Ukrajina: Poslanci žiadajú prísnejšie opatrenia a solidaritu
Poslanci sa pridali k premiérke Estónska Kaji Kallas a počas diskusie 9. marca v pléne požadujú napredovanie v oblasti obrany EÚ, znižovania energetickej závislosti a solidarity s Ukrajinou.
Pri otvorení diskusie predsedníčka EP Roberta Metsola uviedla: "Musíme prehodnotiť úlohu Európy v tomto novom svete. Potrebujeme posilniť naše investície do obrany a inovatívnych technológií. Nastal čas, keď musíme prijať rozhodné kroky na zaistenie bezpečnosti pre všetkých Európanov. Čas na vybudovanie skutočnej bezpečnostnej a obrannej únie a zníženie našej závislosti na Kremli.”
V súvislosti s inváziou na Ukrajine a z pozície premiérky krajiny, ktorá zdieľa skoro 300 kilometrov hraníc s Ruskom, Kaja Kallas vyzýva na zvýšenie obranyschopnosti EÚ, zníženie energetickej závislosti a zdôraznenie dôležitosti spojenectva v rámci aliancie NATO. Vo svojom vystúpení tiež spomenula dôležitosť budúcnosti Ukrajiny: “Je v našom vlastnom záujme, aby sa Ukrajina stala stabilnejšou, viac prosperujúcou so zakotvenými princípmi právneho štátu. (...) Poskytnúť Ukrajine perspektívu členstva nie je len v našom záujme, je to aj naša morálna povinnosť. Ukrajina nebojuje za Ukrajinu, bojuje za Európu.”
Obrátila sa tiež priamo na ruských občanov, ubezpečujúc ich, že EÚ nekoná proti nim, ale že opatrenia majú za cieľ izolovať prezidenta Putina a jeho vládu: “Naďalej dúfame v stabilné a demokratické Rusko, ktoré rešpektuje svojich susedov a riadi sa zásadami právneho štátu.”
Najvyšší predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borell uviedol, že sme vstúpili do novej éry a následky tejto vojny budú ovplyvňovať európskej politiky v nasledujúcich rokoch a dekádach. “Obrana našich liberálnych hodnôt nebude možná bez toho, aby bol k tomuto vyjadrený politický záväzok a bez vôle obyvateľov za to zaplatiť. Boli by to prázdne slová, pokiaľ nebudeme chcieť konať, pokiaľ nebudeme viac zjednotení, koordinovaní a ochotní zaplatiť nevyhnutnú cenu, ktorú si vyžaduje každá štrukturálna zmena.”
Arnaud Danjean (EĽS, France) vyzval členské krajiny EÚ k spoločnému konaniu: “Ruská invázia na Ukrajinu je začiatkom novej éry a Európa z nej musí vyvodiť potrebné závery. Čo to znamená v praxi? (...) Máme k dispozícii nástroje, ktoré stačí začať využívať. To, čo nám však chýba, nie sú nástroje. Nie, to, čo nám chýbalo, je jednomyseľná, politická vôľa našich členských štátov.”
Nathalie Loiseau (Renew Europe, Francúzsko) povedala, že vykonané kroky sú nedostatočné: „Vidíme, že toto nestačí. Potrebujeme urobiť viac, aby sme ubránili Ukrajinský ľud a nás samých. Potrebujeme využívať menej ruskej ropy a plynu. Potrebujeme poskytnúť Ukrajine viac zbraní. (...) Potrebujeme ochrániť nás samých tým, že budeme zlepšovať naše výdavky na obranu.“
Iratxe García Pérez (S&D, Španielsko) vyjadrila k téme zlepšovania energetickej infraštruktúry: „Už nikdy by sme nemali obetovať ľudské práva za plyn.“ K situácii s utečencami povedala, že EÚ potrebuje plán ako napraviť chyby, ktoré spravila pri utečeneckej kríze v roku 2015: „Teraz musíme súhlasiť s férovou distribúciou utečencov a vytvoriť dôkladný prijímací mechanizmus. Toto je príležitosť k príprave novej migračnej politiky, ktorá je tentokrát založená na zodpovednosti a solidarite.“
Ska Keller (Zelení/Európska slobodná aliancia, Nemecko) vyjadrila, že Putin vedie vojdu voči celej Európe, voči demokracii, právnemu štátu a slobodám, ktoré sú univerzálnymi hodnotami: „Ako Európska únia, únia vybudovaná za účelom mieru, musíme konať pre zabezpečenie európskej bezpečnosti.”
Anna Fotyga (EKR, Poľsko) poznamenala, že Ukrajinci bojujú spravodlivo vo vojne, obraňujú svoje územie, svoje rodiny a nevinných obyvateľov pred vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti: „Budúca bezpečnosť nášho kontinentu, a pravdepodobne aj celosvetová bezpečnosť, do veľkej miery závisí od výsledku tejto vojny. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme ju zastavili.”
Jaak Madison (Nezaradení, Estónsko) požaduje viac vojenskej pomoci Ukrajine: “Čím skôr ukončíme vojnu na Ukrajine, čím skôr bude Rusko späť na svojom území, tým skôr sa utečenci budú môcť vrátiť domov.”
Naopak, Martin Schirdewan (Ľavica, Nemecko) si myslí, že použitie vojenskej sily nie je riešením konfliktu: “Keď chceme našim deťom ponúknuť mierovú budúcnosť, musíme prijať konkrétne kroky na odzbrojenie a posilnenie medzinárodných organizácií; povedať nie zbraniam masového ničenia. A musíme pracovať na bezpečnostnej architektúre, ktorá je založená na medzinárodnom práve a ktorá zabezpečí, že konflikty sú vyriešené mierovou cestou využitím diplomacie.”
