| Hory odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa hromadia v celej Európe. Každý spotrebiteľ vyprodukuje priemerne 16 kg tohto odpadu za rok, čo v Európe predstavuje celkovo šesť miliónov ton za rok. Ide o obrovské plytvanie zdrojmi. Znamená to taktiež veľké ekologické nebezpečenstvo, keďže elektrické spotrebiče a elektronické zariadenia obsahujú vysoko toxické ťažké kovy a organické znečisťujúce látky. Podľa nových predpisov EÚ budú musieť výrobcovia odteraz platiť za zber a likvidáciu týchto výrobkov.
Milióny starých toastovačov, osobných počítačov, sporákov, rádií a televízorov tvoria najrýchlejšie rastúcu hromadu odpadu v EÚ - či už sa odvezú na miestnu skládku, vysypú v poli alebo jednoducho vyhodia do kontajnera na konci ich krátkeho života.
V decembri 2002 schválil Európsky parlament dve nové smernice s úmyslom zredukovať rastúce množstvo elektroodpadu. Poslanci Európskeho parlamentu vyžadovali sprísnenie navrhovanej legislatívy predovšetkým prostredníctvom požiadavky, aby jednotliví výrobcovia hradili náklady za spracovanie odpadu pochádzajúceho z ich vlastných výrobkov. Nové povinnosti však čakajú aj na spotrebiteľov.
Na účet výrobcu
Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu sa musia členské štáty EÚ zaručiť, že jednotliví výrobcovia hradia náklady za zber, regeneráciu a recykláciu odpadu z elektrických a elektronických zariadení, pochádzajúceho z ich vlastných produktov. To znamená napríklad, že spotrebitelia budú môcť bezplatne uskladniť staré elektrické spotrebiče na zberných miestach v blízkosti ich bydliska. Výrobcovia musia hradiť náklady na prevádzku týchto zberných miest, ako aj náklady na následnú recykláciu alebo regeneráciu. Budú však mať voľnú ruku pri výbere medzi prevádzkou ich vlastného zariadenia alebo pripojením k spoločnému zbernému systému.
Náklady na zber produktov, uvedených na trh do 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice ( „historický odpad“ ), sa rozdelia medzi výrobcov, ktorí naďalej existujú v čase vzniku nákladov na likvidáciu odpadu, ako to požaduje Európsky parlament. Výrobcovia prispievajú na náklady úmerne k ich podielu na trhu pre každý typ zariadenia.
Odpad bez majiteľa
Ak sa výrobcovia alebo dovozcovia elektrických zariadení dostali do konkurzu alebo sú nezistiteľní, neexistuje nikto, kto by prevzal priamu zodpovednosť za ich odpad z elektrických spotrebičov. Pre zabezpečenie úhrady za zber a likvidáciu tohto „odpadu bez majiteľa“ vyžadoval Európsky parlament počiatočné záruky od výrobcov, takže akékoľvek náklady pochádzajúce z tohto odpadu nebudú musieť hradiť ostatní výrobcovia, ani spoločnosť ako celok. Spomínané záruky môžu mať formu recyklačného poistenia, zablokovaného bankového účtu alebo príspevku do systému na financovanie nakladania s týmto odpadom.
Európsky parlament sa postaral o to, aby výrobcovia nemohli obchádzať recyklačné predpisy upravením svojich výrobkov, napríklad výrobou produktov s tzv. „inteligentnými čipmi“, ktoré nie sú recyklovateľné (napr. atramentové náplne do tlačiarní). Na naliehanie poslancov Európskeho parlamentu boli naviac zavedené prísne predpisy, ktoré zabezpečujú, že spotrebiče sú označené kvôli identifikácii výrobcu, pretože takéto označenie je nevyhnutné pre fungovanie systému. Používanie ťažkých kovov a toxických produktov spaľovania pri výrobe spotrebičov musí byť úplne zakázané od júla 2006.
Záväzný plán pre zber odpadu
Členské štáty sa musia zaručiť, že do konca roka 2006 sa zozbiera z domácností priemerne aspoň 6 kg odpadu z elektrických a elektronických zariadení na obyvateľa za rok. Toto množstvo nie je dobrovoľné, ale záväzné, a to iba vďaka naliehaniu Európskeho parlamentu. Nový záväzný plán bude stanovený do konca roka 2008.
Zodpovednosť spotrebiteľa
Spotrebitelia musia tiež prevziať svoj podiel zodpovednosti za produkty, ktoré kupujú: bude zakázaná likvidácia elektrických a elektronických zariadení miešaním s bežným odpadom z domácností.
Členské štáty musia prijať opatrenia na plnenie všetkých týchto dohôd. Budú oprávnené uložiť pokutu komukoľvek, kto ignoruje tieto nové predpisy - tak výrobcom, ako aj spotrebiteľom.
Na záver môžeme zdôrazniť, že organizácie zastupujúce priemysel, ako aj spotrebiteľské a ekologické zoskupenia, poskytli značnú verejnú podporu Európskemu parlamentu, ktorý napokon úspešne presadil svoje požiadavky. Tieto požiadavky boli vznesené voči jednotlivým výrobcom, aby hradili náklady za zber a recykláciu odpadu, a voči výrobcom, aby poskytli počiatočné záruky na riešenie problému odpadu bez majiteľa.
|
