Znečistenie ovzdušia: aké sú jeho účinky a opatrenia EÚ na jeho zníženie?
Kvalita ovzdušia ovplyvňuje zdravie ľudí. Parlament bojuje za prísnejšie pravidlá zamerané na reguláciu znečistenia.
Koľko znečisteného vzduchu vdýchneme za celý život? Zlá kvalita ovzdušia negatívne prispieva k ochoreniam dýchacích ciest a srdcovo-cievneho systému, cukrovky a rakoviny. Znečistené ovzdušie však vplýva aj na biodiverzitu, pretože má priamy dopad aj na plodiny a lesy, čím spôsobuje značné hospodárske straty.
V rámci ambície dosiahnuť nulové znečistenie v rámci európskej Zelenej dohody Európsky parlament prijal prísnejšie normy kvality ovzdušia s cieľmi pre znečisťujúce častice.
Náklady na zdravie spôsobené znečistením ovzdušia
Ovzdušie je už desaťročia znečisťované oxidmi dusíka, ozónom a tuhými časticami, pričom ich koncentrácia je vyššia v obývaných mestských oblastiach.
Pevné častice alebo PM2,5
Pomenované podľa ich priemeru (2,5 mikrónu), sú to častice s priemerom menším ako vlas, čo znamená, že môžu prejsť do krvného obehu dýchaním. Môžu obsahovať organické chemikálie, prach, sadze a kovy. Dlhodobá expozícia môže viesť k ochoreniam dýchacích ciest a kardiovaskulárneho systému, ktoré môžu byť pre zraniteľné osoby smrteľné, a môže tiež viesť k rakovine. Podľa Európskej environmentálnej agentúry v roku 2020 spôsobili predčasnú smrť najmenej 238 000 ľudí v EÚ.
Oxid dusičitý
Chemická zlúčenina vznikajúca v spaľovacích motoroch, najmä dieselových. Vystavovanie sa oxidu dusičitému znižuje odolnosť voči infekciám a spája sa s nárastom chronických ochorení dýchacích ciest a predčasným starnutím pľúc. Znečistenie oxidom dusičitým spôsobilo v roku 2020 v EÚ 49 000 predčasných úmrtí.
Ozón
Jeho vdychovanie môže dráždiť oči, dýchacie cesty a sliznice. Je obzvlášť nebezpečný pre ľudí trpiacich astmou a môže byť smrteľný v prípade chronických respiračných a kardiovaskulárnych ochorení. V roku 2020 prišlo v EÚ o život predčasne v dôsledku vystavenia ozónu 24 000 ľudí.
Hoci znečistenie ovzdušia zostáva stále problémom, vďaka politikám znižovania znečistenia sa kvalita ovzdušia v Európe za posledné tri desaťročia zlepšila. Od roku 2005 do roku 2020 klesol počet predčasných úmrtí v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 v EÚ o 45 %.
Strata biodiverzity
Podľa analýzy Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2020 v Európe 59 % lesov a 6 % poľnohospodárskej pôdy vystavených škodlivým úrovniam ozónu. Hospodárske straty v dôsledku vplyvu na úrodu pšenice dosiahli v roku 2019 v 35 európskych krajinách približne 1,4 miliardy EUR. Najväčšie straty boli zaznamenané vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Turecku.
Zdroje znečistenia
Viac ako polovica emisií pevných častíc pochádza zo spaľovania tuhých palív na vykurovanie. Hlavným zdrojom znečistenia tuhými časticami v Európe sú obytné, komerčné a inštitucionálne sektory.
Významným znečisťovateľom je aj poľnohospodárstvo, ktoré je zodpovedné za 94 % emisií amoniaku a 19 % emisií oxidov dusíka, zatiaľ čo cestná doprava je zodpovedná za 37 % emisií oxidov dusíka.
Všetky tieto emisie majú od roku 2005 klesajúcu tendenciu, a to aj napriek značnému nárastu hrubého domáceho produktu EÚ.
Akčný plán nulového znečistenia
Plán nulového znečistenia prispieva k Agende OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030. V rámci Európskej zelenej dohody si EÚ stanovila cieľ znížiť do roku 2050 znečistenie ovzdušia, vody a pôdy na úroveň, ktorá už nebude škodlivá pre zdravie a prírodné ekosystémy a ktorá bude v medziach, ktoré planéta dokáže uniesť. V dokumente je vymedzených niekoľko cieľov, ktoré majú pomôcť dosiahnuť tento cieľ do roku 2030:
- zníženie predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia o viac ako 55 %
- zníženie počtu ekosystémov EÚ, v ktorých znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu o 25 %
- zníženie množstva plastového odpadu v mori o 50 % a mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia o 30 %.
Prísnejšie limity pre látky znečisťujúce ovzdušie
V apríli 2024 Parlament prijal nové pravidlá na zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ. V zákone sa stanovujú prísnejšie ciele pre niekoľko znečisťujúcich látok vrátane tuhých častíc, oxidu dusičitého, oxidu siričitého a ozónu, aby sa zabezpečilo, že kvalita ovzdušia v EÚ bude menej škodlivá pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu.
Krajiny EÚ budú musieť monitorovať aj znečisťujúce látky, ktoré majú preukázateľne negatívny vplyv na zdravie a životné prostredie, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík, ortuť a amoniak, v ktorých sa pravdepodobne vyskytujú vysoké koncentrácie.
Komisia by mala do konca roka 2030 preskúmať normy EÚ, aby ich v prípade potreby zosúladila s usmerneniami WHO a najnovšími vedeckými poznatkami. Krajiny EÚ môžu požiadať až o 10 rokov dodatočného času na dosiahnutie cieľov v oblasti kvality ovzdušia.
Všetky krajiny EÚ by mali vypracovať plány kvality ovzdušia, v ktorých stanovia krátkodobé a dlhodobé opatrenia na splnenie nových limitov pre znečisťujúce látky.
Krajiny EÚ budú musieť zabezpečiť, aby občania mohli požiadať o odškodnenie, ak ich zdravie utrpí ujmu v dôsledku porušenia právnych predpisov EÚ.
