Fond solidarity
Fond solidarity Európskej únie umožňuje EÚ poskytovať finančnú podporu členským štátom, krajinám zapojeným do prístupových rokovaní alebo regiónom v prípade veľkých prírodných katastrof.
Právny základ
Článok 175 tretí odsek a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 a (EÚ) 2020/461, ktorými sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002.
Ciele
Fond solidarity Európskej únie umožňuje EÚ poskytovať účinnú podporu členským štátom alebo krajinám zapojeným do prístupových rokovaní pri riešení následkov veľkej prírodnej katastrofy alebo závažnej núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia.
Fond solidarity nie je nástrojom na umožnenie rýchlej reakcie na konkrétne núdzové situácie alebo prírodné katastrofy. To je úloha rezervy na núdzovú pomoc.
Fond solidarity je hlavným nástrojom EÚ na podporu obnovy po prírodných katastrofách a je vyjadrením solidarity EÚ. Umožňuje EÚ poskytnúť účinnú podporu členskému štátu EÚ (alebo kandidátskej krajine) s cieľom pomôcť mu vyrovnať sa s následkami veľkej prírodnej katastrofy, ako je povodeň, lesný požiar, zemetrasenie, búrka alebo sucho. Fond solidarity od roku 2020 pokrýva aj závažné núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ako je pandémia ochorenia COVID-19.
Rozpočet
Fond solidarity bol zriadený v roku 2002 ako reakcia na katastrofálne povodne, ktoré v lete toho roku postihli strednú Európu. Odvtedy poskytol podporu vo viac ako 130 prípadoch. Doteraz získalo podporu z Fondu solidarity 24 členských štátov (a Spojené kráľovstvo) a tri kandidátske krajiny (Albánsko, Čierna Hora a Srbsko). Celkovo sa vyplatilo viac ako 8,2 miliardy EUR.
Od roku 2021 sú Fond solidarity a rezerva na núdzovú pomoc financované ako jeden nástroj s názvom rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR). Maximálny ročný rozpočet pre SEAR je 1,2 miliardy EUR (v cenách roku 2018).
Vykonávanie
Pomoc z Fondu solidarity má formu grantu na doplnenie verejných výdavkov prijímajúceho štátu a je určená na financovanie základných naliehavých a nápravných opatrení na zmiernenie škôd, ktoré v zásade nemožno poistiť. Naliehavé opatrenia oprávnené na financovanie sú:
- okamžitá obnova fungovania infraštruktúry a zariadení na výrobu energie a pitnej vody, zneškodňovanie splaškov, ako aj obnova fungovania infraštruktúry a zariadení telekomunikácií, dopravy, zdravotnej starostlivosti a školstva,
- poskytnutie dočasného ubytovania a financovanie záchranných prác s cieľom zabezpečiť potreby postihnutého obyvateľstva,
- okamžité posilnenie preventívnej infraštruktúry a ochrana kultúrneho dedičstva,
- vyčistenie oblastí postihnutých katastrofou vrátane prírodných oblastí,
- rýchla pomoc vrátane lekárskej pomoci obyvateľstvu postihnutému závažným ohrozením verejného zdravia a ochrana obyvateľstva pred rizikom postihnutia.
EÚ môže poskytnúť finančnú pomoc ktorémukoľvek členskému štátu alebo kandidátskej krajine, ktorá o ňu požiada po veľkej prírodnej katastrofe. Postihnutá krajina musí predložiť žiadosť do 12 týždňov od katastrofy. Komisia potom žiadosť posúdi a navrhne výšku finančnej pomoci.
Postup prideľovania grantu, po ktorom nasleduje rozpočtový postup (schválenie Parlamentom a Radou), môže trvať niekoľko mesiacov. Hneď, ako sú prostriedky sprístupnené, Komisia podpíše dohodu s prijímajúcim štátom a poskytne grant.
Reformou z roku 2014 sa pre členské štáty zaviedla možnosť požiadať o zálohové platby, o schválení ktorých rozhoduje Komisia, ak sú k dispozícii dostatočné zdroje. Maximálna suma preddavkovej platby predstavuje 25 % z predpokladanej celkovej sumy finančného príspevku z Fondu solidarity a je obmedzená na 100 miliónov EUR.
Prijímajúci štát zodpovedá za použitie grantu a za kontrolu spôsobu, akým sa použije. Naliehavé opatrenia sa môžu financovať spätne s cieľom pokryť činnosti od prvého dňa katastrofy.
Nie je však možné financovať opatrenia dvakrát, pričom zodpovednosťou prijímajúceho štátu je zabezpečiť, aby náklady kryté z Fondu solidarity neboli kryté z iných finančných nástrojov EÚ (najmä z nástrojov politiky súdržnosti alebo poľnohospodárskej či rybárskej politiky).
Grant sa musí použiť do 18 mesiacov odo dňa, keď bol pridelený. Prijímajúci štát musí vrátiť akúkoľvek nevyužitú časť grantu. Šesť mesiacov po uplynutí 18-mesačnej lehoty musí Komisii predložiť správu o plnení. V tomto dokumente sa musia podrobne uviesť výdavky, ktoré sú oprávnené na podporu z Fondu solidarity, a tiež všetky ďalšie prijaté finančné prostriedky vrátane vyplatených poistiek a náhrad od tretích strán. Musia sa v ňom stanoviť aj prijaté alebo navrhované preventívne opatrenia vrátane využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov na tento účel; skúsenosti získané z katastrofy alebo núdzovej situácie, stav vykonávania príslušných právnych predpisov EÚ o prevencii a riadení rizika katastrof; a akékoľvek iné relevantné informácie o prijatých preventívnych a zmierňujúcich opatreniach.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament v uznesení z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní poukázal na význam Fondu solidarity ako hlavného nástroja, ktorý EÚ umožňuje reagovať na veľké katastrofy. Zároveň kritizoval neprijateľne dlhý čas potrebný na poskytnutie pomoci postihnutým regiónom alebo členským štátom a žiadal skrátenie zdržaní tým, že sa zjednodušia príslušné postupy a umožní sa poskytovanie zálohových platieb, pričom tieto prvky sú zapracované v novom legislatívnom návrhu z júla 2013. Návrh Komisie zahŕňal aj ďalšie návrhy Parlamentu, napríklad jasnejšie a presnejšie vymedzenie pojmu katastrofa, ako aj rozsahu intervencie.
V uznesení z 1. decembra 2016 o Fonde solidarity Európskej únie: hodnotenie Parlament zdôraznil význam revízie z roku 2014, ktorou sa podarilo prekonať patovú situáciu v Rade a ktorá konečne priniesla odpoveď na opakované požiadavky Európskeho parlamentu na posilnenie schopnosti reagovať a účinnosti pomoci s cieľom zaistiť rýchlu a transparentnú reakciu pri poskytovaní pomoci občanom postihnutým prírodnými katastrofami.
Vo svojom poslednom uznesení z 18. mája 2021 o preskúmaní Fondu solidarity Európskej únie Parlament vyzval Komisiu, aby v súvislosti s budúcou reformou:
- pokračovala vo svojej práci na zjednodušení a urýchlení postupu podávania žiadostí pre členské štáty s cieľom zabezpečiť rýchlejšiu reakciu na katastrofy a núdzové situácie,
- lepšie zohľadňovala katastrofy na regionálnej úrovni,
- posúdila konkrétne vplyvy sucha a riešila ich v budúcom nariadení,
- čo najviac sa zamerala na regióny, ktorým najviac hrozia závažné a regionálne živelné pohromy alebo závažné ohrozenia verejného zdravia, najmä na najvzdialenejšie regióny, ostrovy, horské oblasti a regióny, ktoré sú vystavené silnej seizmickej alebo vulkanickej aktivite alebo budúcim krízam v oblasti verejného zdravia,
- posilnila a zjednodušila synergie medzi Fondom solidarity EÚ a európskymi fondmi politiky súdržnosti, ako aj mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany,
- vo väčšej miere zohľadňovala najnovšie zásady predchádzania rizikám pri určovaní oprávnenosti projektov a do nariadenia začlenila zásadu obnovy k lepšiemu („Build Back Better“),
- uložila prijímajúcim štátom povinnosť informovať občanov o finančnej podpore EÚ.
Parlament sa domnieva, že v budúcnosti môže byť potrebné prehodnotiť rozpočet Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet bude dostatočne vysoký na účinné riešenie veľkých a regionálnych prírodných katastrof a závažných núdzových situácií v oblasti verejného zdravia.
Marek Kołodziejski