|
Napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) prijíma rozhodnutia o menovej politike nezávisle od národných inštitúcií a orgánov Spoločenstva, je demokraticky zodpovedná a povinná podľa Zmluvy o Európskom spoločenstve predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade ministrov. Prezident ECB predstupuje pred Parlament raz za rok a pred parlamentný Výbor pre menové veci niekoľkokrát do roka. Parlament má aj konzultačnú úlohu pri menovaní nových členov do Výkonnej rady ECB.
ECB riadia dva hlavné orgány: Rada guvernérov a Výkonná rada. Predsedá im Prezident ECB (pozri tabuľku). Prezident ECB je podľa článku 113 Zmluvy o ES povinný predkladať výročnú správu o činnosti banky v pléne Parlamentu, obvykle v júli, kedy sa poslanci Európskeho parlamentu majú možnosť vyjadriť k menovej politike ECB. Rozprava sa uzatvára prijatím uznesenia Parlamentu, ktoré doteraz vždy výrazne podporovalo nezávislosť Európskej centrálnej banky a jej menovú politiku. Parlament podporoval aj výzvy zo strany ECB, aby členské štáty pokračovali v štrukturálnych ekonomických reformách. Poslanci Parlamentu však kritizujú informačnú politiku Európskej centrálnej banky a často vyzývajú k vyššej miere transparentnosti. Banka akceptovala niektoré z návrhov Parlamentu, ako zverejnenie ekonometrických modelov, aj naďalej však odmieta ďalšie návrhy. Jednou z dlhotrvajúcich požiadaviek Parlamentu je aj to, aby sa zverejňovala súhrnná správa z každého zasadnutia Rady guvernérov, obsahujúca súhlasné aj menšinové stanoviská. Parlament takisto vyzval, aby boli rozhodnutia prijímané hlasovaním a nie konsenzom, čo by urýchlilo schopnosť Európskej centrálnej banky reagovať na ekonomický vývoj.
Ďalší spôsob demokratickej kontroly ECB je pravidelný "dialóg o menových záležitostiach" medzi parlamentným Výborom pre hospodárske a menové záležitosti a prezidentom a viceprezidentom ECB. Podľa Zmluvy "môžu" členovia Výkonnej rady predstúpiť pred výbory Európskeho parlamentu a prvý prezident ECB, Wim Duisenberg súhlasil, že bude predstupovať pred Výbor pre hospodárske a menové záležitosti štyrikrát do roka. Nový prezident ECB, Jean-Claude Trichet, sľúbil, že bude v tejto tradícií pokračovať. Poslanci Parlamentu z rôznych politických skupín využili túto možnosť vypočuť si prezidentov názor na úlohu ECB a podrobne sa ho pýtali na inflačné ciele, ekonomickú situáciu, úrokovú politiku, štrukturálne reformy, pakt stability a na mnohé iné veci. Doslovná správa z týchto stretnutí je zverejnená na internete.
Štatút ECB a menovanie členov Výkonnej rady
Uskutočneniu akýchkoľvek zmien štatútu Centrálnej banky musí predchádzať konzultácia s Parlamentom. Poslanci Parlamentu kritizovali v marci 2003 návrh reformy hlasovania v Rade Guvernérov ECB, ktorá mala umožniť efektívnejšie pôsobenie Rady po rozšírení eurozóny. Parlament chcel zachovať pravidlo neobmedzeného hlasovacieho práva pre všetkých guvernérov národných centrálnych bánk eurozóny. Tí by spoločne s Výkonnou radou rozhodovali o strednodobých politických uzneseniach. Ministri financií sa však dohodli na novom systéme hlasovania, pri ktorom bude hlasovacie právo rotovať medzi krajinami eurozóny, takže nebudú hlasovať vždy všetci guvernéri.
Konzultácia s Parlamentom musí prebehnúť aj pri menovaní všetkých členov Výkonnej rady ECB, vrátane prezidenta, ktorého vymenili počas súčasného funkčného obdobia Parlamentu, keď poslanci schválili nomináciu Jeana-Clauda Tricheta na post hlavy Európskej centrálnej banky na obdobie ôsmich rokov. Pán Trichet sa stal prezidentom 1. novembra 2003, po odstúpení pána Duisenberga. Poslanci Parlamentu v tomto funkčnom období, v roku 2002, taktiež schválili menovanie nového viceprezidenta ECB, Lucasa Papademosa a ďalšej členky Výkonnej rady, Gertrudy Tumpel-Gugerell v roku 2003. Predtým, ako plénum Parlamentu hlasuje o menovaní, je kandidát povinný vyplniť písomný dotazník, vypracovaný Výborom pre hospodárske a menové záležitosti. Kandidáti sa takisto musia zúčastniť vypočutia v Európskom parlamente, ktoré organizuje tento Výbor, a na ktorom môžu poslanci posúdiť predpoklady kandidátov na túto funkciu a ich ochotu spolupracovať s Parlamentom. Aj napriek tomu, že v takýchto prípadoch nie je názor Parlamentu právne záväzný, by bolo z politického hľadiska nerozumné, keby vlády štátov EÚ menovali takého člena rady, ktorého Parlament odmietol.
Riadiace orgány Európskej centrálnej banky
ECB má dva riadiace orgány: Radu guvernérov, ktorá sa skladá z Výkonnej rady a z guvernérov centrálnych bánk krajín eurozóny, rozhoduje o celkovej menovej politike eurozóny a určuje úrokové sadzby. Výkonná rada, ktorej šiestich členov menujú hlavy štátov alebo vlády krajín eurozóny, uskutočňuje menovú politiku na základe smerníc Rady guvernérov.
|
