| S ohľadom na blížiace sa rozšírenie, sa EÚ v roku 2001 rozhodla novelizovať smernicu o odpade z obalov z roku 1994, ktorá bola vypracovaná s cieľom zabrániť hromadeniu odpadu z obalov a podporiť zhodnocovanie surovín, ktoré sa nachádzajú v obaloch. Smernica ustanovuje nové ambiciózne ciele v súvislosti s recykláciou . Európsky parlament si želal, aby nové ciele nadobudli účinnosť v skoršom termíne, dokázal však zabezpečiť, aby novelizovaná legislatíva kládla väčší dôraz na prevenciu.
Odpad z obalov tvorí v súčasnosti asi 20% hmotnosti a 40% objemu komunálneho odpadu, z ktorého väčšina končí v spaľovacích peciach alebo na skládkach. Ak existujú účinné opatrenia v oblasti obalov, ktoré znižuje jeho hromadenie, prispieva to nielen k čistejšiemu životnému prostrediu, ale zároveň sa oživuje hospodárstvo znižovaním výrobných nákladov a dokonca sa stimuluje tvorba pracovných príležitostí v podnikoch, ktoré sa zaoberajú recykláciou.
Nová smernica, ktorá nadobudla účinnosť vo februári 2004, umožňuje členským štátom, aby samé rozhodli o spôsoboch dosiahnutia cieľov a rozdelení príslušnej zodpovednosti medzi priemysel a verejnú správu. Tieto opatrenia ovplyvnia mnohé priemyselné odvetvia, pretože väčšina výrobkov má obal. Najprísnejšie ciele sa budú uplatňovať na obaly obsahujúce oceľ, drevo, sklo, plasty alebo papier.
Recyklácia a zhodnocovanie
Recyklácia a zhodnocovanie sú dva navzájom úzko súvisiace spôsoby nakladania s odpadom z obalov. V širšom zmysle slova znamená recyklácia opätovné spracovanie na pôvodný alebo iný materiál (napr. papier na papier; papier na kompost). Zhodnocovanie je recyklácia a energetické zhodnotenie, napríklad použitie odpadu ako paliva pri výrobe cementu.
V oblasti recyklácie predpokladá novelizovaná legislatíva výrazné zvýšenie všeobecného cieľa v porovnaní s cieľom stanoveným smernicou z roku 1994. Zvyšuje minimálny cieľ každého členského štátu dosiahnuť zvýšenie recyklácie a zhodnocovania z 25% na 55% celkovej hmotnosti odpadu z obalov do konca 31. decembra 2008. V rovnakom termíne stanovuje legislatíva minimálne ciele recyklácie špecifických materiálov nachádzajúcich sa v odpade, t.j. 60% hmotnosti skla, 60% hmotnosti papiera a lepenky, 50% hmotnosti kovu, 22,5% hmotnosti plastov a 15% hmotnosti dreva. Okrem toho ukladá členským štátom povinnosť vykonať opatrenia na posilnenie výroby obalov a iných produktov, ktorá využíva suroviny získané z odpadu z obalov.
V oblasti zhodnocovania ponecháva nová smernica minimálne ciele stanovené v smernici z roku 1994. To znamená, že každý členský štát musí do 31. decembra 2008 zhodnocovať aspoň 60% hmotnosti odpadu z obalov.
Nový právny predpis jasne stanovuje definíciu pojmu "zhodnocovanie". Zhodnocovanie zahŕňa teraz spaľovanie odpadu z obalov v spaľovniach, ktoré využívajú energiu vznikajúcu ako vedľajší produkt spaľovania. Európsky súdny dvor v minulosti rozhodol, že spaľovanie odpadu nie je možné zaradiť medzi ciele smernice o odpade z obalov stanovené na zhodnocovanie, pretože sa považuje iba za zneškodnenie odpadu, aj v prípade, že pri tom dochádza k tvorbe energie.
Na zabezpečenie toho, aby členské štáty neobchádzali predpisy vyvážaním ich odpadu do nečlenských štátov EÚ s menej prísnymi normami v oblasti ochrany životného prostredia, začlenil parlament do legislatívy klauzulu, ktorá zaručuje, že odpad z obalov vyvezený z EÚ môže byť zahrnutý medzi ciele v prípade, ak vývozca dokáže, že zhodnocovanie alebo recyklácie sa uskutočňujú za rovnakých podmienok aké predpisuje právo EÚ.
Prevencia - alebo priaznivejšia politika výrobcov obalov voči životnému prostrediu
Ďalším z úspechov Parlamentu bolo to, že zabezpečil, aby sa novelizovaná smernica naďalej zameriavala viac na prevenciu, ktorá bola jednou z hlavných úloh legislatívy z roku 1994, ako len na stanovenie nových cieľov v oblasti recyklácie, ako to pôvodne navrhla Komisia. Výsledkom naliehania Parlamentu je, že výrobcovia budú musieť prevziať väčšiu zodpovednosť za znižovanie vplyvu ich obalov na životné prostredie.
Poslanci Európskeho parlamentu tiež trvali na tom, aby do júna 2005 predložila Komisia správu o dopade smernice. Správa sa musí zamerať na spôsoby, ktoré zjednodušujú prevenciu tvorby odpadu z obalov a robia ju oveľa účinnejšou a tiež musí porovnať náklady a zisky opätovného použitia obalov v porovnaní s recykláciou.
Čo sa považuje za obaly?
Smernica z r. 1994 sa v rôznych členských štátoch vykladala odlišným spôsobom. Rozdiely boli najmä v súvislosti s definíciou pojmu obaly. Novelizovaná legislatíva preto presne rozlišuje medzi "obalmi" a "výrobkami, ktoré nie sú obalmi" a uvádza príklady. Škatule zo sladkostí a fólia obaľujúca kompaktný disk sa považujú za obaly, zatiaľ čo kufríky na nástroje, čajové vrecúška, voskové povlaky na syroch, salámové črevá a kvetináče "s trvanlivosťou na úrovni dĺžky života rastliny" nie sú obaly. Poslanci Európskeho parlamentu zaviazali Komisiu, aby prehodnotila zoznam príkladov a venovala pozornosť klasifikácii predmetov ako sú obaly kompaktných diskov a videokaziet, kvetináče, rolky toaletného papiera, etikety a baliaci papier. V budúcnosti by to významne uľahčilo činnosť príslušných odvetví priemyslu.
Výnimky
Nová legislatíva umožňuje určitý stupeň flexibility posunutia termínu na dosiahnutie cieľov v oblasti zhodnocovania a recyklácie, keďže niektoré členské štáty by mohli mať ťažkosti s plnením cieľom v krátkom časovom horizonte. Grécku s veľkým počtom ostrovov, Írsku s roľníckymi a horskými oblasťami a Portugalsku, kde je nízka úroveň spotreby obalov, už bola udelená výnimka a termíny v oblasti recyklácie a zhodnotenia boli posunuté z roku 2008 do konca roka 2011.
Výsledkom tlaku Parlamentu bolo nakoniec dosiahnutie dohody o tom, že v súvislosti s termínmi na dosiahnutie cieľov by mali byť novým členským štátom udelené výnimky na základe žiadostí, ktoré už štáty podali: rok 2012 pre Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Maďarsko, Litvu, Slovensko a Slovinsko; rok 2013 pre Maltu; rok 2014 pre Poľsko a rok 2015 pre Lotyšsko.
|
