Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Občianske práva
Spravodlivosť
a vnútorné záležitosti
Azyl
Imigrácia
Boj proti organizovanému zločinu
Boj s terorizmom
Zahraničné vzťahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebiteľa
Doprava / Regionálna politika
Poľnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE


Boj proti terorizmu a ochrana občianskych slobôd

Ešte pred teroristickými útokmi z 11. septembra 2001 Európa hľadala efektívnejšie spôsoby boja proti terorizmu. V dôsledku teroristických útokov EÚ rýchlo zaktivizovala snahy, uberajúce sa smerom k užšej spolupráci s USA. Avšak už o niekoľko mesiacov americký prístup k tomuto problému niektorým pripadal ako ohrozovanie práv jednotlivca. Poslanci Európskeho parlamentu sa zrazu ocitli pred zodpovednosťou ustanoviť rovnováhu medzi bezpečnosťou a slobodami jednotlivca.

Už od začiatku súčasného funkčného obdobia boli poslanci znepokojení nárastom teroristických aktivít v rámci EÚ a uvedomovali si, že tradičné formy súdnej a policajnej spolupráce nie sú v boji proti terorizmu postačujúce. Parlament má iba konzultačnú úlohu pri prijímaní legislatívy zameranej na boj proti terorizmu. Napriek tomu 5. septembra 2001, len niekoľko dní pred teroristickými útokmi, ktoré otriasli celým svetom, prijali poslanci uznesenie s celou sériou odporúčaní týkajúcich sa úlohy EÚ v boji proti terorizmu. Naliehali na Radu, aby zaviedla Európsky zatykač a posilnila tak boj proti terorizmu. Zároveň žiadali, aby EÚ jasne definovala čo je teroristickým aktom ako aj štandardné postupy trestného stíhania páchateľov teroristických činov. Podľa názoru Parlamentu by sa mali zrušiť úradné postupy vydania zločincov a členské štáty by si mali vzájomne uznávať rozhodnutia o teroristických trestných činoch. Poslanci taktiež naliehali na členské štáty, aby prijali štandartné kompenzačné opatrenia pre obete teroristických zločinov. Mnohé návrhy sa stali postupne súčasťou zákonodarstva.

Zmrazenie aktív teroristov

Bezprostredne po 11. septembri 2001 EÚ pohotovo zintenzívnila snahu v boji proti terorizmu. Európska komisia 1. októbra 2001 predložila návrhy na zmrazenie aktív 27 osôb a organizácií podozrivých z účasti na útokoch. Tieto bolo nutné konzultovať s Parlamentom, ktorý postupoval rýchlo a schválil príslušný právny predpis len tri dni po jeho uverejnení. Poslanci sa však vyjadrili, že zmrazenie aktív by malo byť dočasné, pretože predmetná legislatíva bola koncipovaná veľmi rýchlo a bude preto potrebné jej vylepšenie. Navrhovali tiež, aby toto nariadenie platilo do konca roku 2003 a v priebehu jedného roka bolo prehodnotené. Rada ministrov zohľadnila spomínané pripomienky a včlenila ich do konečnej podoby právneho predpisu.

Rastúce znepokojenie nad právami občanov

V novembri 2001 prebehla konzultácia s Parlamentom o novom zákone o boji proti terorizmu. V tej dobe si však už poslanci uvedomovali ďalekosiahle dôsledky tejto problematiky. Na jednej strane poslanci hlasovali za to, aby bola spolupráca na teroristických činoch a ich podpora trestne stíhaná. Zároveň odporučili, aby sa útoky voči armáde považovali za priťažujúcu okolnosť. Žiadali tiež, aby definícia terorizmu zahrňovala únosy lietadiel a lodí ako aj vypúšťanie nebezpečných chemických a biologických látok.

Na druhej strane Parlament navrhol úpravu znenia novej legislatívy s cieľom zabrániť, aby boli menej závažné priestupky alebo politický aktivizmus (vrátane legitímnych verejných a odborových protestov) považované za teroristické činy. Rada ministrov požiadavky Parlamentu akceptovala a snažila sa vytvoriť rovnováhu medzi efektívnym bojom proti teroristizmu a garantovaním základných práv. V konečnom dôsledku Rada podstatne zmenila predmetný návrh a vrátila ho Parlamentu na opätovnú konzultáciu. Vo februári 2002 poslanci podporili novú a dokonalejšiu verziu právneho predpisu.

Dohody o vydaní zločincov a o súdnej spolupráci medzi EÚ a USA

V roku 2003 Rada dospela k dvom dohodám s USA o vydaní zločincov a o súdnej spolupráci. Parlament vzniesol námietky voči nedostatku demokratickej kontroly nad týmito dohodami. Poslanci sa jednoznačne nestavali proti snahám Ameriky bojovať proti terorizmu. Napriek tomu prijali uznesenie, požadujúc, aby USA krajinám EÚ odovzdávalo v jednotlivých prípadoch dôkazy. Takýto postup by umožnil, aby boli občania EÚ, ktorí spáchali trestný čin na európskom území, súdení vo vlastnej krajine a nie vydaní do USA. Navyše Parlament trval na tom, že dohoda by mala zreteľne zakázať vydanie jednotlivcov USA, ak existuje riziko, že by mohli byť odsúdení na smrť. V prípade, kedy by proti sebe stáli viaceré požiadavky na vydanie zločinca, by mali požiadavky Medzinárodného trestného súdu alebo členských štátov EÚ byť uprednostnené pred požiadavkami USA.

Poslanci tvrdili, že je potrebné vypracovať detailnú štúdiu o možnom vplyve amerického zákonodarstva ešte predtým ako členské štáty ratifikujú spomínané dohody. Parlament taktiež požadoval vytvorenie vnútroparlamentného výboru, ktorého úlohou by bolo monitorovanie týchto dohôd. Na záver poslanci naliehali na orgány EÚ, aby podmienili podpísanie dohôd dosiahnutím vyrovnaného riešenia situácie občanov Európy zadržiavaných v Guantánamo Bay. Poslanci považujú za neakceptovateľné, aby Európanov bez obvinenia zadržiavali na Guantánamo Bay len preto, že ich USA považuje za teroristov.

Rastúca opozícia proti americkému prístupu

Počas roku 2003 prístup USA k otázke boja proti terorizmu narazil na rastúcu kritiku v Parlamente. V tomto roku požadovalo USA, aby európske letecké spoločnosti poskytovali americkým orgánom údaje osobného charakteru o pasažieroch. USA vyžadovalo 39 rôznych informácií (ako napríklad telefónne čísla alebo stravné preferencie) o pasažieroch na transatlantických letoch. Cieľom bolo identifikovať teroristov, ktorí sa snažili dostať do Spojených štátov amerických. Poskytovanie osobných údajov však znamená porušovanie právnych predpisov EÚ na ochranu súkromia a poslanci mali vážne obavy, že by tieto predpisy mohli padnúť za obeť boju proti terorizmu. Takže v októbri 2003 Parlament drvivou väčšinou schválil rezolúciu, podľa ktorej by mali byť osobné údaje pasažierov postúpené tretej strane len v prípadoch, ak nebudú diskriminovaní pasažieri, ktorí nie sú občanmi USA, ak k tomu dajú pasažieri svoj výslovný súhlas a ak existujú možnosti odvolania sa. Poslanci zároveň požadovali, aby spolupráca medzi EÚ a USA v boji proti terorizmu bola posudzovaná s dôrazom na jej efektivitu a rešpektovanie základných práv. Záverom uznesenia bolo, že " v súčasnej dobe nie je možné považovať ochranu údajov tak ako ju navrhujú americké orgány za postačujúcu."

V decembri 2003 komisár Bolkestein povedal poslancom Európskeho parlamentu, že USA urobilo veľa dôležitých ústupkov a že nátlak Parlamentu v tom zohral kľúčovú úlohu. V otázke osobných údajov, ktoré majú byť poskytované o cestujúcich na transatlantických letoch, boli stanovené jasné limity týkajúce sa ich množstva - bol znížený počet kategórií týchto údajov z 39 na 34. USA takisto súhlasilo s archivovaním údajov po maximálnu dobu tri a pol roka oproti pôvodnémun návrhu, ktorý počítal s 50 rokmi. Ďalej súhlasilo s tým, aby možnosti používania týchto údajov boli prísnejšie vymedzené, aby spomínaná legislatíva bola aspoň raz za rok zrevidovaná v spolupráci s orgánmi EÚ a aby akíkoľvek európski pasažieri, ktorých sťažnosti, podané na Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA (Department of Homeland Security), nebudú uspokojivo vyriešené, mali právo byť zastupovaní orgánmi EÚ, ktoré sa zaoberajú ochranou údajov. Parlament však aj naďalej zastával názor, že by táto dohoda porušovala práva občanov EÚ na ochranu súkromia. V apríli 2004 sa preto rozhodol požiadať Európsky súdny dvor o stanovisko, či táto dohoda je v súlade s legislatívou EÚ v oblasti ochrany osobných údajov. Aj napriek tejto požiadavke sa Rada ministrov rozhodla o mesiac neskôr dohodu s USA podpísať. V súčasnosti sa očakáva, že Parlament požiada Európsky súdny dvor o anulovanie dohody.



  
Spravodajcovia:
  
Prenos osobných údajov leteckými spolocnostami pri transatlantických letoch: stav rokovaní s USA: Johanna L.A.Boogerd-Quaak(ELDR, NL)
Dohoda o súdnej spolupráci medzi EÚ-USA: Jorge Salvador Hernández Mollar (EPP-ED, E)
Úloha EÚ v boji proti terorizmu: Graham R. Watson (ELDR, UK)
Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti terorizmu: Graham R. Watson (ELDR, UK)
Nariadenie Rady o reštriktívnych opatreniach proti urcitým osobám a jednotkám v boji proti terorizmu: postup bez spravodajcu
  
Úradný vestník- záverecné akty:
  
Prenos osobných údajov leteckými spolocnostami pri transatlantických letoch: stav rokovaní s USA - text schválený Parlamentom
Dohoda o súdnej spolupráci medzi EÚ - USA - text schválený Parlamentom
Úloha EÚ v boji proti terorizmu - text schválený Parlamentom
Rámcové rozhodnutie Rady v boji proti terorizmu
Nariadenie Rady o reštriktívnych opatreniach proti urcitým osobám a jednotkám s cielom bojovat proti terorizmu

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004