Tento informačný list vysvetľuje, ako a prečo EÚ poskytuje humanitárnu pomoc na celom svete a reaguje tak na potreby v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou alebo prírodných katastrof. Generálne riaditeľstvo Komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ financuje operácie pomoci a koordinuje politiky a činnosti členských štátov. Parlament a Rada konajú ako spoluzákonodarcovia pri tvorbe politiky humanitárnej pomoci EÚ a zúčastňujú sa na celosvetovej diskusii o účinnejšej humanitárnej činnosti.

Právny základ

  • V článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) sa stanovujú zásady všetkých vonkajších činností EÚ (článok 21 ods. 2 písm. g) sa týka humanitárnej pomoci).
  • Právnym základom pre humanitárnu pomoc je článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
  • Článok 214 ods. 5 ZFEÚ predstavuje právny základ pre vytvorenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc.
  • Regulačný a politický rámec

    Pravidlá týkajúce sa poskytovania humanitárnej pomoci vrátane nástrojov financovania sú stanovené v nariadení o humanitárnej pomoci (nariadenie Rady (ES) č. 1257/96). Toto nariadenie nebolo pri prepracúvaní ostatných nástrojov v rámci prípravy viacročného finančného rámca na obdobie 2007 – 2013 (dlhodobý rozpočet EÚ) zmenené.

    Celkový politický rámec humanitárnej pomoci je opísaný v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci (2007), ktorý podpísali tri hlavné inštitúcie EÚ (Komisia, Rada a Parlament). Konsenzus stanovuje spoločnú víziu EÚ, politické ciele a zásady v mnohých oblastiach vrátane medzinárodnej humanitárnej spolupráce, dobrého darcovstva, znižovania rizika, pripravenosti, civilnej ochrany a civilno-vojenských vzťahov. Konsenzus tiež znovu potvrdzuje štyri humanitárne zásady pomoci: ľudskosť, neutralitu, nestrannosť a nezávislosť. V texte sa uvádza koordinovanejší a konzistentnejší prístup k poskytovaniu pomoci, v ktorom sa spája humanitárna a rozvojová pomoc, aby EÚ mohla účinnejšie reagovať na rastúce potreby.

    Činnosť EÚ v tejto oblasti sa riadi rozhodnutím o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) z roku 2019. Upravuje sa ním rozhodnutie z roku 2013, ktoré sa zaoberalo prevenciou, pripravenosťou, reakciou a finančnými ustanoveniami. Nariadenie o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie (nariadenie Rady (EÚ) 2016/369) stanovuje okolnosti, za ktorých môžu členské štáty požiadať o podporu EÚ. Určuje tiež oprávnené činnosti a typy finančných intervencií. Komisia 17. júla 2025 navrhla aktualizáciu nariadenia o UCPM s cieľom posilniť jeho rozpočet, zaviesť zlepšený rámec civilnej ochrany a vyčleniť finančné prostriedky na riešenie ohrození zdravia.

    Oznámenie Komisie z roku 2021 o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady sa zameriava na posilnenie globálneho humanitárneho vplyvu EÚ s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po humanitárnej pomoci, čo je problém, ktorý ešte zhoršila pandémia ochorenia COVID-19.

    Generálne riaditeľstvo Komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (ECHO)

    A. Prehľad a vplyv

    Z viacročného finančného rámca bolo na obdobie 2021 – 2027 na nástroj humanitárnej pomoci vyčlenených 11,6 miliardy EUR. EÚ je tak jedným z hlavných darcov humanitárnej pomoci na svete a poskytuje podstatnú časť celosvetového financovania núdzovej pomoci obetiam katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a prírodných katastrof. Časť z týchto finančných prostriedkov pochádza od členských štátov, ale významný podiel sa poskytuje z rozpočtu EÚ.

    V rámci Komisie zodpovedá za humanitárnu pomoc a civilnú ochranu Generálne riaditeľstvo pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (ECHO). Súčasnou komisárkou pre pripravenosť a krízové riadenie je Hadja Lahbib. Pod jej vedením sa ECHO zameriava na humanitárnu pomoc EÚ na potraviny a výživu, prístrešie, zdravotnú starostlivosť, vodu a sanitáciu a vzdelávanie v núdzových situáciách. ECHO sa od svojho založenia v roku 1992 výrazne rozrástlo a v súčasnosti plní svoj mandát prostredníctvom siete zloženej z vyše 400 expertov na viac ako 40 detašovaných pracoviskách po celom svete.

    Väčšina rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc sa využíva nepriamo. ECHO samotné programy humanitárnej pomoci nevykonáva, skôr financuje operácie vykonávané jeho partnermi – konkrétne mimovládnymi organizáciami (MVO), agentúrami OSN a medzinárodnými organizáciami, ako sú Medzinárodný Červený kríž/Červený polmesiac. Hlavnou úlohou ECHO je poskytovať finančné prostriedky, overovať riadne nakladanie s nimi a zabezpečovať, aby tovar a služby jeho partnerov boli dotknutému obyvateľstvu účinne a rýchlo doručené a mohli pokryť skutočné potreby.

    Po vypuknutí prírodnej katastrofy alebo inej udalosti, ktorá si vyžaduje humanitárnu pomoc, odborníci ECHO pre humanitárnu pomoc vykonajú počiatočné posúdenie situácie na mieste. Na základe tohto posúdenia sa následne uvoľňujú finančné prostriedky – práca ECHO je teda založená na prístupe založenom na potrebách. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom viac ako 200 partnerov, s ktorými ECHO podpísalo zmluvné dohody ex ante. Štruktúra ECHO zaručuje, aby sa finančné prostriedky používali transparentne a aby partneri zostali za svoje činnosti zodpovední. Zatiaľ čo vo všeobecnosti budú humanitárnu pomoc EÚ naďalej poskytovať humanitárni partneri EÚ, mechanizmus UCPM a európska kapacita humanitárnej reakcie umožňujú, aby ECHO poskytovalo obmedzenú priamu pomoc krajinám v núdzi po katastrofách v prípadoch, keď by tradičné mechanizmy poskytovania humanitárnej pomoci prostredníctvom partnerov EÚ alebo ich kapacity mohli byť nedostatočné alebo neúčinné.

    Na rok 2026 môže ECHO vyčleniť 1,9 miliardy EUR na riešenie rozsiahlych globálnych potrieb. V posledných rokoch sa pôvodný objem humanitárneho rozpočtu EÚ pravidelne zvyšoval prostredníctvom dodatočných presunov prostriedkov, ktoré pochádzajú predovšetkým z rezervy EÚ na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR) a z presunutia prostriedkov z iných rozpočtových riadkov.

    Komisia vo svojom oznámení o humanitárnej činnosti EÚ z roku 2021 varovala pred prehlbujúcim sa rozdielom medzi narastajúcimi humanitárnymi potrebami a finančnými zdrojmi dostupnými na celom svete. ECHO odhaduje, že v roku 2026 bude humanitárnu pomoc potrebovať 239 miliónov ľudí. V decembri 2025 OSN vyzvala na poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 33 miliárd USD, aby sa uvedené potreby v roku 2026 pokryli. Problémom, ktorý komplikuje poskytovanie humanitárnej pomoci, je veľmi obmedzená globálna darcovská základňa. V roku 2023 pochádzalo 54 % celosvetovo dostupných finančných prostriedkov od troch najväčších darcov – USA, Nemecka a EÚ.

    B. Politické priority

    ECHO pracuje na zlepšení svojej reakcie na núdzové situácie a krajinám, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, poskytuje pomoc na posilnenie ich vlastných kapacít v oblasti reakcie na krízy a prínos k dlhodobému rozvoju. Kľúčovými cieľmi EÚ sú koordinácia humanitárnej a rozvojovej pomoci a prelomenie bludného kruhu zmeny klímy, hladu a chudoby.

    ECHO kladie dôraz na odolnosť a v rámci tohto úsilia tiež vyvíja činnosti v oblasti pripravenosti na katastrofy. EÚ je významným aktérom vo formovaní úsilia medzinárodného spoločenstva o riadenie rizika katastrof. EÚ podporuje sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof z roku 2015 a v roku 2016 vydala svoj Akčný plán pre sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof. Zefektívňuje sa ním prístup k tvorbe politík na základe vedomostí o rizikách katastrofy a navrhujú sa v ňom konkrétne činnosti týkajúce sa vedomostí o rizikách, rizikových investícií, pripravenosti na katastrofy a odolnosti. Komisia v roku 2012 vydala oznámenie o odolnosti, ktoré bolo revidované v roku 2017. Jeho cieľom je vymedziť strategický prístup k odolnosti, ktorý môže zvýšiť vplyv vonkajšej činnosti EÚ. Tento prístup sa ďalej posilnil v rámci novej Európskej stratégie únie pripravenosti, ktorá bola uverejnená v roku 2025. V stratégii sa uvádza, že pripravenosť a odolnosť by sa mali systematicky začleňovať do vonkajších partnerstiev EÚ.

    Vzhľadom na veľký počet utečencov a vysídlených osôb, ktoré sa v takejto situácii často nachádzajú dlhodobo, sa EÚ dohodla v roku 2016 zaujať dôraznejší prístup k nútenému vysídľovaniu, ktorý by bol orientovaný na rozvoj. EÚ kladie v súlade s komplexným rámcom reakcie na utečencov zavedeným vysokým komisárom OSN pre utečencov a prístupom Svetovej banky k nútenému vysídľovaniu väčší dôraz na podporu sociálno-ekonomického začleňovania nútene vysídlených osôb a riešenie príčin dlhodobého vysídlenia.

    EÚ a jej členské štáty zohrali dôležitú úlohu na Svetovom humanitárnom samite, ktorý sa konal v máji 2016 v Istanbule. Samotná EÚ prijala 100 záväzkov v snahe prispieť k Programu pre ľudstvo, ktorý bol predstavený na samite generálnym tajomníkom OSN, a zaviesť „veľkú dohodu“, inovatívnu novú dohodu medzi rôznymi humanitárnymi aktérmi na zvýšenie finančnej efektivity a účinnosti. Tá bola následne v roku 2021 zmenená na „veľkú dohodu 2.0“ a v roku 2023 na „veľkú dohodu 3.0“. V dohode sa zdôrazňuje význam spravodlivých a zásadových partnerstiev s miestnymi organizáciami a zodpovednosť za pomoc postihnutým ľuďom.

    Rodová integrácia a boj proti rodovo motivovanému násiliu sú naďalej prioritami ECHO, ktoré zaviedlo pri operáciách v oblasti humanitárnej pomoci rodový ukazovateľ. V súlade s potrebou uprednostňovať najzraniteľnejšie skupiny je ďalšou kľúčovou oblasťou podpora vzdelávania detí v núdzových situáciách.

    C. Ostatné nástroje

    Pomoc EÚ zahŕňa tri ďalšie štruktúry: mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM), Európsky zbor solidarity a nový právny rámec pre poskytovanie núdzovej pomoci v Únii.

    • Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý bol pôvodne zriadený v roku 2001, v súčasnosti združuje členské štáty EÚ a šesť ďalších zúčastnených krajín: Severné Macedónsko, Island, Čiernu Horu, Nórsko, Srbsko a Turecko. Mechanizmus EÚ stavia na niekoľkých nástrojoch, ktorými sú: 1) európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, ktoré poskytuje fond prostriedkov na reakcie, ktoré na tento účel dobrovoľne vopred vyčlenili zúčastnené štáty, a štruktúrovaný postup, ktorým sa majú zisťovať prípadné nedostatočné kapacity; 2) Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, ktoré nepretržite funguje ako operačná základňa, pričom umožňuje koordináciu zásahov ochrany; 3) spoločný systém komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií, ktorého cieľom je zlepšiť komunikáciu v naliehavých situáciách prostredníctvom internetovej aplikácie na účely varovania a notifikovania, a 4) sieť zaškolených odborníkov, ktorí môžu zasiahnuť v krátkom čase. UCPM sa v roku 2019 posilnil vytvorením rescEU, čo je nová rezerva kapacít, ktorá už bola funkčná počas lesných požiarov v roku 2019. Ide o strategickú rezervu európskych spôsobilostí a zásob v oblasti reakcie na katastrofy, ktorú v plnej miere financuje EÚ. Zahŕňa flotilu hasičských lietadiel a vrtuľníkov, lietadlo na zdravotnícku evakuáciu a viacero základných zásob. Patria medzi ne poľné nemocnice, dopravné prostriedky, zariadenia na výrobu energie a prístrešky, kritické zdravotnícke potreby a vybavenie na riešenie chemických, biologických, rádiologických a jadrových núdzových situácií. Kapacity rescEU a Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie sa majú v rámci novej Európskej stratégie únie pripravenosti rozšíriť.
    • Najnovším nástrojom humanitárnej pomoci EÚ je európska kapacita humanitárnej reakcie (EHRC). EHRC v podstate posilňuje kapacitu mechanizmu v oblasti civilnej ochrany. EHRC, ktorú Komisia prvýkrát navrhla v roku 2021 a zriadila v roku 2022, sa skladá zo súboru operačných nástrojov na poskytnutie rýchlej pomoci v krízových situáciách, najmä keď tradičné mechanizmy poskytovania humanitárnej pomoci prostredníctvom partnerov EÚ alebo ich kapacity môžu byť neúčinné alebo nedostatočné. EHRC má tri nástroje: spoločné logistické služby, predbežne umiestnené zásoby dodávok humanitárnej pomoci a odborníkov v oblasti zdravotníctva a logistiky. Mobilizujú sa prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie na základe predchádzajúceho hodnotenia a posúdenia kríz. EHRC od svojho vzniku reagovala na viac ako tucet kríz.
    • Európsky zbor solidarity (2021 – 2027) je program, ktorý vytvára dobrovoľnícke príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci. Zahŕňa predchádzajúcu iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorá sa začala v marci 2014. Komisia poskytuje finančné prostriedky vo forme grantov organizáciám, ktoré potom vyberajú mladých ľudí (vo veku 18 až 30 rokov) ako dobrovoľníkov prostredníctvom portálu Európskeho zboru solidarity. Jeho rozpočet na obdobie 2021 – 2027 je 1 miliarda EUR.
    • Rada prijala 15. marca 2016 nariadenie o poskytovaní núdzovej pomoci v rámci Únie s cieľom reagovať na zložitú humanitárnu situáciu spôsobenú utečeneckou krízou, ktorá vtedy zasiahla EÚ. Nariadenie umožňuje EÚ pomôcť dotknutým členským štátom riešiť humanitárne potreby utečencov. Zároveň by sa v budúcnosti mohlo použiť v reakcii na iné mimoriadne krízy alebo katastrofy so závažnými humanitárnymi dôsledkami, ako sú jadrové havárie alebo teroristické útoky. Za jeho vykonávanie zodpovedá ECHO.
    • Jedným z hlavných cieľov humanitárnej pomoci EÚ bolo poskytnúť Ukrajine pomoc na riešenie niektorých ťažkostí spôsobených ruskou inváziou v roku 2022. Od februára 2022 vyčlenila EÚ na pomoc civilistom postihnutým vojnou viac ako 1,4 miliardy EUR na programy humanitárnej pomoci na Ukrajine. Tieto finančné prostriedky boli vynaložené na uspokojenie základných potrieb ľudí vrátane potravín, prístrešia a zdravotníckych služieb. Núdzová pomoc Ukrajine je doteraz najväčšou operáciou koordinovanou mechanizmom UCPM. V jej rámci bolo do januára 2025 poskytnutých vyše 155 000 ton pomoci.

      Úloha Európskeho parlamentu

      V oblasti politiky humanitárnej pomoci pôsobí Parlament ako spoluzákonodarca spoločne s Radou. Právny základ politiky humanitárnej pomoci, ktorý navrhuje Komisia (vo forme nariadení), sa prerokúva s Radou i Parlamentom a tieto inštitúcie ho schvália alebo zamietnu v súlade s riadnym legislatívnym postupom EÚ. Vykonávacie opatrenia Komisie sa tiež predkladajú Parlamentu, ktorý má právomoci dohľadu. V rámci Parlamentu patrí humanitárna pomoc do pôsobnosti Výboru pre rozvoj (DEVE) a civilná ochrana do právomoci Výboru pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín (ENVI).

      Okrem toho Parlament monitoruje poskytovanie humanitárnej pomoci a snaží sa zaručiť, aby rozpočtové ustanovenia lepšie zodpovedali globálnym humanitárnym potrebám. Parlament pravidelne zdôrazňuje potrebu zvýšiť objem finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc a trvá na odstránení narastajúcich rozdielov medzi globálnymi humanitárnymi potrebami a dostupnými finančnými prostriedkami, naposledy v januári 2026 vo svojom uznesení o humanitárnej pomoci v čase polykrízy – opätovné potvrdenie našich zásad v prospech účinnejšej a ambicióznejšej reakcie na humanitárne krízy.

      Výbor DEVE a Parlament ako taký sa tiež prostredníctvom stanovísk a uznesení vrátane iniciatívnych správ snažia ovplyvniť strategické rozhodnutia a politické usmernenia Komisie, napríklad v oblastiach, ako je príspevok EÚ k Svetovému humanitárnemu samitu, vzdelávanie počas núdzových situácií a reakcia na prepuknutie eboly. Parlament posudzuje ročný pracovný program Komisie a operačnú stratégiu ECHO. Komisár pre pripravenosť a krízové riadenie je pravidelne pozývaný na výmeny názorov s výborom DEVE. Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci prijatý v roku 2007 bol do veľkej miery ovplyvnený rozhodnými pozíciami Parlamentu. Parlament sa tiež aktívne zasadzuje za ďalšie politické témy, ako sú odolnosť, potravinová bezpečnosť a prepojenie humanitárnej a rozvojovej pomoci.

      V záujme posilnenia dohľadu Parlamentu nad humanitárnou pomocou výbor DEVE od roku 2006 vymenúva každého dva a pol roka stáleho spravodajcu pre humanitárnu pomoc. Aktuálnou spravodajkyňou je Leire Pajín (S&D, Španielsko). Jej mandát zahŕňa ochranu rozpočtových záujmov v oblasti humanitárnej pomoci, monitorovanie programov humanitárnej pomoci a udržiavanie úzkych kontaktov s aktérmi pôsobiacimi v oblasti humanitárnej pomoci.

      Tento informačný list pripravilo oddelenie analýzy a podpory vonkajších politík Európskeho parlamentu. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre rozvoj.

       

      Malte Frederik Hergaden