Energetická politika: všeobecné zásady
Energetická politika EÚ je založená na zásadách dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti. Medzi jej ciele patrí zaistenie fungovania trhu s energiou a bezpečné dodávky energie v rámci EÚ, ako aj podpora energetickej efektívnosti a úspor, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a prepojenie energetických sietí. Jadrom energetickej politiky EÚ je celý rad opatrení zameraných na dosiahnutie úplnej energetickej únie.
Právny základ
Článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)
Osobitné ustanovenia:
- Bezpečnosť dodávok: článok 122 ZFEÚ,
- Energetické siete: články 170 – 172 ZFEÚ,
- Uhlie: v protokole 37 sa objasňujú finančné dôsledky vyplývajúce zo skončenia platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 2002,
- Jadrová energetika: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome).
Ďalšie ustanovenia týkajúce sa energetickej politiky:
- Vnútorný trh s energiou: článok 114 ZFEÚ,
- Vonkajšia energetická politika: články 216 – 218 ZFEÚ.
Ciele
Podľa Lisabonskej zmluvy sú hlavnými cieľmi energetickej politiky EÚ:
- zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky,
- zaistiť bezpečnosť dodávok energie v EÚ,
- presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie,
- podporovať prepojenie energetických sietí.
V článku 194 ZFEÚ sa stanovuje, že niektoré oblasti energetickej politiky patria do spoločnej zodpovednosti, čo naznačuje posun smerom k spoločnej energetickej politike. Každý členský štát si však zachováva právo určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, svoju voľbu medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojho zásobovania energiou (článok 194 ods. 2 ZFEÚ).
Dosiahnuté úspechy
A. Všeobecný politický rámec
Súčasný politický program vychádza z komplexnej integrovanej politiky v oblasti klímy a konkurencieschopnosti, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2030 tieto ciele v oblasti energetiky:
- zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 42,5 %, pričom ďalším cieľom je dosiahnutie 45 %,
- zníženie primárnej a konečnej spotreby energie o 11,7 % v porovnaní s prognózami na rok 2020,
Súčasný európsky regulačný rámec pre energetiku pôvodne vychádzal zo stratégie energetickej únie a z balíka EÚ Fit For 55, ktorý bol zameraný na zosúladenie všetkých cieľov v oblasti klímy a energetiky. Postupne sa to zmenilo plánom REPowerEU, ktorého cieľom bolo rýchlo a úplne ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív.
Vo februári 2025 Komisia uviedla do praxe Dohodu o čistom priemysle, v rámci ktorej sa zmobilizovalo viac ako 100 miliárd EUR na zvýšenie konkurencieschopnosti a urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľnosti energetického systému prostredníctvom aktualizovaných investičných pravidiel a zjednodušených postupov štátnej pomoci.
Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu, ktorý je súčasťou Dohody o čistom priemysle, obsahuje opatrenia na zníženie účtov za elektrinu a zredukovanie nákladov na dodávky v celej EÚ. Nabáda krajiny EÚ, aby znížili sieťové poplatky a dane, podporuje dlhodobé zmluvy, urýchľuje povoľovanie projektov a posilňuje sieťovú infraštruktúru.
Súčasný energetický rámec pozostáva z niekoľkých predpisov, ktoré sa týkajú: podpory energie z obnoviteľných zdrojov; energetickej efektívnosti; riadenia energetickej únie; prepojenia elektrických sietí; koncepcie trhu s energiou, pripravenosti na riziká; bezpečnosti dodávok energie; energetickej hospodárnosti budov; zdaňovania energie; transeurópskej energetickej infraštruktúry; spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky; batérií; iniciatív v oblasti leteckej a námornej dopravy.
Podľa súčasného rámca musia krajiny EÚ vypracovať 10-ročné integrované národné energetické a klimatické plány (NEKP) na roky 2021 až 2030, každé dva roky predložiť správu o pokroku a vypracovať konzistentné dlhodobé národné stratégie na splnenie dohodnutých energetických cieľov a cieľov Parížskej dohody.
B. Dobudovanie vnútorného trhu s energiou
Plne integrovaný a riadne fungujúci vnútorný trh s energiou zabezpečuje prijateľné ceny energie, poskytuje potrebné cenové signály pre investície do zelenej energie, zabezpečuje dodávky energie a otvára najlacnejšiu cestu ku klimatickej neutralite. Právne predpisy o vnútornom trhu s energiou boli pôvodne založené na zásadách cezhraničnej spolupráce a spravodlivých maloobchodných trhov. Neskôr sa právne predpisy zamerali na pripravenosť na riziká, koordináciu, stimuly pre spotrebiteľov, dekarbonizáciu a bezpečnosť dodávok energie. Viac informácií nájdete v informačnom liste 2.1.9 o vnútornom trhu s energiou.
C. Posilnenie vonkajších vzťahov v oblasti energetiky
V nadväznosti na rozhodnutie o postupnom ukončení dovozu energie z Ruska je súčasná vonkajšia energetická politika EÚ poháňaná diverzifikáciou jej dodávok energie. V marci 2022 sa v oznámení REPowerEU navrhlo masívne a rýchle zníženie spotreby fosílneho plynu v EÚ o najmenej 155 miliárd m3, čo zodpovedá objemu dovezenému z Ruska v roku 2021. EÚ v súlade s plánom REPowerEU spolupracovala s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok, zabezpečení dovozu skvapalneného zemného plynu a zvýšení nových dodávok plynu do plynovodov. Vytvorila energetickú platformu EÚ, dobrovoľný koordinačný mechanizmus na podporu spoločného nákupu plynu a vodíka v EÚ, a zverejnila vonkajšiu energetickú stratégiu EÚ na podporu Ukrajiny, Moldavska a ďalších krajín. Ako sa uvádza v spoločnom oznámení o globálnej vízii EÚ v oblasti klímy a energetiky, súčasnou stratégiou energetickej politiky EÚ je urýchliť čistú a udržateľnú transformáciu na svetovom trhu a zároveň zaistiť bezpečnosť svojich dodávok energie a prístup k surovinám.
D. Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa hlavnou energetickou prioritou EÚ stala bezpečnosť dodávok energie. Súčasná politika v oblasti energetickej bezpečnosti zahŕňa koordinačné opatrenia a pravidlá na predchádzanie nehodám na zariadeniach na mori a prerušeniam dodávok energie a narušeniam núdzových zásob ropy a zemného plynu a reagovanie na ne vrátane licencií na prieskum a ťažbu.
Na politiku EÚ v oblasti transeurópskej infraštruktúry sa vzťahujú nariadenia o transeurópskych sieťach (TEN) (pozri informačný list 3.5.1 o TEN). V nariadení o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E), ktoré bolo prijaté v júni 2022, sa identifikujú prioritné koridory v rôznych geografických regiónoch pre elektrinu, sústavy na mori a vodíkovú infraštruktúru. Definujú sa v ňom projekty spoločného záujmu EÚ v rámci krajín EÚ a projekty vo vzájomnom záujme medzi EÚ a tretími krajinami, ukončuje sa podpora nových projektov v oblasti zemného plynu a ropy a pre všetky projekty sa zavádzajú povinné kritériá udržateľnosti. Politiky TEN sú financované z Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 (pozri informačný list 3.5.2 o financovaní TEN).
E. Energetická efektívnosť
Základným kameňom politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti je nová smernica o energetickej efektívnosti, v ktorej sa stanovil cieľ znížiť primárnu (orientačnú) a konečnú spotrebu energie EÚ do roku 2030 o 11,7 % v porovnaní s prognózami na rok 2020. To zodpovedá hodnote maximálne 992,5 milióna (orientačná spotreba), resp. 763 miliónov ton ropy. Táto smernica je založená na zásade prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá ukladá krajinám EÚ povinnosť zabezpečiť, aby sa pri rozhodnutiach o plánovaní, politikách a investíciách zohľadňovali riešenia energetickej efektívnosti (pozri informačný list 2.3.8 o energetickej efektívnosti).
F. Energia z obnoviteľných zdrojov
Základným kameňom politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, v ktorej sa stanovil záväzný cieľ 42,5 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe EÚ do roku 2030 s cieľom dosiahnuť 45 %. Smernica presadzuje energiu z obnoviteľných zdrojov (slnečnú, veternú, oceánsku a vodnú energiu, biomasu a biopalivá, geotermálnu energiu) s vnútroštátnou podporou a systémami financovania EÚ, pretože samotné trhy s energiou nie sú schopné zabezpečiť požadovanú mieru obnoviteľných zdrojov energie v EÚ (pozri informačný list 2.3.9 o energii z obnoviteľných zdrojov).
G. Projekty v oblasti výskumu, vývoja a demonštračných činností
Horizont Európa je rámcový program prebiehajúci od roku 2021 do roku 2027 a hlavný nástroj EÚ na podporu energetického výskumu s rozpočtom 95,5 miliardy EUR v cenách roku 2018 (pozri informačný list 2.3.6 o politike v oblasti výskumu).
V Európskom strategickom pláne pre energetické technológie sa identifikovalo 10 technológií (vrátane batérií, fotovoltiky, veternej energie na mori atď.) a opatrení pre výskum a inovácie, ktoré sa vzťahujú na celý inovačný reťazec zelenej energie.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament vždy vyjadroval rozhodnú podporu spoločnej energetickej politike, ktorá rieši otázky dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a udržateľnosti. Viackrát vyzval na súdržnosť, odhodlanie, spoluprácu a solidaritu medzi krajinami EÚ pri riešení súčasných a budúcich výziev na vnútornom trhu a na politický záväzok všetkých členských štátov.
V najnovších uzneseniach Parlamentu týkajúcich sa energetiky sa zvýšil význam všetkých cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré sú základom energetickej politiky EÚ, a stanovili sa vyššie ambície.
Parlament vo svojom uznesení z 19. júna 2025 o dohode o čistom priemysle zdôraznil potrebu posilniť energetickú infraštruktúru a dobudovať energetickú úniu. Vyzval členské štáty, prevádzkovateľov prenosových sústav a Komisiu, aby podporili cezhraničné výmeny elektrickej energie a usilovali sa o dosiahnutie súčasného cieľa prepojenia na úrovni 15 %.
Vo svojom uznesení z 19. júna 2025 o elektrických sieťach: pilier energetického systému EÚ Parlament zdôraznil, že elektrické siete sú nevyhnutné na to, aby Únia dosiahla svoj prechod na konkurencieschopné hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií do roku 2050, a vyzval členské štáty, aby preskúmali, optimalizovali, modernizovali a plne rozvíjali kapacitu svojich elektrických sietí vrátane prenosu a distribúcie.
Parlament vo svojom uznesení z 8. júla 2025 o bezpečnosti dodávok energie v EÚ zdôraznil význam postupného ukončenia dovozu ruských fosílnych palív, budovania prepojení plynárenských sústav a elektrických sietí cez strednú a juhovýchodnú Európu pozdĺž osi sever – juh, diverzifikácie terminálov na skvapalnený zemný plyn a budovania potrubí. Zdôraznil tiež potrebu spoločného úsilia v oblasti nových energetických technológií a dodatočného verejného a súkromného financovania.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
Kristin BECKER / Matteo Ciucci