Energetická politika: všeobecné zásady
Medzi problémy, ktorým EÚ čelí v oblasti energetiky, patria napríklad zvyšujúca sa závislosť od dovozu, nedostatočná diverzifikácia, vysoké a kolísavé ceny energie, stúpajúci celosvetový dopyt po energii, bezpečnostné riziká postihujúce producentské a tranzitné krajiny, rastúce hrozby vyplývajúce zo zmeny klímy, dekarbonizácia, pomalý pokrok v energetickej efektívnosti, výzvy spojené s narastajúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie a potreba väčšej transparentnosti, ďalšej integrácie a vzájomného prepojenia energetických trhov. Jadrom energetickej politiky EÚ je súbor opatrení, ktorých cieľom je dosiahnuť integrovaný trh v oblasti energetiky, bezpečnosť dodávok energie a udržateľné energetické odvetvie.
Právny základ
Článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Osobitné ustanovenia:
- bezpečnosť dodávok: článok 122 ZFEÚ,
- energetické siete: články 170 – 172 ZFEÚ,
- uhlie: v protokole 37 sa objasňujú finančné dôsledky vyplývajúce zo skončenia platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 2002,
- jadrová energetika: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome) slúži ako právny základ pre väčšinu opatrení EÚ v oblasti jadrovej energie.
Ďalšie ustanovenia týkajúce sa energetickej politiky:
- vnútorný trh s energiou: článok 114 ZFEÚ,
- vonkajšia energetická politika: články 216 – 218 ZFEÚ.
Ciele
Podľa stratégie energetickej únie (2015) má energetická politika EÚ päť hlavných cieľov:
- diverzifikovať európske zdroje energie, zaistiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom solidarity a spolupráce medzi krajinami EÚ,
- zabezpečiť fungovanie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, ktorý umožní voľný tok energie cez EÚ prostredníctvom primeranej infraštruktúry a bez technických alebo regulačných prekážok,
- Zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť závislosť od dovozu energie, znížiť emisie a stimulovať zamestnanosť a rast,
- dekarbonizovať hospodárstvo a prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou,
- podporovať výskum v oblasti nízkouhlíkových technológií a technológií čistej energie a uprednostňovať výskum a inováciu s cieľom stimulovať energetickú transformáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť.
V článku 194 ZFEÚ sa stanovuje, že niektoré oblasti energetickej politiky patria do spoločnej zodpovednosti, čo naznačuje posun smerom k spoločnej energetickej politike. Každý členský štát si však zachováva právo určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, svoju voľbu medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojho zásobovania energiou (článok 194 ods. 2).
Dosiahnuté úspechy
A. Všeobecný rámec politiky
Súčasný politický program vychádza zo zosúladenia cieľov EÚ v oblasti energetiky s cieľmi v oblasti klímy v rámci nového balíka Fit for 55 navrhnutého v júli 2021 vrátane:
- zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990,
- zníženia čistých nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050.
Komplexná integrovaná politika v oblasti klímy a energetiky prijatá Európskou radou 24. októbra 2014 a revidovaná v decembri 2018 má za cieľ dosiahnuť do roku 2030 tieto ciele:
- zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby energie na 32 %,
- zvýšenie energetickej efektívnosti o 32,5 %,
- prepojenie aspoň 15 % elektrizačných sústav v EÚ.
V súčasnosti sa rokuje o nových energetických cieľoch EÚ. Na rok 2030 budú navrhnuté tieto ciele:
- zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby energie na 42 – 45 %,
- zníženie primárnej energetickej spotreby EÚ o 40 – 42 % a konečnej energetickej spotreby o 36 – 40 %.
Dňa 25. februára 2015 Komisia uverejnila stratégiu energetickej únie (COM(2015)0080) s cieľom vybudovať energetickú úniu, ktorá domácnostiam a podnikom v EÚ poskytne bezpečné, udržateľné, konkurencieschopné a cenovo dostupné dodávky energie. Komisia predložila 30. novembra 2016 balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov (COM(2016)0860). Pozostáva z ôsmich legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú riadenia (nariadenie (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie), koncepcie trhu s elektrinou (smernica (EÚ) 2019/944 o elektrine, nariadenie (EÚ) 2019/943 o elektrine a nariadenie (EÚ) 2019/941 o pripravenosti na riziká), energetickej efektívnosti (smernica (EÚ) 2018/2002 o energetickej efektívnosti, smernica (EÚ) 2018/844 o energetickej hospodárnosti budov), energie z obnoviteľných zdrojov (smernica (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov) a predpisov pre regulátora, ktorým je Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (nariadenie (EÚ) 2019/942 o zriadení ACER). Posledná časť balíka, ktorou je nariadenie o riadení energetickej únie, bola prijatá 4. decembra 2019. Podľa nariadenia musia členské štáty EÚ vypracovať 10-ročné integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy na obdobie rokov 2021 až 2030, každé dva roky predložiť správu o pokroku a vypracovať konzistentné dlhodobé národné stratégie na splnenie cieľov Parížskej dohody.
Rozhodnutím (EÚ) 2019/504 sa zaviedli zmeny v politike energetickej efektívnosti EÚ a v riadení energetickej únie vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Na základe tohto rozhodnutia sa vykonali technické úpravy prognóz spotreby energie na rok 2030 tak, aby zodpovedali Únii pozostávajúcej z 27 členských štátov.
Komisia 14. júla a 15. decembra 2021 zverejnila balík Fit for 55 s cieľom znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a dosiahnuť, aby EÚ bola do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Tento veľký balík pozostáva z revízie všetkých existujúcich aktov EÚ o klíme a energetike vrátane smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (COM(2021)0557), smernice o energetickej efektívnosti (COM(2021)0558), smernice o zdaňovaní energie (COM(2021)0563), smernice o energetickej hospodárnosti budov (COM(2021)0802), smernice o plyne (COM(2021)0803) a nariadenia o plyne (COM(2021)0804). Obsahuje aj nové návrhy, ako je nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (COM(2021)0559), iniciatíva ReFuelEU Aviation (COM(2021)0561) a iniciatíva FuelEU Maritime (COM(2021)0562).
Európska komisia 18. mája 2022 predložila plán REPowerEU (COM/2022/0230), ktorým reagovala na problémy a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu. Cieľom plánu je ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív a dosiahnuť ďalší pokrok v riešení klimatickej krízy.
B. Dobudovanie vnútorného trhu s energiou
Plne integrovaný a riadne fungujúci vnútorný trh s energiou zabezpečuje dostupné ceny energie, poskytuje potrebné cenové signály pre investície do ekologickej energie, zabezpečuje dodávky energie a otvára najmenej nákladnú cestu ku klimatickej neutralite.
Právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiou boli prvýkrát zavedené v treťom energetickom balíku (2009 – 2014), ktorý zahŕňa päť oblastí: oddelenie vlastníctva v rámci vertikálne integrovaného podniku (unbundling), nezávislé národné regulačné orgány, spolupráca, ACER a spravodlivé maloobchodné trhy. S cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu sa balíkom vytvorili Európske siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európske siete prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ENTSO-G). Okrem iného zahŕňal aj nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou a politiku transeurópskych energetických sietí (TEN-E) vychádzajúcu z nariadenia (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.
Štvrtý energetický balík (2015 – 2020) s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, zameraný na koncepciu trhu s elektrinou (smernica o elektrine, nariadenie o elektrine, nariadenie o pripravenosti na riziká, nariadenie o agentúre ACER). Zaviedli sa ním nové pravidlá v oblasti uskladňovania energie, stimuly pre spotrebiteľov s cieľom prispieť k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu s energiou, desaťročné národné energetické a klimatické plány (NEKP) na roky 2021 – 2030 a posilnená úloha agentúry ACER. V posledných rokoch sa zaoberal aj brexitom (pozri informačný list 2.1.9 o vnútornom trhu s energiou).
Piaty energetický balík s názvom Fit for 55 bol uverejnený v dvoch častiach 14. júla a 15. decembra 2021 a v súčasnosti sa o ňom rokuje. Jeho cieľom je zosúladiť energetické ciele s novou európskou ambíciou v oblasti klímy znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Zameriava sa najmä na obnoviteľné zdroje energie, energetickú efektívnosť, zdaňovanie energie, leteckú a námornú dopravu a budovy.
V decembri 2021 Komisia navrhla revíziu (COM/2021/803, COM/2021/804) smernice o plyne (2009/73/ES) a nariadenia o plyne [(ES) č. 715/2009]. V tejto revízii sa navrhuje aj regulačný rámec pre konkurencieschopné trhy s dekarbonizovaným plynom vrátane koncepcie a rozvoja nového trhu EÚ s vodíkom.
Komisia 18. mája 2022 v rámci svojho plánu REpowerEU (COM/2022/0230) navrhla cieľ, aby 10 miliónov ton domácej výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov a 10 miliónov ton dovozu do roku 2030 nahradilo zemný plyn, uhlie a ropu v ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetviach a odvetviach dopravy. Komisia 14. septembra 2022 navrhla núdzový zásah na európskych trhoch s energiou (COM/2022/473) s cieľom riešiť nedávne dramatické zvýšenie cien. Pozostávalo to z výnimočných opatrení na zníženie dopytu po elektrickej energii a opatrení na prerozdelenie nadmerných príjmov odvetvia energetiky koncovým odberateľom.
C. Energetická efektívnosť
Základným kameňom politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti je smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, v ktorej sa stanovuje súbor záväzných opatrení, ktoré majú EÚ pomôcť dosiahnuť jej 20 % cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020. Smernicou sa zaviedli aj ciele v oblasti úspor energie a mnohé politiky energetickej efektívnosti vrátane energeticky účinných renovácií a povinných energetických certifikátov pre budovy, minimálnych noriem energetickej účinnosti pre rôzne výrobky, označovania energetickej účinnosti a inteligentných meračov, a tiež sa ňou stanovili práva spotrebiteľov. V decembri 2018 sa v revidovanej smernici 2018/2002/EÚ o energetickej efektívnosti zvýšil celkový cieľ energetickej efektívnosti EÚ na rok 2030 na najmenej 32,5 % v porovnaní s východiskovými prognózami z roku 2007).
V júli 2021 Komisia navrhla revidovanú smernicu o energetickej efektívnosti (COM(2021)0558), ktorou sa zvyšujú ciele energetickej efektívnosti do roku 2030 na 39 % v prípade primárnej energetickej spotreby a na 36 % v prípade konečnej energetickej spotreby v porovnaní s východiskovými prognózami z roku 2007. Stanovujú sa v nej aj povinnosti členských štátov v oblasti ročných úspor energie na úrovni 1,5 % ich konečnej energetickej spotreby od roku 2024 do roku 2030.
Komisia v rámci svojho plánu Repower EU (COM(2022)0230) v máji 2022 navrhla revíziu cieľov v oblasti energetickej efektívnosti (COM(2022)0222) s cieľom postupne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív prostredníctvom zníženia spotreby energie v roku 2030 aspoň o 13 % v porovnaní s východiskovými prognózami z roku 2007 [v absolútnom vyjadrení na maximálne 750 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe) a 980 Mtoe konečnej a primárnej energetickej spotreby EÚ do roku 2030]. Návrh, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, obsahuje celý rad cieľov zníženia spotreby energie vo výške 40 – 42 % a primárnej a konečnej spotreby energie v EÚ vo výške 36 – 40 %.
V zmenenej smernici o energetickej hospodárnosti budov (smernica (EÚ) 2018/844) sa stanovujú plány s orientačnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050 a dlhodobé stratégie členských štátov na podporu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných aj súkromných, s cieľom vytvoriť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. V októbri 2020 Komisia uverejnila novú stratégiu vlny obnovy (COM(2020)0662), ktorej cieľom je zdvojnásobiť ročnú mieru energetickej obnovy v nasledujúcich desiatich rokoch.
V júli 2021 Komisia navrhla revidovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov (COM(2021)0802), ktorou zvýšila mieru obnovy, najmä v prípade budov s najhoršou hospodárnosťou v každej krajine, a nahradila dlhodobé stratégie obnovy vnútroštátnymi plánmi obnovy budov a zaviedla minimálne normy efektívnosti na úrovni EÚ.
V smernici EÚ o ekodizajne (smernica 2009/125/ES) a rámcovom nariadení o energetickom označovaní (nariadenie (EÚ) 2017/1369) sa vymedzujú požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie jednotlivých skupín výrobkov (pozri informačný list 2.4.8 o energetickej efektívnosti).
D. Energia z obnoviteľných zdrojov
Slnečná energia, veterná energia na pevnine a na mori, oceánska a vodná energia, biomasa, biopalivá a vodík sú obnoviteľné zdroje energie. Samotné trhy s energiou nie sú schopné zabezpečiť požadovaný podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, čo znamená, že môžu byť potrebné vnútroštátne systémy podpory a systémy financovania z EÚ. Jednou z priorít, na ktorých sa dohodla Európska rada v máji 2013, je zintenzívnenie diverzifikácie dodávok energie do EÚ a rozvoj miestnych zdrojov energie s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok a znížiť závislosť od vonkajších zdrojov. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, smernicou 2009/28/ES z 23. apríla 2009 sa zaviedol cieľ na úrovni 20 %, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2020.
V decembri 2018 sa v novej smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica (EÚ) 2018/2001) stanovil záväzný celkový cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 na minimálne 32 %. Komisia 19. novembra 2020 predstavila stratégiu EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na mori (COM(2020)0741), čím sa zintenzívnilo úsilie o dosiahnutie klimatickej neutrality Únie do roku 2050. V stratégii sa navrhuje zvýšenie výkonu veternej energie na mori v Európe zo súčasného objemu 12 GW na najmenej 60 GW do roku 2030 a 300 GW do roku 2050. Existujú rôzne stratégie na podporu využívania každého obnoviteľného zdroja (pozri informačný list 2.4.9 o energii z obnoviteľných zdrojov).
V júli 2021 sa v návrhu (COM(2021)0557) novej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov stanovuje zvýšenie celkového cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na 40 % do roku 2030. V máji 2022 Komisia v súlade s plánom REPowerEU (COM(2022)0230) zameraným na postupné vyradenie ruských fosílnych palív navrhla zvýšiť cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, o ktorom sa v súčasnosti rokuje, na 45 % do roku 2030. Komisia konkrétne predložila slnečnú stratégiu (COM(2022)0221) s cieľom zdvojnásobiť do roku 2025 solárnu fotovoltickú kapacitu inštaláciou 600 GW do roku 2030. V tejto stratégii sa stanovujú aj ciele v oblasti výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 (10 miliónov ton na domácu výrobu a 10 miliónov ton dovozu), navrhuje sa akčný plán pre biometán na zvýšenie výroby na 35 miliárd m³ do roku 2030 a skrátené a zjednodušené povoľovacie procesy.
E. Posilnenie vonkajších vzťahov v oblasti energetiky
V roku 2012 EÚ zriadila mechanizmus výmeny informácií s cieľom uľahčiť koordináciu medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ a zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ (rozhodnutie 994/2012/EÚ). Vyžaduje sa v ňom, aby krajiny EÚ predložili Komisii na posúdenie všetky existujúce medzinárodné dohody v oblasti energetiky, a rovnako sa v ňom vyžaduje určitá úroveň výmeny informácií medzi členskými štátmi EÚ.
Komisia reagovala na ruskú inváziu na Ukrajinu vo svojom oznámení REPowerEU (COM(2022)0108) z 8. marca 2022 tým, že navrhla zníženie využívania fosílneho plynu najmenej o 155 miliárd m³, čo zodpovedá objemu dovezenému z Ruska v roku 2021, s cieľom dosiahnuť takmer dve tretiny tohto zníženia do jedného roka.
V máji 2022 Komisia v súlade s plánom REPowerEU (COM/2022/0230) zameraným na postupné vyradenie ruských fosílnych palív spolupracovala s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok a zabezpečení dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a vyšších dodávok plynu od medzinárodných partnerov. Vytvorila energetickú platformu EÚ, dobrovoľný koordinačný mechanizmus na podporu nákupu plynu a vodíka pre EÚ a uverejnila vonkajšiu energetickú stratégiu EÚ (JOIN/2022/23) na podporu Ukrajiny, Moldavska, západného Balkánu a krajín Východného partnerstva, ako aj najzraniteľnejších partnerov EÚ.
F. Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie
V rámci balíka Čistá energia pre všetkých Európanov sa v nariadení (EÚ) 2019/941 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie vyžaduje, aby členské štáty EÚ navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby v kríze dodávok elektriny elektrina smerovala tam, kde je najviac potrebná. Nariadením sa zabezpečuje, aby členské štáty zaviedli vhodné nástroje na predchádzanie možným krízam dodávok elektriny, prípravu na ne a ich zvládanie v duchu solidarity a transparentnosti.
EÚ prijala s ohľadom na kľúčový význam zemného plynu a ropy pre bezpečnosť dodávok energie v EÚ viacero opatrení na zabezpečenie toho, aby sa vykonávali posúdenia rizík a vypracúvali sa primerané preventívne akčné plány a núdzové plány. V roku 2017 sa nariadením o bezpečnosti dodávok plynu (nariadenie (EÚ) 2017/1938) zaviedli záruky bezpečnosti dodávky plynu a posilnené mechanizmy prevencie, solidarity a reakcie na krízu. Podľa smernice o zásobách ropy (smernica 2009/119/ES) majú členské štáty povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy zodpovedajúce 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej spotreby štátu podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Komisia navrhla rozšíriť uplatňovanie smernice o plyne (smernica 2009/73/ES) na existujúce aj budúce plynovody do tretích krajín a z tretích krajín [COM(2017)0660]. Smernica o plyne bola v roku 2019 zmenená smernicou (EÚ) 2019/692 tak, aby sa zabezpečilo, že pravidlá upravujúce vnútorný trh EÚ s plynom sa budú vzťahovať na prepravné plynovody medzi členským štátom a treťou krajinou s výnimkami pre existujúce plynovody. Osobitné ustanovenia sú obsiahnuté v smernici o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (smernica 2013/30/EÚ). V reakcii na krízu na Ukrajine ustanovuje nariadenie (EÚ) 2017/1938 posilnenú regionálnu spoluprácu, regionálne preventívne akčné plány a núdzové plány a mechanizmus solidarity na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu.
Priorita bezpečnosti dodávok na trhu EÚ s energiou sa po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 dramaticky zvýšila. V oznámení EÚ o pláne REPowerEU (COM(2022)0108) sa 8. marca 2022 navrhlo niekoľko opatrení na riešenie využívania ruskej ropy a zemného plynu ako zbrane, ako je prerušenie dodávok plynu do viacerých členských štátov EÚ. Komisia 23. marca 2022 uverejnila oznámenie o bezpečnosti dodávok a dostupných cenách energie (COM(2022)0138) a návrh nového nariadenia o skladovaní plynu (COM(2022)0135). Navrhovaným nariadením o skladovaní plynu sa zaviedla povinnosť minimálne 80 % úrovne skladovania plynu do 1. novembra 2022, zvýšenie úrovne skladovania plynu na 90 % na nasledujúce roky, priebežné ciele a nový certifikačný proces na zníženie rizík vonkajšieho zasahovania. Plánom REPowerEU (COM(2022)0230) sa 18. mája 2022 sfunkčnilo ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív prostredníctvom úspor energie, diverzifikácie dodávok energie a urýchleného zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Dňa 27. júna 2022 bolo v rekordnom čase prijaté nariadenie (EÚ) 2022/1032 o skladovaní plynu, ktorým sa zavádzajú povinnosti týkajúce sa minimálnych úrovní skladovania plynu.
Vzhľadom na riziko ďalšieho znižovania dodávok plynu z Ruska Komisia v júli 2022 navrhla nové nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne (COM(2022)0361) s cieľom znížiť do jari 2023 spotrebu plynu v Európe o 15 %. Uverejnila aj oznámenie EÚ o úspore energie (COM/2022/240) s mnohými možnosťami krátkodobých úspor, ako je cielené zníženie vykurovania a chladenia vo verejných budovách.
Navrhovaný Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022) ako súčasť Európskej zelenej dohody podporuje uhoľné regióny a regióny s vysokými emisiami uhlíka pri prechode k nízkouhlíkovým zdrojom energie.
Na energetickú infraštruktúru krajín EÚ sa vzťahuje politika TEN-E (nariadenie (EÚ) č. 347/2013), ktorá sa zameriava na prepojenie energetickej infraštruktúry krajín EÚ a určuje sa v nej deväť prioritných koridorov (štyri koridory pre elektrinu, štyri koridory pre zemný plyn a jeden ropný koridor) a tri prioritné tematické oblasti (inteligentné siete, energetické diaľnice, cezhraničné siete pre oxid uhličitý) pre rozvoj lepšie prepojených energetických sietí EÚ. TEN-E je financovaná z energetickej časti Nástroja na prepájanie Európy 2021 – 2027 (nariadenie (EÚ) 2021/1153).
V nariadení o riadení energetickej únie (2018/1999) sa stanovil cieľ prepojenia na úrovni aspoň 15 % do roku 2030 s cieľom povzbudiť krajiny EÚ, aby prepojili svoju inštalovanú kapacitu na výrobu elektrickej energie. Pomer cezhraničnej kapacity 15 % sa vypočítal vydelením dovoznej kapacity inštalovanou výrobnou kapacitou krajín EÚ.
V apríli 2022 spoluzákonodarcovia prijali nové nariadenie (EÚ) 2022/869 o TEN-E v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy na roky 2030 a 2050. V nariadení sa určili projekty spoločného záujmu EÚ (5. zoznam projektov spoločného záujmu) a projekty spoločného záujmu, ktorými sa spája EÚ s tretími krajinami, ukončila sa ním podpora pre nové projekty v oblasti zemného plynu a ropy a zaviedli sa povinné kritériá udržateľnosti pre všetky projekty.
G. Projekty v oblasti výskumu, rozvoja a demonštračných činností
Horizont Európa (nariadenie (EÚ) 2021/695) je rámcový program, ktorý prebieha od roku 2021 do roku 2027. Ide o hlavný nástroj EÚ na podporu energetického výskumu s rozpočtom 95,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018) vrátane 5,4 miliardy EUR z programu NextGenerationEU.
Cieľom Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, ktorý bol prijatý v roku 2007, je urýchliť uvedenie na trh a využívanie klimaticky neutrálneho energetického systému prijatím nízkouhlíkových technológií. V pláne sa stanovuje 10 opatrení v oblasti výskumu a inovácie (technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, znižovanie nákladov na technológie, nové technológie a služby pre spotrebiteľov, odolnosť a bezpečnosť energetických systémov, nové materiály a technológie pre budovy, energetická efektívnosť v priemysle, konkurencieschopnosť v globálnom odvetví batérií a elektromobilita, obnoviteľné palivá a bioenergia, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a jadrová bezpečnosť). Pokrýva celý inovačný reťazec vrátane financovania a regulačného rámca a má celkovú riadiacu štruktúru.
Vzhľadom na významnú úlohu elektriny pri dekarbonizácii boli batérie ako zariadenia na uskladňovanie elektrickej energie identifikované ako kľúčové podporné technológie nízkouhlíkového hospodárstva. Právne predpisy EÚ týkajúce sa použitých batérií sú zakotvené v smernici o batériách (smernica 2006/66/ES). Strategický akčný plán pre batérie (COM(2018)0293) sa zameriava na budovanie globálne integrovanej, udržateľnej a konkurencieschopnej priemyselnej základne pre batérie.
Komisia navrhla 10. decembra 2020 nové nariadenie o batériách (COM(2020)0798) s cieľom zabezpečiť, aby batérie vstupujúce na trh EÚ boli udržateľné a bezpečné počas celého svojho životného cyklu. V súčasnosti prebiehajú medziinštitucionálne rokovania o nariadení o batériách.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament vždy vyjadroval rozhodnú podporu spoločnej energetickej politike, ktorá rieši otázky dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a udržateľnosti. Viackrát vyzval na súdržnosť, odhodlanie, spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi pri riešení súčasných a budúcich výziev na vnútornom trhu a na politický záväzok všetkých členských štátov, ako aj na rozhodnú iniciatívu zo strany Komisie, pokiaľ ide o pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov pre roky 2030 a 2050.
Parlament sa usiluje o väčšiu integráciu trhu s energiou a prijatie ambicióznych, právne záväzných cieľových hodnôt pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť a zníženie emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti Parlament podporuje prijatie pevnejších záväzkov týkajúcich sa vlastných cieľových hodnôt EÚ, pričom zdôrazňuje, že nová energetická politika musí podporovať cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
V najnovších uzneseniach Parlamentu týkajúcich sa energetiky sa zvýšil význam všetkých cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré sú základom energetickej politiky EÚ. Dňa 28. novembra 2019 Parlament vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia v Európe[1], 15. januára 2020 potvrdil Európsku zelenú dohodu ako klimatické zdôvodnenie cieľov energetickej únie[2], 10. júla 2020 naliehavo vyzval Komisiu, aby aktualizovala usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru a zosúladila ich s novou politikou EÚ v oblasti klímy[3]. Parlament 8. októbra 2020 schválil začatie rokovaní s Radou s celkovým cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 60 %, pričom najneskôr do roku 2025 by sa mala postupne ukončiť všetka priama a nepriama podpora fosílnych palív[4]. V reakcii na pandémiu COVID-19 sa opätovne potvrdilo, že ekologická a digitálna stratégia sú základné kamene integrovanejšej, odolnejšej a efektívnejšej energetickej únie v EÚ.
Parlament prijal tieto kľúčové pozície k ruskej invázii na Ukrajinu a následnej energetickej kríze:
- Dňa 1. marca 2022 Parlament odsúdil nezákonnú, nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a ruskú inváziu na Ukrajinu[5].
- Dňa 7. apríla 2022 vyzval na okamžité úplné embargo na dovoz ropy, uhlia, jadrového paliva a plynu z Ruska[6].
Prijal aj niekoľko ďalších uznesení o konkrétnych aspektoch konfliktu, pričom uvítal formálne odporúčanie Komisie udeliť štatút kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku a európsku perspektívu Gruzínsku, ako aj posilnenie ochrany detí a mladých ľudí na úteku pred vojnou na Ukrajine zo strany EÚ, a o vplyve vojny na ženy.
Parlament prijal k súčasnému balíku Fit for 55 tieto pozície:
- Parlament 14. septembra 2022 podporil ambicióznejšie ciele energetickej efektívnosti než pôvodný návrh Komisie z júla 2021[7], ktoré zodpovedajú 40 % zníženiu konečnej energetickej spotreby a 42,5 % zníženiu primárnej energetickej spotreby, čo zodpovedá absolútnemu hornému limitu 740 Mtoe a 960 Mtoe. Je to o niečo ambicióznejšie než revidované ciele, ktoré Komisia navrhla v máji 2022 vo svojom pláne RepowerEU.
- Parlament 14. septembra 2022 podporil ambicióznejší cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorým je dosiahnuť 45 % podiel obnoviteľných zdrojov energie v konečnej spotrebe energie do roku 2030[8]. Je to v súlade s plánom RepowerEU na postupné ukončenie dovozu energie z Ruska a urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov.
Parlament tiež podporuje diverzifikáciu zdrojov energie a dodávateľských trás. Parlament podporuje aj diverzifikáciu zdrojov energie a zásobovacích trás a poukazuje na význam prepojení plynárenských a elektrických sústav v strednej a juhovýchodnej Európe pozdĺž osi sever – juh, pokiaľ ide o vytváranie väčšieho počtu prepojení, diverzifikáciu terminálov pre skvapalnený zemný plyn a budovanie potrubí, čím sa otvorí vnútorný trh.
Parlament zdôraznil významnú úlohu výskumu, pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľných dodávok energie, a poukázal na to, že v oblasti nových energetických technológií je potrebné spoločné úsilie tak v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj v oblasti udržateľných technológií spaľovania fosílnych palív, a tiež na to, že na úspešnú realizáciu plánu sú potrebné ďalšie verejné a súkromné finančné prostriedky.
Matteo Ciucci