Rastúce náklady na bývanie v EÚ - fakty (infografika)
Rastúce ceny bývania a nájomného sú pre mnohých Európanov veľkým problémom. Prečítajte si kľúčové fakty a zistite, aké kroky podniká EÚ v tejto oblasti.
Čo je to cenovo dostupné bývanie?
Jedným zo spôsobov, ako zmerať, či sú náklady na bývanie príliš vysoké, je pozrieť sa na pomer ceny bývania k príjmom. Ak sú náklady na bývanie vyššie ako 40 % disponibilného príjmu, je to znak toho, že domácnosti čelia problémom s bývaním.
V EÚ v roku 2023 pre 10,6 % domácností v mestách a 7 % domácností na vidieku náklady na bývanie prekročili 40 % ich disponibilného príjmu. Viac ako štvrtina Grékov (31 %) žijúcich v mestách mala náklady na bývanie vyššie ako 40 % príjmu, zatiaľ čo rovnaký problém malo len približne 6 % Slovákov v mestách.
Nárast nákladov na bývanie v EÚ
Za menej ako 10 rokov, v období rokov 2015 až 2023, sa ceny bývania v EÚ zvýšili v priemere o 47 %. Najväčší nárast zaznamenalo Maďarsko, kde ceny vzrástli o 173 %, a najnižší Fínsko, len o 5 %. Na Slovensku v priemere náklady vzrástli o 75 % oproti úrovni v roku 2015.
75,08 %
priemerný nárast cien nehnuteľností na Slovensku v období 2015 - 2023
Hlavnými dôvodmi, ktoré prispievajú k rastu cien, sú vyššie náklady na výstavbu a sadzby hypoték, pokles výstavby, ktorý obmedzil ponuku, a nárast nákupu nehnuteľností ako investície s cieľom získať dodatočný príjem.
Nájomné v EÚ sa tiež stalo drahším. V rokoch 2010 až 2022 sa nájomné zvýšilo v priemere o 18 %, čiastočne v dôsledku nárastu krátkodobých prenájmov, ktoré znížili na trhu ponuku domov a bytov.
Podmienky bývania v Európe
Mnohých Európanov znepokojujú rastúce ceny, náklady na bývanie a hospodárska situácia. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra z júla 2024 to boli hlavné dôvody, ktoré viedli ľudí k účasti na voľbách do Európskeho parlamentu.
Ako žije väčšina Európanov?
- viac ako dve tretiny Európanov žijú v domácnostiach, ktoré vlastnia svoj dom
- len o niečo viac ako polovica žije v dome
- na jednu osobu pripadá v priemere 1,6 izby
- na jednu domácnosť pripadá v priemere 2,3 osoby
- 17 % Európanov žije v domoch, ktoré neposkytujú dostatočný priestor (aspoň jedna izba na dospelý pár, samostatnú dospelú osobu, dvojicu súrodencov vo veku 12 až 17 rokov, samostatné dieťa nad 12 rokov alebo dvojicu detí do 12 rokov)
- 34 % Európanov žije v domoch, ktoré majú viac priestoru, než sa považuje za primerané (pozri vyššie)
Zdroj: Eurostat (2023)
Mladí Európania opúšťajú domov svojich rodičov v priemere vo veku 26,4 roka. Táto hodnota sa v jednotlivých krajinách EÚ veľmi líši, od 33,4 roka v Chorvátsku po 21,3 roka vo Fínsku.
Aké kroky podniká EÚ v oblasti bývania?
V roku 2021 Parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzval krajiny EÚ, aby uznali primerané bývanie za základné ľudské právo, ktoré je vynútiteľné prostredníctvom právnych predpisov. Každý by mal mať rovnaký prístup k dôstojnému, „zdravému“ bývaniu s pripojením na kvalitnú pitnú vodu, primeranú kanalizáciu, odpadové vody a spoľahlivú energiu, uviedli poslanci.
V júli 2024 Parlament zvolil Ursulu von der Leyenovú na druhé funkčné obdobie za predsedníčku Európskej komisie. Vo vyhlásení pred hlasovaním von der Leyen oznámila, že bývanie je prioritou EÚ v novom funkčnom období, a uviedla, že EÚ bude mať po prvýkrát komisára zodpovedného za bývanie.
V októbri 2024 poslanci Európskeho parlamentu diskutovali s podpredsedom Komisie Margaritisom Schinasom o potrebe udržateľného, dôstojného a cenovo dostupného bývania. Vyjadrili obavy týkajúce sa bezdomovectva, mladých ľudí, ktorí si nemôžu kúpiť vlastné bývanie, a uviedli, že je dôležité investovať do sociálneho bývania.
