V tomto informačnom liste sa vysvetľuje, ako sú výdavky EÚ štruktúrované, financované a riadené. Rozpočtové výdavky schvaľujú Parlament a Rada spoločne. Ročný rozpočet EÚ musí byť v súlade s výdavkovými stropmi stanovenými vo viacročnom finančnom rámci (VFR), ktorý je dlhodobým plánom výdavkov EÚ, pre celý rad priorít. Osobitné nástroje umožňujú EÚ reagovať na neočakávané potreby. Vplyv výdavkov EÚ zvyšujú aj rozpočtové záruky a finančné nástroje. Nástroj NextGenerationEU dočasne dopĺňa VFR na roky 2021 – 2027.

Právny základ

  • Články 310 – 325 a článok 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 106a, články 171 – 182 a článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
  • Nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (nariadenie o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024).
  • Nariadenie, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (nariadenie o VFR, nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020).
  • Nariadenie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2093, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2024/765 z 29. februára 2024).
  • Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020).
  • Medziinštitucionálna dohoda (MID) zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.
  • Cieľ

    Celkovým cieľom rozpočtu EÚ je financovať politiky Európskej únie v rámci obmedzení rozpočtovej disciplíny v súlade s platnými pravidlami a postupmi. Rozpočet EÚ je určený najmä na investície. Preto EÚ prijíma dlhodobé plány výdavkov známe ako viacročné finančné rámce (VFR) na obdobie piatich až siedmich rokov (pozri ďalej).

    Základné zásady

    Rozpočet EÚ sa riadi deviatimi všeobecnými zásadami – jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti[1], vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky (euro), všeobecnosti, špecifikácie (všetky rozpočtové prostriedky sú prideľované na konkrétny typ výdavkov), správneho finančného riadenia a transparentnosti – v súlade s článkami 6 až 38 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet EÚ.

    Zásada ročnej platnosti sa musí zosúladiť s potrebou riadiť viacročné činnosti, ktorých význam v rámci rozpočtu vzrástol. Rozpočet preto obsahuje diferencované rozpočtové prostriedky, ktoré pozostávajú z:

    • viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré v bežnom rozpočtovom roku pokrývajú celkové náklady právnych záväzkov zmluvne dohodnutých pre činnosti trvajúce niekoľko rokov,
    • platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré pokrývajú výdavky spojené s plnením záväzkov zmluvne dohodnutých v bežnom rozpočtovom roku alebo v predchádzajúcich rokoch.
    • V medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 sa stanovuje, že Komisia je povinná vypracovať výročnú správu s prehľadom finančných a rozpočtových dôsledkov rôznych činností EÚ financovaných z rozpočtu EÚ alebo iných prostriedkov. Táto správa musí obsahovať informácie o aktívach a pasívach EÚ, rôznych operáciách poskytovania a - prijímania úverov vrátane Európskeho mechanizmu pre stabilitu a Európskeho nástroja finančnej stability (2.5.8) - a ďalších možných budúcich mechanizmoch. Správa musí okrem toho obsahovať informácie o výdavkoch v oblasti klímy, prispievajúcich k zastaveniu a zvráteniu úbytku biodiverzity, podpore rovnosti žien a mužov a o dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja vo všetkých príslušných programoch EÚ.

      Štruktúra a kategórie výdavkov EÚ

      A. Oddiely výdavkov EÚ

      Všeobecný rozpočet je rozdelený do desiatich oddielov, pričom každý zodpovedá konkrétnej inštitúcii alebo orgánu EÚ. Kým oddiely ostatných inštitúcií obsahujú najmä administratívne výdavky, oddiel Komisie (oddiel III) obsahuje operačné výdavky a administratívne náklady na ich realizáciu (technická pomoc, agentúry a ľudské zdroje).

      Komisia používa rozpočtovú nomenklatúru, ktorá uvádza zdroje podľa oblasti politík a programov tak, že spája programové oblasti do okruhov alebo skupín programov (pozri ďalej), a tým uľahčuje stanoviť náklady a účinnosť každej politiky EÚ.

      B. Viacročný finančný rámec (VFR) (1.4.3)

      Od roku 1988 sa výdavky EÚ stanovujú vo viacročnom rámci, ktorý rozdeľuje rozpočet do okruhov zodpovedajúcich širokým oblastiam politiky so stropmi výdavkov, ktoré odrážajú hlavné rozpočtové priority na príslušné obdobie. Prvé programové obdobie trvalo päť rokov a ďalšie – rovnako ako súčasné obdobie – sedem rokov. Ročné rozpočty musia rešpektovať obmedzenia stanovené vo viacročnom rámci.

      Rozpočet EÚ podlieha zásade prísnej vyrovnanosti zakotvenej v článku 310 ZFEÚ a v nariadení o rozpočtových pravidlách. V praxi to znamená, že rozpočet EÚ je založený na výdavkoch. Inými slovami sa celkové príjmy môžu zvýšiť len v takom rozsahu, v akom to umožňujú stropy VFR ex ante a objem osobitných nástrojov nad rámec týchto stropov. V súlade s ustanoveniami článku 4 nariadenia o VFR sa na takéto stropy vzťahuje nominálna automatická úprava smerom nahor o 2 % ročne[2]. Vo VFR na obdobie 2021 až 2027 sa počíta s celkovými viazanými rozpočtovými prostriedkami vo výške 1 824,3 miliardy EUR v cenách roku 2018, z toho 1 074,3 miliardy EUR pre VFR a 750 miliárd EUR pre nástroj obnovy NextGenerationEU (NGEU), zvýšenými o ďalších 11 miliárd EUR v dôsledku úprav špecifických pre program stanovených v článku 5 nariadenia o VFR.

      V nadväznosti na legislatívny návrh, ktorý Komisia predložila 20. júna 2023, Parlament a Rada dosiahli dohodu 6. februára 2024, čím pripravili pôdu pre vôbec prvú revíziu VFR v polovici trvania. Táto dohoda ovplyvní zostávajúce roky aktuálneho VFR tým, že umožní revíziu jeho stropov, ako aj rozsahu a objemu osobitných nástrojov nad ich rámec. Konkrétne sa v dohode počíta s dodatočnými výdavkami vo výške 21 miliárd EUR (v cenách roku 2024) v čistom nominálnom vyjadrení vrátane grantov vo výške 17 miliárd EUR určených Ukrajine prostredníctvom nového osobitného nástroja nad rámec stropov VFR[3]. Toto zvýšenie zodpovedá zvýšeniu maximálnych povolených výdavkov o 2,8 % na zvyšok aktuálneho obdobia VFR.

      Celkovo sa v dôsledku prudkého nárastu inflácie v období 2021 až 2023 napriek nominálnemu zvýšeniu financovania výdavkov celkovo výrazne znížia výdavky EÚ v reálnom vyjadrení. Počas prvých 2,5 roka súčasného VFR na roky 2021 – 2027 dosahuje akumulovaná inflácia v EÚ už teraz 23,7 %. Ako sa uvádza v nedávnej štúdii o vplyve inflácie na finančné prostriedky EÚ, ktorú dal vypracovať Parlament, očakáva sa, že ak všetko ostatné ostane nezmenené, pri takomto vývoji sa do konca obdobia v roku 2027 objem VFR vyjadrený ako percentuálny podiel hrubého národného dôchodku EÚ zníži na 0,96 %. Je to výrazne pod úrovňou 1,05 % hrubého národného dôchodku, ktorú mal VFR na roky 2021 – 2027 predstavovať v čase svojho prijatia.

      V tabuľke sa uvádza členenie rozpočtu na rok 2026 podľa oblastí politík definovaných v rámci súčasného VFR na roky 2021 – 2027.

      Okruhy Záväzky Platby
        Rozpočet EÚ na rok 2026 (v miliónoch EUR)
      Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika 22 163,0 23 336,6
      Súdržnosť, odolnosť a hodnoty 71 649,8 73 166,7
      Prírodné zdroje a životné prostredie 56 529,4 52 577,3
      Migrácia a riadenie hraníc 5 018,9 3 887,9
      Bezpečnosť a obrana 2 813,5 2 253,3
      Susedstvo a svet 15 600,0 16 569,7
      Európska verejná správa 13 277,5 13 277,5
      Osobitné nástroje 5 715,9 5 022,5
      Celkom 192 768,1 190 091,6 
      Rozpočtové prostriedky ako % HND (hrubý národný dôchodok) 1,00 % 0,99 %

      C. Flexibilita a osobitné tematické nástroje

      Okrem výdavkov plánovaných na financovanie politík EÚ v rámci viacročných programov sú v rozpočte EÚ vyhradené určité finančné zdroje na účely reakcie na nečakané krízy a situácie. Tieto osobitné nástroje flexibility a tematické nástroje sa môžu použiť v prípade hospodárskej krízy (napr. EGF -Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii), prírodnej katastrofy, kríz verejného zdravia a humanitárnych núdzových situácií (napr. SEAR - rezerva na solidaritu a núdzovú pomoc) alebo ďalších nečakaných potrieb (napr. nástroj flexibility) v členských štátoch EÚ a kandidátskych alebo tretích krajinách. Takéto financovanie umožňuje pokryť obmedzený objem mimoriadnych finančných potrieb.

      Nástroj Európskej únie na obnovu - NextGenerationEU

      V rámci tohto nástroja Komisia podľa očakávaní zmobilizuje 750 miliárd EUR v cenách roku 2018, z ktorých až 390 miliárd EUR možno použiť na granty a až 360 miliárd EUR na poskytovanie úverov nad rámec dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 na pomoc pri obnove EÚ po pandémii COVID-19. Komisia bola na základe článku 5 ods. 1 rozhodnutia o vlastných zdrojoch oprávnená požičať si finančné prostriedky na kapitálových trhoch v mene EÚ. Splácanie istiny takýchto finančných prostriedkov určených na výdavky (390 miliárd EUR v cenách roku 2018) a súvisiaceho splatného úroku sa bude musieť financovať zo všeobecného rozpočtu EÚ, ako aj z dostatočných výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených postupne od roku 2021. (1.4.1)

      Nástroj NGEU sa zameriava najmä na a) obnovu zamestnanosti a tvorbu pracovných príležitostí; b) reformy a investície na oživenie potenciálu udržateľného rastu a zamestnanosti s cieľom posilniť súdržnosť medzi členskými štátmi a zvýšiť ich odolnosť; c) opatrenia pre podniky, najmä pre malé a stredné, zasiahnuté hospodárskym vplyvom krízy COVID-19 a posilnenie udržateľného rastu v EÚ vrátane priamych finančných investícií do podnikov; d) opatrenia pre výskum a inovácie v reakcii na krízu COVID-19; e) zvýšenie úrovne pripravenosti na krízy a na umožnenie rýchlej a účinnej reakcie EÚ na závažné mimoriadne udalosti vrátane vytvárania zásob základných potrieb a zdravotníckeho vybavenia a obstaranie infraštruktúry potrebnej na rýchlu reakciu v prípade krízy; f) opatrenia na zabezpečenie toho, aby kríza COVID-19 nenarušila spravodlivú transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a g) opatrenia na riešenie vplyvu krízy COVID-19 na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

      Na podporu investícií a reforiem v členských štátoch sa 12. februára 2021 dohodol nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Podľa pôvodných predpokladov sa v rámci tohto nástroja malo členským štátom poskytnúť 672,5 miliardy EUR (v cenách z roku 2018) formou úverov a grantov implementovaných prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti[4]. Plány musia obsahovať reformy a investície v kľúčových oblastiach politiky (šesť pilierov[5]), pokročiť v zelenej a digitálnej transformácii a riešiť odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra.

      V súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu Komisia 18. mája 2022 zverejnila oznámenie REPowerEU, v ktorom sa stanovuje stratégia na zníženie závislosti EÚ od dovozu energií z Ruska. Aby bola táto stratégia úspešná, podľa posúdenia Komisie si vyžiada dodatočné investície vo výške 210 miliárd EUR. V tejto súvislosti Komisia okrem iných opatrení[6] navrhla zmeniť nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti s cieľom prerozdeliť až 225 miliárd EUR zvyšných úverov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj prideliť až 7,5 % finančných prostriedkov dostupných v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a Kohézneho fondu na účely plánu REPowerEU. Okrem toho sa očakáva sprístupnenie až 20 miliárd EUR v cenách roku 2022 z obchodovania s kvótami formou aukcie zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES alebo prevodmi z pobrexitovej adaptačnej rezervy zriadenej nariadením (EÚ) 2021/1755. Uvoľnenie prostriedkov umožňuje nariadenie o REPowerEU. Z týchto zdrojov sa bude podľa predpokladov financovať nová kapitola národných plánov obnovy a odolnosti, v ktorej sa určia konkrétne opatrenia na diverzifikáciu dodávok energií a zníženie závislosti od fosílnych palív, a to formou úverov (až 225 miliárd EUR) a grantov (až 75 miliárd EUR). V súvislosti s revidovanými plánmi obnovy a odolnosti požiadali členské štáty v lehote stanovenej v nariadení o REPowerEU o úvery vo výške 127,24 miliardy EUR.

      Uvedenou dohodou o preskúmaní VFR v polovici trvania sa predovšetkým zaviedol nový tzv. kaskádový mechanizmus financovania na pokrytie prekročených platieb úrokov súvisiacich s NGEU. V rámci tohto mechanizmu sa môže ako posledná možnosť mobilizovať nový tematický osobitný Nástroj obnovy EÚ nad rámec stropov VFR len vtedy, ak nepostačujú sumy, ktoré okrem zrušenia viazanosti, zmien priorít a zdrojov dostupných v rámci netematických osobitných nástrojov už boli poskytnuté v okruhu 2b.

      Úloha Európskeho parlamentu

      Parlament sa delí o rozpočtové právomoci s Radou a právomoci v tejto oblasti boli medzi prvými, ktoré poslanci EP nadobudli v 70. rokoch (1.2.5). Rozpočtové právomoci sa týkajú stanovenia celkovej sumy a rozdelenia ročných výdavkov EÚ, ako aj vykonávania kontroly plnenia rozpočtu.

      Za rokovania o VFR a prijatie ročného rozpočtu v mene Parlamentu je zodpovedný parlamentný Výbor pre rozpočet, ktorý zastupuje názory Parlamentu pri rokovaniach s Radou. Výboru sa väčšinou darí presadzovať navýšenie prostriedkov v prioritných oblastiach na základe svojich pozmeňovacích návrhov (hoci nie vždy v pôvodnom rozsahu).

      Počas rokovaní o VFR na roky 2021 – 2027 Parlament obhájil a do veľkej miery zabezpečil a) zvýšenie stropu VFR a posilnenie viacerých hlavných programov; b) záväzok zaviesť nové vlastné zdroje EÚ s cieľom pokryť aspoň náklady súvisiace s NGEU (istinu a úroky); c) svoju úlohu pri vykonávaní nástroja obnovy v súlade s metódou Spoločenstva; d) význam príspevku z rozpočtu EÚ k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy, biodiverzity a rodovej rovnosti a e) zavedenie nového mechanizmu na ochranu rozpočtu EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu (1.4.3).

      Parlament tiež systematicky presadzuje rozpočtovú transparentnosť a riadnu kontrolu všetkých operácií a nástrojov financovaných z rozpočtu EÚ.

      Parlament je orgán udeľujúci absolutórium (článok 319 ZFEÚ), pre ktorý Výbor pre kontrolu rozpočtu vykonáva všetku prípravu týkajúcu sa politickej kontroly plnenia rozpočtu (1.4.5). Postup udeľovania absolutória odráža každý rok na konci procesu jeho závery o spôsobe, akým Komisia a ostatné inštitúcie a orgány plnia rozpočet EÚ. Cieľom je overiť, či sa rozpočet plní v súlade s príslušnými pravidlami (súlad), ako aj so zásadami správneho finančného riadenia (najmä požiadavky na výkonnosť).

      Parlamentný Výbor pre kontrolu rozpočtu každoročne organizuje schôdzu s Európskou investičnou bankou (EIB) (1.3.15) s cieľom preskúmať jej finančné činnosti a pripravuje výročnú správu, v ktorej hodnotí výkonnosť a výsledky EIB za uplynulé obdobie. Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci Parlamentu sa dohodli, že budú vypracúvať výročnú správu, v ktorej zhodnotia súčasné a budúce činnosti EIB. V úlohe gestorského výboru sa striedajú. Hoci sa Parlament domnieva, že finančné nástroje môžu byť cenným nástrojom na znásobenie vplyvu finančných prostriedkov EÚ, zároveň zdôrazňuje, že by sa mali využívať za prísnych podmienok, a tak obmedziť riziká pre rozpočet EÚ. Na tento účel boli do nariadenia o rozpočtových pravidlách zahrnuté podrobné pravidlá používania finančných nástrojov financovaných z rozpočtu EÚ alebo s jeho zárukou.

      Parlamentný Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci sú spoločne zodpovedné za kontrolu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to prostredníctvom pracovnej skupiny a dvojmesačných dialógov o obnove a odolnosti s Komisiou.

      Tento informačný list pripravilo oddelenie rozpočtovej podpory Európskeho parlamentu. Viac informácií nájdete na webovom sídle Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu. 

       

      [1]Zásada, že rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu sa schvaľujú na rozpočtový rok, ktorý trvá od 1. januára do 31. decembra.
      [2]Rovnaká automatická úprava sa uplatňuje na účely vykonávania osobitných programov NGEU.
      [3]V kontexte novo dohodnutého Nástroja pre Ukrajinu umožňuje dohoda aj nadväzné úvery pre vo výške 33 miliárd EUR.
      [4]So spätnou účinnosťou a po zvážení aktualizovaných národných plánov obnovy a odolnosti s ohľadom na plán REPowerEU zodpovedajú takéto sumy 648 miliardám EUR v cenách roku 2022. Zmeneným nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa členským štátom sprístupnili dodatočné granty v rámci systému obchodovania s emisiami a pobrexitovej adaptačnej rezervy. Preto sa teraz 357 miliárd EUR vo forme grantov rozdelilo na 338 miliárd EUR pôvodných grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, 17,3 miliardy EUR na granty v rámci systému obchodovania s emisiami a 1,6 miliardy EUR na granty z pobrexitovej adaptačnej rezervy. Okrem toho mohli členské štáty do augusta 2023 požiadať o úverovú podporu. Z celkového dostupného finančného krytia vo výške 385 miliárd EUR bolo do konca roka 2023 viazaných takmer 291 miliárd EUR.
      [5]Zelená transformácia, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť, produktivita a konkurencieschopnosť, sociálna a územná súdržnosť, zdravie, hospodárska, sociálna a inštitucionálna odolnosť, politiky pre ďalšiu generáciu.
      [6]REPowerEU poskytuje aj nové financovanie pridelením 20 miliárd EUR z kvót zo systému obchodovania s emisiami, ktoré sa nachádzajú v trhovej stabilizačnej rezerve, ako aj presunmi z fondov politiky súdržnosti (až do 12,5 % prostriedkov pridelených členským štátom) a z fondu pre rozvoj vidieka (tiež 12,5 % pridelených prostriedkov).

      Francisco Padilla Olivares