Verejné zdravie
V tomto informačnom liste sa opisujú ciele politiky EÚ v oblasti verejného zdravia a kontext, v akom sa vyvíja. Predstavuje hlavné úspechy EÚ v podpore zdravia a prevencii chorôb so zameraním na onkologické ochorenia a budovanie odolnosti voči infekčným chorobám a cezhraničným ohrozeniam zdravia. Informuje o výzvach v oblasti verejného zdravia spojených s demografickými zmenami, ako aj potrebe zabezpečiť prístup ku kritickým liekom. Nezabúda ani na najnovší vývoj politiky v oblasti elektronického zdravotníctva a biotechnológie.
Právny základ
- Verejným zdravím sa zaoberá Zmluva o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 168. Článok 114 je jedným z právnych základov v právnych predpisov EÚ o výrobe, prezentácii a predaji tabakových a súvisiacich výrobkov a článok 153 je právnym základom viacerých smerníc EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
- V článku 35 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a k liečbe vo vnútroštátnych systémoch zdravotnej starostlivosti.
- chrániť a zlepšovať zdravie ľudí v EÚ,
- podporovať modernizáciu a digitalizáciu zdravotníckych systémov a infraštruktúry,
- zlepšovať odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ,
- lepšie pripraviť krajiny EÚ na prevenciu a riešenie budúcich pandémií.
- Európska agentúra pre lieky bola zriadená v roku 1995 s cieľom hodnotiť lieky, dohliadať na ich používanie v rámci EÚ a monitorovať ich bezpečnosť.
- Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré bolo zriadené v roku 2004, zhromažďuje údaje o infekčných chorobách, posudzuje riziká a poskytuje usmernenia s cieľom pomôcť krajinám predchádzať epidémiám a ohrozeniam verejného zdravia a reagovať na ne.
- prípravu na budúce zdravotné krízy a cezhraničné ohrozenia zdravia,
- modernizáciu farmaceutických právnych predpisov EÚ s cieľom zlepšiť prístup ľudí k cenovo dostupným a inovačným liekom,
- prevenciu a odhaľovanie onkologických ochorení a poskytovanie vysokokvalitnej starostlivosti onkologickým pacientom,
- vytvorenie spoločného rámca pre používanie a výmenu elektronických zdravotných údajov v celej EÚ (európsky priestor pre zdravotné údaje).
- akčný plán nulovéhoznečistenia sa snaží vytvoriť čistejší a zároveň zdravší životný priestor,
- program EU4Health (2021 – 2027) spolu s ďalšími fondmi a programami pomáha riešiť otázky zdravia z rôznych hľadísk,
- cieľom viacerých politík je predchádzať škodám na zdraví spôsobeným zmenou klímy, napríklad pokiaľ ide o rastúci počet úmrtí v dôsledku vĺn horúčav a prírodných katastrof, ako aj o meniaci sa charakter šírenia nákaz u chorôb prenášaných vodou a chorôb prenášanými hmyzom, slimákmi alebo inými studenokrvnými živočíchmi.
- Európsky plán na boj proti rakovine z roku 2021 zahŕňa prevenciu, včasnú diagnostiku, liečbu a následné opatrenia.
- V roku 2022 Európska komisia predstavila nový prístup ku skríningu rakoviny s cieľom podporiť úsilie členských štátov o zvýšenie využívania skríningu rakoviny. Jeho cieľom bolo zabezpečiť, aby sa 90 % ľudí v EÚ, ktorí spĺňajú podmienky na skríning rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka a krčka maternice, ponúkol do roku 2025 skríning.
- S cieľom podporiť tvorcov politík a pomôcť usmerňovať investície do boja proti rakovine sa v profiloch onkologických ochorení jednotlivých krajín zdôrazňujú úspechy, výzvy a rozdiely v starostlivosti o onkologických pacientov v EÚ.
- Európsky kódex proti rakovine je súbor odporúčaní o tom, ako môžu ľudia v EÚ znížiť riziko rakoviny. Vydanie z roku 2025 obsahuje aktualizácie a rozšírené usmernenia o prevencii, ako aj najnovšie vedecké dôkazy a politické odporúčania.
- smernica z roku 2001 o povoľovaní, výrobe, dovoze a uvádzaní liekov na trh (smernica 2001/83/ES),
- nariadenie z roku 2004, ktorým sa stanovujú postupy povoľovania liekov a pravidlá ich monitorovania a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (nariadenie (ES) č. 726/2004).
Ciele politiky EÚ v oblasti zdravia
Primárnu zodpovednosť za organizovanie a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti majú vlády krajín (členských štátov) EÚ. Politika EÚ v oblasti verejného zdravia dopĺňa vnútroštátne politiky a jej cieľom je:
Vývoj politiky EÚ v oblasti verejného zdravia
Zmeny zakladajúcich zmlúv EÚ v 90. rokoch 20. storočia zvýšili význam verejného zdravia v politikách EÚ. Právo na voľný pohyb znamená, že pacienti aj zdravotnícki pracovníci sa môžu voľne pohybovať medzi členskými štátmi EÚ. Okrem toho veľké zdravotné ohrozenia často prekračujú štátne hranice a majú sociálne a hospodárske dôsledky pre EÚ.
Politiku EÚ v oblasti verejného zdravia pomáhajú formovať dve špecializované agentúry:
Program EU4Health (2021 – 2027) bol zriadený s cieľom riešiť dlhodobé výzvy v oblasti zdravia zlepšením robustnosti, odolnosti a prístupnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Bol prijatý v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 s cieľom zlepšiť pripravenosť na krízy v EÚ. Zdôrazňuje význam kolektívnej odolnosti a zabezpečenia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti na ceste k európskej zdravotnej únii.
Európska zdravotná únia je politický rámec, ktorý sa zameriava na:
EÚ tiež venuje pozornosť globálnemu zdraviu a v poslednom období sa viac angažuje v tejto oblasti prostredníctvom iniciatívy zameranej na globálnu odolnosť v oblasti zdravia.
Výsledky a aktuálny vývoj politiky v oblasti verejného zdravia
A. Zdravie vo všetkých politikách a jedno zdravie
V roku 2006 bol sformulovaný prístup „zdravie vo všetkých politikách“, ktorý zohľadňuje vplyv všetkých politík na zdravie, nielen tých, ktoré sa výslovne zaoberajú verejným zdravím. V súlade s článkom 9 a článkom 168 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 35 charty by sa pri tvorbe všetkých politík na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni mali zohľadňovať dôsledky pre zdravie.
Nedávne príklady ukazujú prístup „zdravie vo všetkých politikách“ v praxi:
Prístup jedno zdravie je integrovaný, zjednocujúci prístup, ktorého cieľom je udržateľná rovnováha a optimalizácia zdravia ľudí, zvierat a ekosystémov. Zahŕňa prevenciu chorôb prenášaných priamo alebo nepriamo medzi zvieratami a ľuďmi a zníženie antimikrobiálnej rezistencie (t. j. keď baktérie, vírusy, huby a parazity už nereagujú na lieky používané na ich prevenciu alebo liečbu).
B. Prevencia chorôb a podpora zdravia
Iniciatívy EÚ v tejto oblasti sa zameriavajú na prevenciu prenosných (t. j. infekčných) a neprenosných ochorení vrátane rakoviny a na zníženie antimikrobiálnej rezistencie.
1. Rakovina
Rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ. Jej dosah presahuje rámec osobnej a rodinnej sféry, keďže ovplyvňuje aj systémy zdravotnej starostlivosti a hospodársku produktivitu. EÚ bojuje proti rakovine viacerými iniciatívami.
2. Iné neprenosné ochorenia
V decembri 2021 Európska komisia spustila iniciatívu Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení, ktorej cieľom je pomôcť členským štátom znížiť veľkú záťaž súvisiacu s neprenosnými ochoreniami a zlepšiť blahobyt občanov. Osobitná pozornosť sa venuje dvom oblastiam: duševnému zdraviu a kardiovaskulárnym ochoreniam.
a. Duševné zdravie a pohoda
V EÚ má viac ako 84 miliónov ľudí – približne každý šiesty človek – problémy s duševným zdravím. Duševné zdravie bolo začlenené do programu EÚ v oblasti verejného zdravia prostredníctvom iniciatív, ako je jednotná akcia pre duševné zdravie a pohodu (2013 – 2016). To následne viedlo k vytvoreniu európskeho akčného rámca pre duševné zdravie a pohodu.
Keďže druhou najčastejšou príčinou úmrtí osôb vo veku 15 – 29 rokov je samovražda, zásadný význam má aj naďalej prevencia, informovanosť, zabránenie stigmatizácii a prístup k pomoci. Európska komisia v roku 2023 prijala oznámenie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu. Oblasť duševného zdravia a neurologických porúch podporuje aj iniciatíva „Spoločne zdravšie“. V januári 2026 bolo spustené európske partnerstvo pre zdravie mozgu.
b. Kardiovaskulárne ochorenia a faktory životného štýlu
Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtí v EÚ.Drogy, alkohol a tabak sú prvkami životného štýlu, ktoré výrazne zvyšujú riziko vzniku ochorení srdca s vážnym vplyvom na ľudské zdravie. Politika EÚ v oblasti zdravia sa zameriava na riešenie týchto rizikových faktorov. Medzi míľniky v regulácii spotreby tabaku patrí smernica o dani z tabaku z roku 2011 a smernica o tabakových výrobkoch z roku 2014. Komisia v júli 2025 predložila návrh na revíziu smernice o dani z tabaku s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti na nové výrobky a zvýšiť minimálne sadzby dane tak, aby odrážali infláciu a rozdiely v cenových úrovniach medzi členskými štátmi.
V decembri 2025 Európska komisia predstavila plán pre kardiovaskulárne zdravie, Plán pre zdravé srdcia, ktorý sa zameriava na kardiovaskulárne ochorenia u zraniteľnejších skupín. Európsky parlament od roku 2025 pracuje na iniciatívnej správe o stratégii EÚ v oblasti kardiovaskulárnych ochorení.
3. Prenosné ochorenia a ohrozenia verejného zdravia
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb má systém včasného varovania a reakcie na odhaľovanie možných ohnísk prenosných chorôb a cezhraničných ohrození zdravia a reakciu na ne.
Výbor EÚ pre zdravotnú bezpečnosť – zložený zo zástupcov zdravotníckych orgánov z členských štátov EÚ a Islandu, Lichtenštajnska a Nórska – koordinuje reakciu EÚ na šírenie ochorení a epidémie a spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou.
V roku 2022 sa rozšírili mandáty Európskej agentúry pre lieky a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, prijalo sa nové nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia a zriadil sa Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) s cieľom zlepšiť pripravenosť a reakciu na závažné cezhraničné ohrozenia.
Okrem toho v apríli 2025 začala Európska komisia verejnú konzultáciu s cieľom poskytnúť informácie pre svoju stratégiu týkajúcu sa liekov používaných v reakcii na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia. Touto stratégiou sa zabezpečí, aby bola EÚ pripravená a schopná reagovať na ohrozenia verejného zdravia vrátane chemických, biologických, rádiologických a jadrových hrozieb.
C. Spoločenské a demografické zmeny
EÚ stojí pred výzvou zabezpečiť vysokú kvalitu života svojho starnúceho obyvateľstva a udržateľnosť svojich systémov zdravotnej starostlivosti. V roku 2021 Európska komisia uverejnila diskusný dokument o starnutí, po ktorom v roku 2023 nasledovala správa s názvom Vplyv demografických zmien v meniacom sa prostredí. Po identifikovaní výziev vyplývajúcich zo starnutia obyvateľstva, úbytku obyvateľstva a zmenšovania pracovnej sily predstavila v oznámení s názvom „Demografické zmeny v Európe: súbor nástrojov pre opatrenia“ aj politické nástroje na riešenie problémov spojených s demografickou zmenou.
Migračné krízy predstavujú výzvy aj pre politiku v oblasti verejného zdravia. Európska komisia uverejnila v roku 2016 svoj akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Zaoberá sa znevýhodnením súvisiacim so zdravím v prípade migrantov, vrátane ich problémového prístupu k zdravotnej starostlivosti. Európska komisia v roku 2020 predložila Európsku migračnú agendu a Nový pakt o migrácii a azyle, ktorých cieľom je ďalej zefektívniť politiky EÚ v tejto oblasti. Nové nariadenia sa budú uplatňovať od 1. júla 2026.
S cieľom znížiť nerovnosti v detstve v oblastiach, ako je zdravie, bola v roku 2021 prijatá Európska záruka pre deti. Jej cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bojovať proti nemu zabezpečením účinného prístupu k súboru kľúčových služieb vrátane bezplatnej zdravotnej starostlivosti a zdravej výživy. Ako prvý krok členské štáty predložili národné plány, v ktorých načrtli, ako budú Záruku pre deti vykonávať do roku 2030. Európsky parlament vo februári 2026 navrhol cieľ odstrániť chudobu detí do roku 2035.
D. Lieky
Liečivo (liek) je látka alebo kombinácia látok, ktorá sa používa na liečenie alebo prevenciu chorôb ľudí (pozri 2.2.5). EÚ prijala niekoľko právnych predpisov, ktorými sa upravuje spôsob povoľovania liekov, ich uvádzania na trh a používania v EÚ. Patrí medzi ne:
Významným krokom bolo prijatie farmaceutického balíka, ktorého cieľom je zvýšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov. Účelom balíka je lepšie uspokojiť potreby pacientov podporou inovácií a konkurencieschopnosti prostredníctvom stimulov pre vývoj nových antimikrobiálnych látok, liekov na zriedkavé choroby a liečby detí. Snaží sa tiež posilniť bezpečnosť dodávok a zabezpečiť včasnú dostupnosť bezpečných a cenovo dostupných liekov v celej EÚ.
Cieľom aktu o kritických liekoch, ktorý Európska komisia navrhla v marci 2025 a o ktorom v súčasnosti rokujú Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia, je zlepšiť dostupnosť, dodávky a výrobu kritických liekov.
E. Elektronické zdravotníctvo
V Únii práve prebieha digitálna transformácia systémov zdravotnej starostlivosti. Digitálne technológie a systémy riadenia informácií sa integrujú do rôznych aspektov zdravotnej starostlivosti. Zahŕňajú elektronické zdravotné záznamy, telemedicínu, nositeľné zariadenia, mobilné aplikácie, analýzy údajov a iné digitálne nástroje. Digitalizácia sektora zdravotnej starostlivosti je súčasťou stratégie digitálneho jednotného trhu EÚ, ktorej cieľom je zosúladenie právnych rámcov a infraštruktúry pre digitálne systémy medzi členskými štátmi EÚ.
Sieť elektronického zdravotníctva (eHealth) je dobrovoľná sieť zriadená podľa smernice o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Poskytuje platformu na prepojenie vnútroštátnych orgánov zodpovedných za elektronické zdravotníctvo.
V roku 2018 Európska komisia stanovila svoje priority v oblasti digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti. Zahŕňali bezpečný prístup k zdravotným údajom pre ľudí v celej EÚ, personalizovanú medicínu, lepší výskum prostredníctvom spoločnej dátovej infraštruktúry a posilnenie postavenia jednotlivcov prostredníctvom digitálnych nástrojov na spätnú väzbu od pacientov a starostlivosť zameranú na jednotlivca.
Infraštruktúra digitálnych služieb elektronického zdravotníctva zabezpečuje, aby ľudia z jedného členského štátu mohli naďalej dostávať starostlivosť počas cestovania v iných členských štátoch.
V marci 2025 nadobudlo účinnosť nariadenie o európskom priestore pre zdravotné údaje. Cieľom je umožniť jednotlivcom v EÚ prístup k vlastným zdravotným údajom a ich správe. Umožňuje aj cezhraničné opätovné použitie zdravotných údajov na účely výskumu a inovácií a zároveň zabezpečuje súlad s pravidlami ochrany údajov. Je to významný úspech programu EÚ v oblasti elektronického zdravotníctva. Odteraz až do marca 2027 má Európska komisia prijať niekoľko kľúčových právnych aktov na spresnenie pravidiel vykonávania nariadenia.
F. Hodnotenie zdravotníckych technológií
Zdravotnícke technológie zahŕňajú lieky, zdravotnícke pomôcky, diagnostické nástroje, chirurgické postupy, ako aj opatrenia na prevenciu, diagnostiku alebo liečbu chorôb. Hodnotenie zdravotníckych technológií je systematické posudzovanie údajov o zdravotníckych technológiách založené na dôkazoch. Používa sa na zabezpečenie toho, aby politiky v oblasti zdravia boli bezpečné, účinné, zamerané na pacienta a nákladovo efektívne. Meria aj pridanú hodnotu zdravotníckych technológií a usmerňuje vnútroštátne rozhodnutia o úhrade nákladov pre používateľov. V roku 2021 bolo prijaté nariadenie o hodnotení zdravotníckych technológií, ktoré sa začalo postupne uplatňovať od januára 2025.
G. Akt o biotechnológiách a európska konkurencieschopnosť
V decembri 2025 Európska komisia navrhla akt o biotechnológiách, ktorého cieľom je urýchliť inovácie v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií, klinického skúšania a biovýroby s cieľom posilniť európsku konkurencieschopnosť a pokročiť v riešeniach v oblasti zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti ho skúma a prerokúva Výbor pre verejné zdravie a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku Európskeho parlamentu. Európska komisia vo všeobecnosti stavia konkurencieschopnosť do centra svojho hospodárskeho programu s cieľom riešiť rastúce výzvy, ako sú zmena klímy, umelá inteligencia a geopolitické napätie. Vo svojom pracovnom programe na rok 2026 oznámila akt o biotechnológiách II, ktorý by mal byť predložený koncom roka 2026.
Úloha Európskeho parlamentu
Od roku 2023 do roku 2025 pôsobil Výbor pre verejné zdravie (SANT) Európskeho parlamentu ako podvýbor Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Vo februári 2025 sa Výbor pre verejné zdravie stal riadnym stálym výborom, ktorý už nie je závislý od materského výboru. Môže určovať svoje legislatívne priority a reagovať na legislatívne návrhy prijímaním správ, predkladať pozmeňujúce návrhy v pléne a vymenovať rokovací tím na vedenie rokovaní s Radou EÚ o právnych predpisoch. Je zodpovedný za programy a opatrenia v oblasti verejného zdravia, farmaceutických a zdravotníckych pomôcok, pripravenosti a reakcie na zdravotné krízy, duševného zdravia a práv pacientov. Dohliada aj na činnosť Európskej agentúry pre lieky a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Pravidelne komunikuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre transformáciu, inovácie a zdravie. Ďalšie informácie o tejto téme nájdete na webovej stránke Výboru pre verejné zdravie.
Anne-Marie Finnemann / Ioana-Alice POSTU