Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Lisabonská stratégia
Finančné služby
Demokratická kontrola ECB
Cezhraničné platby
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Finančné služby: vývoj smerom k jednotnému trhu

Efektívnejšie finančné trhy sú rozhodujúce pre ekonomickú budúcnosť Európy. Európsky parlament schválil za posledných niekoľko rokov celý rad zákonov, ktoré mali za úlohu integrovať odvetvia finančných služieb v celej EÚ, pričom sa snažil zladiť dva rôzne ciele: zvýšenú konkurencieschopnosť v tomto odvetví a lepšiu ochranu investorov. Parlament si starostlivo vypočul názory predstaviteľov finančnej oblasti a spotrebiteľov. Vďaka takémuto prístupu bola nakoniec vytvorená vyváženejšia a funkčnejšia legislatíva.
 
Integrované európske finančné trhy by mali priniesť výhody podnikom, investorom a spotrebiteľom. Spoločnosti tak jednoduchšie získajú kapitál v iných členských štátoch a pracovníci budú mať možnosť pristúpiť do penzijného fondu spravovaného spoločnosťou v inom členskom štáte. Väčšia konkurencia povedie k lacnejšiemu kapitálu, čo následne podporí rast a zamestnanosť v reálnej ekonomike. Ale toto otvorenie trhu musí ísť ruka v ruke so silnejším kontrolným a regulačným systémom, aby sa zamedzilo nestabilite trhu a podvodom.  Očakáva sa, že integrácia finančných trhov EÚ zvýši v priebehu desiatich rokov HDP o 1,1% (130 miliárd eur) a zvýši počet pracovných miest o 0,5%. Integrácia kapitálových trhov by mala znížiť kapitálové náklady o 0,5%.
 
V máji 1999 predložila Komisia na podnet Parlamentu Akčný plán finančných služieb obsahujúci 42 opatrení zameraných na integrovanie národných finančných trhov do jednotného celoeurópskeho trhu.  Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone vytýčila rok 2005 ako cieľový na splnenie plánu a prijatie takmer všetkých opatrení. Parlament podporil snahy na otvorenie trhov, zároveň však žiadal silnejšiu ochranu investorov. V jednom prípade - akvizície - si Parlament vyžiadal úplnú revíziu návrhu po zamietnutí jeho prvej verzie, ktorá podľa neho nedostatočne zohľadňovala dopad na niektoré členské štáty, predovšetkým Nemecko.

Už teraz cítiť dopad tejto novej legislatívy. Začala sa racionalizácia a reštrukturalizácia priemyslu. Cezhraničný obchod vzrástol a finančné inštitúcie rozšírili svoje zastúpenia do ďalších členských štátov.  Širšie možnosti pre investície a úspory znížili závislosť spoločností na pôžičkách bánk.
 
Zabrániť zneužívaniu informácii v obchodnom styku

Jedna zo smerníc, ktorú Parlament schválil, mala za cieľ zakázať manipuláciu na finančných trhoch, napríklad zadávanie investičných zákaziek s cieľom vytvoriť klamlivú predstavu dopytu alebo rozširovať nepravdivé informácie alebo fámy s cieľom ovplyvniť ceny.  Smernica ďalej zakazuje osobám, ktoré disponujú dôvernými informáciami, narábať s finančnými nástrojmi, ktorých cenu by mohol tento druh informácií ovplyvniť. Tieto predpisy, ktoré musia členské štáty uzákoniť do októbra 2004, sú nevyhnutné pre zvýšenie dôvery investorov v otvorenejší finančný sektor.

Ďalšia smernica má za cieľ uľahčiť spoločnostiam získať kapitál v iných členských štátoch zavedením jednotného celoeurópskeho dokumentu (alebo „pasu“) pre vydavateľov cenných papierov, aby prospekt spoločnosti uznaný v jednej členskej krajine EÚ platil aj v ostatných. Parlament, s cieľom zachovať čo najnižšiu mieru byrokracie, zaistil, aby táto smernica povoľovala výnimky pre malé spoločnosti: z predpisov sú vyňaté ponuky akcií na predaj v hodnote nižšej ako 2,5 milióna eur ročne.  Parlament ďalej žiadal, aby si vydavatelia cenných papierov na meno s vysokým kurzom mohli slobodne zvoliť svoj dozorný orgán.  Členské štáty musia vydať tento zákon do júla 2005.
 
Cieľom ďalšieho legislatívneho predpisu, smernice o investičných službách, je vytvoriť likvidné, konkurencieschopné a transparentné trhy pre uskutočňovanie objednávok týkajúcich sa napr. nákupu a predaja akcií.  Banky alebo investičné podniky budú môcť zladiť príkazy na nákup a predaj interne v rámci alebo proti vlastnému kapitálu bez toho, aby museli ísť na regulovaný trh. V krajinách ako Veľká Británia, kde je takýto postup už možný,  internalizujú veľké inštitúcie a investičné podniky15 až 30% objednávok. Toto otvorenie trhu ide ruka v ruke so sprísnenými požiadavkami na transparetnosť cien. Parlament zohral dôležitú úlohu pri objasňovaní pôvodného návrhu a prispôsobil ho tak, aby bol realizovateľný v rôznych trhových situáciách, rozlišujúc medzi profesionálnymi a drobnými klientmi a umožňujúc výnimky pre podniky vykonávajúce iba nákup a predaj objednávok.

Smernica o transparentnosti stanovuje minimálne predpisy o informáciách, ktoré musia zverejňovať spoločnosti majúce verejne obchodované akcie na európskej úrovni. Cieľom je posilniť dôveru investorov v spoločnosti, ktorých akcie sa obchodujú v iných krajinách, čo je nevyhnutné na podporenie cezhraničných finančných investícií.  Výročné správy spoločností budú obsahovať finančné uzávierky overené audítorom, riadiacu správu a výkazy, ktoré poskytne osoba zodpovedná za tieto informácie. Povinné sú aj polročné správy, ktoré sú však menej náročné ako výročné správy.  Na žiadosť Parlamentu nebudú štvrťročné vyúčtovania povinné.
 
Ponuky na prevzatie kontroly v spoločnosti: na druhý pokus

Cieľom tejto smernice bolo vytvoriť štandardné celoeurópske predpisy týkajúce sa nákupu väčšinových podielov v obchodovaných spoločnostiach. Smernica obsahuje spoločnú definíciu spravodlivej ceny ako aj prísne klauzuly o informáciách. Kľúčovou otázkou sa stala ochrana menšinových akcionárov. 

Smernica má dlhú históriu. Po viac ako 12 rokoch rokovaní Parlament veľmi tesným rozdielom hlasov zamietol v roku 2001 dohodu s Radou, pretože nebrala do úvahy rozdiely v podnikovom práve medzi členskými štátmi. Poslanci, ktorí hlasovali proti prijatiu smernice, sa domnievali, že kompromis nezabezpečil rovnaké podmienky pre všetky strany. Obmedzil totiž možnosti ochranných opatrení, ktoré sú na niektorých trhoch, akým je napríklad Nemecko, bežné, ale zároveň ponechal možnosť viacnásobných hlasovacích práv, ktoré sú bežné v severských krajinách a môžu de facto fungovať ako ochranné opatrenie. 

Potom, čo bola táto smernica zamietnutá, prišla Komisia s novým návrhom, ktorý však stále nespĺňal požiadavky Parlamentu a bol preto po rokovaniach medzi poslancami a Radou podstatne zmenený. Konečný kompromis schválený v decembri 2003 zohľadňuje rozdiely v legislatívach členských štátov, odlišné postupy na trhoch a dovoľuje im neuplatňovať niektoré predpisy.  V praxi to znamená, že členské štáty môžu naďalej umožňovať spoločnostiam používať ochranné opatrenia. Smernica sa zaoberá aj otázkou viacnásobných hlasovacích práv, ktorým sa Komisia nevenovala.

Ďalším opatrením na ochranu investorov bola smernica o dohľade nad finančnými konglomerátmi. Ňou sa vyplní medzera v existujúcej legislatíve, ktorá nepokrýva transakcie v rámci takejto skupiny.  Nové predpisy obmedzia riziko finančných ťažkostí, s ktorými sa stretávajú takéto konglomeráty, definované ako spoločnosti, ktorých minimálne 40% aktív tvoria finančné entity. Niektoré z nich patria k najväčším finančným skupinám na svete a kríza by nezasiahla iba jednotlivých investorov ale aj celý finančný sektor.  Smernica sa bude vzťahovať na účty za finančný rok počínajúc 1. januárom 2005.

Cieľom ďalšej smernice je vytvorenie vnútorného trhu sprostredkovania poistenia. Od decembra 2003 má sprostredkovateľ poistenia zaregistrovaný v jednom členskom štáte právo predávať svoje služby v inom členskom štáte. V súčasnosti sa prostredníctvom sprostredkovateľov predáva 50% poistení, ale iba niektorí ponúkajú služby mimo svojho vlastného štátu.

Pokrok sa na vnútornom trhu podarilo dosiahnuť aj v dôchodkových plánoch spoločností. V súlade s novou smernicou, ktorá vstúpi do platnosti v polovici roku 2005, dôchodkový fond zaregistrovaný v jednom členskom štáte bude môcť riadiť dôchodkový plán spoločnosti sídliacej v inej krajine bez potreby ďalšej registrácie. Táto skutočnosť napríklad uľahčí zamestnancom medzinárodných spoločností presun dôchodkových práv z jednej krajiny do druhej. 


  
Spravodajcovia:
  
Financné trhy: zneužívanie informácií v obchodnom styku a zneužívanie trhu: Robert Goebbels (PES, L)
Kapitálové trhy: zverejnenie prospektu o cenných papieroch: Christopher Huhne (ELDR, UK)
Investicné služby a regulované trhy: Theresa Villiers (EPP-ED, UK)
Cenné papiere: vydavatelia cenných papierov obchodujúci na regulovaných trhoch, potreba transparentnosti: Peter Skinner (PES, UK)
Obchodné právo: ponuky na prevzatie kontroly v spolocnosti, ochrana akcionárov, právo pracovníkov na informácie: Klaus-Heiner Lehne (EPP-ED, D)
Obchodné právo: ponuky na prevzatie kontroly v spolocnosti: Klaus-Heiner Lehne (EPP-ED, D)
Financné trhy a inštitúcie: stabilita, opatrná regulácia a právna istota: Alain Lipietz (Greens/EFA, F)
Poistenie: sloboda založenia a poskytovania služieb sprostredkovatelov, ochrana zákazníkov: Luis Berenguer Fuster (PES, E)
Dôchodkové inštitúcie, penzijné fondy: Othmar Karas (EPP-ED, A)
  
Úradný vestník – záverecné akty:
  
Financné trhy: zneužívanie informácií v obchodnom styku a zneužívanie trhu
Kapitálové trhy: zverejnenie prospektu o cenných papieroch
Investicné služby a regulované trhy
Cenné papiere: vydavatelia cenných papierov obchodujúci na regulovaných trhoch, potreba transparentnosti
Obchodné právo: ponuky na prevzatie kontroly v spolocnosti, ochrana akcionárov, právo pracovníkov na informácie
Obchodné právo: ponuky na prevzatie kontroly v spolocnosti
Financné trhy a inštitúcie: stabilita, opatrná regulácia a právna istota
Poistenie: sloboda založenia a poskytovania služieb sprostredkovatelov, ochrana zákazníkov
Dôchodkové inštitúcie, penzijné fondy

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004