Repatriácia: Nový prístup EÚ k navracaniu migrantov
EÚ sa snaží zefektívniť repatriáciu nelegálnych migrantov. Prečítajte si o opatreniach a údajoch o navracaní migrantov.
Každý rok sa státisícom štátnym príslušníkom tretích krajín nariadi opustiť EÚ z dôvodu nelegálneho štatútu. O niečo viac ako 2% z nich však v skutočnosti opúšťa EÚ. Preto chce EÚ zaviesť spoločné a účinné pravidlá riadenia migrantov bez práva na pobyt.
Smernica EÚ o návrate
Smernica o návrate pochádza z roku 2008 a podľa počiatočného hodnotenia z roku 2013 mala celkovo pozitívny vplyv na politiku návratu v Európe zavedením maximálneho obmedzenia dĺžky zaistenia a podporou dobrovoľných odchodov a návratu.
V týchto pravidlách sa „nelegálny pobyt“ vymedzuje ako prítomnosť občanov tretích krajín na území EÚ, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska. Tieto podmienky sa však môžu v jednotlivých krajinách líšiť, čo vedie k situáciám, keď občania krajín mimo EÚ v podobnej situácii môžu byť alebo sa môžu stať nelegálnymi v jednej krajine EÚ, ale nie v iných krajinách.
Zlepšenia smernice o návrate: Čo sa pripravuje
EÚ sa snaží zabezpečiť, aby ľudia, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, boli vracaní rýchlejšie a účinnejšie. Ide o jeden z cieľov paktu o migrácii a azyle prijatého v roku 2024.
V marci 2025 Európska komisia predložila návrh na vytvorenie spoločného európskeho systému pre návraty s rýchlejšími, jednoduchšími a účinnejšími konaniami o návrate v celej EÚ.
Cieľom návrhu je:
- zabezpečiť, aby rozhodnutie o návrate vydané v jednej krajine EÚ bolo zaznamenané v európskom príkaze na návrat a viditeľné v Schengenskom informačnom systéme, aby sa rozhodnutie o návrate mohlo vykonať aj v prípade, že sa migrant presťahuje do inej krajiny EÚ.
- posilniť opatrenia na zabránenie úteku migrantov počas procesu návratu. Migranti by mohli byť zadržiavaní až 24 mesiacov, ak sa im bráni v návrate alebo ak existuje bezpečnostné riziko. Pravidlá by zároveň mali pri spolupráci migrantov uprednostňovať dobrovoľné návraty.
- vytvoriť právny rámec pre centrá pre návrat – išlo by o centrá v krajinách mimo EÚ vytvorené na základe dvojstranných dohôd alebo dohôd na úrovni EÚ, do ktorých by sa mohli odovzdávať osoby s konečnými rozhodnutiami o návrate.
Parlament musí teraz návrh preskúmať predtým, ako dosiahne dohodu o konečnej verzii legislatívneho textu s Radou.
Repatriácia nelegálnych migrantov: Kľúčové fakty
Zatiaľ čo štatistiky o nelegálnej migrácii sú k dispozícii, výskumníci varujú, že môžu byť neúplné, nekonzistentné a nedostatočné.
Zo záznamov vyplýva, že v roku 2023 bol vstup do EÚ zamietnutý 118 935 osobám. Hlavnými dôvodmi zamietnutia boli chýbajúce platné vízum alebo povolenie na pobyt (v 23,3% prípadov) alebo nemožnosť odôvodniť účel a podmienky pobytu (22,5%).
V roku 2023 krajiny EÚ vydali 484 160 rozhodnutí o návrate.
Hlavné štátne príslušnosti osôb, ktorým bol v roku 2023 nariadený odchod, boli marocká, alžírska a afganská.
Počet občanov krajín mimo EÚ, ktorí sa skutočne vrátili do inej krajiny po príkaze na odchod v roku 2023, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 25,1 %, čo predstavuje celkovo 111 185 navrátilcov.
Dobrovoľná repatriácia verzus nútené návraty
Ak jednotlivec po prijatí rozhodnutia o návrate dobrovoľne spolupracuje s orgánmi, repatriácia sa považuje za dobrovoľnú; V opačnom prípade sa nazýva nútený návrat. Dobrovoľnému návratu možno pomôcť (s finančnou/logistickou podporou hostiteľskej krajiny) alebo bez pomoci.
Podľa Eurostatu bolo v roku 2023 43,1 % všetkých návratov dobrovoľných.
