8. parlamentarni saziv Jana ŽITŇANSKÁ

Správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, som podporila. Tento návrh je súčasťou opatrení, ktorými sa Európska únia pripravuje na brexit, pričom je v rámci neho navrhnuté, aby boli občania Veľkej Británie a občania členských štátov EÚ recipročne od vízovej povinnosti oslobodení. Samotnú vízovú liberalizáciu samozrejme podporujem a myslím si, že keďže doteraz voľný pohyb medzi UK a zvyšnými členskými štátmi bez problémov fungoval, nebudú žiadne ťažkosti s technickým zabezpečením ani so splnením kritérií vízovej liberalizácie. Na druhej strane však už trošku viac problematická bola správa, ktorá túto vízovú liberalizáciu navrhovala a ktorá obsahovala napríklad zmienku o Gibraltári ako o britskej kolónii. Nesúhlasím s tým, aby sa takéto politické vyhlásenia vsúvali do správ, ktoré majú úplne iný účel a ciele, keďže v konečnom dôsledku môžu spôsobiť ich neprijatie. Napriek tomu však považujem vízovú liberalizáciu medzi EÚ a UK za veľmi dôležitú, v dôsledku čoho som sa nakoniec rozhodla správu podporiť.

Správu o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov som nepodporila. Tieto usmernenia nie sú právne záväzné, ale slúžia skôr ako určité rámce pre koordináciu politík zamestnanosti pre členské štáty. Základom tejto správy bolo zachovanie usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov z roku 2018 aj pre tento kalendárny rok.
Myslím si, že usmernenia z predchádzajúceho roka boli kvalitne vypracované a zameriavali sa najmä na vytváranie pracovných miest, podporu rovnosti príležitostí, zvyšovanie účasti žien, či zosúlaďovanie dopytu po zručnostiach na pracovnom trhu so vzdelávaním a školeniami. Dôvod, prečo som sa nakoniec rozhodla v hlasovaní zdržať, bol ten, že nesúhlasím s nepriamym rozširovaním rozsahu uznesení tým, že sa do úvodných ustanovení pridávajú odkazy na ďalšie dokumenty, ako napríklad v tomto prípade Európsky pilier sociálnych práv, čo v konečnom dôsledku môže spôsobovať interpretačné nejasnosti.

Návrh uznesenia o nakladaní s odpadom som podporila. Toto uznesenie vyzdvihlo pokroky, ktoré boli v oblasti znižovania vplyvov odpadu na životné prostredie a ľudské zdravie už dosiahnuté, ale na druhej strane neopomenulo ani mnohé pretrvávajúce nedostatky. Práve v súvislosti s týmito nedostatkami uznesenie prinieslo odporúčania pre Európsku úniu, ale najmä pre členské štáty na to, ako v budúcnosti ešte znížiť mieru vzniku odpadu, ale taktiež aj ako s odpadmi správne nakladať a čo najviac recyklovať. Myslím si, že tieto praktické usmernenia majú pri správnej aplikácií potenciál pomôcť v boji proti nepriaznivým vplyvom nerecyklovaného a nadmerného odpadu, a som veľmi rada, že sa medzi odporúčania dostali aj výzvy na väčšie investície vynaložené na výskum a testovanie inovatívnych riešení, podporu separovaného zberu a tiež kampane na zvyšovanie povedomia občanov. Taktiež treba vyzdvihnúť, že toto uznesenie bolo vypracované na základe petícií od občanov, ktoré Európsky parlament a jeho príslušný výbor v súvislosti s nesprávnym nakladaním s odpadmi v jednotlivých členských štátoch dostal, a som preto veľmi rada, že toto uznesenie bolo rýchlou a do budúcna dúfam aj efektívnou odpoveďou na ich obavy.