| Dioxín v kuracom mäse, hormóny v hovädzom mäse, BSE, slintačka a krívačka - záplava potravinových škandálov v ostatných rokoch spôsobila, že sa hygiena a bezpečnosť potravín stali hlavným predmetom záujmu spotrebiteľov v Európe. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto hrozby nepoznajú hranice, rástol tlak verejnosti na zavedenie celoeurópskych opatrení s hlavným cieľom - potlačiť tieto hrozby v zárodku a sprísniť všeobecné normy týkajúce sa označovania potravín a vykonávania kontrol. EÚ reagovala vypracovaním množstva právnych predpisov v oblasti bezpečnosti potravín. Poslanci Európskeho parlamentu výrazne podporili viaceré z týchto opatrení, napr. zákaz používania hormónov pri chove dobytka. Zároveň však sprísnili ďalšie opatrenia, napr. predpisy týkajúce sa potravinových aditív a označovania mäsových výrobkov.
Potraviny, ktoré konzumujeme, sú vďaka pasterizácii a prísnejším hygienickým normám vystavené rizikám v menšej miere ako tomu bolo v minulosti. Naše zdravie však nebezpečne ohrozujú intenzívne metódy v poľnohospodárstve. Okrem toho, stále viac ľudí trpí alergiami na určité druhy potravín. Nesúhlasiac s daným stavom, EÚ sa podujala sprísniť normy v oblasti bezpečnosti a hygieny v rámci potravinového reťazca. Bezpečnosť potravín sa v súčasnom funkčnom období skutočne stala jednou z najvyšších priorít politiky Európskej komisie. Poslanci Európskeho parlamentu sa významným spôsobom podieľali na tvorbe právnych predpisov v oblasti bezpečnosti potravín, keďže tie - v rámci procedúry spolurozhodovanie - nemôžu byť prijaté bez súhlasu Parlamentu.
Množstvo obáv - od choroby šialených kráv až po antibiotiká a hormóny
Po epidémii bovínnej spongiformnej encefalopatie (BSE) v 90. rokoch 20. storočia, inak známej ako choroba šialených kráv, nasledovalo odhalenie, že prostredníctvom krmiva kontaminovaného BSE sa nakazili ovce.Táto skutočnosť prinútila Komisiu navrhnúť prísnejšie kontroly prítomnosti transmisívnych spongiformných encefalopatií (TSE) akéhokoľvek druhu u všetkých zvierat a vo všetkých výrobkoch zo zvierat. Parlament zaradil do právnych predpisov požiadavku na vykonanie rýchlych diagnostických testov v prípadoch podozrenia na TSE. Parlament tiež podporil úplný zákaz kŕmenia zvierat mäsokostnou múčkou (vyrobenou z pozostatkov tiel uhynutých zvierat). Tieto právne predpisy platia vo všetkých členských štátoch od júla 2001.
Ďalší problém predstavujú antibiotiká, ktoré sa používajú pri intenzívnom chove dobytka - čiastočne na kontrolu chorôb, čo je úplne v súlade s platnými predpismi, ale čiastočne aj na podporu rastu, čo je zakázané. Navyše, časté používania antibiotík v humánnej medicíne pri chove zvierat vedie k hrozbe vzniku vysoko rezistentných baktérií („super-bugs“). Z tohto dôvodu, poslanci Európskeho parlamentu podporili v roku 2001 nové smernice EÚ v oblasti používania antimikróbnych látok v humánnej medicíne, hoci ich želaním bolo ísť ešte ďalej a zahrnúť do smerníc aj oblasť veterinárnej medicíny a zdravia rastlín.
Prítomnosť hormónov a podobných látok v mäse taktiež vyvoláva obavy verejnosti. Tieto látky sa používajú predovšetkým na podporu rastu hospodárskych zvierat. Výrobky z nich môžu následne stať súčasťou potravinového reťazca a predstavovať riziká najmä pre deti v predpubertálnom veku, pretože zanechávajú následky na vývoji a v imunologickej a neurologickej oblasti. Vzhľadom na to, že Európa dováža veľké množstvo potravín, akýkoľvek zákaz týchto látok musí byť zohľadnený v predpisoch platných v svetovom obchode. V dôsledku toho, EÚ musela v roku 2000 prehodnotiť svoju legislatívu v tejto oblasti. Komisia navrhla predĺženie zákazu používania ďalších obdobných látok pri chove dobytka dovtedy, kým nebudú k dispozícii podrobnejšie vedecké informácie. Parlament výrazne podporil tento postoj a úspešne presadil zavedenie ešte prísnejších obmedzení používania látky oestradiol 17-beta, a to z dôvodov jej karcinogénnych účinkov.
Alergie na potraviny - rastúci problém
Alergie na potraviny postihujú približne 8% detí a 3% dospelých, pričom tento počet neustále rastie. Alergie môžu spôsobiť stavy mierneho až smrteľného ohrozenia zdravia. Medzi bežné druhy alergií patria alergie na kravské mlieko, ovocie, búrske oriešky, sója, vajcia, ryby, pšenica a iné obilniny. Ak nie sú na etiketách potravinových výrobkov uvedené všetky zložky a aditíva, alergici nemajú možnosť dozvedieť sa, či môžu tieto potraviny bezpečne konzumovať. Potravinové prísady môžu predstavovať osobitný problém v prípade, ak nie sú v plnej miere opísané zložky, z ktorých sa skladajú.
V júli 2003 prijal Parlament novelizáciu legislatívy EÚ v oblasti označovania potravín s cieľom zaviesť prehľadnejšie uvádzanie zložiek potravinových prísad. V dôsledku tlaku poslancov Európskeho parlamentu budú na potravinových etiketách uvedené oveľa presnejšie informácie. Výnimky z povinnosti uviesť zložku na zozname sa umožnia iba v prípade, ak konečný výrobok obsahu menej ako 2% zložky, pričom zeler a horčica boli zaradené medzi alergizujúce látky, ktoré je potrebné uviesť na etiketách.
Prísnejšie označovanie potravín a vykonávanie kontrol
Lepšie označovanie potravín a vykonávanie kontrol sú rozhodujúce faktory v súvislosti s viacerými aspektmi v oblasti bezpečnosti potravín. V súčasnosti je v centre pozornosti napríklad „vysledovateľnosť“. Na základe právneho predpisu EÚ sa zaviedli prísnejšie pravidlá označovania hovädzieho mäsa a vznikol systém identifikácie dobytka porazeného po septembri 2000. Odteraz musia etikety umožniť spotrebiteľom sledovať pohyb mäsa až k prvotným zvieratám a bitúnkom. Poslanci Európskeho parlamentu zaistili, že miesto narodenia a chov zvieraťa sa tiež zreteľne uvádzajú na etikete a pravidlá týkajúce sa označovania mletého mäsa sú prísnejšie, ako boli pôvodne navrhnuté.
V marci 2004 prijal Parlament nariadenie o bezpečnosti, označovaní a vykonávaní kontrol v oblasti potravín a krmív, vrátane dovozov z nečlenských štátov EÚ. Vďaka poslancom Európskeho parlamentu budú môcť kontrolóri vykonávať náhodné kontroly; budú sa tiež vykonávať kontroly starostlivosti o zvieratá a zdravotného stavu zvierat; vlády musia zaviesť účinné a primerané tresty za porušenie nariadenia. Vzhľadom na dôveryhodnosť potravinových kontrol, Parlament zmenil stav v prospech zavedenia väčšej transparentnosti tak, aby sa umožnil rýchlejší prístup verejnosti k informáciám úradov. Legislatíva začne platiť od januára 2006.
V tom istom mesiaci rozhodol Parlament o legislatívnom balíku, ktorý novelizuje technické predpisy EÚ v oblasti hygieny potravín a vykonávania kontrol hygieny a bezpečnosti potravín. Cieľom je sprísnenie predpisov - najmä v oblasti mäsa - a zabezpečenie toho, aby tieto pravidlá viac zohľadňovali vedecké poznatky a súvisiace riziká. Poslanci Európskeho parlamentu uvítali túto legislatívu, ale presadili, aby malé podniky dostali väčšiu mieru flexibility v súvislosti s vykonávanými kontrolami. Na druhej strane sa poslanci domnievajú, že právo zamestnancov bitúnkov samostatne vykonávať kontroly by sa malo obmedziť len na dve kategórie mäsa: hydinu a králičie mäso. Je však pravdepodobné, že pred ukončením procesu prípravy legislatívy, bude musieť Parlament o týchto otázkach rokovať s Radou a Komisiou.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
Hlavným pilierom politiky EÚ v oblasti bezpečnosti potravín bude odteraz Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý bol založený v roku 2003. Úlohou EFSA je poskytovať nezávislé vedecké a technické poradenstvo s cieľom vystužiť politiku a legislatívu EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, v predstihu varovať pred zdravotnými rizikami v súvislosti s potravinami a informovať verejnosť o problematike bezpečnosti potravín.
Parlament od začiatku pevne podporoval vytvorenie úradu. Na naliehanie poslancov Európskeho parlamentu sa súčasťou názvu úradu stal pojem „bezpečnosť“, aby sa tak zvýraznila táto stránka činnosti úradu. Parlament tiež trval na tom, aby štyria zo 14 členov správnej rady mali skúsenosti s pôsobením v spotrebiteľských organizáciách a organizáciách zaoberajúcich sa problematikou potravín. V decembri 2003 sa rozhodlo, že Úrad pre bezpečnosť potravín sa presťahuje z prechodnej základne v Bruseli a bude mať trvalé sídlo v talianskej Parme.
P.S. Slintačkou a krívačkou a geneticky modifikovanými organizmami sa zaoberajú iné texty tejto série, slintačka a krívačka sú rozoberané v texteo dočasných výboroch Európskeho parlamentu.
|
