Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Lisabonská stratégia
Finančné služby
Demokratická kontrola ECB
Cezhraničné platby
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Niektoré banky si účtujú poplatky za medzinárodné a domáce prevody eura

Bankové poplatky za prevody z účtu z jedného členského štátu EÚ do iného členského štátu sú odteraz rovnaké ako za bankový prevod v rámci jednej krajiny. Platby kreditnou kartou a výbery z účtu v hotovosti v eurách v členskej krajine EÚ takisto nestoja viac ako kdekoľvek inde. Vďaka nariadeniu EÚ sú banky povinné účtovať rovnaké poplatky za prevody v eurách doma i v zahraničí. Nová legislatíva je výsledkom dlhoročnej snahy zo strany Európskeho parlamentu.

S blížiacim sa 1. januárom 2002, dňom zavedenia bankoviek a mincí eura do obehu, narastali obavy, že podniky a verejnosť nepocítia okamžite niektoré výhody novej meny. Banky neboli viazané povinnosťou účtovať rovnaké poplatky za bankové operácie s eurom do zahraničia a za vnútroštátne platby. Všetko nasvedčovalo tomu, že mnohé banky budú aj naďalej robiť umelo vytvorený rozdiel medzi "domácimi" a "zahraničnými" platbami v eurách. Výskumy ukázali, že prevod 100 eúr z jedného členského štátu do druhého by bolo potrebné zaplatiť poplatok až 24 eúr. Inštitúcie EÚ sa vyjadrili, že vzhľadom na pokrok technológií a odstránenie devízových rizík v eurozóne sa súčasná situácia nedá ospravedlniť.

Parlament dlho podporoval snahy za zníženie poplatkov za prevody do zahraničia. Tie boli vyššie ako poplatky za vnútroštátne operácie i napriek tomu, že euro bolo po prvý raz použité v roku 1999. Banky poskytovali neúplné informácie o poplatkoch. Vyššie poplatky za platby a prevody do zahraničia boli považované za prekážku pri obchodovaní a pre vnútorný trh. Zároveň mali nepriamy vplyv na dôveru verejnosti v euro. Niektoré banky boli spočiatku proti tomuto nariadeniu. Tvrdili, že trhové mechanizmy postačia na zníženie bankových poplatkov. Parlament však usúdil, že banky mali dostatok času, a preto by sa mal princíp rovnakých poplatkov legislatívne schváliť.

Európska komisia mala rovnaký názor a preto predložila návrh nariadenia, ktorú Parlament schválil v decembri 2001. Podľa tohto nariadenia sú banky od 1. júla 2002 povinné vyberať rovnaké poplatky za "elektronické operácie", (výbery v hotovosti a platby kreditnou kartou), a od júla 2003 za prevody z jedného účtu na druhý. V oboch prípadoch toto pravidlo platí do výšky 12 500 eúr, ale od 1. januára 2006 bude tento limit zvýšený na 50 000 eúr. Okrem toho musia banky písomne informovať klientov o poplatkoch za platby a prevody do 50 000 eúr. Smernica sa vzťahuje na prevody v eurách vo všetkých členských štátoch, nielen v eurozóne.

Horná hranica 50,000 eúr sa zavádza postupne

Komisia a Parlament spočiatku súhlasili, aby horná hranica dosahovala 50 000 eúr. Rada však presadzovala nižšiu hranicu vo výške 12 500 eúr. Parlament nakoniec akceptoval nižšiu hranicu a to najmä preto, aby dospel k rýchlejšej dohode s Radou a urýchlil tak legislatívny proces, avšak pod podmienkou, že sa horná hranica v roku 2006 zvýši na 50 000 eúr. Banky tak získajú čas na osvojenie si novej legislatívy.

Peňažné inštitúcie môžu podľa tohto nariadenia súťažiť, čo sa týka výšky provízií za predpokladu, že nebudú uprednostňovať vnútroštátne prevody. V skutočnosti majú banky voľnú ruku a môžu zvýšiť poplatky za peňažné operácie doma. Banky nemusia znižovať poplatky za prevody do zahraničia, len ich upraviť na rovnakú hodnotu s vnútroštátnymi. Vďaka rastúcej konkurencii medzi inštitúciami je to veľmi nepravdepodobné. Banky takisto môžu ponúkať balíčky poplatkov na rôzne typy platobných služieb a uprednostňovať tak niektorých klientov. Medzi medzinárodnými a vnútroštátnymi platbami však nemôžu byť rozdiely. Ako príklad poslúži určitý počet výberov zadarmo doma či v zahraničí alebo ročný poplatok za zaktivizovanie karty v zahraničí.

Povinnosť účtovať rovnaké poplatky sa nevzťahuje na papierové šeky, pretože manipulácia s nimi je nákladnejšia ako s elektronickými platbami. Banky si môžu účtovať viac ak klienti nedisponujú IBAN číslom príjemcu prevodu.



  
Spravodajcovia:
  
Znižovanie bankových poplatkov za medzinárodné platby v eurách: Karla Peijs (EPP-ED, NL) - už nie je poslankynou Európskeho parlamentu
  
Úradný vestník - záverecný akt:
  
Znižovanie bankových poplatkov za medzinárodné platby v eurách

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004