Právo obchodných spoločností
Európske právo obchodných spoločností je čiastočne kodifikované v smernici (EÚ) 2017/1132 a členské štáty naďalej uplatňujú vlastné právo obchodných spoločností, ktoré občas upravujú, aby dosiahli súlad so smernicami a nariadeniami EÚ. Cieľom prebiehajúceho úsilia o vytvorenie moderného a účinného práva obchodných spoločností a rámca správy a riadenia spoločností pre európske podniky, investorov a zamestnancov je zlepšiť podnikateľské prostredie v EÚ.
Právny základ
Článok 49, článok 50 ods. 1 a ods. 2 písm. g) a článok 54 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Ciele
Efektívny rámec správy a riadenia spoločností vytvára priaznivé podnikateľské prostredie na vnútornom trhu EÚ. Cieľom harmonizácie práva obchodných spoločností je presadzovať slobodu usadiť sa (hlava IV kapitola 2 ZFEÚ) a uplatňovať základné právo – slobodu podnikania – stanovené v článku 16 Charty základných práv Európskej únie v medziach stanovených v článku 17 charty (vlastnícke právo (4.1.2).
Článok 49 ods. 2 ZFEÚ zaručuje právo zahájiť a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti (2.1.4).
Účelom predpisov EÚ v tejto oblasti je umožniť zakladanie podnikov kdekoľvek v EÚ a využívať slobodu pohybu osôb, služieb a kapitálu (2.1.3), poskytovať ochranu akcionárom a ďalším subjektom, ktoré majú v spoločnostiach osobitný záujem, zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov a stimulovať podniky k cezhraničnej spolupráci (2.1.5).
Vnútorný trh predpokladá vytváranie spoločností celoeurópskeho rozmeru. V súčasnosti je v EÚ približne 24 miliónov spoločností, z čoho približne 80 % sú kapitálové spoločnosti. Pokým približne 98 až 99 % kapitálových spoločností sú malé a stredné podniky (MSP), spoločnosti musia mať možnosť pôsobiť v celej EÚ v súlade s jednotným právnym rámcom.
Dosiahnuté výsledky
A. Minimálny súbor spoločných povinností
Napriek tomu, že európske právo obchodných spoločností ako také nie je kodifikované, harmonizáciou vnútroštátnych predpisov práva obchodných spoločností sa vytvorili určité minimálne normy, ktoré sa vzťahujú na oblasti, ako sú ochrana záujmov akcionárov a ich práv, pravidlá o ponukách na prevzatie v prípade akciových spoločností, sprístupnenie informácií o pobočkách, zlučovanie a splynutie a delenie, minimálne pravidlá pre spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, finančné účtovníctvo a výkazníctvo, jednoduchší a rýchlejší prístup k informáciám o spoločnostiach a požiadavky na zverejňovanie určitých informácií spoločnosťami. Balík predpisov v oblasti práva obchodných spoločností z roku 2019 však zjednodušil mnohé pravidlá, ktoré sa predtým uplatňovali rámci niekoľkých nástrojov EÚ.
1. Založenie spoločnosti, kapitálové požiadavky a požiadavky na zverejňovanie
Takzvaná Prvá smernica Rady (68/151/EHS) z roku 1968 bola mnohokrát zmenená a napokon bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností. Jej cieľom bolo poskytnúť verejnosti jednoduchší a rýchlejší prístup k informáciám o spoločnostiach a zaoberá sa okrem iného platnosťou záväzkov prijatých spoločnosťou a neplatnosťou spoločnosti. Vzťahuje sa na všetky akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Druhá smernica Rady (77/91/EHS z roku 1976), ktorú tiež nahradila smernica (EÚ) 2017/1132[1], sa týkala len akciových spoločností; pri zakladaní takýchto spoločností sa vyžaduje minimálna výška schváleného základného imania (v súčasnosti 25 000 EUR) ako záruka pre veriteľov a protihodnota obmedzeného ručenia akcionárov. Obsahuje aj pravidlá týkajúce sa udržiavania a úpravy základného imania a minimálne požiadavky na obsah zakladajúcich dokumentov akciových spoločností. Dvanásta smernica o práve obchodných spoločností (2009/102/ES zo 16. septembra 2009) poskytuje rámec pre spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, v ktorých všetky podiely vlastní jediný spoločník.
2. Transakcie spoločnosti týkajúce sa viac ako jednej krajiny
Smernicou (EÚ) 2017/1132 týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností sa zaviedli požiadavky na zverejňovanie informácií pre zahraničné pobočky spoločností. Vzťahovala sa na spoločnosti z EÚ, ktoré si zriadili pobočky v inom členskom štáte EÚ alebo na spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré si zriadili pobočky v EÚ. Komisia 29. marca 2023 prijala návrh smernice na ďalšie rozšírenie a zdokonalenie využívania digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť a dôveru v podnikateľské prostredie na jednotnom trhu.
Rada smernicou 2014/86/EÚ z 8. júla 2014 o spoločnom systéme zdaňovania uplatniteľnom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch zaviedla daňové pravidlá, ktoré sú pre skupiny spoločností v rozličných členských štátoch z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálne. Nie je v nej zakotvené dvojité zdaňovanie dividend vyplatených dcérskou spoločnosťou v jednom členskom štáte jej materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte (pozri aj smernicu Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu).
Cieľom smernice 2004/25/ES o ponukách na prevzatie je stanovenie minimálnych usmernení pre vykonávanie ponúk na prevzatie spoločností, na ktoré sa vzťahujú zákony členských štátov. Stanovuje minimálne normy pre ponuky na prevzatie alebo zmeny kontroly a jej cieľom je chrániť menšinových akcionárov, zamestnancov a iné zainteresované strany. S cieľom umožniť kapitálovým spoločnostiam uplatňovať slobodu usadiť sa na jednotnom trhu sa smernica (EÚ) 2017/1132 zaoberá prepojením centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (obchodné registre) a harmonizujezáruky požadované v celej EÚ na ochranu záujmov akcionárov spoločností a tretích strán v prípade rozdelení alebo zlúčení alebo splynutí v rámci jednej krajiny, ako aj cezhraničných zlúčení alebo splynutí kapitálových spoločností a akciových spoločností.
Okrem toho bolo prijaté aj vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1042, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia obchodných registrov.
3. Reštrukturalizácia spoločností (zlúčenie a splynutie, resp. rozdelenie, premiestnenie sídla)
Premiestnenie sídla kapitálovej spoločnosti z jedného členského štátu do druhého, ako aj jej zlúčenie a splynutie alebo rozdelenie, sú neoddeliteľnou súčasťou slobody usadiť sa zaručenej článkami 49 a 54 ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci Cartesio[2]). Zásada slobody usadiť sa však nezaručuje, že spoločnosť, ktorá sa premiestni zo svojho domovského členského štátu do iného členského štátu, si môže zachovať svoj štatút spoločnosti, ktorá sa riadi právom členského štátu, v ktorom bola založená.
Akcionári a tretie strany majú pri reštrukturalizácii spoločnosti (zlúčenie a splynutie, resp. rozdelenie) rovnaké záruky. Pravidlá týkajúce sa zlúčenia a splynutia a rozdelenia kapitálových a akciových spoločností boli nedávno zmenené smernicou (EÚ) 2017/1132, ktorá takisto zaručuje ochranu akcionárom, veriteľom a zamestnancom.
Možnosť pôsobiť za hranicami štátu je dôležitou súčasťou existencie spoločnosti. Môže zahŕňať uskutočnenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, rozdelenia alebo premeny a poskytnúť danej spoločnosti príležitosť na prežitie alebo na rast – napríklad využitím nových obchodných príležitostí v iných členských štátoch alebo prispôsobením sa zmene trhových podmienok. Pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia, v novembri 2019 prijali Parlament a Rada smernicu (EÚ) 2019/2121. Jej cieľom je odstrániť neodôvodnené prekážky, ktoré bránia spoločnostiam EÚ využívať slobodu usadiť sa na jednotnom trhu, a to uľahčením cezhraničných premien, zlúčení alebo splynutí a rozdelení. Smernica ďalej zavádza komplexné postupy pre tieto operácie a dodatočné pravidlá pre cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností so sídlom v členskom štáte EÚ. Okrem toho stanovuje podobné pravidlá, pokiaľ ide o práva zamestnancov na účasť na spolurozhodovaní, a nariaďuje, aby boli zamestnanci o týchto operáciách primerane informovaní a aby sa s nimi konzultovalo o ich predpokladaných dôsledkoch. Práva menšinových akcionárov a akcionárov bez hlasovacieho práva majú väčšiu ochranu, zatiaľ čo veritelia dotknutých spoločností dostávajú jasnejšie a spoľahlivejšie záruky.
Otázka cezhraničného presunu sídla nie je dosiaľ vyriešená. Vo veci C-106/16 (Polbud) SDEÚ v odpovedi na prejudiciálnu otázku ďalej špecifikuje podmienky „slobody usadiť sa“ a uvádza, že je uplatniteľná aj na premiestnenie sídla spoločnosti založenej podľa práva jedného členského štátu na území iného členského štátu, na účely jej premeny.
4. Záruky týkajúce sa finančnej situácie spoločností
S cieľom zabezpečiť, aby informácie poskytované v účtovných dokladoch boli vo všetkých členských štátoch rovnocenné, smernice 2006/43/ES a 2013/34/EÚ vyžadujú, aby účtovníctvo spoločnosti (ročné účtovné závierky, konsolidované účtovné závierky a schválenie osôb zodpovedných za vykonávanie štatutárnych auditov) poskytovalo verný a úplný obraz o majetku spoločnosti, jej záväzkoch, finančnej situácii a ziskoch alebo stratách. Cieľom smernice 2006/43/ES je posilniť hodnovernosť finančných výkazov spoločností stanovením minimálnych požiadaviek týkajúcich sa štatutárneho auditu ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky. Smernicou 2013/34/EÚ sa zjednodušujú požiadavky na finančné vykazovanie pre mikropodniky v záujme zlepšenia ich konkurencieschopnosti a zaviedla sa tiež povinnosť pre spoločnosti kótované v EÚ zahrnúť do výročnej správy vyhlásenie o správe a riadení. Nariadenie (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem harmonizuje finančné informácie predkladané verejne obchodovanými spoločnosťami s cieľom zaručiť ochranu investorov. Nariadenie (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (na základe článku 81 ZFEÚ o spolupráci v občianskych veciach) pomáha riešiť spory v súvislosti s právomocou a právnymi predpismi a zaisťuje uznávanie súdnych rozhodnutí v celej EÚ. Neharmonizuje hmotné insolvenčné právo členských štátov, ale stanovuje spoločné pravidlá týkajúce sa súdu príslušného na začatie insolvenčného konania, rozhodného práva a uznávania súdnych rozhodnutí. Tým by sa malo predovšetkým zabrániť presúvaniu aktív alebo súdnych konaní z jedného členského štátu do druhého. Cieľom smernice (EÚ) 2019/1023 je dať „podnikateľom druhú šancu“.Táto smernica rieši nedostatky, na ktoré upozorňovali mnohí investori a ktoré sa týkajú rizika zdĺhavých alebo zložitých insolvenčných konaní v zahraničí, ktoré uvádzajú ako hlavný dôvod, prečo sa rozhodli neinvestovať mimo svojej krajiny.
5. Cezhraničné vykonávanie práv akcionárov
Smernicou 2007/36/ES (zmenenou smernicami 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/828) o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu sa rušia hlavné prekážky cezhraničného hlasovania v spoločnostiach na regulovanom trhu, ktoré majú svoje sídlo v niektorom členskom štáte, tým, že sa zavádzajú špecifické požiadavky týkajúce sa určitého počtu práv akcionárov na valnom zhromaždení. Stanovujú sa aj určité práva pre akcionárov v spoločnostiach registrovaných na regulovanom trhu vrátane včasného prístupu k relevantným informáciám o valnom zhromaždení a ľahšieho hlasovania prostredníctvom splnomocnenca. Smernica (EÚ) 2017/828 podnecuje zapojenie akcionárov a zavádza požiadavky v súvislosti s identifikáciou akcionárov, prenosom informácií, zjednodušením výkonu práv akcionárov, transparentnosťou inštitucionálnych investorov, správcov aktív a zastupujúcich poradcov, odmeňovaním členov orgánu spoločnosti a transakciami so spriaznenými osobami.
6. Výkazníctvo obchodných spoločností
EÚ stanovuje pravidlá týkajúce sa finančných informácií, ktoré majú spoločnosti zverejňovať, a auditu s cieľom zlepšiť integritu finančných výkazov.
a. Finančné výkazníctvo
Všetky spoločnosti s ručením obmedzeným musia zostavovať účtovné závierky na monitorovanie stavu svojej činnosti a poskytovať pravdivý a verný obraz o svojej finančnej situácii. V smernici 2013/34/EÚ (smernica o účtovníctve) EÚ zaviedla pravidlá na zabezpečenie konzistentného a porovnateľného finančného výkazníctva v celej EÚ.
b. Podávanie správ o udržateľnosti podnikov
V pravidlách EÚ sa takisto vyžaduje, aby určité spoločnosti každoročne podávali správy o sociálnych a environmentálnych vplyvoch a rizikách súvisiacich s ich činnosťami. To pomáha investorom, organizáciám občianskej spoločnosti, spotrebiteľom, tvorcom politík a iným zainteresovaným stranám hodnotiť nefinančnú výkonnosť veľkých spoločností a nabáda spoločnosti, aby vypracovali zodpovedný prístup k podnikaniu.
V smernici 2014/95/EÚ (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií) sa stanovujú pravidlá zverejňovania nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami. Patria sem oblasti ako environmentálne záležitosti, sociálne záležitosti a zaobchádzanie so zamestnancami, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu a rozmanitosť vo vrcholových orgánoch spoločností (napr. vek, pohlavie, vzdelanie a profesionálne skúsenosti). Smernica sa vzťahuje na veľké spoločnosti verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami.
5. januára 2023 nadobudla účinnosť smernica (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov. Smernicou sa modernizujú pravidlá týkajúce sa sociálnych a environmentálnych informácií, ktoré sú podniky povinné oznamovať. Vykazovanie informácií o udržateľnosti sa bude vyžadovať od širšieho súboru veľkých spoločností, ako aj kótovaných MSP.
Novými pravidlami sa zabezpečí prístup k informáciám potrebným na posúdenie investičných rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy a iných otázok udržateľnosti, čím sa vytvorí kultúra transparentnosti, pokiaľ ide o vplyv spoločností na ľudí a životné prostredie. Náklady spoločností na vykazovanie sa v strednodobom až dlhodobom horizonte znížia harmonizáciou informácií, ktoré sa majú poskytovať.
B. Právne subjekty EÚ
Právne subjekty EÚ sú uznávané v celej EÚ a fungujú popri vnútroštátnych právnych subjektoch.
1. Európska spoločnosť (SE)
Po dlhotrvajúcej patovej situácii (rokovania prebiehali 30 rokov) prijala Rada dva legislatívne nástroje potrebné na zriadenie európskej spoločnosti, a to nariadenie (ES) č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti a smernicu 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení. Odvtedy je možné na území EÚ založiť spoločnosť vo forme akciovej spoločnosti, ktorá sa nazýva latinským názvom Societas Europaea (SE). Podniky z najmenej dvoch členských štátov, ktoré chcú vytvoriť spoločnú SE, majú niekoľko možností: zlúčenie a splynutie, založenie holdingovej alebo dcérskej spoločnosti alebo prevod na európsku spoločnosť. SE musí mať formu kapitálovej spoločnosti. Aby mali takéto spoločnosti určitú veľkosť, minimálne základné imanie bolo stanovené vo výške 120 000 EUR.
Smernica 2001/86/ES má za cieľ zaručiť, aby založenie SE nemalo za následok zánik alebo obmedzenie postupov zapojenia zamestnancov existujúcich v spoločnostiach, ktoré sa zúčastňujú na založení tejto SE.
2. Európske družstvo (SCE)
Nariadením (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) sa zaviedol skutočný jednotný právny štatút pre SCE. Nariadenie umožňuje založiť družstvo fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko v rôznych členských štátoch, alebo právnickým osobám založeným podľa právnych predpisov rôznych členských štátov. Tieto nové európske družstvá môžu fungovať na celom vnútornom trhu s jednotnou právnou subjektivitou, pravidlami a štruktúrou. Vyžaduje sa minimálne základné imanie vo výške 30 000 EUR.
Smernica 2003/72/ES dopĺňa tieto stanovy, pokiaľ ide o účasť zamestnancov na rozhodovaní v SCE, s cieľom zabezpečiť, aby založenie SCE nemalo za následok zánik alebo obmedzenie postupov účasti zamestnancov existujúcej v spoločnostiach zúčastňujúcich sa na založení tohto SCE.
3. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ)
Nariadenie Rady (EHS) č. 2137/85 stanovuje štatút pre Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ). EZHZ, ktoré má právnu subjektivitu, umožňuje spoločnosti z jedného členského štátu spolupracovať v rámci spoločného podniku (napr. s cieľom podporovať alebo rozvíjať hospodársku činnosť jeho členov, avšak nie s cieľom dosahovať zisk pre seba) so spoločnosťami alebo fyzickými osobami z iných členských štátov, pričom zisk sa rozdeľuje medzi členov. EZHZ nesmie vyzývať verejnosť na investovanie.
4. Európska súkromná spoločnosť (SPE)
Cieľom návrhu štatútu európskej súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným (Societas Privata Europaea), ktorý predložila Komisia v roku 2008, bolo uľahčiť MSP podnikanie na vnútornom trhu, zlepšiť ich výkonnosť na trhu a zvýšiť ich konkurencieschopnosť uľahčením ich zakladania a fungovania. Návrh neupravoval záležitosti týkajúce sa pracovného práva, daňového práva, účtovníctva či platobnej neschopnosti spoločnosti. V roku 2014 však musel byť stiahnutý z dôvodu obáv Európskeho parlamentu týkajúcich sa ochrany práv pracovníkov na spolurozhodovanie.
5. Spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (SUP)
Cieľom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (Societas Unius Personae), ktorý Komisia predložila v roku 2014, bolo zjednodušiť založenie takejto spoločnosti s jediným spoločníkom v EÚ na cezhraničnej úrovni medzi členskými štátmi. Keďže Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci mal vážne obavy v súvislosti s účasťou odborových zväzov na procese prípravy návrhu, aj tento návrh bol v roku 2018 bol napokon stiahnutý.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlamentu sa vždy darilo meniť právne predpisy v tejto oblasti, či už išlo napríklad o obranu účasti pracovníkov na rozhodovaní v spoločnostiach alebo dosahovanie pokroku pri vytváraní rôznych foriem európskych spoločností s cieľom zjednodušiť cezhraničné aktivity podnikov. Vo februári 2007 požiadal Parlament Komisiu, aby predložila návrh o európskej súkromnej spoločnosti s ohľadom na potreby malých a stredných podnikov a aby pripravila revíziu stanov európskej spoločnosti s cieľom zjednodušiť postupy zakladania takýchto spoločností. Po stiahnutí dvoch návrhov nariadení o európskom združení a európskej vzájomnej spoločnosti vyzval Európsky parlament Komisiu na oživenie týchto iniciatív. Komisia napokon 5. septembra 2023 prijala návrh o európskych cezhraničných združeniach. Návrh smernice odstránením právnych a administratívnych prekážok zlepší fungovanie vnútorného trhu. Vytvoria sa rovnaké podmienky pre neziskové združenia v EÚ, ktoré chcú pôsobiť vo viac ako jednom členskom štáte. Parlament vyzval aj na zavedenie vhodného právneho rámca pre nadácie. 8. februára 2012 predložila Komisia návrh nariadenia Rady o štatúte európskej nadácie „Fundatio Europaea“, ktorého cieľom je uľahčiť týmto organizáciám pôsobenie vo verejnom záujme kdekoľvek v EÚ.
Parlament vo svojom uznesení zo 14. júna 2012 o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností vyjadril názor, že formy obchodných spoločností v EÚ, ktoré dopĺňajú existujúce formy v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, majú značný potenciál a treba ich ďalej rozvíjať. S ohľadom na špecifické potreby MSP vyzval Parlament naliehavo Komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie a prijala štatút súkromnej spoločnosti (SPE). V reakcii na oznámenie Komisie v tejto veci prijal Parlament vo februári 2013 uznesenie o obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov. Parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2013 o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti adresoval Komisii odporúčania o tomto štatúte. Okrem toho Parlament viackrát požadoval prijatie smernice o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností, a to v rôznych uzneseniach a otázkach na ústne zodpovedanie, v ktorých kritizoval chýbajúce spoločné pravidlá, čo podľa neho oslabuje mobilitu spoločností a v konečnom dôsledku aj slobodu usadiť sa[3]. Smernica (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia, bola prijatá koncom roka 2019.
Parlament v uznesení z 13. júna 2017 o vykonávaní cezhraničných zlúčení, splynutí a rozdelení upozornil na práva menšinových akcionárov a pravidlá týkajúce sa ochrany veriteľov, ako aj na zdĺhavé a zložité postupy potrebné pre cezhraničné rozdelenia. Parlament tiež vyzval pri viacerých príležitostiach na vypracovanie návrhu o cezhraničnom presune sídla spoločnosti (14. smernica o práve obchodných spoločností).
Parlamentu bolo doručených veľa petícií, ktoré sa zaoberajú digitalizáciou práva obchodných spoločností EÚ a cezhraničných prevádzok. Výbor pre petície zvyčajne žiada Komisiu o poskytnutie príslušných informácií alebo o vyjadrenie stanoviska k otázkam, ktoré nastolil predkladateľ petície (4.1.5).
V máji 2017 prijal Parlament uznesenie o akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu, v ktorom vyzval Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby podpory digitálnych riešení formalít v celom životnom cykle spoločnosti, a zdôraznil význam prepojenia obchodných registrov. Parlament dlhodobo vykonáva výskum, v ktorom vyzýva na uľahčenie digitalizácie v tejto oblasti[4].
V apríli 2019 Parlament prijal zásadné pozmeňujúce návrhy k návrhu Komisie na zmenu smernice (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia, s dodatočnými pravidlami pre cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností.
V júli 2019 Parlament prijal smernicu (EÚ) 2019/1151, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností, ktorej cieľom je uľahčiť zakladanie podnikov elektronickými prostriedkami a podporovať online postupy v priebehu životného cyklu spoločností. Všetky členské štáty zatiaľ neposkytli úplný súbor postupov online registrácie pre podniky, a to napriek tomu, že online registrácia je v priemere dvakrát rýchlejšia a môže byť až trikrát lacnejšia ako klasická registrácia v papierovej forme. Parlament v súčasnosti posudzuje návrh Komisie z 29. marca 2023 na ďalšie rozšírenie a zdokonalenie využívania digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností a zmenu smernice (EÚ) 2017/1132.
1. júna 2023 prijal Parlament pozíciu k návrhu smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. Navrhovaný právny predpis by podnikom uložil povinnosť identifikovať negatívne vplyvy ich činností vrátane činností ich obchodných partnerov na ľudské práva a životné prostredie a v prípade potreby im predchádzať, odstraňovať ich alebo zmierňovať. Patrí sem detská práca, otroctvo, pracovné vykorisťovanie, znečistenie, zhoršovanie životného prostredia a strata biodiverzity.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci.
Udo Bux / Mariusz Maciejewski