| Od lesov, zničených kyslými dažďami, až po mestá, otrávené v dôsledku zvýšenej úrovne ozónu, od škandinávskych jazier bez vodného života po rybníky, spustošené riasami: znečistenie vzduchu má negatívny vplyv na naše životné prostredie a naše zdravie. Po dvoch rokoch vášnivých diskusií prijal Parlament a Rada zákony na zníženie emisií znečisťujúcich látok, pochádzajúcich z veľkých tepelných elektrární a na stanovenie prísnych limitov pre emisiu štyroch najväčších znečisťujúcich látok.
Protokol z Kyoto nie je jediným dokumentom, ktorý bol prijatý na boj proti znečisťovaniu ovzdušia. Plyny spôsobujúce skleníkový efekt nie sú našimi jedinými nepriateľmi. Oxid siričitý (SO2), vypúšťaný do ovzdušia tepelnými elektrárňami, sa môže zmiešať s dažďom a premeniť sa na kyselinu siričitú, ktorá ničí naše lesy. Ak sa usadí na hladine jazier, ničí vodný život. Ďalším nepriateľom je oxid dusíka (NOx), ktorý môže reagovať s nestálymi organickými zlúčeninami a produkovať prízemný (troposferický) ozón. Ozón je síce vo väčších výškach našim priateľom, pretože nás chráni pred ultrafialovým žiarením, ale na zemi predstavuje nebezpečný jed, ktorý ničí rastlinstvo, dráždi dýchacie cesty a stáva sa plynom spôsobujúcim skleníkový efekt.
Pre toxické plyny neexistujú hranice
Komín tepelnej elektrárne, vysoký hoci aj tristo metrov, chráni len najbližšie životné prostredie. Znečisťujúci dym sa niekedy šíri až do vzdialenosti stoviek kilometrov a padá na zem, bez ohľadu na hranice. Je zjavné, že ide o oblasť, kde je nutná spolupráca na európskej úrovni.
Európska komisia navrhla okrem iných opatrení v rámci tejto legislatívy dve rôzne, ale úzko súvisiace smernice. Prvá aktualizuje legislatívu týkajúcu sa emisií troch jedovatých látok, vypúšťaných do ovzdušia veľkými zariadeniami na spaľovanie palív. Ide o oxid dusíka (NOx), ktorý vzniká reakciou kyslíka a dusíka pri pôsobení vysokej teploty, ďalej o oxid siričitý (SO2), vytváraný spaľovaním fosílnych palív a o organický prach alebo minerály, vypúšťané do ovzdušia cementárňami. Tieto tri zdroje znečistenia sú často príčinou celej série ochorení dýchacích ciest, od jednoduchého podráždenia až po rakovinu.
Druhá smernica stanovuje pre každú krajinu limity pre emisie štyroch typov najväčších znečisťovateľov ovzdušia, spôsobujúcich okysľovanie, znečisťovanie ozónom alebo eutrofizáciu (teda obohacovanie vôd o výživné prvky, ktoré narúšajú ekosystémy, podporujú rozmnožovanie rias a ničia kyslík). Medzi týmito štyrmi znečisťujúcimi látkami sú znovu oxid siričitý a oxidy dusíka, ale aj amoniak a nestále organické zlúčeniny (akými sú uhľovodíkové pary alebo rozpúšťadlá).
Dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá bola dosiahnutá počas náročného zmierovacieho postupu, zahŕňa obe smernice. Na jednej strane sa týka výnimiek z nových limitov stanovených pre emisie oxidov dusíka (NOx), pochádzajúcich zo starších elektrární, využívajúcich najmä uhlie. Na druhej strane stanovuje dlhodobý termín na zníženie zdravotných rizík spojených so znečistením vzduchu.
Tepelné elektrárne pod dohľadom
V únii európskej pätnástky je evidovaných 2000 veľkých zariadení na spaľovanie palív s tepelným príkonom rovnajúcim sa alebo prevyšujúcim 50 megawatov, ktoré produkujú elektrickú energiu najmä na priemyselné účely. Parlament v tejto kapitole dosiahol podstatný úspech: od roku 2016 bude pre emisie oxidov dusíka, pochádzajúcich zo zariadení na spaľovanie tuhých palív, platiť emisný limit 200mg/m3. Ide teda o 50-percentné zníženie v porovnaní s normami, platnými v súčasnosti. Táto hranica sa stala základným východiskovým bodom na prístupových rokovaniach s krajinami zo strednej a východnej Európy.
Parlament zároveň prispel k požiadavke, aby sa na existujúce zariadenia vzťahovala rovnaká legislatíva ako na nové. Počas diskusií tvrdo bojoval za zníženie počtu výnimiek, požadovaných Radou v prospech starých znečisťujúcich zariadení. Nakoniec Parlament žiadal o povinný časový limit, kým členské štáty chceli dosiahnuť neohraničené výnimky najmä kvôli obavám, že by nové ustanovenia viedli k zatvoreniu týchto zariadení ako aj baní, ktoré im dodávajú suroviny. To by malo za následok početné straty zamestnania.
Veľké zariadenia na spaľovanie palív, pracujúce počas energetickej špičky, zatiaľ nepodliehajú stanovenému emisnému limitu 200 mg/m3, ale v období od roku 2008 do roku 2016 sa na ne postupne budú vzťahovať čoraz prísnejšie obmedzenia. Komisia zároveň navrhla termíny ukončenia využívania týchto zariadení. V roku 2018 skončí výnimka, udelená v prospech zariadení, spaľujúcich antracit (týka sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Španielska).
Ďalším úspechom Parlamentu je smernica o národných emisných limitoch, ktorá stanovuje rok 2020 ako rok pre dosiahnutie dlhodobého cieľa o neprekračovaní kritických limitov a ochrane obyvateľstva pred zdravotnými rizikami, súvisiacimi so znečistením ovzdušia. Rok 2010 je prechodným rokom na dosiahnutie obmedzujúcich limitov, stanovených pre každý členský štát. Z dlhodobého hľadiska sú predpokladanými cieľmi 50-percentné zníženie zón, predstavujúcich zdroj znečisťujúcich látok kyslého charakteru až na kritickú úroveň a dvojtretinové zníženie koncentrácie prízemného ozónu, prekračujúceho limity, kritické pre ľudské zdravie.
Ďalším plusovým bodom pre Európsky parlament je dosiahnutie klauzuly, zaväzujúcej Komisiu zhodnotiť pokrok, dosiahnutý pri realizácii číselných cieľov, stanovených pre spoločenstvo ako celok v roku 2010. Ak bude potrebné, Komisia navrhne nové opatrenia. Ďalším ustanovením, ktoré Parlament dosiahol, že Komisia musí preskúmať znečistenie, pochádzajúce z letectva a navigácie a navrhnúť opatrenia na jeho zníženie.
|
