Energetická politika: všeobecné zásady

Medzi výzvy, ktorým EÚ čelí v oblasti energetiky, patria napríklad zvyšujúca sa závislosť od dovozu, nedostatočná diverzifikácia, vysoké a kolísavé ceny energie, stúpajúci celosvetový dopyt po energii, bezpečnostné riziká v producentských a tranzitných krajinách, rastúce hrozby vyplývajúce zo zmeny klímy, dekarbonizácia, pomalý pokrok v oblasti energetickej efektívnosti, výzvy spojené s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie a potreba väčšej transparentnosti, ďalšej integrácie a vzájomného prepojenia energetických trhov. Jadrom energetickej politiky EÚ je súbor opatrení, ktorých cieľom je dosiahnuť integrovaný trh s energiou, bezpečnosť dodávok energie a udržateľné energetické odvetvie.

Právny základ

Článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Osobitné ustanovenia:

  • Bezpečnosť dodávok: článok 122 ZFEÚ,
  • Energetické siete: články 170 – 172 ZFEÚ,
  • Uhlie: v protokole 37 sa objasňujú finančné dôsledky vyplývajúce zo skončenia platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v roku 2002,
  • Jadrová energetika: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome) slúži ako právny základ pre väčšinu opatrení EÚ v oblasti jadrovej energie.

Ďalšie ustanovenia týkajúce sa energetickej politiky:

  • Vnútorný trh s energiou: článok 114 ZFEÚ,
  • Vonkajšia energetická politika: články 216 – 218 ZFEÚ.

Ciele

Podľa stratégie energetickej únie (2015) má energetická politika EÚ päť hlavných cieľov:

  • diverzifikovať európske zdroje energie, zaistiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom solidarity a spolupráce medzi krajinami EÚ,
  • zabezpečiť fungovanie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, ktorý umožní voľný tok energie cez EÚ prostredníctvom primeranej infraštruktúry a bez technických alebo regulačných prekážok,
  • zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť závislosť od dovozu energie, znížiť emisie a stimulovať zamestnanosť a rast,
  • dekarbonizovať hospodárstvo a prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou,
  • podporovať výskum v oblasti nízkouhlíkových technológií a technológií čistej energie a uprednostňovať výskum a inováciu s cieľom stimulovať energetickú transformáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť.

V článku 194 ZFEÚ sa stanovuje, že niektoré oblasti energetickej politiky patria do spoločnej zodpovednosti, čo naznačuje posun smerom k spoločnej energetickej politike. Každý členský štát si však zachováva právo určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, svoju voľbu medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojho zásobovania energiou (článok 194 ods. 2).

Dosiahnuté úspechy

A. Všeobecný rámec politiky

Súčasný politický program je motivovaný obavami o energetickú bezpečnosť a zosúladením cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, ako sa navrhlo v júli 2021 v balíku „Fit For 55“, vrátane:

  • zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990,
  • zníženia čistých nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Súčasné ciele v oblasti energetiky do roku 2030, ktoré boli dohodnuté v októbri 2014 a revidované v decembri 2018, sú:

  • zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby energie na 32 %,
  • zvýšenie energetickej efektívnosti o 32,5 %,
  • prepojenie aspoň 15 % elektrizačných sústav v EÚ.

Nové navrhované ciele EÚ v oblasti energetiky do roku 2030, ktoré boli neformálne schválené v marci 2023, zahŕňajú:

  • zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie na 42,5 % s cieľom dosiahnuť 45 %,
  • zníženie primárnej a konečnej spotreby energie v EÚ o 11,7 % v porovnaní s prognózami na rok 2030 z roku 2020, čo zodpovedá 40,5 % a 38 % v porovnaní s prognózami z roku 2007.

Súčasná európska energetická politika vychádza zo stratégie energetickej únie (COM/2015/80), uverejnenej vo februári 2015, ktorej cieľom je vybudovať energetickú úniu, ktorá domácnostiam a podnikom v EÚ poskytne bezpečné, udržateľné, konkurencieschopné a cenovo dostupné dodávky energie.

Súčasný európsky regulačný rámec pre energetiku pozostáva z niekoľkých aktov, ktoré sa týkajú riadenia a prepojenosti elektrických sietí (nariadenie (EÚ) 2018/1999), koncepcie trhu s elektrinou (smernica (EÚ) 2019/944nariadenie (EÚ) 2019/943), pripravenosti na riziká (nariadenie (EÚ) 2019/941), energetickej efektívnosti (smernica (EÚ) 2018/2002), energetickej hospodárnosti budov (smernica (EÚ) 2018/844), energie z obnoviteľných zdrojov (smernica (EÚ) 2018/2001), koncepcie trhu s plynom (smernica 2009/73/ESnariadenie (ES) č. 715/2009), zdaňovania energetických výrobkov (smernica 2003/96/ES), transeurópskych energetických infraštruktúr (nariadenie (EÚ) 2022/869), spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky (nariadenie (EÚ) 2019/942) a zmien po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ (rozhodnutie (EÚ) 2019/504). Podľa súčasného energetického rámca musia členské štáty EÚ vypracovať desaťročné integrované národné energetické a klimatické plány (NEKP) na roky 2021 až 2030, každé dva roky predložiť správu o pokroku a vypracovať konzistentné dlhodobé národné stratégie na splnenie dohodnutých energetických cieľov a cieľov Parížskej dohody.

V roku 2021 bol veľký balík opatrení EÚ „Fit For 55“ pôvodne zameraný na zosúladenie všetkých cieľov v oblasti klímy a energetiky. Pozostával z revízie všetkých aktov EÚ o klíme a energetike vrátane smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (COM/2021/557), smernice o energetickej efektívnosti (COM/2021/558), smernice o zdaňovaní energie (COM/2021/563), smernice o energetickej hospodárnosti budov (COM/2021/802), smernice o plyne (COM/2021/803) a nariadenia o plyne (COM/2021/804). Revíziou sa zaviedli nové trhy s dekarbonizovaným plynom, napríklad s vodíkom, a zahŕňala návrhy nových nariadení v oblasti dopravy, napríklad nariadenie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (COM/2021/559), iniciatíva ReFuelEU Aviation (COM/2021/561) a iniciatíva FuelEU Maritime (COM/2021/562).

Vo februári 2022 ruská invázia na Ukrajinu zmenila harmonogram revízie energetického rámca. Využívanie ruského vývozu plynu a ropy ako zbrane a následné narušenia trhu s energiou vyvolali rýchlu reakciu Európskej únie. Európska komisia s podporou vyhlásenia z Versailles všetkých vedúcich predstaviteľov EÚ z 10. a 11. marca 2022 uverejnila tento súbor aktov na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie do EÚ:

  • nové oznámenie REPowerEU (8. marca 2022),
  • možnosti zmiernenia vysokých cien energií cez spoločný nákup plynu a povinnosť zabezpečiť minimálne zásoby plynu (23. marca 2023),
  • platforma EÚ pre nákup energie na zabezpečenie dodávok plynu, skvapalneného zemného plynu (LNG) a vodíka (apríl 2022),
  • plán REPowerEU na ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív a dodatočné krátkodobé možnosti na trhoch s plynom a elektrinou (18. mája 2022),
  • a európsky plán na zníženie dopytu po plyne a návrh nariadenia (20. júla 2022).

Parlament reagoval na revíziu celého energetického balíka EÚ prejavením plnej podpory a urýchlením legislatívneho procesu. Európsky parlament a Rada prijali 27. júna 2022 v rekordnom čase nové pravidlá týkajúce sa minimálnych úrovní naplnenia zásobníkov plynu (nariadenie (EÚ) 2022/1032). Rada prijala 5. augusta 2022 jednoročný dobrovoľný cieľ pre členské štáty znížiť spotrebu zemného plynu o 15 % (nariadenie (EÚ) 2022/1369). V marci 2023 Komisia navrhla predĺžiť platnosť tohto núdzového právneho predpisu o ďalších 12 mesiacov.

V druhom polroku 2022 a najmä pred zimou Komisia navrhla všetky nové legislatívne akty ako naliehavé nariadenia Rady, ktoré de facto vylučujú Európsky parlament z legislatívneho procesu. V období od septembra do decembra 2022 Rada prijala nariadenia o opatreniach na zníženie dopytu po elektrine, o dočasnom strope príjmov pre menej významných výrobcov elektriny, o dočasnom solidárnom príspevku z nadmerných ziskov z činností založených na fosílnych palivách, o urýchlení zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a o mechanizme pozastavenia transakcií so zemným plynom v prípade extrémne vysokých cien plynu.

Komisia 14. marca 2023 navrhla reformu koncepcie trhu s elektrinou a vrátila sa k riadnemu spoluzákonodarnému postupu.

B. Dobudovanie vnútorného trhu s energiou

Plne integrovaný a riadne fungujúci vnútorný trh s energiou zabezpečuje prijateľné ceny energie, poskytuje potrebné cenové signály pre investície do zelenej energie, zabezpečuje dodávky energie a otvára najlacnejšiu cestu ku klimatickej neutralite.

Právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiou boli prvýkrát zavedené v treťom energetickom balíku (2009 – 2014), ktorý sa týkal piatich oblastí: modely oddelenia, nezávislé národné regulačné orgány, spolupráca, agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a spravodlivé maloobchodné trhy. S cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu sa balíkom vytvorila Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre plyn (ENTSO-G). Okrem iného zahŕňal aj nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou a politiku transeurópskych energetických sietí (TEN-E) založenú na nariadení (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.

Štvrtý energetický balík (2015 – 2020) s názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ sa zameral na koncepciu trhu s elektrinou (smernica o elektrine, nariadenie o elektrine, nariadenie o pripravenosti na riziká, nariadenie o agentúre ACER). Zaviedli sa ním nové pravidlá v oblasti uskladňovania energie, stimuly pre spotrebiteľov s cieľom prispieť k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu s energiou, desaťročné národné energetické a klimatické plány (NEKP) na roky 2021 – 2030 a posilnená úloha agentúry ACER. Vo svojich posledných rokoch sa venoval aj brexitu.

Piaty energetický balík s názvom „Fit For 55“ bol uverejnený v dvoch častiach 14. júla a 15. decembra 2021 a v súčasnosti sa nachádza vo fáze konečného schvaľovania. Prináša energetické ciele v súlade s novou európskou ambíciou v oblasti klímy znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050 a zameriava sa najmä na obnoviteľné zdroje, energetickú efektívnosť, zdaňovanie energie, budovy, leteckú a námornú dopravu, budovy, trhy s plynom a vodíkom.

Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára 2022 spôsobila vážne narušenia trhu, čo prinútilo EÚ zmeniť svoj regulačný rámec pre energetiku. Medzi všetkými prijatými opatreniami s vplyvom na trh Komisia v roku 2022 navrhla:

  • možnosti zmiernenia vysokých cien energie,
  • vytvorenie platformy pre spoločný nákup plynu,
  • nové pravidlá a povinnosti týkajúce sa uskladňovania plynu,
  • zmiernenie opatrení týkajúcich sa likvidity pre aktérov na trhu s energiou,
  • opatrenia na zníženie dopytu po elektrine a plyne,
  • opatrenia solidarity v oblasti plynu medzi členskými štátmi,
  • nové referenčné ceny LNG,
  • opatrenia na prerozdelenie prebytočných príjmov energetického sektora konečným odberateľom,
  • bezpečnostný cenový strop.

V období od septembra do decembra 2022 Rada stanovila tri výnimočné dočasné trhové opatrenia:

  1. dobrovoľný celkový cieľ zníženia hrubej spotreby elektriny o 10 % a záväzný cieľ zníženia spotreby elektriny v čase špičky o 5 %,
  2. strop trhových príjmov vo výške 180 EUR/MWh pre výrobcov elektriny využívajúcich energie z obnoviteľných zdrojov, jadrovú energiu a hnedé uhlie,
  3. povinný dočasný solidárny poplatok pre odvetvie fosílnych palív.

V marci 2023 bola reforma trhu s elektrinou zameraná na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a postupné ukončenie používania plynu, čím sa účty spotrebiteľov stali menej závislými od nestálych cien fosílnych palív (pozri informačný list 2.1.9 o vnútornom trhu s energiou).

C. Energetická efektívnosť

Základným kameňom politiky EÚ v oblasti energetickej efektívnosti je smernica o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ (ďalej len „smernica o energetickej efektívnosti“), revidovaná v roku 2018, v ktorej sa stanovuje súbor záväzných opatrení, ktoré majú EÚ pomôcť dosiahnuť jej 32,5 % cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 v porovnaní so základnými prognózami z roku 2007. Smernicou sa takisto zaviedli ciele v oblasti úspor energie a mnohé politiky energetickej efektívnosti vrátane energeticky účinnej obnovy a povinných energetických certifikátov pre budovy, minimálnych noriem energetickej efektívnosti pre rôzne výrobky, označovania energetickej efektívnosti a inteligentných meračov a rozšírených práv spotrebiteľov.

Návrh Komisie z júla 2021 na revíziu smernice o energetickej efektívnosti (COM/2021/558) zahŕňal vyššie ciele energetickej efektívnosti pre primárnu (39 %) a konečnú (36 %) spotrebu energie v EÚ do roku 2030 a stanovil limit 1 023 a 787 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe) v primárnej a konečnej spotrebe energie v porovnaní s 1 128 a 846 Mtoe v rámci smernice o energetickej efektívnosti z roku 2018. Tieto nové ciele by sa stali záväznými na úrovni EÚ a posilnili by sa systémom referenčného porovnávania pre členské štáty na stanovenie ich indikatívnych národných príspevkov k tomuto záväznému cieľu EÚ. Návrh Komisie by takmer zdvojnásobil ročné povinnosti v oblasti úspor energie (+1,5 %), ktoré by členské štáty mali podľa očakávaní splniť v období rokov 2024 – 2030 (v porovnaní s +0,8 % v rámci smernice o energetickej efektívnosti z roku 2018).

V návrhu Komisie z mája 2022 sa revidovali ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a základný scenár (COM/2022/222) s cieľom postupne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. V súčasnosti sa rokuje o celom rade cieľov v oblasti zníženia primárnej a konečnej spotreby energie v EÚ vo výške 40 – 42 % a 36 – 40 %. Európsky parlament a Rada dosiahli 10. marca 2023 predbežnú dohodu o celkovom cieli EÚ v oblasti energetickej efektívnosti vo výške 11,7 % do roku 2030 v porovnaní so základnými prognózami z roku 2020 a o povinnosti ročných úspor energie vo výške 1,49 % konečnej spotreby energie v priemere na roky 2024 až 2030, pričom do konca roka 2030 dosiahnu 1,9 %.

V smernici o energetickej efektívnosti a revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2018 (smernica 2010/31/EÚ) sa vymedzuje energetická politika pre budovy EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky účinný a dekarbonizovaný fond budov, vytvoriť stabilné prostredie pre investície a posilniť postavenie spotrebiteľov pri výbere energie. V súčasných právnych predpisoch sa stanovujú plány s orientačnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050 a dlhodobé stratégie pre členské štáty na podporu obnovy vnútroštátneho fondu obytných a nebytových budov.

V stratégii vlny obnovy (COM/2020/662) a v revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov z júla 2021 (COM/2021/802) sa navrhuje zvýšiť mieru obnovy budov s najhoršou hospodárnosťou v každej krajine, nahradiť dlhodobé stratégie obnovy vnútroštátnymi plánmi obnovy budov a zaviesť minimálne normy efektívnosti na úrovni EÚ. Európsky parlament 14. marca 2023 vymedzil svoju pozíciu v prvom čítaní o potrebe, aby obytné budovy dosiahli do roku 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E a do roku 2033 triedu D (na rozdiel od tried F a E podľa návrhu Komisie).

Politika energetickej účinnosti výrobkov využívajúcich energiu je vymedzená v smernici EÚ o ekodizajne 2009/125/ES a v rámcovom nariadení o energetickom označovaní (EÚ) 2017/1369, v ktorom sa stanovujú požiadavky na ekodizajn a označovanie energetickými štítkami pre skupiny výrobkov. V marci 2021 za z energetického štítka EÚ pre výrobky odstránili hodnotenia A+, A++ a A +++ a vrátil sa na jednoduchšiu stupnicu A – G (pozri informačný list 2.4.8 o energetickej efektívnosti).

D. Energia z obnoviteľných zdrojov

Slnečná, veterná, oceánska a vodná energia, biomasa a biopalivá sú obnoviteľnými zdrojmi energie. Samotné trhy s energiou nie sú schopné zabezpečiť požadovaný podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, čo znamená, že môžu byť potrebné vnútroštátne systémy podpory a systémy financovania EÚ. Medzi zásady politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov patrí diverzifikácia jej dodávok energie, rozvoj miestnych zdrojov energie s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok a zníženie jej vonkajšej energetickej závislosti. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (EÚ) 2018/2001, ktorá bola v roku 2018 podstatne revidovaná, sa do roku 2030 stanovil minimálne 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v EÚ. Osobitnú úlohu zohráva vodík, ktorý je dekarbonizovaným nosičom energie.

Návrhom Komisie z júla 2021 na revíziu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (COM/2021/557) sa zvyšuje cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na 40 % do roku 2030. V máji 2022 Komisia v súlade s plánom REPowerEU (COM/2022/230) zvýšila cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov na 45 % do roku 2030 a skrátila a zjednodušila postupy udeľovania povolení.

Stratégia v oblasti slnečnej energie (COM/2022/0221) z mája 2022, ktorá bola vydaná ako súčasť plánu REPowerEU, sa zameriava na zdvojnásobenie solárnej fotovoltickej kapacity do roku 2025 inštaláciou 320 GW do roku 2025 a 600 GW do roku 2030, čím sa celková kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ zvýši na 1 236 GW.

Stratégia v oblasti veternej z obnoviteľných zdrojov na mori z novembra 2020 (COM/2020/741), ktorá bola vydaná pred balíkom „Fit For 55“, má za cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050 a navrhuje sa v nej zvýšiť kapacitu EÚ pre veternú energiu na mori na najmenej 60 GW do roku 2030 a 300 GW do roku 2050.

Vodíková stratégia (COM/2020/301) z júla 2020, revidovaná v máji 2022, sa zameriava na inštaláciu najmenej 6 GW elektrolyzérov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov do roku 2024 a 40 GW do roku 2030. Stanovujú sa v nej ciele výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov vo výške 10 miliónov ton pre domácu výrobu a 10 miliónov ton pre dovoz do roku 2030 a vyzýva sa na zvýšenie čiastkových cieľov pre konkrétne odvetvia a dodatočné financovanie.

V akčnom pláne pre biometán z mája 2022 sa navrhuje zvýšiť výrobu biometánu na 35 miliárd kubických metrov do roku 2030. Cieľ bol zahrnutý do pozície Parlamentu v prvom čítaní k balíku opatrení na dekarbonizáciu plynu z 9. februára 2023.

Existujú rôzne stratégie na podporu využívania každého obnoviteľného zdroja (pozri informačný list 2.4.9 o energii z obnoviteľných zdrojov).

E. Posilnenie vonkajších vzťahov v oblasti energetiky

V roku 2012 EÚ zriadila mechanizmus výmeny informácií s cieľom uľahčiť koordináciu medzi krajinami EÚ a krajinami mimo EÚ a dodržiavanie právnych predpisov EÚ (rozhodnutie (EÚ) 2017/684). Vyžaduje sa v ňom, aby krajiny EÚ predložili Komisii na posúdenie všetky existujúce medzinárodné dohody v oblasti energetiky, a rovnako sa v ňom vyžaduje určitá úroveň výmeny informácií medzi členskými štátmi EÚ.

V nadväznosti na rozhodnutie o postupnom ukončení dovozu energie z Ruska je súčasná vonkajšia energetická politika EÚ poháňaná diverzifikáciou jej dodávok energie. V marci 2022 sa v oznámení o pláne REPowerEU (COM/2022/108) navrhlo masívne a rýchle zníženie spotreby fosílneho plynu v EÚ o najmenej 155 miliárd m3, čo zodpovedá objemu dovezenému z Ruska v roku 2021, pričom dve tretiny sa majú dosiahnuť do jedného roka. V máji 2022 EÚ v súlade s plánom REPowerEU (COM/2022/0230) spolupracovala s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok, zabezpečení dovozu LNG a zvýšení nových dodávok plynu do plynovodov. Vytvorila energetickú platformu EÚ, dobrovoľný koordinačný mechanizmus na podporu spoločného nákupu plynu a vodíka v EÚ, a uverejnila vonkajšiu energetickú stratégiu EÚ (JOIN/2022/23), ktorá podporuje Ukrajinu, Moldavsko, krajiny západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva, ako aj najzraniteľnejších partnerov EÚ.

F. Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie

Súčasná politika EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti zahŕňa koordinačné opatrenia na zabezpečenie dodávok energie a pravidlá na predchádzanie nehodám na zariadeniach na mori a potenciálnym prerušeniam dodávok energie a narušeniam núdzových zásob ropy a zemného plynu a reagovanie na ne vrátane licencií na prieskum a ťažbu. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa bezpečnosť dodávok energie stala hlavnou prioritou energetiky.

nariadení (EÚ) 2019/941 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie sa vyžaduje, aby členské štáty EÚ navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby počas krízy dodávok elektriny elektrina smerovala tam, kde je najviac potrebná. Nariadením sa zabezpečuje, aby členské štáty zaviedli vhodné nástroje na predchádzanie možným krízam dodávok elektriny, prípravu na ne a ich zvládanie v duchu solidarity a transparentnosti.

nariadení (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie sa stanovuje cieľ prepojenia elektrických sietí do roku 2030 aspoň na úrovni 15 %, ktorý je vymedzený ako podiel dovoznej kapacity a inštalovanej výrobnej kapacity krajín EÚ. 

Nariadenie (EÚ) 2017/1938 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu zahŕňa bezpečnostné záruky v oblasti plynu a posilňuje mechanizmy prevencie, solidarity a reakcie na krízy. Stanovuje sa v ňom posilnená regionálna spolupráca, regionálne preventívne akčné plány a núdzové plány a mechanizmus solidarity na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu.

V júni 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu, Európsky parlament a Rada za tri mesiace zrevidovali nariadenie o uskladňovaní plynu, ktorým sa do 1. novembra zavádzajú povinnosti týkajúce sa minimálnej úrovne naplnenia zásobníka plynu (80 % na rok 2022 a 90 % na nasledujúce roky), priebežné ciele a nový certifikačný proces na zníženie rizika vonkajšieho zasahovania.

Nariadením (EÚ) 2022/2576 sa posilňuje energetická solidarita prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných cien. Poskytuje právny rámec pre energetickú platformu EÚ na podporu krajín EÚ pri ich príprave na zimu 2023/24, a najmä pri plnení ich zásobníkov plynu.

smernici 2009/119/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby udržiavali núdzové minimálne zásoby ropy zodpovedajúce buď 90 dňom priemerného denného čistého dovozu, alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Rozsah uplatňovania smernice 2009/73/ES o plyne sa rozširuje na budúce plynovody do tretích krajín a z tretích krajín s výnimkami pre existujúce plynovody. V rámci smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori existujú osobitné ustanovenia.

Ako súčasť Európskej zelenej dohody je Fond na spravodlivú transformáciu hlavným nástrojom súdržnosti na podporu regiónov s vysokým podielom uhlia a vysokými emisiami uhlíka pri ich prechode na nízkouhlíkové zdroje energie.

Na politiku transeurópskej energetickej infraštruktúry EÚ sa vzťahujú nariadenia o TEN-E. V nariadení (EÚ) 2022/869 o TEN-E, ktoré bolo prijaté v júni 2022, sa identifikuje jedenásť prioritných koridorov v rôznych geografických regiónoch pre elektrinu, sústavy na mori a vodíkovú infraštruktúru. Definujú sa v ňom projekty spoločného záujmu EÚ (PCI)v rámci krajín EÚ a projekty vo vzájomnom záujme medzi EÚ a krajinami mimo EÚ, ukončuje sa podpora nových projektov v oblasti zemného plynu a ropy a zavádzajú sa povinné kritériá udržateľnosti pre všetky projekty. Nariadenie TEN-E (EÚ) 2022/869 je financované z Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027, ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) 2021/1153.

G. Projekty v oblasti výskumu, vývoja a demonštračných činností

Horizont Európa je rámcový program prebiehajúci od roku 2021 do roku 2027 a hlavný nástroj EÚ na podporu energetického výskumu s rozpočtom 95,5 miliardy EUR (v cenách roku 2018) vrátane 5,4 miliardy EUR z programu NextGenerationEU.

Európsky strategický plán pre energetické technológie (SET) urýchlil uvedenie na trh a využívanie klimaticky neutrálneho energetického systému prijatím nízkouhlíkových technológií. Identifikovalo sa v ňom 10 technológií a opatrení pre výskum a inováciu, ktoré sa týkajú celého inovačného reťazca vrátane financovania a regulačného rámca.

Vzhľadom na významnú úlohu elektriny pri dekarbonizácii boli batérie ako zariadenia na uskladňovanie elektriny identifikované ako kľúčové podporné technológie nízkouhlíkového hospodárstva. Strategický akčný plán pre batérie (COM/2018/293) sa zameriava na budovanie globálne integrovanej, udržateľnej a konkurencieschopnej priemyselnej základne pre batérie. Komisia navrhla 10. decembra 2020 nové nariadenie o batériách (COM/2020/798) s cieľom zabezpečiť, aby batérie vstupujúce na trh EÚ boli udržateľné a bezpečné počas celého svojho životného cyklu. V súčasnosti prebiehajú medziinštitucionálne rokovania o nariadení o batériách.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament vždy vyjadroval rozhodnú podporu spoločnej energetickej politike, ktorá rieši otázky dekarbonizácie, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a udržateľnosti. Viackrát vyzval na súdržnosť, odhodlanie, spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi pri riešení súčasných a budúcich výziev na vnútornom trhu a na politický záväzok všetkých členských štátov, ako aj na rozhodnú iniciatívu Komisie, pokiaľ ide o pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov na roky 2030 a 2050.

Parlament sa usiluje o väčšiu integráciu trhu s energiou a prijatie ambicióznych, právne záväzných cieľových hodnôt pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosť a zníženie emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti Parlament podporuje prijatie pevnejších záväzkov týkajúcich sa vlastných cieľových hodnôt EÚ, pričom zdôrazňuje, že nová energetická politika musí podporovať cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

V najnovších uzneseniach Parlamentu týkajúcich sa energetiky sa zvýšil význam všetkých cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré sú základom energetickej politiky EÚ: Parlament 28. novembra 2019 vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia v Európe, 15. januára 2020 potvrdil Európsku zelenú dohodu ako klimatické zdôvodnenie cieľov energetickej únie, 8. októbra 2020 vo svojej pozícii v prvom čítaní vyzval na zníženie všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ o 60 % do roku 2030 a na postupné zrušenie všetkých dotácií na fosílne palivá najneskôr do roku 2025. V reakcii na pandémiu COVID-19 opätovne potvrdil zelené a digitálne stratégie ako základné kamene energetickej únie EÚ.

Parlament prijal nasledujúce kľúčové pozície od ruskej invázie na Ukrajinu a následnej energetickej krízy: Parlament 1. marca 2022 odsúdil nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine a ruskú inváziu na Ukrajinu; Parlament 7. apríla 2022 vyzval na okamžité úplné embargo na ruský dovoz ropy, uhlia, jadrového paliva a plynu. Parlament 14. septembra 2022 podporil ambicióznejšie ciele v oblasti energetickej efektívnostienergie z obnoviteľných zdrojov než pôvodný návrh Komisie z júla 2021, ktoré zodpovedajú 40 % zníženiu konečnej energetickej spotreby, 42,5 % zníženiu primárnej energetickej spotreby a 45 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe energie do roku 2030; Parlament 5. októbra 2022 vyzval členské štáty, aby sa vyhli prerušeniu dodávok energie a vysťahovaniu zraniteľných domácností, a vyjadril poľutovanie nad tým, že Komisia predložila mnohé zo svojich návrhov vo forme nariadenia Rady namiesto postupu spolurozhodovania Európskeho parlamentu a Rady.

Parlament prijal aj niekoľko ďalších uznesení o konkrétnych aspektoch konfliktu, v ktorých: víta formálne odporúčanie Komisie udeliť Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskej krajiny EÚ a európsku perspektívu pre Gruzínsko, posilňuje ochranu detí a mladých ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine zo strany EÚ a zdôrazňuje vplyv vojny na ženy.

Parlament tiež podporuje diverzifikáciu zdrojov energie a dodávateľských trás. Poukazuje na význam prepojení plynárenských a elektrických sústav v strednej a juhovýchodnej Európe na osi sever – juh, pokiaľ ide o vytváranie väčšieho počtu prepojení, diverzifikáciu terminálov pre skvapalnený zemný plyn a budovanie potrubí, čím sa otvorí vnútorný trh.

Parlament zdôraznil významnú úlohu výskumu, pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľných dodávok energie, a poukázal na to, že v oblasti nových energetických technológií je potrebné spoločné úsilie tak v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj v oblasti udržateľných technológií spaľovania fosílnych palív, a tiež na to, že na úspešnú realizáciu plánu sú potrebné ďalšie verejné a súkromné finančné prostriedky.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.

 

Matteo Ciucci