toho chce EÚ zlepšiť energetickú účinnosť prostredníctvom nových cieľov, ktoré Parlament podporil v júli 2023, a to znížiť spotrebu energie na úrovni EÚ do roku 2030 o najmenej 11,7 % (v porovnaní s prognózami spotreby energie v roku 2020)
Vytvorenie udržateľného a obehového hospodárstva do roku 2050
Prechod na uhlíkovo neutrálnu EÚ do roku 2050 v rámci Zelenej dohody znamená prehodnotenie celého životného cyklu výrobkov vrátane podpory udržateľnej spotreby a obehového hospodárstva. To by malo viesť k zníženiu spotreby zdrojov, menšiemu množstvu odpadu a nižším emisiám skleníkových plynov.
Akčný plán obehového hospodárstva EÚ zahŕňa opatrenia týkajúce sa:
- obaly a plasty
- udržateľné textílie
- elektroniky a IKT
- stavebníctvo a budovy
- batérií a vozidiel
- potravinový reťazec
- kritické suroviny
- oprava a opätovné použitie tovaru
Boj proti zmene klímy prostredníctvom zachovania biodiverzity a obnovy prírody
Obnova prírodných ekosystémov a zachovanie biodiverzity sú dôležité pre zmiernenie zmeny klímy, zvýšenie schopnosti prírody ukladať uhlík a väčšiu odolnosť voči zmene klímy.
Lesy zohrávajú dôležitú úlohu pri pohlcovaní a kompenzácii emisií uhlíka, V apríli 2023 Parlament prijal pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby tovar dovážaný do EÚ neprispel k odlesňovaniu alebo degradácii lesov kdekoľvek na svete.
Vo februári 2024 poslanci podporili nový zákon, ktorý zaväzuje členské krajiny EÚ, aby robili konkrétne kroky k obnove pôvodných ekosystémov.
