Digitálna agenda pre Európu

Tento informačný list opisuje, ako sa digitálna agenda EÚ vyvíjala a ako EÚ od roku 2024 presunula zameranie od stanovovania programu na vykonávanie tým, že zavádza právne rámce, ako je akt o umelej inteligencii. Opisuje tiež, ako nové pravidlá EÚ týkajúce sa platforiem, údajov, digitálnej identity, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti slúžia ako stimuly pre bezpečné digitálne priestory, spravodlivú hospodársku súťaž a digitálnu suverenitu v súlade so zelenou transformáciou.

Právny základ

Aj keď zmluvy neobsahujú špecifické ustanovenia týkajúce sa informačných a komunikačných technológií (IKT), EÚ môže na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) konať v oblastiach politiky, ako napríklad: priemysel, hospodárska súťaž, obchod, transeurópske siete, výskum, energetika, vytvorenie jednotného trhu, voľný pohyb tovaru, pohyb osôb a služieb, vzdelávanie a kultúra.

Ciele

EÚ sa prostredníctvom svojej digitálnej agendy snaží umožniť bezpečnú a udržateľnú digitálnu transformáciu zameranú na človeka. Vychádzajúc zo Stratégie pre jednotný digitálny trh az Digitálneho kompasu do roku 2030 podporuje digitálna agenda dôveryhodné toky údajov, interoperabilnú digitálnu identitu, spravodlivé platformové trhy, zodpovednú umelú inteligenciu a silnú kybernetickú bezpečnosť. V politickom programe Digitálne desaťročie sa tieto ciele menia na ciele v oblasti zručností, infraštruktúry, digitalizácie podnikov a verejných služieb.

Dosiahnuté výsledky

A. Prvá digitálna agenda pre Európu: 2010 – 2020

Prvá digitálna agenda bola zameraná na zlepšenie pripojiteľnosti, zníženie nákladov a posilnenie ochrany spotrebiteľa. Medzi jej hlavné výsledky patrili:

  • odstránenie roamingových poplatkov („roaming za domáce ceny“),
  • podpora širokopásmového prístupu,
  • zavedenie kľúčových pravidiel ochrany údajov, najmä všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
  • Podporovala aj digitálny rast prostredníctvom podpory zlepšovania zručností, digitalizácie priemyslu a verejných služieb, ako aj zavedením pravidiel geografického blokovania a cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb.

    Na podporu hospodárstva založeného na údajoch prijala EÚ opatrenia týkajúce sa voľného toku iných ako osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti a otvorených údajov a posilnila regulačnú koordináciu prostredníctvom Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie.

    B. Druhá digitálna agenda pre Európu: Digitálny kompas do roku 2030

    Druhá digitálna agenda sa zameriava na zmeny, ktoré prinášajú digitálne technológie, a zásadnú úlohu digitálnych služieb a trhov, pričom zdôraznila technologické a geopolitické ambície EÚ. Komisia vo svojich oznámeniach o formovaní digitálnej budúcnosti Európy a európskom politickom programe Digitálne desaťročie podrobne opísala opatrenia na zabezpečenie digitálnych služieb a trhov. Ako priority stanovila kvantovú výpočtovú techniku, stratégie blockchainu, umelú inteligenciu, polovodiče (európsky akt o čipoch), digitálnu suverenitu, horizontálne požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami (nariadenie (EÚ) 2019/1020) zmenené nariadením (EÚ) 2024/2847, siete 5G a 6G, európske dátové priestory a globálne technologické normy.

    V marci 2021 EÚ predstavila Digitálny kompas, v ktorom načrtla štyri ciele na rok 2030.

    • Zručnosti: aspoň 80 % všetkých dospelých by malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom tieto pracovné miesta by malo zastávať viac žien.
    • Podniky: 75 % spoločností by malo využívať cloudové služby, veľké dáta a umelú inteligenciu; viac ako 90 % malých a stredných podnikov v EÚ by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity; a počet tzv. jednorožcov v EÚ (startupov s vysokou hodnotou) by sa mal zdvojnásobiť.
    • Infraštruktúra: všetky domácnosti v EÚ by mali mať prístup k gigabitovému internetovému pripojeniu a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté 5G; EÚ by mala vyrábať 20 % svetových polovodičov; v EÚ by sa malo rozmiestniť 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových uzlov; a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač.
    • Verejné služby: všetky kľúčové verejné služby by mali byť dostupné online; všetci občania by mali mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo využívať riešenia elektronickej totožnosti.
    • Program Digitálna Európa zavedený nariadením (EÚ) 2021/694 je iniciatíva EÚ, v rámci ktorej sa rozdeľuje 7,5 miliardy EUR (2021 – 2027) na projekty digitálnych technológií v oblastiach, ako sú superpočítanie, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a integrácia digitálnych technológií, s podporou centier digitálnych inovácií.

      Politický program Digitálne desaťročie do roku 2030 stanovuje právne záväzné ciele od septembra 2022, čím sa Digitálny kompas mení zo stratégie na vykonávací nástroj zahŕňajúci každoročné podávanie správ a mechanizmy spolupráce členských štátov.

      1. Údaje

      Spoločné využívanie údajov je ústredným prvkom digitálnej vízie Európy. Keďže EÚ podporuje inovácie založené na údajoch, usiluje sa udržať rovnováhu medzi súkromím, bezpečnosťou, etikou a ochranou, pričom zároveň skúma možnosti využívania a zdieľania iných ako osobných údajov v súvislosti s novými technológiami a obchodnými modelmi.

      Európska dátová stratégia zaviedla myšlienku spoločných európskych dátových priestorov pre deväť sektorov, čím by sa zabezpečilo viac dát na použitie v hospodárstve a spoločnosti a zároveň by sa spoločnostiam a jednotlivcom poskytla väčšia kontrola nad údajmi, ktoré vytvárajú. Regulačný rámec EÚ pre údaje zahŕňa:

      • všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679),
      • smernicu o presadzovaní práva v oblasti ochrany údajov (smernica (EÚ) 2016/680),
      • európsky akt o správe údajov (nariadenie (EÚ) 2022/868) o prístupnosti údajov a dôvere,
      • európsky akt o údajoch (nariadenie (EÚ) 2023/2854) o spravodlivom prístupe a právach používateľov pri súčasnom zabezpečení ochrany osobných údajov.
      • 2. Umelá inteligencia

        V Bielej knihe o umelej inteligencii z februára 2020 sa zdôrazňuje kľúčová úloha umelej inteligencie v modernej spoločnosti a jej očakávané spoločenské a hospodárske prínosy vo všetkých odvetviach. V marci 2024 prijal Parlament akt o umelej inteligencii. Medzi jeho kľúčové body patria:

        • záruky týkajúce sa používania umelej inteligencie na všeobecné účely,
        • obmedzenia používania biometrických identifikačných systémov orgánmi presadzovania práva,
        • zákazy sociálneho hodnotenia a využívania umelej inteligencie na manipuláciu alebo využívanie zraniteľností používateľov,
        • právo spotrebiteľov podávať sťažnosti a dostávať zmysluplné vysvetlenia.
        • Akt o umelej inteligencii je v platnosti od 1. augusta 2024 a začína sa uplatňovať postupne počas 36 mesiacov. Presadzovanie na úrovni EÚ koordinuje Európsky úrad pre umelú inteligenciu.

          V septembri 2022 Komisia predložila návrh smernice o zodpovednosti za umelú inteligenciu, ktorou sa mala zabezpečiť rovnaká ochrana osôb poškodených umelou inteligenciou, ale tento návrh bol už stiahnutý. Okrem toho bola predstavená nová smernica o zodpovednosti za chybné výrobky (smernica (EÚ) 2024/2853) s cieľom riešiť digitálne produkty, ako je umelá inteligencia.

          3. Akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch

          Základom digitálnej stratégie je vytvorenie bezpečnejšieho, otvorenejšieho digitálneho jednotného trhu, ktorý zaručuje práva používateľov a spravodlivú hospodársku súťaž. Opiera sa o dva legislatívne piliere: akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, ktorých účelom je zmodernizovať právne predpisy EÚ o digitálnych službách. Tieto akty, ktoré prijal Parlament a Rada v roku 2022 a platia od mája 2023, ponúkajú jednotný súbor pravidiel pre celú EÚ. V akte o digitálnych službách sa vymedzujú povinnosti sprostredkovateľských služieb, najmä online platforiem. Na veľké platformy sa vzťahujú osobitné usmernenia z dôvodu rizík, ktoré sa s nimi spájajú v oblasti šírenia nezákonného a škodlivého obsahu. V akte o digitálnych trhoch sa uvádzajú pravidlá pre spoločnosti so štatútom strážcu prístupu (gatekeeper), pričom dôraz sa kladie na tie spoločnosti, ktoré sú najviac náchylné na nekalé praktiky. Patria sem služby ako online sprostredkovanie, sociálne siete a cloud computing. Na základe aktu o digitálnych službách Komisia navrhla nariadenie na zefektívnenie zberu a výmeny údajov o krátkodobých prenájmoch ubytovania. Akt o digitálnych službách sa v celom rozsahu uplatňuje od 17. februára 2024. Presadzovanie aktu o digitálnych trhoch sa zintenzívnilo v roku 2025, keď boli strážcom prístupu uložené prvé pokuty, a Komisia svoju činnosť teraz zameriava predovšetkým na presadzovanie a monitorovanie.

          4. Elektronická verejná správa, elektronická totožnosť a digitálne euro

          V digitálnej agende sa kladie dôraz na elektronickú verejnú správu a cezhraničnú spoluprácu verejného sektora. V marci 2024 Rada v nadväznosti na návrh Komisie z novembra 2022, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii, prijala akt o interoperabilnej Európe (nariadenie (EÚ) 2024/903) s cieľom posilniť verejné služby v EÚ. Zriaďuje sa ním riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu so zástupcami z členských štátov, Komisie a iných orgánov EÚ.

          Budovanie dôvery online má zásadný význam pre spoločenský a hospodársky rast. Nariadenie o elektronickej identifikácii (nariadenie (EÚ) č. 910/2014) poskytuje rámec pre bezpečné digitálne interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi. Parlament pracoval na plnení týchto zámerov a vo februári 2024 prijal európsky rámec digitálnej identity (nariadenie (EÚ) 2024/1183, eIDAS 2.0), ktorého cieľom je umožniť, aby do roku 2030 malo 80 % občanov EÚ bezpečný prístup k životne dôležitým verejným službám na základe digitálnej identity. Nariadenie eIDAS 2.0 nadobudlo účinnosť 20. mája 2024, pričom členské štáty pripravujú zavádzanie európskych peňaženiek digitálnej identity.

          5. Kybernetická bezpečnosť

          Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavili 10. novembra 2022 v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine politiku EÚ v oblasti kybernetickej obrany a Akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0 s týmito cieľmi: