Energetická politika: všeobecné zásady
Energetická politika EÚ je založená na zásadách dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti. Medzi jej ciele patrí zaistenie fungovania trhu s energiou a bezpečné dodávky energie v rámci EÚ, ako aj podpora energetickej efektívnosti a úspor, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a prepojenie energetických sietí. Jadrom energetickej politiky EÚ je celý rad opatrení zameraných na dosiahnutie úplnej energetickej únie.
Právny základ
Článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)
Osobitné ustanovenia:
- Bezpečnosť dodávok: článok 122 ZFEÚ,
- Energetické siete: články 170 – 172 ZFEÚ,
- Uhlie: v protokole 37 sa objasňujú finančné dôsledky vyplývajúce zo skončenia platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 2002,
- Jadrová energetika: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome) slúži ako právny základ pre väčšinu opatrení EÚ v oblasti jadrovej energie.
Ďalšie ustanovenia týkajúce sa energetickej politiky:
- Vnútorný trh s energiou: článok 114 ZFEÚ,
- Vonkajšia energetická politika: články 216 – 218 ZFEÚ.
Ciele
Podľa energetickej únie (2015) má energetická politika EÚ päť hlavných cieľov:
- diverzifikovať európske zdroje energie, zaistiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom solidarity a spolupráce medzi krajinami EÚ,
- zabezpečiť fungovanie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, ktorý umožní voľný tok energie cez EÚ prostredníctvom primeranej infraštruktúry a bez technických alebo regulačných prekážok,
- zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť závislosť od dovozu energie, znížiť emisie a stimulovať zamestnanosť a rast,
- dekarbonizovať hospodárstvo a prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou,
- podporovať výskum v oblasti nízkouhlíkových technológií a technológií čistej energie a uprednostňovať výskum a inováciu s cieľom stimulovať energetickú transformáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť.
V článku 194 ZFEÚ sa stanovuje, že niektoré oblasti energetickej politiky patria do spoločnej právomoci, v rámci ktorej si každý členský štát zachováva právo určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, svoju voľbu medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojho zásobovania energiou (článok 194 ods. 2).
Dosiahnuté úspechy
A. Všeobecný rámec politiky
Súčasná európska energetická politika vychádza zo stratégie energetickej únie, ktorej cieľom je poskytnúť domácnostiam a podnikom v EÚ bezpečné, udržateľné, konkurencieschopné a cenovo dostupné dodávky energie. Súčasné ciele EÚ v oblasti energetiky do roku 2030 zahŕňajú:
- zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 42,5 % s cieľom dosiahnuť 45 %,
- 11,7 % zníženie primárnej (orientačnej) a konečnej spotreby energie v porovnaní s prognózami na rok 2020,
- prepojenie aspoň 15 % elektrizačných sústav v EÚ.
Súčasný európsky regulačný rámec pre energetiku vychádzal z rozsiahleho balíka Fit For 55, ktorý bol pôvodne zameraný na zosúladenie všetkých cieľov v oblasti klímy a energetiky. Postupne sa to zmenilo plánom REPowerEU, ktorého cieľom bolo rýchlo a úplne ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív.
Rámec pozostáva z niekoľkých ustanovení, ktoré sa týkajú podpory energie z obnoviteľných zdrojov (smernica (EÚ) 2018/2001), energetickej efektívnosti (smernica (EÚ) 2018/2002), riadenia a prepojenia elektrických sietí (nariadenie (EÚ) 2018/1999), koncepcie trhu s elektrinou (smernica (EÚ) 2019/944 a nariadenie (EÚ) 2019/943), pripravenosti na riziká (nariadenie (EÚ) 2019/941), energetickej hospodárnosti budov (smernica (EÚ) 2018/844), trhov s dekarbonizovaným plynom a vodíkom (smernica 2009/73/ES a nariadenie (ES) č. 715/2009), zdaňovania energie (smernica 2003/96/ES), transeurópskej energetickej infraštruktúry (nariadenie (EÚ) 2022/869), spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky (nariadenie (EÚ) 2019/942), batérií (nariadenie (EÚ) 2023/1542) a iniciatív v oblasti leteckej a námornej dopravy (nariadenie (EÚ) 2023/2405 a nariadenie (EÚ) 2023/1805). Podľa súčasného rámca musia krajiny EÚ vypracovať 10-ročné integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy na roky 2021 až 2030, každé dva roky predložiť správu o pokroku a vypracovať konzistentné dlhodobé národné stratégie na splnenie dohodnutých energetických cieľov a cieľov Parížskej dohody.
B. Dobudovanie vnútorného trhu s energiou
Plne integrovaný a riadne fungujúci vnútorný trh s energiou zabezpečuje prijateľné ceny energie, poskytuje potrebné cenové signály pre investície do zelenej energie, zabezpečuje dodávky energie a otvára najlacnejšiu cestu ku klimatickej neutralite. Právne predpisy o vnútornom trhu s energiou boli pôvodne založené na zásadách cezhraničnej spolupráce a spravodlivých maloobchodných trhov. Neskôr sa právne predpisy zamerali na pripravenosť na riziká, koordináciu, stimuly pre spotrebiteľov, dekarbonizáciu a bezpečnosť dodávok energie.
Energetický rámec sa v dôsledku úprav plánu REPowerEU rozšíril tak, aby zahŕňal pravidlá pre minimálnu úroveň naplnenia zásobníkov plynu na úrovni 90 % pred zimou (nariadenie (EÚ) 2022/1032), dobrovoľné ciele zníženia dopytu po plyne pre krajiny EÚ o 15 % (nariadenie (EÚ) 2022/1369, obdobie na dobrovoľné zníženie dopytu bolo predĺžené do marca 2025), dobrovoľnú agregáciu dopytu po plyne (nariadenie (EÚ) 2022/2576, energetická platforma EÚ), ciele zníženia dopytu po elektrine o 10 % a 5 % v čase špičky a časovo obmedzené núdzové zásahy na riešenie vysokých cien energie (nariadenie (EÚ) 2022/1854) (pozri informačný list 2.1.9 o vnútornom trhu s energiou).
C. Energetická efektívnosť
Základným kameňom politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti je nová smernica o energetickej efektívnosti (smernica (EÚ) 2023/1791), v ktorej sa stanovil cieľ znížiť primárnu (orientačnú) a konečnú spotrebu energie EÚ do roku 2030 o 11,7 % v porovnaní s prognózami na rok 2020. To zodpovedá maximálne 992,5 (orientačne) milióna ton ropného ekvivalentu (Mtoe), resp. 763 Mtoe. Táto smernica je založená na zásade prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá ukladá krajinám EÚ povinnosť zabezpečiť, aby sa pri rozhodnutiach o plánovaní, politikách a investíciách zohľadňovali riešenia energetickej efektívnosti (pozri informačný list 2.4.8 o energetickej efektívnosti).
D. Energia z obnoviteľných zdrojov
Základným kameňom politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je nová smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, v ktorej sa stanovil cieľ 42,5 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov (slnečná, veterná, oceánska a vodná energia, biomasa a biopalivá) na konečnej energetickej spotrebe EÚ do roku 2030 s cieľom dosiahnuť 45 %. Smernica presadzuje energiu z obnoviteľných zdrojov s vnútroštátnou podporou a systémami financovania EÚ, pretože samotné trhy s energiou nie sú schopné zabezpečiť požadovanú mieru obnoviteľných zdrojov energie v EÚ (pozri informačný list 2.4.9 o energii z obnoviteľných zdrojov).
E. Posilnenie vonkajších vzťahov v oblasti energetiky
V nadväznosti na rozhodnutie o postupnom ukončení dovozu energie z Ruska je súčasná vonkajšia energetická politika EÚ poháňaná diverzifikáciou jej dodávok energie. V marci 2022 sa v oznámení REPowerEU navrhlo masívne a rýchle zníženie spotreby fosílneho plynu v EÚ o najmenej 155 miliárd m3, čo zodpovedá objemu dovezenému z Ruska v roku 2021. EÚ v súlade s plánom REPowerEU spolupracovala s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok, zabezpečení dovozu skvapalneného zemného plynu a zvýšení nových dodávok plynu do plynovodov. Vytvorila energetickú platformu EÚ, dobrovoľný koordinačný mechanizmus na podporu spoločného nákupu plynu a vodíka v EÚ, a zverejnila vonkajšiu energetickú stratégiu EÚ na podporu Ukrajiny, Moldavska a ďalších krajín.
F. Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa hlavnou energetickou prioritou EÚ stala bezpečnosť dodávok energie. Súčasná politika v oblasti energetickej bezpečnosti zahŕňa koordinačné opatrenia a pravidlá na predchádzanie nehodám na zariadeniach na mori a prerušeniam dodávok energie a narušeniam núdzových zásob ropy a zemného plynu a reagovanie na ne vrátane licencií na prieskum a ťažbu.
Na politiku EÚ v oblasti transeurópskej infraštruktúry sa vzťahujú nariadenia o transeurópskych sieťach (TEN) (pozri informačný list 3.5.1 o TEN). V nariadení o transeurópskej energetickej infraštruktúre (TEN-E), ktoré bolo prijaté v júni 2022, sa identifikuje 11 prioritných koridorov v rôznych geografických regiónoch pre elektrinu, sústavy na mori a vodíkovú infraštruktúru. Definujú sa v ňom projekty spoločného záujmu EÚ v rámci krajín EÚ a projekty vo vzájomnom záujme medzi EÚ a tretími krajinami, ukončuje sa podpora nových projektov v oblasti zemného plynu a ropy a pre všetky projekty sa zavádzajú povinné kritériá udržateľnosti. Politiky TEN sú financované z Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027, ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) 2021/1153 (pozri informačný list 3.5.2 o financovaní TEN).
G. Projekty v oblasti výskumu, vývoja a demonštračných činností
Horizont Európa je rámcový program prebiehajúci od roku 2021 do roku 2027 a hlavný nástroj EÚ na podporu energetického výskumu s rozpočtom 95,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018) vrátane 5,4 miliardy EUR z programu NextGenerationEU (pozri informačný list 2.4.6 o politike v oblasti výskumu).
V Európskom strategickom pláne pre energetické technológie sa identifikovalo 10 technológií (vrátane batérií, fotovoltiky, veternej energie na mori atď.) a opatrení pre výskum a inovácie, ktoré sa vzťahujú na celý inovačný reťazec zelenej energie.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament vždy vyjadroval rozhodnú podporu spoločnej energetickej politike, ktorá rieši otázky dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a udržateľnosti. Viackrát vyzval na súdržnosť, odhodlanie, spoluprácu a solidaritu medzi krajinami EÚ pri riešení súčasných a budúcich výziev na vnútornom trhu a na politický záväzok všetkých členských štátov.
V najnovších uzneseniach Parlamentu týkajúcich sa energetiky sa zvýšil význam všetkých cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré sú základom energetickej politiky EÚ, a stanovili sa vyššie ambície. Parlament v novembri 2019 vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia v Európe. V októbri 2020 v sérii pozmeňujúcich návrhov k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality, vyzval na stanovenie cieľa EÚ v podobe zníženia všetkých emisií skleníkových plynov o 60 % do roku 2030 a postupného zrušenia všetkých dotácií na fosílne palivá najneskôr do roku 2025. V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 opätovne potvrdil zelenú a digitálnu stratégiu ako základný kameň energetickej únie EÚ. V septembri 2022 podporil ambicióznejšie ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.
Parlament 1. marca 2022 uverejnil uznesenie o ruskej agresii voči Ukrajine, v ktorom odsúdil nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. V apríli 2022 Parlament vyzval na okamžité úplné embargo na dovoz ropy, uhlia, jadrového paliva a plynu z Ruska. V októbri 2022 v uznesení o reakcii EÚ na zvýšenie cien energie v Európe vyzval krajiny EÚ, aby zabránili deložovaniu zraniteľných domácností a prerušeniu ich dodávok energie, a vyjadril poľutovanie nad tým, že Komisia predložila mnohé zo svojich návrhov vo forme nariadenia Rady namiesto použitia spolurozhodovacieho postupu. Prijal aj niekoľko ďalších uznesení o konkrétnych aspektoch konfliktu, v ktorých víta udelenie štatútu kandidátskych krajín EÚ Ukrajine a Moldavsku a európsku perspektívu pre Gruzínsko, posilňuje ochranu detí a mladých ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine zo strany EÚ a zdôrazňuje vplyv vojny na ženy.
Parlament podporuje diverzifikáciu zdrojov energie a dodávateľských trás. Poukázal na význam prepojení plynárenských sietí a elektrizačných sústav v strednej a juhovýchodnej Európe na osi sever – juh, pokiaľ ide o vytváranie väčšieho počtu prepojení, diverzifikáciu terminálov pre skvapalnený zemný plyn a budovanie potrubí. Parlament zdôraznil významnú úlohu výskumu, pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľných dodávok energie, a poukázal na to, že v oblasti nových energetických technológií je potrebné spoločné úsilie, a tiež na to, že sú potrebné ďalšie verejné a súkromné finančné prostriedky.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
Matteo Ciucci