Digitalizácia a jej formovanie: stratégia EÚ v skratke

Prinášame vám prehľad opatrení, na ktorých pracuje EÚ v oblasti digitalizácie a ktoré prinseú úžitok občanom, firmám aj životnému prostrediu.

Digitalizácia je jednou z top priorít Európskej únie. Európsky parlament sa tu podieľa na formovaní novej legislatívy, ktorá posilní európske kapacity v oblasti digitálnych technológií a prinesie nové príležitosti pre občanov aj firmy. Digitalizácia by mala pomôcť aj pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo a pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. EÚ chce zlepšiť digitálne zručnosti svojho obyvateľská, zabezpečiť školenia pre pracovníkov a prejsť na digitalizáciu vo verejných službách, ktorá bude rešpektovať základné práva a hodnoty.

Čo je digitálna transformácia?

  • Digitálna transformácia je integrácia digitálnych technológií do procesov firiem a verejných služieb a dopad technológií na spoločnosť.
  • Digitálne platformy, internet vecí, blockchain, cloud computing a umelá inteligencia patria medzi technológie, ktoré ovplyvňujú odvetvia od dopravy po energetiku, agropotravinárstvo, telekomunikácie, finančné služby, továrenskú výrobu a zdravotnú starostlivosť.
  • Technológie môžu pomôcť optimalizovať výrobu, znížiť emisie a odpad, zvýšiť konkurenčné výhody firiem a priniesť zákazníkom nové služby a výrobky.

Čo robí EÚ v oblasti formovania digitalizácie?

Posilnenie digitalizácie prináša spoločnosti mnohé výhody. EÚ chce posilniť svoju digitálnu suverenitu a udávať trend, miesto nasledovania noriem stanovených inými, tak aby bola Európa pripravená na digitálny vek.

Na usmernenie digitálnej transformácie v Európe Komisia predstavila program politiky s názvom Európske digitálne desaťročie, ktorý obsahuje konkrétne ciele a úlohy do roku 2030 v oblastiach, ako sú zručnosti, bezpečná a udržateľná digitálna infraštruktúra, digitálna transformácia podnikov a digitalizácia verejných služieb.

V máji 2021 Parlament sa prijal správu o formovaní digitálnej budúcnosti v Európe. V tomto dokumente poslanci vyzývajú Komisiu, aby ďalej riešila výzvy, ktoré prináša digitálny prechod, a najmä využila príležitosti jednotného digitálneho trhu, zlepšila využívanie umelej inteligencie a podporila digitálne inovácie a zručnosti.

Watch the video document
Digitálna budúcnosť Európy
Európsky parlament chce, aby Európa stála na čele nových technológií a dosiahla do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Umelá inteligencia a dátová stratégia

Umelá inteligencia nám môže priniesť mnoho výhod, či už je to lepšia zdravotná starostlivosť, bezpečnejšie autá alebo služby na mieru. Môže zlepšiť výrobné procesy a priniesť konkurenčnú výhodu európskym podnikom, a to aj v odvetviach, v ktorých majú spoločnosti EÚ už silné postavenie, ako je napríklad zelené a obehové hospodárstvo, strojárska výroba, poľnohospodárstvo alebo cestovný ruch.

Ak chce Európa čo najlepšie využiť možnosti umelej inteligencie, poslanci zdôraznili, že potrebujeme právny rámec zameraný na človeka, ktorý zabezpečí dôveryhodnosť, etické štandardy, pracovné miesta a konkurencieschopnosť a ktorý bude schopný formovať globálne štandardy.

Európska komisia predložila svoj návrh nariadenia o umelej inteligencii 21. apríla 2021. Podľa tohto návrhu by sa systémy AI klasifikovali podľa rizika, ktoré predstavujú pre používateľov. Po schválení pôjde o prvé pravidlá týkajúce sa AI na svete. Rokovania medzi Európskym parlamentom a krajinami EÚ o konečnej podobe nariadení stále prebiehajú.

Prečítajte si viac európskom zákone o AI.

 

Vývoj umelej inteligencie v Európe bude do veľkej miery závisieť na tom, ako využívame údaje. Parlament už zdôraznil potenciál priemyselných a verejných údajov pre firmy a výskum v EÚ a žiadal vytvoriť európske dátové priestory, infraštruktúru pre big data a právne predpisy, ktoré zabezpečia dôveru.

S cieľom pomôcť uvoľniť potenciál veľkých dát a umelej inteligencie prijal Parlament v rokoch 2022 a 2023 dva zákony na podporu zdieľania údajov.


Viac: Európska dátová stratégia: Ako si ju predstavuje Európsky parlament



Kybernetická bezpečnosť

Keďže sa digitálny a fyzický svet stále viac prelínajú, vznikajú nové nebezpečenstvá, vďaka ktorým je kybernetická bezpečnosť dôležitá v oblastiach od bezpečnosti spotrebiteľov online až po fungovanie nemocníc a dodávok vody a energie.

S cieľom lepšie chrániť Európanov a podniky pred kybernetickými hrozbami prijal Parlament v novembri 2022 nové zákony posilňujúce kybernetickú bezpečnosť EÚ v kľúčových odvetviach.

Parlament v roku 2021 prijal pravidlá o založení Európskeho centra pre kybernetickú bezpečnosť.

Pravidlá s cieľom zabrániť šíreniu teroristického obsahu online boli prijaté v roku 2021 a vstúpili do platnosti v júni 2022.


Zistite viac: Prečo je kybernetická bezpečnosť dôležitá a čo sú hlavné hrozby pre kybernetickú bezpečnosť.


Digitálne zručnosti a vzdelávanie

Počas pandémie sa ukázalo, aké dôležité sú digitálne zručnosti pre prácu a komunikáciu s ostatnými. Poukázala však aj na ich nedostatok a potrebu zvyšovať digitálne vzdelávanie. Parlament požaduje, aby európska agenda zručností zabezpečila, aby občania a podniky mohli v plnej miere využívať technologický pokrok.

42 %

Európanov nemá základné digitálne zručnosti.

Platformová ekonomika a bezpečnosť na internete

Online platformy, ako napríklad sociálne siete alebo online trhoviská, sú dôležitou súčasťou ekonomiky aj nášho každodenného života. Existujú tu však aj značné výzvy. EÚ pracuje na novej legislatíve o digitálnych službách, ktorej cieľom je podpora konkurencieschopnosti, inovácie a rastu a zároveň posilnenie online bezpečnosti, boj proti nelegálnemu obsahu a zabezpečenie ochrany slobody prejavu, slobody tlače a demokracie.

Viac informácií o zákone o digitálnych službách a zákone o digitálnych trhoch.


Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci tiež prijal legislatívny návrh na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, aby sa internet stal bezpečnejším miestom.

Prečítajte si tiež, ako chce EÚ bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.

Zákon o čipoch - plán EÚ na prekonanie nedostatku polovodičov

Od konca roka 2020 je na celom svete zaznamenaný nedostatok polovodičov, spôsobený okrem iného pandémiou Covid-19 a vojnou na Ukrajine. Prostredníctvom Zákona o čipoch chce EÚ zvýšiť výrobu polovodičov v Európe.

Výroba mikročipov sa opiera o mimoriadne zložité a vzájomne závislé dodávateľské reťazce, ktoré sa rozprestierajú po celom svete. V záujme zvýšenia nezávislosti EÚ, zabezpečenia budúcej konkurencieschopnosti a udržania vedúceho postavenia v oblasti technológií je potrebné posilniť kapacity EÚ v oblasti výroby polovodičov. Podľa navrhovaných právnych predpisov by sa podiel EÚ na celosvetovej výrobnej kapacite mal zvýšiť z menej ako 10 % na 20 %.

Inteligentné systémy cestnej dopravy

Parlament prijal nové pravidlá zavádzania inteligentných dopravných systémov (IDS) v cestnej doprave. Cieľom týchto pravidiel je zvýšiť dostupnosť digitálnych dopravných údajov, podporiť digitalizáciu v odvetví dopravy a uľahčiť zdieľanie údajov medzi aplikáciami mobility. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť, efektívnosť a udržateľnosť mobility na cestách.

Pravidlá neuprednostňujú žiadnu konkrétnu technológiu, ktorá sa má používať v inteligentných dopravných službách, ale chcú zabezpečiť, aby aplikácie boli schopné navzájom dobre spolupracovať. Mali by byť navrhnuté tak, aby používateľom poskytovali jasné a ľahko zrozumiteľné informácie o rôznych možnostiach dopravy, ktoré majú k dispozícii, a aby nediskriminovali zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Členské štáty EÚ budú musieť posilniť spoluprácu, najmä v prípade cezhraničných projektov, aby sa zabezpečila bezproblémová cezhraničná doprava.

Online videohry - ochrana hráčov a zvýšenie potenciálu odvetvia

Sektor online videohier zažíva rozmach a prispieva k digitálnej transformácii EÚ. Keďže herný priemysel sa rýchlo rozširuje, je potrebné zohľadniť hospodársky, sociálny, vzdelávací, kultúrny a inovačný aspekt online videohier.

EÚ chce podporiť toto odvetvie, ktoré v Európe poskytuje viac ako 90 000 priamych pracovných miest a v roku 2021 zaznamenal tento trh veľkosť 23,3 miliardy EUR. Zároveň je potrebné zabezpečiť bezpečnejšie prostredie pre hráčov. Poslanci EP vyzývajú na zavedenie pravidiel regulujúcich problematické nákupné praktiky, ako sú loot boxy, lepšie politiky zrušenia predplatného a ochrany údajov, ako aj väčšiu ochranu neplnoletých hráčov a zraniteľných skupín.

Európska digitálna identita - jednoduchý online prístup ku kľúčovým službám

Od začiatku pandémie Covid-19 sa množstvo verejných a súkromných digitalizovalo. To si vyžaduje bezpečné a spoľahlivé systémy digitálnej identifikácie.

EÚ pracuje na európskej digitálnej identite (eID), ktorá umožňuje vzájomné cezhraničné uznávanie vnútroštátnych systémov elektronickej identifikácie. Vďaka eID sa budú môcť európski občania identifikovať a autentifikovať online bez toho, aby sa museli obracať na komerčných poskytovateľov. Budú mať tiež prístup k online službám z iných krajín EÚ pomocou svojho národného elektronického preukazu totožnosti.

Spravodlivé zdaňovanie v digitálnej ekonomike

Veľká väčšina daňových pravidiel pochádza z čias, keď ešte neexistovala digitálna ekonomika. Poslanci preto žiadajú opatrenia proti vyhýbaniu sa daniam a na zaručenie spravodlivosti v daňovom systéme.

EÚ tiež prijala pravidlá na zavedenie minimálnej globálnej daňovej sadzby pre nadnárodné spoločnosti v EÚ v súlade s globálnou dohodou, ktorá bola dosiahnutá v tejto oblasti.

S cieľom podporiť rozvoj kryptomien a zároveň chrániť používateľov pracuje EÚ na regulácii kryptoaktív a technológií, ktoré za nimi stoja.

Zabezpečenie vysokokvalitnej digitálnej infraštruktúry

Parlament pracuje aj na zákone, ktorý má pomôcť znížiť náklady a byrokraciu pri budovaní vysokorýchlostných sietí. V októbri 2023 Parlament schválil svoju rokovaciu pozíciu na rokovania s krajinami EÚ o návrhu zákona o gigabitovej infraštruktúre, ktorého cieľom je zabezpečiť prístup k vysokorýchlostnému internetu pre všetky domácnosti v EÚ a pokrytie 5G vo všetkých obývaných oblastiach do roku 2030.

Financovanie európskych digitálnych priorít

Digitalizácia zohráva dôležitú úlohu vo všetkých politikách EÚ. Digitálne riešenia so sebou prinášajú veľké príležitosti a sú veľmi dôležité pri obnove hospodárstva po koronakríze a upevňovaní pozície vo svetovej ekonomike. Európsky plán hospodárskej obnovy žiada od členských štátov, aby na digitalizáciu vynaložili minimálne 20% zo záchranného balíka v hodnote 672,5 miliárd eur. Investičné programy EÚ, ako je napríklad výskumný program Horizont Európa alebo Connecting Europe facility zameraný na infraštruktúru, majú vyčlenené nemalé čiastky svojho rozpočtu práve na digitalizáciu.

V apríli 2021 Európsky parlament schválil program Digitálna Európa. Ide o vôbec prvý finančný nástroj Únie, ktorého cieľom je priblížiť technológie občanom a firmám. Z programu by sa mala financovať digitálna infraštruktúra a strategické technológie, ktoré by mali zlepšiť konkurencieschopnosť Európy, pomôcť pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo a zabezpečiť technologickú suverenitu.

Spolu by sa z neho malo investovať takmer 7,6 miliardy eur v piatich oblastiach: superpočítače (2,2 miliardy eur), umelá inteligencia (2,1 miliardy eur), kybernetická bezpečnosť (1,6 miliardy eur), pokročilé digitálne zručnosti (577 miliónov eur) a zavádzanie digitálnych technológií do všetkých oblastí (1,1 miliardy eur).

Ďalšie súvisiace informácie:

Viac o európskych politikách v oblasti digitalizácie

Súvisiace články

Zdieľajte tento článok na tému: