Sacharovova cena 2024: nominovaní
Zistite viac o navrhnutých nomináciách na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia na rok 2024, ktorú udeľuje Európsky parlament.
Každý rok Parlament udeľuje Sacharovovu cenu s cieľom oceniť výnimočných jednotlivcov a organizácie, ktoré bránia ľudské práva a základné slobody. Laureátmi za rok 2023 sa stali Žína Mahsa Amíni a iránske hnutie Žena, život, sloboda.
Nominácie predkladajú politické skupiny alebo najmenej 40 poslancov Európskeho parlamentu. Tohtoročné nominácie boli predstavené na spoločnej schôdzi výborov pre zahraničné veci a rozvoj a podvýboru pre ľudské práva 26. septembra 2024.
Nominácie na Sacharovovu cenu za rok 2024
María Corina Machado ako líderka demokratických síl vo Venezuele a novozvolený prezident Edmund González Urrutia, ktorí zastupujú všetkých Venezuelčanov v krajine i mimo nej bojujúcich za znovunastolenie slobody a demokracie, sú nominovaní na Sacharovovu cenu Európskou ľudovou stranou.
María Corina Machado vyhrala primárne voľby v roku 2023, aby mohla kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024 ako kandidátka demokratickej opozície (Unitárnej platformy), ale po tom, ako ju venezuelský režim svojvoľne diskvalifikoval, sa kandidátom stal Edmundo González Urrutia.
V období pred voľbami v júli 2024 došlo k rozsiahlym represiám vrátane diskvalifikácie kandidátov, zatýkania a porušovania ľudských práv. Úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro sa vyhlásil za víťaza volieb, ale výsledky spochybnili nezávislí pozorovatelia vrátane OSN. Európsky parlament uznal Edmunda Gonzáleza za legitímneho prezidenta Venezuely v rezolúcii zo septembra 2024.
Medzi protestmi a politickými represiami sa Machadová v obave o svoj život začala skrývať. Dňa 2. septembra 2024 vydal venezuelský súd zatykač na Edmunda Gonzáleza, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie. Presťahoval sa do Španielska, kde mu bol udelený azyl.
Edmunda Gonzáleza Urrutiu nominovala aj skupina Európskych konzervatívcov a reformistov.
Skupina Socialistov a demokratov nominovala organizácie „Ženy za mier“ a „Ženy slnka“ a ich spoluzakladateľky Jael Admi a Rím Hadždžádžira.
Ženy slnka sú nezávislým palestínskym ženským združením, ktoré bolo založené v roku 2021 a zahŕňa ženy, mládež a deti zo Západného brehu Jordánu, pásma Gazy a širšej palestínskej diaspóry. Snažia sa šíriť kultúrne a národné povedomie o mieri medzi komunitami.
Ženy za mier je arabsko-židovská organizácia, ktorá vznikla v roku 2014. Jej cieľom je presadzovať nenásilné, rešpektujúce a vzájomne prijateľné riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu s aktívnou účasťou žien vo všetkých fázach rokovaní.
V marci 2022 obe organizácie oznámili partnerstvo s cieľom ukončiť cyklus krviprelievania. Ich predstaviteľky získali množstvo ocenení a sú nominované na Nobelovu cenu za mier.
Skupina Renew Europe tiež nominovala organizácie Ženy za mier a Ženy slnka.
Elon Musk, generálny riaditeľ spoločností SpaceX, Tesla, zakladateľ viacerých spoločností vrátane Neuralink, OpenAI a majiteľ spoločnosti X (predtým Twitter), je nominovaný skupinou Patrioti pre Európu a skupinou Európa suverénnych národov. Musk získal Twitter v roku 2022 s vyhlásením, že jeho cieľom je chrániť slobodu prejavu. V roku 2024 obnovil zakázané účty s odôvodnením, že kontroverzné názory si zaslúžia diskusiu na ochranu demokracie.
Musk tiež odhalil praktiky cenzúry prostredníctvom dokumentov „Twitter Files“ a zasadzoval sa za reguláciu, ktorá chráni rozdielne názory. Okrem toho sa angažuje za rozšírenie prístupu k internetu v odľahlých oblastiach, podporuje digitálne začlenenie a rovnosť v prístupe k informáciám.
Dr. Gubad Ibadoghlu, ktorého nominovala skupina Zelení/EFA , je azerbajdžanský akademik a protikorupčný aktivista. V roku 2023 bol zatknutý po tom, ako kritizoval ropný a plynárenský priemysel v krajine a založil charitatívnu organizáciu na vrátenie ukradnutých verejných zdrojov. Teraz je v domácom väzení a hrozí mu až 17 rokov väzenia.
Jeho zadržanie bolo začiatkom pokračujúceho zásahu proti akademikom a občianskej spoločnosti pred konferenciou COP29, ktorá sa v Baku uskutoční v novembri. Parlament vo svojom uznesení z apríla 2024 vyzval na stiahnutie obvinení voči nemu a zrušenie zákazu cestovania.
Novinári v Palestíne (Hamza a Váil Dahdúh, Plestijá al-Akkád, Širín abú Ákila a Ain Media na počesť Jásira Murtadžího a Rušdího Sarrádža) boli nominovaní skupinou Ľavica. Od 7. októbra 2023 bolo v pásme Gazy zabitých najmenej 116 novinárov vrátane 111 Palestínčanov. Mnohí ďalší novinári boli napadnutí, zadržaní alebo sa im vyhrážali, boli nezvestní alebo čelili cenzúre a kybernetickým útokom.
Medzi tými, ktorí boli zabití počas pokrývania konfliktu, sú Širín abú Ákila, Hamza Dahdúh, Jásir Murtadžá a Rušdí Sarrádž. Napriek nebezpečenstvu novinári pokračujú vo svojej práci, aby odhalili pravdu o situácii v Gaze, často bez ochrany alebo medzinárodného dohľadu.
Sacharovova cena - história
Sacharovova cena za slobodu myslenia sa od roku 1988 každoročne udeľuje jednotlivcom a organizáciám, ktoré obhajujú ľudské práva a základné slobody. Cena, pomenovaná po sovietskom fyzikovi a politickom disidentovi Andrejovi Sacharovovi, zahŕňa odmenu vo výške 50 000 eur.
Časová os
- 17. október: Výbory pre zahraničné veci a rozvoj hlasujú o troch finalistoch
- 24. október: Predsedníčka Parlamentu Roberta Metsola a vedúci politických skupín rozhodnú o laureátovi
- 18. december: Slávnostné odovzdávanie Sacharovovej ceny v Štrasburgu
