Politika hospodárskej súťaže

Hlavným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je umožniť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku. Na tento účel obsahuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) pravidlá, ktorých cieľom je predchádzať obmedzeniam a narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Konkrétne to robí tak, že zakazuje protisúťažné dohody medzi podnikmi a zneužívanie postavenia na trhu zo strany podnikov s dominantným postavením, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho fúzie a akvizície s rozmerom na úrovni EÚ riadi Komisia a môže ich v určitých prípadoch zakázať, ak by ich následkom bolo podstatné zníženie hospodárskej súťaže. Navyše, štátna pomoc v prospech niektorých podnikov alebo výrobkov, ktorá vedie k narušeniam hospodárskej súťaže, je zakázaná, môže sa ale v niektorých prípadoch povoliť. Až na niektoré výnimky, ustanovenia, ktorými sa riadi hospodárska súťaž, platia aj pre verejné podniky, verejné služby a služby všeobecného záujmu.

Právny základ

  • Články 101 až 109 ZFEÚ a protokol č. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, ktoré jasne stanovujú, že systém spravodlivej hospodárskej súťaže je neoddeliteľnou súčasťou vnútorného trhu, ako je stanovené v článku 3 ods. 3 ZEÚ.
  • Nariadenie o fúziách [nariadenie Rady (ES) č. 139/2004] a jeho vykonávacie predpisy [nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004].
  • Články 37, 106 a 345 ZFEÚ pre verejné podniky, ako aj články 14, 59, 93, 106, 107, 108 a 114 ZFEÚ pre verejné služby, služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu; Protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu; Článok 36 Charty základných práv Európskej únie.

Ciele

Základným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu. Účinná hospodárska súťaž umožňuje podnikom súťažiť za rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch a zároveň ich motivuje, aby sa neustále usilovali ponúkať najlepšie možné výrobky za čo najlepšie ceny pre spotrebiteľov. Tým sa zase stimuluje inovácia a dlhodobý hospodársky rast. Politika hospodárskej súťaže je teda kľúčovým nástrojom na dosiahnutie voľného a dynamického vnútorného trhu a podporu všeobecného hospodárskeho blahobytu. Politika hospodárskej súťaže EÚ sa vzťahuje aj na podniky z krajín mimo EÚ, ktoré pôsobia na vnútornom trhu.

Spoločenské, hospodárske, geopolitické a technologické zmeny neustále prinášajú nové výzvy pre politiku EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Takýto nový vývoj núti tvorcov politík, aby skúmali, či aktuálny súbor nástrojov politiky hospodárskej súťaže stále poskytuje účinné nástroje na dosiahnutie celkového cieľa, alebo či je potrebné ho upraviť. Komisia začala komplexné preskúmanie antitrustových pravidiel EÚ a pravidiel v oblasti fúzií a štátnej pomoci[1]. Pandémia COVID-19 navyše spôsobila osobitné problémy podnikom, spotrebiteľom a hospodárstvu ako celku. Vyžiadala si celý rad opatrení v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom umožniť primeranú reakciu na tieto problémy.

V oznámení Komisie z novembra 2021 s názvom Politika hospodárskej súťaže pripravená na nové výzvy sú zhrnuté kľúčové prvky prebiehajúceho preskúmania politiky hospodárskej súťaže. Zároveň sa zdôrazňuje, ako preskúmanie politiky pomáha podporiť obnovu EÚ po pandémii a vytvoriť odolnejší vnútorný trh, posilniť vykonávanie Európskej zelenej dohodyurýchliť digitálnu transformáciu. V čoraz digitalizovanejšom hospodárstve sú potrebné nové nástroje na riešenie vznikajúcich výziev a doplnenie existujúceho súboru nástrojov politiky hospodárskej súťaže ďalšími opatreniami. Cieľom nového aktu o digitálnych trhoch, ktorý spoluzákonodarcovia dokončili v septembri 2022, je zachovať spravodlivé a konkurencieschopné digitálne trhy a zaviesť reguláciu ex ante pre online platformy pôsobiace ako strážcovia prístupu. Pracuje sa na niekoľkých ďalších iniciatívach na posilnenie strategickej autonómie EÚ v globálnom kontexte, ako je napríklad pripravované nariadenie, ktoré má riešiť potenciálne rušivé účinky zahraničných subvencií na jednotnom trhu, a navrhovaný mechanizmus EÚ na uhlíkovú kompenzáciu na hraniciach.

Nástroje politiky hospodárskej súťaže

Súbor nástrojov politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vo všeobecnosti obsahuje pravidlá týkajúce sa protimonopolných pravidiel, kontroly fúzií, štátnej pomoci a verejných podnikov a služieb. Protimonopolná zložka je zameraná na obnovenie podmienok hospodárskej súťaže v prípadoch, keď ju spoločnosti narušujú nekalým správaním (napr. vytváranie kartelov alebo zneužívanie dominantného postavenia). Preventívna zložka nástrojov politiky hospodárskej súťaže zahŕňa kontrolu fúzií a pravidlá štátnej pomoci. Účelom kontroly fúzií je predísť možnému narušeniu hospodárskej súťaže tým, že sa vopred posudzuje, či by potenciálna fúzia alebo akvizícia mohla mať vplyv na hospodársku súťaž. Pravidlá štátnej pomoci sú zamerané na predchádzanie neoprávnenému zásahu štátu vždy, keď preferenčné zaobchádzanie s danými podnikmi alebo odvetviami narúša alebo pravdepodobne naruší hospodársku súťaž a nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú mimoriadne dôležité pre spotrebiteľov a podliehajú osobitným pravidlám v kontexte štátnej pomoci, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť, vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti a rovnaké zaobchádzanie.

A. Rozsiahly zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž (článok 101 ZFEÚ)

Ak by sa podniky namiesto vzájomnej konkurencie dohodli na obmedzení hospodárskej súťaže, došlo by k narušeniu rovnakých podmienok a následne k poškodeniu spotrebiteľov a iných podnikov. Preto všetky dohody medzi podnikmi, ktoré majú za cieľ narušiť alebo môžu ovplyvniť hospodársku súťaž a môžu negatívne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, sú zakázané a od začiatku neplatné. Patria sem napríklad explicitné dohody (napríklad kartelové dohody) a zosúladené postupy týkajúce sa stanovovania cien alebo obmedzenia produkcie alebo rozdelenia trhu medzi podnikmi (tzv. doložky o územnej ochrane). Tieto druhy dohôd sa vždy považujú za dohody narúšajúce hospodársku súťaž, a preto sú bez výnimky zakázané.

Na druhej strane môže byť dohodám, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby, distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, udelená výnimka. Napríklad dohody o rozdelení nákladov alebo rizika medzi spoločnosťami alebo o urýchlení inovácie prostredníctvom spolupráce v oblasti výskumu a vývoja by mohli priniesť významné hospodárske výhody. Podmienkou udelenia výnimky je, že primeraná časť zisku, ktorý vznikne v tejto súvislosti, sa pridelí spotrebiteľom, že dohoda neukladá nenáležité obmedzenia a nie je zameraná na vylúčenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov. Takéto výnimky sa obvykle neudeľujú podľa jednotlivých prípadov, ale najčastejšie sa riadia nariadeniami o skupinových výnimkách.

Tieto nariadenia sa vzťahujú na skupiny podobných individuálnych dohôd, ktoré majú porovnateľné účinky na hospodársku súťaž. V máji 2022 Komisia prijala nové nariadenie o skupinových výnimkách pre vertikálne dohody v nadväznosti na hodnotenie a preskúmanie pravidiel z roku 2010. Preskúmava aj dve nariadenia o skupinových výnimkách pre horizontálne dohody spolu s príslušnými usmerneniami. Cieľom preskúmania je určiť, či sa v týchto nariadeniach stále náležite zohľadňuje vývoj na trhu a či spĺňajú svoj účel.

Okrem toho niektoré dohody sa nepovažujú za porušenia, ak majú malý význam a malý vplyv na trh (zásada de minimis), aj keď nespĺňajú podmienky na udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ (tzv. dohody menšieho významu). Takéto dohody sa často považujú za zmysluplné v prípade vzájomnej spolupráce malých a stredných podnikov. Dohody, ktorých cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, však nemožno považovať za dohody menšieho významu.

B. Zákaz zneužívania dominantného postavenia (článok 102 ZFEÚ)

Ak by spoločnosť, ktorá má silné postavenie (dominantné postavenie) na určitom trhu, zneužívala túto pozíciu (napr. účtovaním príliš vysokých cien zákazníkom), poškodila by tak spotrebiteľov, ako aj konkurentov. Takéto správanie je preto podľa právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži zakázané. Jeden z najvýznamnejších prípadov zneužívania dominantného postavenia kulminoval v rozhodnutí Microsoft z roku 2004. Komisia zistila, že Microsoft zneužíval svoje dominantné postavenie v operačných systémoch pre PC tým, že svojim konkurentom odmetal poskytovať kriticky dôležité informácie súvisiace s interoperabilitou, takže poskytovatelia konkurenčných operačných systémov nedokázali účinne konkurovať.

Dominantné postavenie je postavenie podniku, ktorý sa teší takej ekonomickej sile, ktorá mu umožňuje zabrániť budovaniu účinnej súťaže na relevantnom trhu, a ktorý si v nezanedbateľnej miere môže dovoliť správať sa nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov, a napokon aj od spotrebiteľov[2]. Dominantné postavenie sa podľa Súdneho dvora EÚ posudzuje vo vzťahu k vnútornému trhu ako celku alebo aspoň k jeho podstatnej časti. Rozsah príslušného relevantného trhu závisí od charakteru výrobkov, existencie substitučných výrobkov, ako aj od správania spotrebiteľov, prípadne od ich pripravenosti zameniť daný výrobok za alternatívny. V júli 2021 Komisia ukončilakomplexné preskúmanie svojho prístupu k vymedzeniu pojmu relevantný trh.

Dominantné postavenie samo osebe nie je porušením práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a držitelia takýchto pozícií môžu súťažiť na základe zásluh, rovnako ako každá iná spoločnosť. Dominantné postavenie však dáva podniku osobitnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby jeho správanie nenarušilo hospodársku súťaž. To znamená, že to isté správanie nedominantnej spoločnosti by nemuselo byť nezákonné. Príklady správania, ktoré by predstavovalo zneužitie dominantného postavenia, zahŕňajú stanovenie cien pod úrovňou nákladov (predátorské správanie), účtovanie nadmerných cien, viazanie a zoskupovanie a odmietnutie obchodovania s niektorými protistranami. V článku 102 ZFEÚ sa stanovuje neúplný zoznam príkladov postupov zneužitia.

Okrem toho sa v novom akte o digitálnych trhoch stanovujú osobitné povinnosti pre online platformy pôsobiace ako strážcovia prístupu. Komisia určí takéto subjekty, ak majú významný vplyv na vnútorný trh, poskytujú základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, a majú zakorenené a trvalé postavenie vo svojich činnostiach alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahnu v blízkej budúcnosti. Preto nie je nevyhnutné, aby spoločnosť mala dominantné postavenie. Orgány presadzovania práva nemusia definovať relevantný trh, ani skúmať postavenie spoločností na trhu alebo účinky správania na blaho spotrebiteľov. Keď sa subjekty označia za strážcov prístupu, budú musieť dodržiavať určité povinnosti alebo zákazy určitého správania, ako sa stanovuje v právnych predpisoch (napr. uprednostňovanie vlastných produktov alebo služieb, predinštalácia a viazanie určitých softvérových produktov atď.). Tieto povinnosti dopĺňajú všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sa naďalej uplatňujú.

C. Kontrola fúzií

Fúzie alebo akvizície môžu byť prospešné pre spoločnosti a hospodárstvo ako celok, pretože môžu viesť k zvýšeniu efektívnosti, súčinnosti a úsporám z rozsahu. Ak však vyústia do posilnenia trhovej sily alebo zvýšenia trhovej koncentrácie, môžu tiež oslabiť hospodársku súťaž. To je dôvod, prečo sa určité fúzie a akvizície musia preskúmať a nesmú sa dokončiť dovtedy, kým sa neudelí povolenie.

Podľa nariadenia ES o fúziách (č. 139/2004) sa koncentrácie, ktoré značne narušia účinnú hospodársku súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, vyhlásia za nezlučiteľné so spoločným trhom (článok 2 ods. 3). Komisia musí byť informovaná o plánovaných fúziách, ak by výsledná spoločnosť prekročila určité prahové hodnoty (tzv. koncentrácie s významom pre celé Spoločenstvo). Pod týmito prahovými hodnotami môžu fúzie preskúmať vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Pravidlá kontroly fúzií platia rovnako pre spoločnosti so sídlom mimo EÚ, ak podnikajú na vnútornom trhu.

Previerka sa spúšťa po získaní kontroly v inom podniku (článok 3 ods. 1). Po posúdení pravdepodobného vplyvu koncentrácie na hospodársku súťaž ju Komisia môže schváliť alebo zamietnuť, alebo ju môže schváliť za určitých podmienok a povinností (článok 8). Neuskutočňuje sa systematická dodatočná kontrola ani oddeľovanie spojených podnikov.

V roku 2014 vykonala Komisia konzultácie o možných zmenách pravidiel kontroly koncentrácií v EÚ, ktorými sa mala dosiahnuť lepšia účinnosť pravidiel na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Nasledovalo hodnotenie určitých aspektov kontroly koncentrácií v EÚ, ktoré sa začalo v roku 2016 a ktorého zistenia boli uverejnené v marci 2021. V nadväznosti na toto preskúmanie Komisia mení svoje vykonávacie nariadenie o fúziách a oznámenie o zjednodušenom postupe s cieľom zaviesť nové pravidlá v roku 2023.

D. Zákaz štátnej pomoci (článok 107 ZFEÚ)

Článok 107 ZFEÚ obsahuje všeobecný zákaz štátnej pomoci s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, ktoré by mohlo vyplynúť z poskytnutia selektívnych výhod určitým spoločnostiam. Všetka priama pomoc poskytovaná členskými štátmi (napr. nenávratné dotácie, pôžičky za výhodných podmienok, oslobodenie od dane a cla a úverové záruky) je zakázaná. Taktiež sú zakázané všetky iné výhody predstavujúce preferenčné zaobchádzanie s danými podnikmi alebo odvetviami, ktoré narúšajú alebo pravdepodobne narušia hospodársku súťaž a nepriaznivo ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi.

ZFEÚ ponecháva priestor na udelenie určitých výnimiek z tohto všeobecného zákazu, ak je možné ich odôvodniť konkrétnymi zastrešujúcimi politickými cieľmi, napríklad pri riešení vážnych narušení hospodárstva alebo z dôvodov spoločného európskeho záujmu. Nedávnym príkladom je dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v situácii spôsobenej nákazou COVID-19. Rámec bol prijatý s cieľom riešiť závažné hospodárske narušenia spôsobené pandémiou a v súčasnosti sa postupne ruší. Naposledy v marci 2022 Komisia prijala dočasný krízový rámec, ktorý sa odvtedy ďalej rozšíril s cieľom umožniť členským štátom využívať flexibilitu, ktorú poskytujú pravidlá štátnej pomoci, na podporu hospodárstva v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu. V minulosti sa podobné kroky podnikli v súvislosti s globálnou finančnou krízou[3] na zabránenie závažným negatívnym účinkom presahovania na celý finančný systém v dôsledku zlyhania individuálnej finančnej inštitúcie.

Členské štáty musia Komisii oznámiť každú plánovanú štátnu pomoc, pokiaľ sa na ňu nevzťahuje všeobecná skupinová výnimka (ako sa stanovuje v nariadení Komisie (ES) č. 651/2014) alebo ak sa neuplatňuje zásada de minimis. Opatrenie štátnej pomoci sa môže vykonať len vtedy, ak Komisia udelila schválenie. Komisia má tiež právomoc spätne vymáhať nezlučiteľnú štátnu pomoc. Komisia vo viacerých svojich rozhodnutiach považovala preferenčné daňové zaobchádzanie s určitými podnikmi v niektorých členských štátoch za neprípustnú podporu, ktorú je nutné požadovať späť. Napríklad v roku 2016 Komisia rozhodla, že Írsko musí od spoločnosti Apple vymáhať daň vo výške 13 miliárd EUR. Momentálne sa čaká na výsledok súdneho sporu v tejto veci.

V rokoch 2021 a 2022 Komisia dokončila celý rad preskúmaní rôznych aspektov politiky EÚ v oblasti štátnej pomoci. To zahŕňa okrem iného nové usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky, revidované oznámenie o pravidlách štátnej pomoci pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmurevidované usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií.

E. Verejné služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ)

V niektorých členských štátoch niektoré základné služby (napr. elektrina, pošta a železničná doprava) stále poskytujú verejné podniky alebo podniky pod kontrolou verejných orgánov. Takéto služby sa považujú za SVHZ a podliehajú osobitným pravidlám v kontexte rámca EÚ pre štátnu pomoc. SVHZ sú hospodárskymi činnosťami osobitného významu pre spotrebiteľov, ktoré by samé trhové sily nevytvorili, alebo aspoň nie vo forme cenovo prístupnej služby, ktorá je dostupná bez rozdielu pre všetkých. ZFEÚ vyzdvihuje význam týchto služieb, ich rozmanitosť, značnú voľnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj zásadu prístupu pre všetkých. Aj článok 36 Charty základných práv Európskej únie uznáva prístup európskych občanov k službám všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie.

Presadzovanie práva

Dôsledné a účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže je nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov politiky hospodárskej súťaže. Komisia je hlavným orgánom zodpovedným za zabezpečenie správneho uplatňovania týchto pravidiel a má rozsiahle právomoci v oblasti inšpekcie a presadzovania práva.

Okrem toho od 1. mája 2004 v kontexte antitrustových pravidiel (články 101 a 102 ZFEÚ) orgány hospodárskej súťaže členských štátov prevzali niektoré funkcie presadzovania v oblasti hospodárskej súťaže. Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 umožnilo posilniť presadzovaciu úlohu vnútroštátnych protimonopolných orgánov a súdov, ktorá bola ďalej posilnená smernicou (EÚ) 2019/1. V takomto kontexte decentralizovaného presadzovania má kľúčový význam efektívna koordinácia medzi vnútroštátnymi a úniovými orgánmi presadzovania hospodárskej súťaže. Európska sieť pre hospodársku súťaž, pozostávajúca z vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a Komisie, preto slúži ako platforma na výmenu informácií zameraná na zlepšenie koordinácie pri presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže.

V oblasti antitrustových právnych predpisov bola v roku 2014 prijatá smernica o žalobách o náhradu škody s cieľom zvýšiť odradzujúci účinok na zakázané dohody (kartely a zneužívanie dominantného postavenia) a zabezpečiť lepšiu ochranu spotrebiteľov. Uľahčuje proces získania náhrady škody spôsobenej jednotlivcom alebo iným podnikom porušením práva hospodárskej súťaže.

Úloha Európskeho parlamentu

Najdôležitejšou úlohou Parlamentu v politike hospodárskej súťaže je kontrola výkonnej moci. Komisár pre hospodársku súťaž vystupuje viackrát do roka vo Výbore pre hospodárske a menové veci (ECON), aby vysvetlil uplatňovaný prístup a diskutoval o jednotlivých rozhodnutiach.

Pokiaľ ide o prijímanie právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, Parlament sa zvyčajne zúčastňuje len prostredníctvom konzultačného postupu. Jeho vplyv je preto v porovnaní s vplyvom Komisie a Rady obmedzený. Parlament už viackrát požadoval, aby sa riadny legislatívny postup rozšíril aj na právne predpisy pre hospodársku súťaž, a to napríklad vo svojich ročných uzneseniach o výročnej správe Európskej komisie o hospodárskej politike.

Nedávno sa pri prijímaní spomínaných smerníc o žalobách o náhradu škody a o opatreniach na posilnenie orgánov pre ochranu hospodárskej súťaže členských štátov uplatnil riadny legislatívny postup. V oboch prípadoch Parlament vystupoval ako spoluzákonodarca (s výborom ECON ako gestorským výborom).

V priebehu ôsmeho volebného obdobia Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a iné opatrenia podobné svojou povahou alebo účinkom (TAXE 1, TAXE 2, TAXE 3) analyzoval opatrenia, aby preskúmal, či sú daňové rozhodnutia členských štátov zlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže, a možnosť objasniť pravidlá vzájomnej výmeny informácií. V septembri 2020 bol zriadený Podvýbor pre daňové záležitosti (FISC) s cieľom pokračovať v tejto práci a zabezpečiť, aby Parlament podporoval spravodlivé zdaňovanie na vnútroštátnej, úniovej a celosvetovej úrovni.

Parlament naďalej monitoruje vývoj v politike hospodárskej súťaže a prácu Komisie v tejto oblasti. Osobitná pracovná skupina výboru ECON pre politiku hospodárskej súťaže a každoročné uznesenia Parlamentu o výročnej správe Komisie o politike hospodárskej súťaže poskytujú informácie a usmernenia o názore Parlamentu na riešenie výziev, čo sa týka politiky hospodárskej súťaže EÚ.

 

[2]Rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands Company a United Brands Continentaal BV/Komisia Európskych spoločenstiev, vec 27/76, ECLI:EU:C:1978:22.
[3]Pozri napríklad oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“), Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1. Predchádzalo mu šesť iných oznámení týkajúcich sa ďalších opatrení štátnej pomoci v súvislosti s krízou („oznámenia o kríze“).

Radostina Parenti