Digitálna agenda pre Európu
Tento informačný list opisuje, ako sa digitálna agenda EÚ vyvíjala a ako EÚ od roku 2024 presunula zameranie od stanovovania programu na vykonávanie tým, že zavádza právne rámce, ako je akt o umelej inteligencii. Opisuje tiež, ako nové pravidlá EÚ týkajúce sa platforiem, údajov, digitálnej identity, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti slúžia ako stimuly pre bezpečné digitálne priestory, spravodlivú hospodársku súťaž a digitálnu suverenitu v súlade so zelenou transformáciou.
Právny základ
Aj keď zmluvy neobsahujú špecifické ustanovenia týkajúce sa informačných a komunikačných technológií (IKT), EÚ môže na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) konať v oblastiach politiky, ako napríklad: priemysel, hospodárska súťaž, obchod, transeurópske siete, výskum, energetika, vytvorenie jednotného trhu, voľný pohyb tovaru, pohyb osôb a služieb, vzdelávanie a kultúra.
Ciele
EÚ sa prostredníctvom svojej digitálnej agendy snaží umožniť bezpečnú a udržateľnú digitálnu transformáciu zameranú na človeka. Vychádzajúc zo Stratégie pre jednotný digitálny trh az Digitálneho kompasu do roku 2030 podporuje digitálna agenda dôveryhodné toky údajov, interoperabilnú digitálnu identitu, spravodlivé platformové trhy, zodpovednú umelú inteligenciu a silnú kybernetickú bezpečnosť. V politickom programe Digitálne desaťročie sa tieto ciele menia na ciele v oblasti zručností, infraštruktúry, digitalizácie podnikov a verejných služieb.
Dosiahnuté výsledky
A. Prvá digitálna agenda pre Európu: 2010 – 2020
Prvá digitálna agenda bola zameraná na zlepšenie pripojiteľnosti, zníženie nákladov a posilnenie ochrany spotrebiteľa. Medzi jej hlavné výsledky patrili:
- odstránenie roamingových poplatkov („roaming za domáce ceny“),
- podpora širokopásmového prístupu,
- zavedenie kľúčových pravidiel ochrany údajov, najmä všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
- Zručnosti: aspoň 80 % všetkých dospelých by malo mať základné digitálne zručnosti a v EÚ by malo byť zamestnaných 20 miliónov špecialistov v oblasti IKT, pričom tieto pracovné miesta by malo zastávať viac žien.
- Podniky: 75 % spoločností by malo využívať cloudové služby, veľké dáta a umelú inteligenciu; viac ako 90 % malých a stredných podnikov v EÚ by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity; a počet tzv. jednorožcov v EÚ (startupov s vysokou hodnotou) by sa mal zdvojnásobiť.
- Infraštruktúra: všetky domácnosti v EÚ by mali mať prístup k gigabitovému internetovému pripojeniu a všetky obývané oblasti by mali byť pokryté 5G; EÚ by mala vyrábať 20 % svetových polovodičov; v EÚ by sa malo rozmiestniť 10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových uzlov; a Európa by mala mať svoj prvý kvantový počítač.
- Verejné služby: všetky kľúčové verejné služby by mali byť dostupné online; všetci občania by mali mať prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom a 80 % občanov by malo využívať riešenia elektronickej totožnosti.
- všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679),
- smernicu o presadzovaní práva v oblasti ochrany údajov (smernica (EÚ) 2016/680),
- európsky akt o správe údajov (nariadenie (EÚ) 2022/868) o prístupnosti údajov a dôvere,
- európsky akt o údajoch (nariadenie (EÚ) 2023/2854) o spravodlivom prístupe a právach používateľov pri súčasnom zabezpečení ochrany osobných údajov.
- záruky týkajúce sa používania umelej inteligencie na všeobecné účely,
- obmedzenia používania biometrických identifikačných systémov orgánmi presadzovania práva,
- zákazy sociálneho hodnotenia a využívania umelej inteligencie na manipuláciu alebo využívanie zraniteľností používateľov,
- právo spotrebiteľov podávať sťažnosti a dostávať zmysluplné vysvetlenia.
- zvýšenie investícií do kybernetickej obrany,
- posilnenie spolupráce medzi vojenským a civilným kybernetickým sektorom,
- zabezpečenie účinného riadenia kybernetických kríz,
- posilnenie postavenia EÚ v oblasti kritických kybernetických technológií.
- Parlament vo svojom uznesení o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie z 12. marca 2019 naliehavo vyzval Komisiu, aby prehodnotila rozsah pôsobnosti smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti a zamerala sa na hrozby digitalizácie. Zároveň vyzval na zosúladenie s posilnenou politikou EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a na väčšiu úlohu pre Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť.
- Tri uznesenia o umelej inteligencii, v ktorých sa riešia etické aspekty umelej inteligencie, režim občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu a práva duševného vlastníctva pre rozvoj umelej inteligencie (20. októbra 2020), v ktorých sa vyzýva na vytvorenie právneho rámca EÚ pre umelú inteligenciu založeného na etike.
- Uznesenie o akte o digitálnych službách s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti digitálneho jednotného trhu, v ktorom navrhuje, aby legislatívny balík posilnil vnútorný trh, zaručoval ochranu spotrebiteľa, zaistil rovnocennosť medzi nelegálnymi aktivitami offline a online, zachovával transparentnosť, rešpektoval práva a zahŕňal subjekty z krajín mimo EÚ, ktoré majú vplyv na spotrebiteľov v EÚ. Vyzval tiež na väčšiu spravodlivosť, transparentnosť a zodpovednosť za moderovanie obsahu digitálnych služieb. Uznesenie vychádzalo z výskumu, seminára o pravidlách elektronického obchodu prispôsobených digitálnemu veku a série štúdií o digitálnych službách so zameraním na elektronický obchod a umelú inteligenciu, ktoré zadal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Zosúladenie návrhov aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch s uznesením Parlamentu je dôkazom, že Parlament môže mať vplyv na legislatívny program aj bez formálneho práva legislatívnej iniciatívy.
- Uznesenie o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (20. mája 2021) vyzýva na odstránenie všetkých prekážok fungovania jednotného digitálneho trhu a zlepšenie využívania umelej inteligencie pre európskych spotrebiteľov.
- V uznesení o návykovom dizajne online služieb a ochrane spotrebiteľa na jednotnom trhu EÚ (12. decembra 2023) vyzval na zákaz návykových techník v dizajne online služieb, ako je napríklad nekonečné posúvanie (skrolovanie) či automatické prehrávanie. Niektorí poslanci chceli zaviesť aj digitálne „právo nebyť rušený“ spolu so zoznamom dobrých postupov v oblasti dizajnu.
- Poslanci EP 13.decembra 2023 zdôraznili potrebu prehodnotiť pravidlá EÚ týkajúce sa geografického blokovania s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky a využiť plný potenciál jednotného trhu.
- Parlament 13. marca 2024 v rámci európskeho akčného plánu pre demokraciu prijal uznesenie, ktorým schvaľuje návrh predpisu o slobode a pluralite médií (európsky akt o slobode médií), ktorým sa posilňuje ochrana nezávislosti médií, a schválil právny predpis o transparentnosti demokratických procesov (nariadenie (EÚ) 2024/900) o regulácii politickej reklamy.
Podporovala aj digitálny rast prostredníctvom podpory zlepšovania zručností, digitalizácie priemyslu a verejných služieb, ako aj zavedením pravidiel geografického blokovania a cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb.
Na podporu hospodárstva založeného na údajoch prijala EÚ opatrenia týkajúce sa voľného toku iných ako osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti a otvorených údajov a posilnila regulačnú koordináciu prostredníctvom Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie.
B. Druhá digitálna agenda pre Európu: Digitálny kompas do roku 2030
Druhá digitálna agenda sa zameriava na zmeny, ktoré prinášajú digitálne technológie, a zásadnú úlohu digitálnych služieb a trhov, pričom zdôraznila technologické a geopolitické ambície EÚ. Komisia vo svojich oznámeniach o formovaní digitálnej budúcnosti Európy a európskom politickom programe Digitálne desaťročie podrobne opísala opatrenia na zabezpečenie digitálnych služieb a trhov. Ako priority stanovila kvantovú výpočtovú techniku, stratégie blockchainu, umelú inteligenciu, polovodiče (európsky akt o čipoch), digitálnu suverenitu, horizontálne požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami (nariadenie (EÚ) 2019/1020) zmenené nariadením (EÚ) 2024/2847, siete 5G a 6G, európske dátové priestory a globálne technologické normy.
V marci 2021 EÚ predstavila Digitálny kompas, v ktorom načrtla štyri ciele na rok 2030.
Program Digitálna Európa zavedený nariadením (EÚ) 2021/694 je iniciatíva EÚ, v rámci ktorej sa rozdeľuje 7,5 miliardy EUR (2021 – 2027) na projekty digitálnych technológií v oblastiach, ako sú superpočítanie, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a integrácia digitálnych technológií, s podporou centier digitálnych inovácií.
Politický program Digitálne desaťročie do roku 2030 stanovuje právne záväzné ciele od septembra 2022, čím sa Digitálny kompas mení zo stratégie na vykonávací nástroj zahŕňajúci každoročné podávanie správ a mechanizmy spolupráce členských štátov.
1. Údaje
Spoločné využívanie údajov je ústredným prvkom digitálnej vízie Európy. Keďže EÚ podporuje inovácie založené na údajoch, usiluje sa udržať rovnováhu medzi súkromím, bezpečnosťou, etikou a ochranou, pričom zároveň skúma možnosti využívania a zdieľania iných ako osobných údajov v súvislosti s novými technológiami a obchodnými modelmi.
Európska dátová stratégia zaviedla myšlienku spoločných európskych dátových priestorov pre deväť sektorov, čím by sa zabezpečilo viac dát na použitie v hospodárstve a spoločnosti a zároveň by sa spoločnostiam a jednotlivcom poskytla väčšia kontrola nad údajmi, ktoré vytvárajú. Regulačný rámec EÚ pre údaje zahŕňa:
2. Umelá inteligencia
V Bielej knihe o umelej inteligencii z februára 2020 sa zdôrazňuje kľúčová úloha umelej inteligencie v modernej spoločnosti a jej očakávané spoločenské a hospodárske prínosy vo všetkých odvetviach. V marci 2024 prijal Parlament akt o umelej inteligencii. Medzi jeho kľúčové body patria:
Akt o umelej inteligencii je v platnosti od 1. augusta 2024 a začína sa uplatňovať postupne počas 36 mesiacov. Presadzovanie na úrovni EÚ koordinuje Európsky úrad pre umelú inteligenciu.
V septembri 2022 Komisia predložila návrh smernice o zodpovednosti za umelú inteligenciu, ktorou sa mala zabezpečiť rovnaká ochrana osôb poškodených umelou inteligenciou, ale tento návrh bol už stiahnutý. Okrem toho bola predstavená nová smernica o zodpovednosti za chybné výrobky (smernica (EÚ) 2024/2853) s cieľom riešiť digitálne produkty, ako je umelá inteligencia.
3. Akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch
Základom digitálnej stratégie je vytvorenie bezpečnejšieho, otvorenejšieho digitálneho jednotného trhu, ktorý zaručuje práva používateľov a spravodlivú hospodársku súťaž. Opiera sa o dva legislatívne piliere: akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, ktorých účelom je zmodernizovať právne predpisy EÚ o digitálnych službách. Tieto akty, ktoré prijal Parlament a Rada v roku 2022 a platia od mája 2023, ponúkajú jednotný súbor pravidiel pre celú EÚ. V akte o digitálnych službách sa vymedzujú povinnosti sprostredkovateľských služieb, najmä online platforiem. Na veľké platformy sa vzťahujú osobitné usmernenia z dôvodu rizík, ktoré sa s nimi spájajú v oblasti šírenia nezákonného a škodlivého obsahu. V akte o digitálnych trhoch sa uvádzajú pravidlá pre spoločnosti so štatútom strážcu prístupu (gatekeeper), pričom dôraz sa kladie na tie spoločnosti, ktoré sú najviac náchylné na nekalé praktiky. Patria sem služby ako online sprostredkovanie, sociálne siete a cloud computing. Na základe aktu o digitálnych službách Komisia navrhla nariadenie na zefektívnenie zberu a výmeny údajov o krátkodobých prenájmoch ubytovania. Akt o digitálnych službách sa v celom rozsahu uplatňuje od 17. februára 2024. Presadzovanie aktu o digitálnych trhoch sa zintenzívnilo v roku 2025, keď boli strážcom prístupu uložené prvé pokuty, a Komisia svoju činnosť teraz zameriava predovšetkým na presadzovanie a monitorovanie.
4. Elektronická verejná správa, elektronická totožnosť a digitálne euro
V digitálnej agende sa kladie dôraz na elektronickú verejnú správu a cezhraničnú spoluprácu verejného sektora. V marci 2024 Rada v nadväznosti na návrh Komisie z novembra 2022, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii, prijala akt o interoperabilnej Európe (nariadenie (EÚ) 2024/903) s cieľom posilniť verejné služby v EÚ. Zriaďuje sa ním riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu so zástupcami z členských štátov, Komisie a iných orgánov EÚ.
Budovanie dôvery online má zásadný význam pre spoločenský a hospodársky rast. Nariadenie o elektronickej identifikácii (nariadenie (EÚ) č. 910/2014) poskytuje rámec pre bezpečné digitálne interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi. Parlament pracoval na plnení týchto zámerov a vo februári 2024 prijal európsky rámec digitálnej identity (nariadenie (EÚ) 2024/1183, eIDAS 2.0), ktorého cieľom je umožniť, aby do roku 2030 malo 80 % občanov EÚ bezpečný prístup k životne dôležitým verejným službám na základe digitálnej identity. Nariadenie eIDAS 2.0 nadobudlo účinnosť 20. mája 2024, pričom členské štáty pripravujú zavádzanie európskych peňaženiek digitálnej identity.
5. Kybernetická bezpečnosť
Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavili 10. novembra 2022 v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine politiku EÚ v oblasti kybernetickej obrany a Akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0 s týmito cieľmi:
Zároveň sa tak posilňuje európska obranná technologická a priemyselná základňa, ktorej cieľom je vytvoriť integrovaný celoúniový obranný priemysel. V decembri 2022 nahradila smernica o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS 2) svoju predchodkyňu a jej dosah sa rozšíril na viac odvetví a subjektov. Lehota na transpozíciu smernice NIS 2 uplynula 17. októbra 2024, po nej nasledovali žaloby o porušenie z dôvodu oneskorení. 10. decembra 2024 nadobudlo účinnosť nariadenie o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami (akt o kybernetickej odolnosti) a jeho základné povinnosti sa majú splniť do decembra 2027. V apríli 2024 prijal Parlament akt o kybernetickej solidarite, ktorého cieľom je posilniť solidaritu na úrovni EÚ a lepšie odhaľovať kybernetické hrozby a incidenty a reagovať na ne. Parlament a Rada tiež dosiahli dohodu o zmene aktu o kybernetickej bezpečnosti.
6. Médiá a demokracia
V decembri 2020 Komisia vo svojom oznámení stanovila akčný plán na podporu obnovy a transformácie európskeho mediálneho sektora. Zdôraznila potrebu väčšej vnútroštátnej podpory prostredníctvom schválených plánov obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 a poukázala na rušivý vplyv globálnych online platforiem na médiá, a najmä na ich dominantné postavenie na trhoch s údajmi a reklamou. Doplnkom tohto mediálneho plánu je akčný plán pre európsku demokraciu, je zameraný na posilnenie digitálnej adaptácie tohto sektora, slobody médií a pluralizmu a na boj proti dezinformáciám. Zaoberá sa aj zhoršovaním slobody médií v dôsledku rastúcich hrozieb voči novinárom. Nariadenie, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu (európsky akt o slobode médií), prijaté v marci 2024, zaručuje redakčnú nezávislosť a pluralitu médií a chráni novinárov pred sledovaním.
7. Vzdelávanie a zručnosti
Okrem regulácie podporuje EÚ význam digitálneho vzdelávania. Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) pomáha členským štátom prispôsobiť svoje vzdelávacie systémy digitálnemu veku. Jeho prioritou je vytvoriť spoľahlivý ekosystém digitálneho vzdelávania a zlepšiť zručnosti potrebné na digitálnu transformáciu.
8. Pracovné podmienky v oblasti práce pre platformy
V októbri 2024 bola prijatá smernica o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy (smernica o práci pre platformy), v ktorej sa objasňujú kritériá zamestnaneckého statusu a upravuje algoritmické riadenie.
9. Digitálna infraštruktúra
Komisia predstavila 21. februára 2024 nové iniciatívy pre digitálnu infraštruktúru v Európe s cieľom začať diskusiu o konkrétnych návrhoch na podporu inovácií, bezpečnosti a odolnosti digitálnej infraštruktúry.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament prijal viaceré uznesenia súvisiace s digitálnou agendou.
Parlament je ako spoluzákonodarca zodpovedný za akt o digitálnych službách, akt o digitálnych trhoch a akt o umelej inteligencii monitoruje vykonávanie smernice NIS 2 a aktu o kybernetickej odolnosti prostredníctvom svojej práce vo výboroch, prostredníctvom požiadaviek na podávanie správ a opatrení nadväzujúcich na presadzovanie práva Komisiou.
V súhrnnom balíku opatrení v digitálnej oblasti týkajúcom sa umelej inteligencie (november 2025) Komisia navrhuje cielené zmeny aktu o umelej inteligencii a pravidiel v oblasti letectva s cieľom riešiť výzvy spojené s vykonávaním a znížiť regulačné zaťaženie. Je súčasťou širšieho digitálneho balíka zameraného na zjednodušenie digitálnych právnych predpisov EÚ a podporu podnikateľských inovácií.
V štúdii pre výbor IMCO z februára 2026 sa zdôrazňujú dôležité výzvy vrátane právnej istoty, kapacity na presadzovanie práva a vplyvov na základné práva, pričom sa rozlišuje medzi zjednodušením a podstatnejšími zmenami záruk.
V Parlamente výbor IMCO a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci spoločne pracujú na súhrnnom balíku opatrení v digitálnej oblasti. Po prijatí pozícií Parlamentom a Radou v marci 2026 sa začali rokovania v rámci trialógu so zameraním na zjednodušenie pri súčasnom zachovaní základnej ochrany.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre hospodárstvo a rast. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
Maxim Hauk