Tento informačný list vysvetľuje vzťahy medzi EÚ a Ruskom, ktoré sú vážne naštrbené od roku 2014, čiže v dôsledku ruskej nezákonnej anexie Krymu, jeho invázie a okupácie častí regiónu Donbas na východe Ukrajiny, destabilizačnej politiky v širšom regióne, dezinformačných a zasahujúcich operácií a porušovania ľudských práv v krajine. Komplexná a protiprávna invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 viedla k pozastaveniu všetkej zostávajúcej politickej, kultúrnej a vedeckej spolupráce a k prijatiu bezprecedentných sankcií EÚ v koordinácii s medzinárodným spoločenstvom.
Právny základ
- Zmluva o Európskej únii: hlava V – vonkajšia činnosť.
- Zmluva o fungovaní Európskej únie: články 206 – 207 (obchod) a články 216 – 219 (medzinárodné dohody).
- Dohody o partnerstve a spolupráci (dvojstranné vzťahy).
Vzťahy medzi EÚ a Ruskom
EÚ a Rusko v minulosti udržiavali strategické partnerstvo založené na politickom dialógu, hospodárskej integrácii a spolupráci v globálnych záležitostiach. To sa zmenilo po protestoch hnutia Majdan, ktoré v Ukrajine prepukli v novembri 2013. Cieľom rokovaní, ktoré sa začali v roku 2008, bolo uzavrieť novú dohodu týkajúcu sa obchodu, energetiky, opatrení v oblasti klímy, výskumu, kultúry a bezpečnosti, zatiaľ čo partnerstvo pre modernizáciu z roku 2010 malo podporiť reformy, inovácie a užšie hospodárske väzby. EÚ bola takisto podporovateľom pristúpenia Ruska k Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktoré sa uskutočnilo v roku 2012.
Situácia sa však náhle zmenila v roku 2014, keď Rusko začalo svoju prvú inváziu na Ukrajinu, protiprávne anektovalo Krym a zaútočilo na časti regiónu Donbas na východe Ukrajiny. Tieto akty agresie zásadne oslabili základ partnerstva a viedli EÚ k tomu, aby komplexne prehodnotila svoju politiku voči Rusku.
EÚ následne zaviedla svoje prvé reštriktívne opatrenia voči Rusku vrátane zmrazenia aktív a zákazu cestovania pre ruských úradníkov a zástupcov zapojených do narúšania zvrchovanosti Ukrajiny. Samity EÚ – Rusko boli pozastavené, rokovania o novej dohode o spolupráci boli zrušené, rovnako ako účasť Ruska v skupine G8. Nasledovali širšie odvetvové sankcie zamerané na obchod, financie, energetiku a obranu.
V roku 2016 sa v globálnej bezpečnostnej stratégii EÚ Rusko vymedzilo ako „kľúčová strategická výzva“, čo viedlo Radu k tomu, aby prijala päť hlavných zásad: 1) vykonávanie dohôd z Minska týkajúcich sa prímeria v konflikte na východe Ukrajiny ako kľúčová podmienka pre akúkoľvek podstatnú zmenu v postoji EÚ voči Rusku; 2) posilnenie vzťahov s východnými partnermi EÚ a inými susedmi vrátane Strednej Ázie; 3) posilnenie odolnosti EÚ (napr. pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, hybridné hrozby alebo strategickú komunikáciu); 4) selektívna spolupráca s Ruskom v otázkach, ktoré sú v záujme EÚ; 5) potreba nadviazať medziľudské kontakty a podporovať ruskú občiansku spoločnosť.
Komplexná invázia Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 znamenala ďalší zlom vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a vyvolala zásadnú zmenu vymedzenia európskej bezpečnostnej politiky. EÚ čo najdôraznejšie odsúdila nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, jeho úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru a jeho pokusy o anexiu ukrajinského územia prostredníctvom zinscenovaných referend v okupovaných oblastiach. Naďalej požaduje okamžité a bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských síl z celého územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pričom zdôrazňuje, že Rusko nesie plnú zodpovednosť za svoje zjavné porušenie Charty OSN a základných zásad medzinárodného práva. EÚ odsúdila, že Rusko použilo potraviny ako zbraň vo vojne proti Ukrajine, a globálnu krízu potravinovej bezpečnosti, ktorú tým vyvolalo.
V marci 2022 prijala EÚ svoj Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu, v ktorom uznala, že Rusko predstavuje „dlhodobú a priamu hrozbu pre európsku bezpečnosť“, čím sa vzťahy medzi EÚ a Ruskom od roku 2016 výrazne zmenili. Rovnako aj v strategickej koncepcii NATO prijatej v júni 2022 sa uvádza, že „Ruská federácia je najzávažnejšou a najpriamejšou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a pre mier a stabilitu v euroatlantickej oblasti“. V dôsledku toho sa prístup EÚ k Rusku od roku 2022 riadi týmito zásadami: 1) Rusko sa musí medzinárodne izolovať a musia sa naň uvaliť sankcie, aby sa mu zabránilo viesť vojnu; 2) medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, aby sa vyvodila zodpovednosť voči Rusku a jednotlivým páchateľom a spolupáchateľom zodpovedným za porušovanie medzinárodného práva a za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine; 3) musia sa podporovať susedné krajiny EÚ, a to aj prostredníctvom politík rozširovania EÚ, a partnerom na celom svete sa musí pomôcť riešiť dôsledky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; 4) na obranu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách by sa mala podporovať úzka spolupráca s NATO a partnermi na celom svete; 5) musí sa posilniť odolnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť a kritickú infraštruktúru, a musia sa prijať kroky proti kybernetickým a hybridným hrozbám, manipulácii s informáciami a zasahovaniu zo strany Ruska; 6) občianska spoločnosť, obhajcovia ľudských práv a nezávislé médiá sa musia podporovať v Rusku aj mimo neho, pričom je nutné zaoberať sa hrozbami pre bezpečnosť a verejný poriadok v EÚ.
V reakcii na ruskú inváziu členské štáty EÚ v úzkej spolupráci s partnermi vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Austrálie a Japonska urýchlene prijali bezprecedentne prísne sankcie. Od 24. februára 2022 EÚ postupne prijala 20 balíkov sankcií (stav k máju 2026), ktorými výrazne rozšírila reštriktívne odvetvové opatrenia a pridala na sankčný zoznam mnoho ďalších osôb a subjektov s cieľom ďalej zvyšovať tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo. Cieľom reštriktívnych opatrení je oslabiť hospodárske základy Ruska, pripraviť ho o dôležité technológie a trhy a výrazne znížiť jeho schopnosť viesť vojnu.
Rýchly sled 20 balíkov sankcií EÚ voči Rusku, ktoré už boli označené za „sankčnú revolúciu“, vyústil do bezprecedentného súboru opatrení zameraných na kľúčové odvetvia ruského hospodárstva a politické elity krajiny. Každý balík sankcií postupne menil a rozširoval rozsah sankčných režimov prijatých od roku 2014, pričom pribudol nový režim zákazu dovozu tovaru pochádzajúceho z nezákonne anektovaných území Donecka, Luhanska, Chersonu a Záporožia do EÚ. Sankčné balíky majú byť tvrdé a majú mať ďalekosiahle účinky v sektore financií, energetiky, dopravy a vzdušného priestoru, technológií, poradenstva a vysielania, ako aj v odvetví kovov, luxusných výrobkov a ďalších druhov tovaru. Zákaz vývozu sa týka približne 54 % predvojnového vývozu do Ruska, zatiaľ čo zákaz dovozu sa vzťahuje na 58 % predvojnového dovozu. EÚ okrem toho v marci 2025 uložila clá na poľnohospodárske výrobky a hnojivá pochádzajúce z Ruska a Bieloruska. V rebríčku hlavných obchodných partnerov EÚ kleslo Rusko z piatej pozície v roku 2021 na pätnástu pozíciu v roku 2024. Okrem hospodárskych sankcií a sankcií voči jednotlivcom sa zaviedli aj následné diplomatické sankcie vrátane pozastavenia zjednodušenia vízového styku medzi EÚ a Ruskom. Spolu s ostatnými členmi WTO sa EÚ dohodla, že ruským výrobkom a službám na trhoch EÚ odoprie zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod. V súčasnosti sa už pripravuje 21. balík sankcií. Očakáva sa, že tento pripravovaný balík bude viac zameraný na ruskú „tieňovú flotilu“, finančné inštitúcie, vojensko-priemyselné podniky a spoločnosti zapojené do obchodu s odcudzeným ukrajinským obilím.
Ku koncu mája 2026 figurovalo na sankčných zoznamoch viac ako 2 700 osôb a subjektov. Sú medzi nimi prezident Ruskej federácie Vladimír Putin, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, 351 poslancov Štátnej dumy, ktorí schválili uznanie dočasne okupovaných území Doneckej a Luhanskej oblasti, vysokopostavení úradníci a vojenský personál, šíritelia dezinformácií, subjekty zodpovedné za raketové útoky na civilné obyvateľstvo a kritickú civilnú infraštruktúru. Na zozname sú aj ľudia zodpovední za nezákonné deportácie, nútené presuny a nezákonné adopcie ukrajinských detí, rovnako ako za ich militarizáciu a ideologickú indoktrináciu. Na sankčný zoznam bolo zaradených niekoľko vysokopostavených členov žoldnierskej organizácie Wagnerova skupina.
Po smrti ruského opozičného lídra a laureáta Sacharovovej ceny Alexeja Navaľného v sibírskom väzení vo februári 2024 a v reakcii na rastúce politické represie v Rusku Rada 27. mája 2024 zriadila nový sankčný režim voči osobám a subjektom zodpovedným za porušovanie a zneužívanie ľudských práv, utláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície a podkopávanie demokracie a právneho štátu v Rusku. Nový režim dopĺňa globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv, čo EÚ umožňuje rozhodnúť o ďalších opatreniach voči Rusku v reakcii na porušovanie ľudských práv a vnútornú represiu v krajine. K máju 2026 bolo sankcionovaných 135 osôb a 37 subjektov vrátane sudcov, prokurátorov a súdnych zamestnancov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri uväznení a vražde Alexeja Navaľného.
Rada prijala 8. októbra 2024 nový sankčný režim v reakcii na destabilizačné úsilie Ruska v EÚ a na celom svete o oslabenie demokratických procesov, podnecovanie alebo podporu násilných demonštrácií, zastrašovanie kritikov, manipuláciu s informáciami a vykonávanie kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru a sabotáže.
V máji 2025 Rada rozšírila rozsah pôsobnosti svojich autonómnych reštriktívnych opatrení tak, aby sa vzťahovali na hmotný majetok (plavidlá, lietadlá, nehnuteľnosti a zložky komunikačnej siete), ako aj na transakcie zahŕňajúce poskytovateľov finančných služieb a služieb v oblasti kryptoaktív. Na tomto sankčnom zozname figuruje 69 osôb a 19 subjektov.
EÚ takisto zintenzívnila presadzovanie opatrení na dodržiavanie sankcií, aby nedochádzalo k ich obchádzaniu prostredníctvom tretích krajín. Opatrenia sú zamerané na spätný vývoz položiek s dvojakým použitím, kritických komponentov a pokročilých technológií. EÚ už uzavrela svoj vzdušný priestor pre všetky ruské lietadlá a ruským plavidlám nedovoľuje vplávať do svojich prístavov. Teraz však prijala osobitné ustanovenia proti rozširujúcej sa tieňovej flotile, ktorú Rusko používa na obchádzanie sankcií. Plavidlá, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií, majú zakázaný vstup do prístavov, vzťahujú sa na ne obmedzenia služieb, ktoré im môžu byť poskytnuté, a podliehajú prísnejšiemu monitorovaniu pri predaji do tretích krajín. Sankcie sa vzťahujú celkovo na vyše 600 plavidiel.
S cieľom posilniť presadzovanie týchto sankcií prijala Rada 9. júna 2023 rozhodnutie, ktorým pridala ich porušovanie na zoznam trestných činov EÚ. To umožnilo členským štátom harmonizovať trestné sankcie a zlepšiť spoluprácu pri vyšetrovaní a stíhaní prípadov porušenia sankcií.
V septembri 2022 členské štáty v plnej miere pozastavili platnosť dohody o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Ruskom z roku 2007. Pôvodne boli vydané aj usmernenia k vykonávaniu pozastavenia víz, aby pozastavenie nemalo negatívny vplyv na osoby, ktoré potrebujú ochranu alebo majú legitímny dôvod na cestu do EÚ (novinári, disidenti a zástupcovia občianskej spoločnosti). Komisia však v novembri 2025 sprísnila vízové pravidlá z dôvodu zvýšených bezpečnostných rizík vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vrátane využívania migrácie ako zbrane, sabotáže a potenciálneho zneužívania víz.
Ruská vláda zareagovala odvetným opatrením: všetky členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a ďalšie krajiny so sankčným režimom voči Rusku označila za „nepriateľské štáty“. Protiopatrenia v súčasnosti obmedzujú širokú škálu obchodných a finančných transakcií s jednotlivcami a subjektmi z týchto krajín.
Dňa 31. marca 2022 sa ruské orgány rozhodli výrazne rozšíriť svoj zoznam nežiaducich osôb a zahrnúť doň „najvyššie vedenie EÚ, viacerých európskych komisárov a šéfov vojenských orgánov EÚ, ako aj drvivú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu“, čím im odopreli právo vstúpiť na ruské územie. Tento zoznam nie je oficiálne uverejnený, čo na rozdiel od zákazu cestovania EÚ vylučuje akúkoľvek možnosť právne sa odvolať. Na ruskom zozname nežiaducich osôb sú aj vysokopostavení úradníci vlád niektorých členských štátov EÚ a členovia národných parlamentov, verejní činitelia a zástupcovia médií.
EÚ považuje ruskú agresiu za hrubé porušenie medzinárodného práva a zásad Charty OSN, a preto podporuje ukrajinské a medzinárodné úsilie o zabezpečenie zodpovednosti za vojnové zločiny, iné závažné zločiny vrátane zločinu agresie, ako aj za spôsobené rozsiahle škody. Právne základy osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine stanovili Komisia, Rada Európy a Ukrajina vo februári 2025. Tribunál formálne vznikol 25. júna 2025 a jeho úlohou je vyšetrovať a stíhať zločiny agresie proti Ukrajine, ktorého sa dopustilo politické a vojenské vedenie Ruskej federácie a jej spojencov, najmä Bieloruska. V máji 2026 Európska komisia v mene EÚ ratifikovala aj Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu, ktorá bude zodpovedná za preskúmanie, posúdenie a určenie nárokov na náhradu škody, straty a ujmy, ktoré Rusko spôsobilo Ukrajine a ukrajinskému ľudu. Táto komisia bude tiež zodpovedná za určenie výšky kompenzácie splatnej v každom prípade. Register škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine bol oficiálne otvorený 2. apríla 2024 na účely predkladania nárokov ako prvý krok k vykonávaniu kompenzačného mechanizmu. Od začiatku komplexnej vojenskej invázie sa na Ukrajine začalo viac ako 140 000 vyšetrovaní vojnových zločinov. Eurojust dostal nové právomoci na uchovávanie, analýzu a ukladanie dôkazov s cieľom uľahčiť ďalšie vyšetrovanie vojnových zločinov, genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných na ukrajinskom území. V roku 2023 bolo v rámci Eurojustu zriadené Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA) za účasti spoločného vyšetrovacieho tímu EÚ.
Medzinárodný trestný súd vydal 17. marca 2023 zatýkací rozkaz na prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina a komisárku pre práva detí pri úrade prezidenta Ruskej federácie Mariu Lvovovú-Belovovú, v ktorom potvrdil, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja nesú trestnú zodpovednosť za nezákonné deportácie a presun ukrajinských detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie. MTS 5. marca 2024 vydal zatýkacie rozkazy na dvoch vysokopostavených ruských vojenských veliteľov.
EÚ takisto úzko spolupracuje s partnermi zo skupiny G7 s cieľom zabezpečiť, aby príjmy zo zmrazených ruských štátnych aktív prispievali k úsiliu o obnovu Ukrajiny a k vojenským výdavkom. Je však nevyhnutné, aby to bolo v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom. Ruská centrálna banka má v rôznych krajinách na celom svete aktíva vo výške 260 miliárd EUR, z toho 210 miliárd je zablokovaných v Únii. V máji 2024 Rada prijala právny rámec, ktorý umožňuje použitie príjmov z týchto zmrazených aktív na podporu Ukrajiny. V októbri 2024 uzavreli krajiny skupiny G7 dohodu o použití mimoriadnych príjmov vygenerovaných týmito aktívami na obsluhu a splatenie tzv. úveru urýchľujúceho využitie mimoriadnych príjmov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd USD, na ktorý EÚ prispeje sumou 18,1 miliardy EUR. Zároveň medzi členskými štátmi pokračuje zložitá diskusia o zákonnosti a súvisiacich rizikách využívania vlastného kapitálu. Namiesto využitie tohto kapitálu EÚ v apríli 2026 prijala úver na podporu Ukrajiny na roky 2026 – 2027 vo výške 90 miliárd EUR, ktorý sa má financovať zo spoločných pôžičiek na kapitálových trhoch a má byť krytý rozpočtom EÚ. Ukrajina je zo zákona povinná splatiť istinu úveru len vtedy, ak jej Rusko vyplatí vojnové reparácie.
Za vlády Vladimira Putina, hlavne od roku 2012, sa priestor pre individuálne a kolektívne akcie postupne, ale systematicky zmenšoval prostredníctvom legislatívnych obmedzení a cieleného zastrašovania kritikov. Ruské orgány v priebehu rokov zaviedli rozsiahle právne obmedzenia týkajúce sa „zahraničných agentov“ a „nežiaducich“ a „extrémistických“ organizácií, ktoré sa zameriavajú na stovky mimovládnych organizácií (MVO), pričom sa výrazne zvýšila cenzúra médií, internetu a sociálnych sietí. Aktéri občianskej spoločnosti, obhajcovia ľudských práv, akademici a nezávislí novinári boli označení za „zahraničných agentov“, a stali sa tak terčom šikany a prenasledovania, pričom mnohí z nich skončili vo väzení. Organizácie na ochranu ľudských práv boli zrušené a sloboda prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania bola obmedzená. Terčom útokov sa stala aj investigatívna a dátová žurnalistika, zatiaľ čo štátom kontrolované médiá neúnavne propagujú obraz „obliehanej pevnosti“, na ktorú útočí „kolektívny Západ“. Výrazne sa obmedzila aj akademická sloboda.
Parlamentné voľby v rokoch 2016 a 2021 a regionálne a komunálne voľby v septembri 2022 sa konali v reštriktívnom politickom a mediálnom prostredí, čo viedlo k výraznému víťazstvu Putinovej strany Jednotné Rusko. Volební pozorovatelia (do roku 2016) a nezávislé médiá zistili, že voľby naďalej nespĺňajú medzinárodné normy a sú poznačené podvodmi, mobilizáciou na pracovisku, systematickým vylučovaním opozície a inými nezrovnalosťami. V septembri 2023 sa v Ruskej federácii uskutočnili regionálne voľby, a to aj na okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré EÚ odsúdila a označila za nezákonné a nelegitímne. Volební pozorovatelia v organizáciách pre práva voličov Russian Election Monitor a Golos uviedli, že tieto voľby sú ešte menej spravodlivé a slobodné ako predchádzajúce. Volebné práva ruských občanov sa oslabili až do takej miery, že tieto voľby možno považovať za voľby bez akýchkoľvek skutočných demokratických zásad.
Po svojom štvrtom zvolení za prezidenta v roku 2018 Vladimir Putin inicioval v roku 2020 ústavné zmeny, ktoré mu umožnia zostať pri moci aj po roku 2024 (teoreticky až do roku 2036). V marci 2024 začal Vladimir Putin svoje piate prezidentské obdobie. Vo voľbách považovaných za nedemokratické získal 87,28 % hlasov pri účasti 77,44 % oprávnených voličov. Tieto prezidentské „voľby“ sa uskutočnili za veľmi reštriktívnych podmienok poznačených intenzívnou propagandou. EÚ vydala vyhlásenie o týchto tzv. voľbách, v ktorom zopakovala, že neuznáva a nikdy neuzná uskutočnenie týchto tzv. volieb na území Ukrajiny ani ich výsledky. Vtedajší vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredseda Komisie (HR/PK) Josep Borrell vyhlásil, že voľby boli založené na represívnych zákonoch a poznačené absenciou dôveryhodnej súťaže a nezávislých médií, svojvoľným zadržiavaním, prenasledovaním vedúcich predstaviteľov politickej opozície, zástupcov občianskej spoločnosti a novinárov, ako aj náhlou smrťou Alexeja Navaľného, ktorý bol zadržiavaný v jednej z najdrsnejších ruských trestaneckých kolónií. Navyše už druhýkrát po sebe (po parlamentných voľbách v roku 2021) nemohla voľby v Ruskej federácii pozorovať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Po desiatich rokoch zmenšovania verejnej sféry za vlády Vladimíra Putina sa po návrate Alexeja Navaľného do Ruska v januári 2021 roztočila nová špirála vnútropolitickej represie, ktorá sa dramaticky zintenzívnila od začatia ruskej komplexnej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Akýkoľvek nesúhlas alebo odchýlka od oficiálnej verzie udalostí sú dôvodom na penalizáciu a kritické hlasy v spoločnosti sú ešte častejšie trestne stíhané. Index demokracie EIU za rok 2024 charakterizuje Rusko ako „autoritársky režim“, ktorý sa umiestnil na 150. mieste zo 167 krajín. Vo svetovom rebríčku slobody tlače za rok 2026 sa Rusko umiestnilo na 172. priečke zo 180 krajín. V príslušnej správe sa uvádza, že takmer všetky nezávislé médiá v krajine boli buď zakázané, alebo podrobené vojenskej cenzúre. Osobitná spravodajkyňa OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii Marijana Kacarovová viackrát zdôraznila, že situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa od invázie na Ukrajinu výrazne zhoršila, pričom dochádza k potláčaniu občianskych a politických práv.
Od 24. februára 2022 bolo v Rusku zadržaných 20 000 protivojnových demonštrantov a podľa OVD-Info v súčasnosti počet politických väzňov presahuje 6 500. EÚ odsúdila systematické zásahy proti mimovládnym organizáciám, organizáciám občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv a nezávislým novinárom v Rusku aj mimo neho a naďalej podporuje Rusov, ktorí sa vyjadrujú alebo protestujú proti vojne na Ukrajine. EÚ opakovane potvrdila svoju solidaritu so všetkými Rusmi, ktorí boli stíhaní, väznení alebo zastrašovaní za to, že pokračujú v boji za ľudské práva a hovoria pravdu o nezákonných opatreniach režimu.
Odstraňovanie občianskych slobôd pokračovalo aj v rokoch 2024 – 2025. Boli prijaté nové zákony, ktoré umožnili stíhanie aj maloleté osoby vo veku 14 rokov za „sabotáž“, konfiškáciu majetku za protivojnové vyhlásenia a stanovili prísnejšie tresty za vlastizradu. Konali sa vykonštruované procesy, pri ktorých sa používalo mučenie, vyhrážky a provokácie, ľudí prenasledovali za súkromné prejavy, najmä na internete, a všetkým „zahraničným agentom“ zakázali zapájať sa do akejkoľvek vzdelávacej činnosti vrátane vydávania kníh a organizácie prednášok. Od roku 2026 dosiahla cenzúra internetu bezprecedentnú úroveň. Štát sprísnil kontrolu nad internetovou infraštruktúrou natoľko, že znemožnil prístup ku globálnym aplikáciám na zasielanie správ a platformám sociálnych médií. Používanie VPN sa postupne kriminalizuje, užívatelia sú nútení prejsť na štátom kontrolované aplikácie a dochádza k rozsiahlemu narušovaniu a vypínaniu mobilného internetu.
Platné dohody
Právnym základom vzťahov medzi EÚ a Ruskom zostáva dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) podpísaná v júni 1994. Táto dohoda s pôvodnou platnosťou 10 rokov sa každoročne automaticky obnovuje. Vytvoril sa ňou rámec pre politický dialóg a spoluprácu, ktorého súčasťou sú pravidelné konzultácie o ľudských právach a prezidentské samity, ktoré sa konajú dvakrát do roka. Všetky inštitucionálne dialógy v rámci dohody o partnerstve a spolupráci sú však od roku 2014 pozastavené.
Na samite v Petrohrade, ktorý sa konal v roku 2003, EÚ a Rusko prehĺbili vzájomnú spoluprácu vytvorením štyroch „spoločných priestorov“: 1) hospodárstvo, 2) sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, 3) vonkajšia bezpečnosť a 4) výskum, vzdelávanie a kultúra. Zároveň sa v roku 2007 obnovila politika Severnej dimenzie medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom, ktorá podporila cezhraničnú spoluprácu v regióne Baltského mora a Barentsovho mora. V roku 2008 sa začali rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktorej súčasťou mali byť „právoplatné záväzky“ v oblastiach, ako sú politický dialóg, spravodlivosť, sloboda, bezpečnosť, hospodárska spolupráca, výskum, vzdelávanie, kultúra, obchod, investície a energetika. V roku 2010 sa začalo uplatňovať tzv. partnerstvo pre modernizáciu. V roku 2011 boli dokončené rokovania o dohode o zjednodušení vízového režimu. Z dôvodu invázie Ruska na Krym však boli všetky tieto rozhovory a procesy pozastavené. V roku 2014 Európska rada pozastavila spoluprácu s Ruskom (s výnimkou cezhraničnej spolupráce a medziľudských kontaktov) a rozsiahlej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 rozhodla, že Rusku nebude poskytnuté žiadne nové financovanie. Tým sa skončila akákoľvek zvyšná spolupráca.
Úloha Európskeho parlamentu
Európsky parlament schválil dohodu o partnerstve a spolupráci v roku 1997 v rámci postupu súhlasu.
Prijal viacero uznesení o Ukrajine, ktorými jasne odsudzuje ruskú nezákonnú anexiu Krymu v roku 2014 a jeho úlohu pri destabilizácii východnej Ukrajiny. Parlament vo svojom uznesení z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a v uznesení z 12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom podporil sankcie EÚ a zdôraznil, že ruskej občianskej spoločnosti treba poskytnúť ambicióznejšiu finančnú pomoc EÚ a že napriek zložitým vzťahom treba podporovať medziľudské kontakty. V uznesení z roku 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom vyjadril Parlament veľké znepokojenie nad správaním Ruska na medzinárodnej scéne, najmä v krajinách Východného partnerstva. Kritizoval tiež zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Rusku a navrhol, aby sa Rusko už nepovažovalo za „strategického partnera“ EÚ. V septembri 2021 Parlament prijal odporúčanie o smerovaní politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom, v ktorom sa od EÚ vyžaduje „zabezpečiť, aby akákoľvek ďalšia spolupráca s Kremľom závisela od prísľubu Kremľa ukončiť domácu agresiu voči vlastným obyvateľom, zastaviť systematické represie voči opozícii, zastrašovanie [...] politických väzňov, organizácií občianskej spoločnosti, zrušiť alebo zmeniť všetky právne predpisy, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami, ako sú právne predpisy o „zahraničných agentoch“ [...] a ukončiť vonkajšiu agresiu voči susedným krajinám“. Vyzýva EÚ, aby mala jasne vymedzené hranice a aby sa zdržala spolupráce s Ruskom len z dôvodu zachovania otvorených kanálov dialógu. Vyzýva tiež na vytvorenie vízie a stratégie budúcnosti vzťahov EÚ so slobodným, prosperujúcim, mierovým a demokratickým Ruskom.
Pred rokom 2014 bol Parlament zástancom novej komplexnej dohody s Ruskom založenej na spoločných hodnotách a záujmoch. Parlament však opakovane vyjadril vážne obavy v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv a zásad právneho štátu a so stavom demokracie v Rusku, napríklad pokiaľ ide o právne predpisy proti „propagande“ LGBTIQ+, dekriminalizáciu menej závažného domáceho násilia, tvrdé opatrenia proti nezávislým mimovládnym organizáciám alebo proti tým, ktorí dostávajú finančné prostriedky z krajín mimo Ruska, atď. Parlament odsúdil najmä bezprecedentnú mieru porušovania ľudských práv páchaného na obyvateľoch Krymu, predovšetkým na Krymských Tatároch. V roku 2018 požadoval prepustenie ukrajinského filmového režiséra Olega Sencova, ktorý sa postavil proti nezákonnej anexii Krymu, a udelil mu Sacharovovu cenu. Sencov bol prepustený v roku 2019 v rámci výmeny väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Parlament dôrazne odsúdil pokus o vraždu Alexeja Navaľného v roku 2020.
Od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine prijal Parlament množstvo uznesení, v ktorých odsúdil ruskú agresiu a zločiny spáchané v jej dôsledku a vyjadril svoju rozhodnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
V období po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu Parlament neochvejne podporoval prísne a účinné sankcie EÚ ako kľúčový nástroj proti Ruskej federácii, Bielorusku a spojencom Ruskej federácie. Vyzval na konfiškáciu ruských aktív zmrazených EÚ a na ich použitie na pomoc pri obnove Ukrajiny a odškodnení obetí ruskej agresie. Pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti sankcií vo svete, Parlament vyzval partnerov, aby sa prispôsobili týmto sankciám, a vyjadril znepokojenie nad tým, že niekoľko tretích krajín spolupracuje s Ruskom, aby mu pomohli pri ich obchádzaní.
Parlament vo svojom uznesení z 23. novembra 2022 uznal Rusko ako štát podporujúci terorizmus a štát, ktorý používa prostriedky terorizmu, a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa zjednotilo pri vyvodzovaní zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a zločin agresie. Vo viacerých uzneseniach Parlament vyzval prezidenta Putina, ďalších ruských lídrov a ich bieloruských spojencov, aby sa zodpovedali za spáchaný zločin agresie. V uznesení z 19. januára 2023 Parlament podporil zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine, ktorého sa dopustilo politické a vojenské vedenie Ruskej federácie a jej spojencov, najmä Bieloruska. Plne tiež podporuje prebiehajúce vyšetrovanie situácie na Ukrajine a údajných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré vykonáva prokurátor Medzinárodného trestného súdu. Parlament takisto uvítal vydanie zatýkacích rozkazov Medzinárodného trestného súdu na Vladimíra Putina a komisárku pre práva detí pri kancelárii ruského prezidenta Mariju Ľvovú-Belovú, a to z dôvodu nezákonných deportácií ukrajinských detí na ruské územie. V máji 2025 Parlament dôrazne odsúdil „genocídnu stratégiu“, ktorú vykonáva Rusko s podporou Bieloruska a ktorej cieľom je zničiť ukrajinskú identitu. Patria sem nútené presuny a deportácie ukrajinských detí a ich nezákonná adopcia, ako aj vraždy a nútená rusifikácia a militarizácia. V marci 2026 Európsky parlament odsúdil nútený nábor cudzích štátnych príslušníkov zo strany Ruska (najmä z Afriky) ako závažné porušenie ľudských práv a medzinárodného práva.
Parlament takisto odsúdil ruský režim za systematické falšovanie histórie, ktorým sa snaží ospravedlniť svoju nezákonnú vojnu proti Ukrajine, neschopnosť vyvodiť zodpovednosť za sovietske zločiny, glorifikáciu stalinistického totalitného režimu, ako aj úmyselné marenie historického výskumu. Súčasne odmieta akékoľvek úsilie o spochybnenie histórie a identity Ukrajiny.
Vo svojom odporúčaní z 8. júna 2022 o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ po ruskej útočnej vojne proti Ukrajine Parlament naliehavo vyzval HR/PK Josepa Borrella, aby presadzoval celostný prístup k Ruskej federácii a upustil od akejkoľvek selektívnej spolupráce s Moskvou vzhľadom na brutálne činy a vojnové zločiny, ktoré organizuje ruská politická elita a ktoré páchajú ruské jednotky, ich zástupcovia a žoldnieri na Ukrajine a inde.
Parlament v uznesení zo 16. februára 2023 uznal, že ruská útočná vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe, a preto vyzval EÚ, aby prijala odvážne, statočné a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodnutia a pokračovala v medzinárodnej izolácii Ruskej federácie.
Parlament zároveň vo svojom uznesení zo 6. októbra 2022 o vystupňovaní ruskej útočnej vojny proti Ukrajine vyhlásil, že Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť a členské štáty by mali začať uvažovať o tom, ako spolupracovať s Ruskom v budúcnosti a ako mu pomôcť pri úspešnom prechode z autoritárskeho režimu na demokratickú krajinu, ktorá upustí od svojej revizionistickej a imperialistickej politiky.
Ešte pred začiatkom útočnej vojny Parlament roky odsudzoval domáce represie ruského režimu a čoraz horšiu situáciu v oblasti ľudských práv v krajine. Keď Rusko začalo útočnú vojnu proti Ukrajine, Parlament opätovne dôrazne odsúdil najmä prísne obmedzenia slobody názoru a prejavu, práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie a systematické zásahy proti organizáciám občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv, nezávislým médiám, právnikom a politickej opozícii. Parlament taktiež vyjadril poľutovanie nad radikálnymi a represívnymi ruskými právnymi predpismi vrátane právnych predpisov o „zahraničných agentoch“ a „nežiaducich organizáciách“ a nad zmenami trestného zákona a zákona o masmédiách, ktoré sa používajú na súdne obťažovanie nesúhlasných hlasov v krajine a v zahraničí a na oslabovanie nezávislých médií. Okrem toho odsúdil neustálu a stále sa zvyšujúcu cenzúru v Rusku.
Parlament opakovane odsúdil Rusko najmä za odsúdenie Alexeja Navaľného, ktorý v roku 2021 získal Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu. Keďže zatýkaní a väznení aktivisti pribúdali, Parlament prijal 7. apríla 2022 uznesenie o rastúcom útlaku v Rusku a 20. apríla 2023 uznesenie odsudzujúce rastúci útlak v Rusku, ktoré sa týkali najmä prípadov Vladimira Karu-Murzu a Alexeja Navaľného. V rámci kampane za prepustenie Navaľného Parlament v júni 2023 nainštaloval pred budovou Parlamentu v Bruseli kópiu trestnej cely v skutočnej veľkosti, v ktorej si Alexej Navaľný odpykával svoj 19-ročný trest. Parlament prijal 29. februára 2024 po náhlej smrti Alexeja Navaľného uznesenie, v ktorom ju kvalifikoval ako „vraždu“, za ktorú ruská vláda a Vladimir Putin osobne nesú trestnú a politickú zodpovednosť, a odsúdil eskaláciu porušovania ľudských práv, ktorej sa dopúšťa ruský režim.
Parlament vyjadril solidaritu a podporu ľuďom v Rusku a Bielorusku, ktorí protestujú proti ruskej útočnej vojne proti Ukrajine, a žiadal, aby členské štáty chránili a poskytli azyl Rusom a Bielorusom, ktorí sú prenasledovaní za to, že sa vyjadrili proti vojne, ako aj ruským a bieloruským dezertérom a osobám, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodu svedomia. Vyzval tiež inštitúcie EÚ, aby nadviazali spoluprácu s ruskými demokratickými lídrami a občianskou spoločnosťou, a podporuje vytvorenie centra pre demokraciu v Rusku, ktoré by hostil Európsky parlament. Predsedníčka Európskeho parlamentu sa v roku 2022 stretla so zástupcami ruskej opozície a Podvýbor pre ľudské práva usporadúva pravidelné výmeny názorov s ruskými nezávislými novinármi a zástupcami občianskej spoločnosti a opozície. Jednotliví poslanci EP zorganizovali v júni 2023 aj okrúhly stôl o budúcnosti demokratického Ruska, pri ktorom sa zišli zástupcovia inštitúcií EÚ, poslanci EP a poprední predstavitelia všetkých prúdov ruských slobodných médií a politickej opozície.
Skupina na podporu demokracie a koordináciu volieb a delegácia Európskeho parlamentu pre vzťahy s Ruskom zorganizovali 14. februára 2024 konferenciu, na ktorú boli pozvaní zástupcovia ruskej opozície a právnici v oblasti ľudských práv, aby diskutovali o význame nedávnych prezidentských volieb.
Dňa 25. apríla 2024 pred obdobím prerušenia činnosti Parlament uskutočnil dôležité hlasovanie, v ktorom dospel k záveru, že tzv. prezidentské voľby v Rusku od 15. do 17. marca boli nelegitímne a nedemokratické, a jednoznačne odsúdil nezákonné tzv. voľby, ktoré sa uskutočnili na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny. Zároveň naliehavo vyzval členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby neuznali výsledok prezidentských volieb za legitímny, pretože neboli slobodné ani spravodlivé, ani nespĺňali základné medzinárodné volebné normy, a preto nemajú demokratickú legitimitu.
Európsky parlament od začiatku 10. volebného obdobia v júli 2024 opätovne potvrdil svoju nepretržitú podporu Ukrajine a odsudzuje ruskú agresiu prostredníctvom viacerých uznesení.
Vzťahy s ruskými zákonodarcami sa rozvíjali najmä v rámci parlamentného výboru pre spoluprácu, teda medziparlamentného fóra zriadeného dohodou o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom. V rokoch 1997 až 2014 slúžil parlamentný výbor pre spoluprácu ako stabilná platforma pre rozvíjanie spolupráce a dialóg medzi delegáciami z Parlamentu a Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. V marci 2014 však Parlament tieto medziparlamentné stretnutia prerušil v súlade s reštriktívnymi opatreniami EÚ prijatými v reakcii na ukrajinskú krízu. Delegácia Parlamentu pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko sa však naďalej pravidelne stretáva, aby analyzovala ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a diskutovala o jej vplyve vo svete a na domácej scéne, a najmä o stupňujúcich sa zásahoch ruských orgánov proti ruskej občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti si delegácia pravidelne vymieňa názory so zástupcami ruskej opozície, obhajcami ľudských práv, občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami a nezávislými novinármi, ako aj s medzinárodnými expertmi. V júni 2025 delegácia usporiadala spoločnú schôdzu s Výborom pre zahraničné veci, na ktorej sa zúčastnili Júlia Navaľná a dvaja bývalí politickí väzni Vladimír Kara-Murza a Iľja Jašin.
Od roku 1999 nebol Parlament nikdy prizvaný na pozorovanie volieb v Rusku.
DG EXPO