Vzdelávanie
V tomto informačnom liste sa vysvetľuje podporná úloha EÚ v oblasti vzdelávania: predstavujú sa v ňom hlavné politické rámce a programy, ktoré umožňujú európsku spoluprácu v tejto oblasti. Medzi hlavné ciele politiky EÚ v oblasti vzdelávania patrí podnecovanie mobility študentov a zamestnancov, podporovanie vzájomného uznávania diplomov a období štúdia v zahraničí a zasadzovanie sa o spoluprácu vysokoškolských inštitúcií.
Právny základ
Vzdelávanie bolo oficiálne uznané ako oblasť právomoci EÚ v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Jej právomoci sú vymedzené v týchto článkoch Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
- V článku 6 sa stanovuje, že „Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Týmito činnosťami na európskej úrovni sú: […] vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport“.
- V článku 9, ktorý možno opísať ako horizontálnu „sociálnu doložku“, sa stanovuje: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“.
- V článku 165 ods. 1 sa stanovuje: „Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“.
-
V článku 165 ods. 2 sa stanovuje, že: „Činnosť Únie sa zameriava na:
- rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní [...],
- podporu mobility študentov a učiteľov, medzi iným podporou akademického uznávania diplomov a započítaním času štúdia,
- podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami; rozvoj výmeny informácií a skúseností v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom členských štátov,
- podporu rozvoja diaľkového vzdelávania [...]“.
- Článok 166 umožňuje EÚ vykonávať politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov. Stanovuje EÚ úlohu uľahčovať prístup k odbornému vzdelávaniu a podporovať mobilitu inštruktorov a stážistov, najmä mladých ľudí.
- podiel 15-ročných so slabými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť do roku 2030 nižší ako 15 % (podiel v roku 2022: 26,25 % v čítaní, 29,5 % v matematike a 24,2 % v prírodných vedách),
- podiel žiakov v ôsmom ročníku školskej dochádzky so slabými výsledkami v počítačovej a informačnej gramotnosti by mal byť do roku 2030 nižší ako 15 % (podiel v roku 2023: 43 %),
- najmenej 96 % detí od troch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky by sa malo do roku 2030 zúčastňovať na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (podiel v roku 2023: 94,6 %),
- do roku 2030 by mal byť podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, menší ako 9 % (podiel v roku 2024: 9,3 %),
- podiel osôb vo veku 25 až 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie, by do roku 2030 mal predstavovať aspoň 45 % (podiel v roku 2024: 44,1 %),
- podiel čerstvých absolventov odborného vzdelávania a prípravy, ktorí počas svojho štúdia využili možnosť učenia sa prácou, by mal do roku 2025 predstavovať aspoň 60 % (podiel v roku 2023: 65,6 %),
- podiel dospelých vo veku od 25 do 64 rokov, ktorí sa v predchádzajúcich 12 mesiacoch zúčastnili na vzdelávaní by mal do roku 2025 predstavovať aspoň 47 % (podiel v roku 2022: 46,6 %).
- zosúladenie rozvoja zručností v oblasti vysokoškolského vzdelávania s potrebami trhu práce,
- zabezpečenie väčšej dostupnosti a inkluzívnosti vysokoškolského vzdelávania a posilnenie jeho spoločenského dosahu,
- posilnenie inovačnej kapacity systémov vysokoškolského vzdelávania,
- zvýšenie účinnosti a efektívnosti systémov vysokoškolského vzdelávania.
- podporovať rozvoj vzdelávania, profesijný a osobný rozvoj prostredníctvom celoživotného vzdelávania,
- týmto spôsobom prispievať k udržateľnému rastu, kvalitným pracovným miestam, inováciám v oblasti sociálnej súdržnosti, silnejšiemu pocitu európskej identity a aktívnemu občianstvu,
- budovať európsky vzdelávací priestor a uľahčovať európsku strategickú spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj v rámci príslušných sektorových programov,
- pokročiť v spolupráci v oblasti politiky mládeže v rámci stratégie EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027,
- rozvíjať európsky rozmer v športe.
- Kľúčová akcia 1: vzdelávacia mobilita jednotlivcov,
- Kľúčová akcia 2: spolupráca medzi inštitúciami a výmena osvedčených postupov,
- Kľúčová akcia 3: podpora reformy politiky.
- vypracúvajú modulárne učebné plány a mikrocertifikáty v súlade s potrebami trhu práce,
- posilňujú spoluprácu medzi odborným vzdelávaním a prípravou, vysokoškolským vzdelávaním a priemyslom,
- začleňujú zelené a digitálne zručnosti do programov odbornej prípravy,
- zavádzajú inovatívne vyučovacie metódy, od nástrojov založených na umelej inteligencii až po učenie sa založené na výzvach.
- učiteľské akadémie, ktoré vytvárajú európske partnerstvá a podporujú spoluprácu medzi inštitúciami vzdelávania učiteľov a poskytovateľmi odbornej prípravy s cieľom podporiť učiteľov na začiatku ich kariéry a posilniť ich profesijný rozvoj,
- eTwinning, čo je online komunita škôl, ktorá učiteľom a žiakom v celej Európe ponúka bezpečnú a bezplatnú platformu na spoluprácu na projektoch, diskusiu v skupinách a rozvíjanie zručností.
V článku 14 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje: „Každý má právo na vzdelanie“.
Ciele
A. Európsky vzdelávací priestor
V oznámení o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, ktoré bolo prijaté 30. septembra 2020, Komisia načrtla prístup k zlepšeniu úrovne vzdelávania a odbornej prípravy európskych občanov a posilneniu ich pocitu príslušnosti k Európskej únii. Európsky vzdelávací priestor je založený na šiestich rozmeroch: kvalita vzdelávania a odbornej prípravy, inkluzívnosť, zelená transformácia, digitálna transformácia, učitelia a školitelia, vysokoškolské vzdelávanie a geopolitický rozmer. Rada prijala vo februári 2021 uznesenie o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030), v ktorom sa stanovuje zoznam cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v nasledujúcich rokoch:
V júli 2025 Komisia uverejnila priebežné hodnotenie strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru 2021 – 2030, v ktorom dospela k záveru, že vďaka spolupráci členských štátov, pokiaľ ide o spoločné priority vrátane pokroku v oblasti mobility vo vysokoškolskom vzdelávaní, inkluzívneho a digitálneho vzdelávania a iniciatívy Európske univerzity, sa dosiahli prvé pozitívne výsledky. Identifikovala v ňom však aj určité výzvy a odporučila zlepšenia, ako je objasnenie strategických priorít, posilnenie prepojení medzi rôznymi sektormi vzdelávania, zlepšenie monitorovania a posilnenie súčinnosti s inými európskymi tematickými oblasťami, ako je napr. výskum.
B. Bolonský proces
EÚ popri iniciatívach členských štátov aktívne podporuje priority bolonského procesu, ktorý sa od svojho začatia v roku 1999 usiluje o porovnateľnejšie, zlučiteľnejšie a súdržnejšie systémy vysokoškolského vzdelávania v Európe a v susedných regiónoch, čo vyústilo do vytvorenia európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) na základe vyhlásenia z budapeštiansko-viedenskej ministerskej konferencie v marci 2010. V súčasnosti EHEA zahŕňa 49 krajín.
C. Nový program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie
V roku 2017 Komisia uverejnila nový program EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie. Zameriava sa na štyri prioritné oblasti:
Dosiahnuté výsledky
A. Erasmus+
Erasmus+ je program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport na roky 2021 až 2027. Všeobecnými cieľmi programu Erasmus+ sú:
Program plní tieto ciele prostredníctvom rámca kľúčových akcií:
Vysokoškolské vzdelávanie zohráva v rámci zastrešujúcej povahy programu Erasmus+ ústrednú úlohu, pričom je naň vyčlenených minimálne 34,6 % jeho celkového rozpočtu. Erasmus+ podporuje mobilitu študentov a zamestnancov v rámci vysokoškolského vzdelávania a zároveň tiež financuje spoločný magisterský študijný program Erasmus Mundus.
V roku 2018 bolaspustená iniciatíva Európske univerzity, ktorá podporuje vytváranie sietí inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vo všetkých členských štátoch s cieľom rozvíjať medzi týmito inštitúciami dlhodobú štrukturálnu, strategickú a udržateľnú spoluprácu. Vďaka týmto alianciám môžu študenti získať tituly kombinovaním štúdia vo viacerých európskych krajinách. V súčasnosti existuje 73 aliancií európskych univerzít v 36 krajinách.
Komisia prijala 22. októbra 2021 nový rámec opatrení zameraných na inklúziu pre programy Erasmus+ a Európsky zbor solidarity na roky 2021 – 2027. Cieľom tohto rámca je uľahčiť prístup ľuďom s nedostatkom príležitostí a odstrániť prekážky, ktoré môžu brániť účasti. Rámec podporuje poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, ktorí chcú organizovať činnosti vzdelávacej mobility pre vzdelávajúce sa osoby a zamestnancov. Spolupráca má tiež pre nový rámec zásadný význam a zahŕňa malé partnerstvá, ktoré rozširujú prístup k programu.
V júli 2025 Komisia uverejnila priebežné hodnotenie programu Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027 a záverečné hodnotenie programu Erasmus+ na obdobie 2014 – 2020. Do roku 2023 sa do programu zapojilo viac ako 1,6 milióna jednotlivcov a viac ako 77 000 organizácií. Jeho prierezové priority – najmä inklúzia a rozmanitosť, digitálna transformácia a zelená transformácia – sa ukazujú ako účinné, pričom takmer tretina ciest sa uskutočnila s využitím ekologickejších možností cestovania a mnohí účastníci uviedli zlepšenie digitálnych zručností a environmentálneho povedomia.
Zároveň sa v návrhu nariadenia o programe Erasmus+ na roky 2028 – 2034 stanovuje navrhovaný rozpočet vo výške približne 40,8 miliardy EUR.
B. Akcie Marie Curie-Skłodowskej
Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA) podporujú mobilitu a odbornú prípravu výskumných pracovníkov. Sú súčasťou rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027) a tvorí ich päť čiastkových opatrení. V rámci vysokoškolského vzdelávania sú akcie Marie Curie-Skłodowskej kľúčovým programom EÚ pre doktorandské štúdium. V rámci programu Horizont Európa sa na akcie Marie Curie-Skłodowskej vyčleňuje rozpočet vo výške približne 6,6 miliardy EUR.
C. Spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania
V apríli 2022 Rada prijala závery o európskej stratégii na posilnenie postavenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pre budúcnosť Európy a odporúčanie o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe. Cieľom týchto záverov a odporúčania bolo pomôcť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania formovať svoj prínos k udržateľným a odolným hospodárstvam a zintenzívniť a rozšíriť nadnárodnú spoluprácu.
V marci 2024 Komisia prijala balík návrhov pre európsky sektor vysokoškolského vzdelávania s plánom hlbšej a širšej nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Po tomto balíku nasledovalo najprv odporúčanie Rady z 25. novembra 2024 o atraktívnej a udržateľnej kariére vo vysokoškolskom vzdelávaní, v ktorom sa načrtli spôsoby, ako zlepšiť podmienky akademických pracovníkov a posilniť vysokoškolské vzdelávanie a jeho úlohu v spoločnosti. Následne Rada 12. mája 2025 uverejnila odporúčanie a doplňujúce uznesenie. V odporúčaní sa vymedzujú spoločné európske kritériá a opatrenia na zabezpečenie kvality pre spoločné programy, zatiaľ čo v uznesení sa stanovuje postupný prístup k zavádzaniu, monitorovaniu a hodnoteniu značky kvality s cieľom poskytnúť základ pre budúce politické rozhodnutie o vytvorení spoločného európskeho diplomu.
D. Únia zručností
Parlament a Rada prijali 18. apríla 2018 rozhodnutie (EÚ) 2018/646 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass).
V marci 2025 Komisia iniciovala úniu zručností, čo je strategický rámec, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby ľudia v EÚ boli vybavení zručnosťami potrebnými pre zelené, digitálne a konkurencieschopné hospodárstvo. Iniciatíva kladie dôraz na základné zručnosti (čítanie, matematika, prírodné vedy a digitálne zručnosti), vzdelávanie v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), celoživotné zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu (vrátane mikrocertifikátov), prenosnosť zručností a kvalifikácií medzi členskými štátmi, prilákanie a udržanie talentov a vypracovanie európskeho diplomu/značky a nového diplomu/značky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Vytvára nové nástroje riadenia (Európske monitorovacie stredisko zručností a Európsky výbor na vysokej úrovni pre zručnosti) a usiluje sa o dosiahnutie rôznych cieľov, ako je zníženie podielu žiakov s nedostatočnými výsledkami v oblasti gramotnosti, matematiky, prírodných vied a digitálnych zručností na úroveň pod 15 % do roku 2030.
Od roku 2019 sa z programu Erasmus+ financovalo 69 projektov centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré:
E. Ďalšie dosiahnuté výsledky
Komisia od roku 2020 udeľuje Európsku cenu za inovatívne vzdelávanie, ktorej cieľom je oceniť prácu učiteľov (a ich škôl), ktorí výnimočným spôsobom prispievajú k tomuto povolaniu. Pri príležitosti piateho výročia tejto ceny boli zavedené dve nové kategórie: Európska značka pre jazyky a vzdelávanie dospelých. Túto iniciatívu zameranú na učiteľov dopĺňajú ďalšie iniciatívy v rámci programu Erasmus+:
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament má na tvorbu politík v oblasti vzdelávania v Európe čoraz väčší vplyv.
A. Erasmus+
V máji 2021 Parlament a Rada prijali nariadenie, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027 (nariadenie (EÚ) 2021/817). Cieľom súčasného programu s rozpočtom 26,6 miliardy EUR (v porovnaní so 14,7 miliardy EUR v predchádzajúcom období) je zabezpečiť rovnaké príležitosti zlepšením prístupu pre znevýhodnené skupiny.
V uznesení Parlamentu o vykonávaní opatrení zameraných na začleňovanie v rámci programu Erasmus+ na roky 2014 – 2020 prijatom 23. júna 2022 sa dospelo k záveru, že hoci začleňovanie nadobudlo význam a rieši sa komplexnejším a cielenejším spôsobom ako v predchádzajúcich programoch, pretrvávajú značné výzvy a nedostatky. Potvrdilo sa tým, že treba venovať väčšiu pozornosť opatreniam na začleňovanie v programe Erasmus+ na roky 2021 – 2027, ktorého právny základ jasne určil „začlenenie“ za jeden z kľúčových cieľov programu.
V januári 2024 Parlament prijal v rámci hodnotenia programu v polovici trvania uznesenie o vykonávaní aktuálneho programu Erasmus+ (2021 – 2027). Parlament zdôraznil, že program Erasmus+ je naďalej veľmi úspešný, požadoval dodatočné financovanie a opatrenia na zjednodušenie s cieľom zlepšiť prístup vzdelávajúcich sa osôb s nedostatkom príležitostí a vyzval Komisiu, aby posilnila ekologickú a digitálnu zložku programu v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027.
B. Ďalšie osobitné oblasti
Parlament sa intenzívne zaujíma o konkrétne sektory vzdelávania a snaží sa nimi zaoberať a zasadzovať sa za ne, ako to ilustrujú nasledujúce príklady.
Parlament vo svojom uznesení z 25. marca 2021 o formovaní politiky digitálneho vzdelávania vyjadril svoju pozíciu k oznámeniu Komisie s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku. V marci 2023 výskumná služba Európskeho parlamentu uverejnila briefing o pokroku akčného plánu digitálneho vzdelávania, v ktorom preskúmala jeho vykonávanie. Zdôraznila v ňom potrebu riešiť pretrvávajúce nedostatky v oblasti digitálnych zručností, infraštruktúry a začlenenia s cieľom zaručiť účinný a spravodlivý vplyv plánu v celej EÚ.
Parlament tiež organizuje vzdelávacie programy Ambasádorská škola Európskeho parlamentu a Euroscola s cieľom pomôcť zvýšiť informovanosť o európskej demokracii a hodnotách. Dňa 6. apríla 2022 prijal uznesenie o vykonávaní opatrení zameraných na občiansku výchovu. V uznesení vyjadruje znepokojenie nad rozdielmi v priemerných občianskych vedomostiach medzi členskými štátmi a v rámci nich a predkladá rôzne odporúčania na ich riešenie.
Parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2021 o európskom vzdelávacom priestore zdôraznil potrebu celostného prístupu a spoločného úsilia a vyzdvihol význam podpory európskeho vzdelávacieho priestoru z hľadiska vzdelávania s cieľom poskytnúť európskym občanom ďalšie a lepšie príležitosti na štúdium, odbornú prípravu a prácu v zahraničí. Dňa 19. mája 2022 prijal Parlament uznesenie o zriadení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, v ktorom uvítal návrhy Komisie na vypracovanie európskeho prístupu k mikrocertifikátom, individuálnym vzdelávacím účtom a vzdelávaniu v záujme udržateľného životného prostredia, ktoré patria k cieľom na dosiahnutie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025.
Dňa 11. septembra 2025 prijal Parlament uznesenie o novej vízii pre aliancie európskych univerzít, v ktorom poskytol usmernenia k ich budúcemu rozvoju, riadeniu a úlohe pri podpore akademickej excelentnosti, mobility a európskej identity.
C. Návrhy na revíziu zmlúv
Parlament prijal 22. novembra 2023 uznesenie o podnetoch Európskeho parlamentu na revíziu zmlúv. Pokiaľ ide o vzdelávanie, vyzval EÚ, aby vypracovala spoločné ciele a normy pre vzdelávanie, ktoré podporujú demokratické hodnoty a právny štát, ako aj digitálnu a ekonomickú gramotnosť. Parlament ďalej vyzval EÚ, aby podporovala spoluprácu a súdržnosť medzi systémami vzdelávacích inštitúcií a zároveň zaručila kultúrne tradície a regionálnu rozmanitosť. Taktiež EÚ vyzval, aby vypracovala spoločné normy v oblasti odborného vzdelávania s cieľom zvýšiť mobilitu pracovníkov. Navrhol, aby sa EÚ usilovala o ochranu a podporu prístupu k bezplatnému a všeobecnému školskému vzdelávaniu, inštitucionálnej a individuálnej akademickej slobody a ľudských práv.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre občanov, rovnosť a kultúru. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre kultúru a vzdelávanie.
Léanne Emma Clara COSTES / Anastasia MITRONATSIOU