|
V roku 1987 uzrel Erasmus svetlo sveta. 3 000 študentov si tak mohlo rozšíriť vzdelanie na inej európskej univerzite. V roku 2002, o pätnásť rokov neskôr, sme prekročili hranicu jedného milióna účastníkov. Svedčí to o rastúcom úspechu programu, ktorý má stálu podporu Európskeho parlamentu. V rámci hlavného programu Socrates vytvoril podprogramy Comenius, Grundtvig, Lingua, Minerva,..., programy, ktorých ciele poslanci vždy podporovali a snažili sa pre ne zabezpečiť čoraz viac prostriedkov.
Sedem študentov rôznych národností sa ocitne na jeden rok v spoločnom byte v Barcelone: Francúz, Talian, Britka, Dán, Nemec, Španielka z Andalúzie a Belgičanka. Vďaka výmennému programu Erasmus tu strávia posledný rok svojho štúdia. Vytvára sa malá európska komunita, so svojimi kultúrnymi rozdielmi, podobnosťami, ale aj nedorozumeniami. Francúzsky zábavný film Cédrica Klapischa "Erasmus alebo Priatelia po španielsky" ("L'Auberge espagnole") zobrazuje konkrétne ponímanie Európy, ktorá je priaznivo naklonená študentom a ich otvorenosti voči iným jazykom a kultúram.
Program Erasmus si kladie za cieľ podporovať mobilitu študentov a univerzitných profesorov, pripravovať a realizovať študijné programy, intenzívne kurzy, viacdisciplinárne aktivity a výučbu niektorých predmetov v cudzích jazykoch. Erasmus tiež vytvoril Európsky systém prenosu kreditov (ECTS), ktorý má uľahčiť akademické uznávanie výsledkov študijných pobytov absolvovaných v iných členských štátoch. Tento systém podporuje študentskú mobilitu tým, že pri získavaní diplomu umožňuje započítať výsledky týchto študijných pobytov.
Pod záštitou programu Socrates
Erasmus, odštartovaný v roku 1987, vstupuje od roku 1995 do všeobecnejšieho rámca rozsiahleho európskeho vzdelávacieho programu „Socrates“, ktorý presahuje hranice samotnej Únie a spája tridsať európskych krajín, pätnásť súčasných členských krajín, desať pristupujúcich krajín, Bulharsko a Rumunsko, tri krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Nórsko, Lichtenštajnsko) a onedlho Turecko. Socrates zahŕňa nielen Erasmus, ale aj program Comenius pre školské vzdelávanie, Grundtvig pre celoživotné vzdelávanie, Lingua pre jazykové vzdelávanie a program Minerva pre diaľkové vzdelávanie a informačné technológie.
Tieto európske akcie sú podľa princípu subsidiarity doplnkom národných politík: členské štáty sú zodpovedné za národné vzdelávacie politiky a programy, Únia je zodpovedná za iniciovanie vzájomnej spolupráce, podporu európskej dimenzie a vzájomné uznávanie diplomov, uľahčovanie mobility študentov a profesorov, výmenu informácií a dobrých skúseností. To všetko v záujme vytvorenia európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. V tejto oblasti Parlament spolurozhoduje s Radou, t.j. s vládami, takže má možnosť vyjadriť sa.
Napriek rastúcemu úspechu, Erasmus zatiaľ nedosiahol cieľ, ktorý mu vytýčil Parlament pri prijímaní druhej fázy programu Socrates (2000-2006). Týmto cieľom bola účasť 10 % európskych študentov na mobilitných programoch Erasma. Program bol prijatý až pri treťom čítaní, v januári 2000. Parlament chcel prejsť celým spolurozhodovacím procesom, len aby dosiahol významné zvýšenie rozpočtu s možnosťou jeho revízie v prípade rozširovania a zjednodušenie administratívnych postupov. Parlamentu sa tak podarilo zvýšiť rozpočet programu Socrates na obdobie 2000-2006 na 1,85 miliárd eur, s klauzulou o revízii v prípade rozširovania. Komisia navrhovala pôvodne 1,4 miliardy, Rada nechcela prekročiť sumu 1,55 miliárd.
Parlament, podporovaný Komisiou, sa zaslúžil aj o to, že Socrates výslovne prispieva k vytváraniu "európskeho priestoru vzdelávania", ale vzhľadom na opozíciu Rady, ktorej sa tento pojem javil ako tabu, sa poslanci museli uspokojiť so zmienkou o "európskej dimenzii vo výchove a vzdelávaní".
"Boloňský proces"
V roku 1999 podpísalo 29 európskych štátov "Boloňskú deklaráciu", ktorá si vytýčila za cieľ vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania do konca desaťročia. Harmonizácia systémov sa zdá byť nevyhnutnou pre to, aby sa Európa mohla stať "najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou sveta", tak ako to definuje Lisabonská stratégia prijatá Európskou radou v marci 2000. V Boloni sa ministri zaviazali taktiež reformovať systém vysokoškolského vzdelávania podľa modelu 3-5-8, (t.j. prvý bakalársky stupeň s dĺžkou vzdelávania 3 roky, druhý magisterský stupeň s dĺžkou vzdelávania 5 rokov a doktorantský stupeň s celkovou dĺžkou vzdelávania 8 rokov), a zabezpečiť, aby vysokoškolský sektor v Európe vzbudzoval v celom svete záujem o naše bohaté kultúrne a vedecké tradície.
V roku 2001 prijala Rada odporúčanie o voľnom pohybe osôb. Požadovala od členských štátov odstránenie právnych a administratívnych prekážok mobility študentov a profesorov a podporovanie výučby jazykov Spoločenstva na uľahčenie tejto mobility. Štáty boli vyzývané na podporu "európskeho priestoru kvalifikácií", medziiným prostredníctvom ECTS (Európskeho systému prenosu kreditov). Všetky tieto odporúčania sa úplne zhodovali s vôľou Parlamentu. Na druhej strane, daňové a sociálne opatrenia požadované poslancami neboli schválené a je možné, že budú naďalej konkrétnymi prekážkami mobility.
Erasmus Mundus
V októbri 2003, na záver funkčného obdobia, prispel Parlament významnou mierou k odštartovaniu nového programu Spoločenstva, ktorý je otvorený celému svetu. Väčšina študentov, ktorí sa dnes zúčastňujú medzinárodných výmen vo svete, volí pobyt v Spojených štátoch. Program Erasmus Mundus má za cieľ prijať viac študentov na európskych univerzitách. Ponúkne štipendiá viac ako 4 000 absolventom z tretích krajín (iných ako krajín Európskeho združenia voľného obchodu - Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko, a kandidátskych krajín) a približne 1 000 profesorom. Poslanci, ktorí veľmi priaznivo uvítali tento program, využili príležitosť na podporu myšlienky o európskom priestore vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom založenia "masters Erasmus Mundus", ktorý umožňuje študentom vykonať "okružnú cestu po Európe" na viacerých vysokých školách. Parlament taktiež tvrdo rokoval s Radou o zabezpečení vyššieho rozpočtu. Komisia pôvodne navrhovala na obdobie 2004-2006 sumu 200 miliónov eur, Rada iba 180 miliónov. Tieto sumy považovali poslanci za nedostatočné a nakoniec dosiahli zvýšenie na 230 miliónov. Cieľom tohto programu nie je iba ponúknuť svetový ukážkový model európskeho vzdelávania, ale aj podporovať medzikultúrny dialóg a porozumenie medzi národmi.
|
