Európsky parlament
v akcii
Najdôležitejšie udalosti 1999-2004

 
Európsky parlament
Reforma EÚ
Rozšírenie
Obcianske práva
Spravodlivost
a vnútorné záležitosti
Zahranicné vztahy
Životné prostredie /
Ochrana spotrebitela
Zodpovednost za škody na životnom prostredí
Znecistenie ovzdušia
Skleníkové plyny
Program Auto Oil II
Elektronický odpad
Odpad z obalov
Bezpecnost potravín
Geneticky modifikované organizmy
Tabakový priemysel
Boj proti nadmernému hluku
Kozmetika
Ludské tkanivá a bunky
Doprava / Regionálna politika
Polnohospodárstvo / Rybolov
Hospodárska
a menová politika
Zamestnanecká a sociálna politika / Práva žien
Vnútorný trh / Priemysel / Energetika / Veda a výskum
 

EPP-ED PSE Group ELDR GUE/NGL The Greens| European Free Alliance UEN EDD/PDE

> ELDR Environmental Policy


Zodpovednost za životné prostredie - znecistovatel je povinný zabezpecit sanacné opatrenia

Podla údajov Európskej komisie sa v Európe nachádza približne 300.000 lokalít pôd ci vôd znecistených alebo ohrozených škodlivými látkami. Dôsledky každého znecistenia sú vážne. Hrozí, že rastlinné a živocíšne druhy vyhynú. Každý vyhynutý druh je velkou stratou. Z tohto dôvodu chce zákonodarný orgán EÚ v budúcnosti presadit, aby znecistovatelia životného prostredia niesli zodpovednost: Ten, kto spôsobí škody, musí za ne zaplatit. Vzniknuté škody sa týmto spôsobom odstránia. Potencionálnych znecistovatelov životného prostredia to navyše už vopred odradí.

EÚ pocíta s tým, že nový zákon prinúti prevádzkovatelov chemických podnikov alebo skládok, aby si už na zaciatku zabezpecili svoje zariadenia tak, že vôbec nevzniknú škody ani náklady. Európska agentúra pre životné prostredie už v roku 2000 odhadla náklady na sanáciu iba pre cast znecistených vôd a pôd v Európe až do výšky 106 miliárd eur, a to v prípade, ak by sa suma rozdelila na niekolko rokov. Na sanáciu asi 100.000 hektárov kontaminovanej pôdy vo Velkej Británii sa odhadujú náklady až do výšky 39 miliárd eur. Doteraz neexistoval zákon o zodpovednosti v prípade znecistenia životného prostredia, ktorý by platil na celom území EÚ. Táto skutocnost ulahcovala znecistovatelom životného prostredia zbavit sa zodpovednosti. Preto bolo nevyhnutné vypracovat jednotné zákony. O jednotlivých oblastiach novej smernice sa viedli kontroverzné rozpravy. K postupu sa kriticky vyjadrovali zástupcovia priemyslu na jednej strane a na druhej strane ochrancovia životného prostredia.

Pod zákon spadajú dve oblasti, v ktorých je však rozdielna úroven zodpovednosti pri urcitých rizikových cinnostiach, napr. pri práci v chemickej továrni alebo pri výrobe ci zaobchádzaní s istými rastlinnými ochrannými prostriedkami, zodpovednost v prípade havárie preberá vo všeobecnosti podnikatel. Pri škodách, ktoré síce nevznikli pri rizikových cinnostiach, ale napriek tomu ohrozujú rôznorodost živocíšnych a rastlinných druhov, má podnikatel takisto niest zodpovednost - avšak len vtedy, ak škodu spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Cielom je odstrašit znecistovatelov životného prostredia

Ak je prevádzkovatel neústupný a nezabezpecí dostatocne svoje zariadenia a ani sanáciu vzniknutých škôd, sú národné úrady podla tohto zákona oprávnené zakrocit. Je v ich kompetencii urcit, co je podnikatel povinný urobit, alebo môžu sami priamo zasiahnut. Náklady zaplatí prevádzkovatel. Ak tento nie je schopný škodu uhradit alebo nie je možné zaistit pôvodcu škôd, clenské štáty sú aj napriek tomu povinné zrealizovat sanáciu. Clenské štáty sami rozhodnú o tom, akým spôsobom vzniknuté náklady pokryjú, napr. rôznymi špeciálnymi fondami.

Podstatné casti návrhu zákona boli sporné, preto sa pristúpilo k zmierovaciemu postupu. Na záver sa, okrem iného, dospelo k dohode o spôsobe financného pokrytia škôd na životnom prostredí. Zákon teraz urcuje povinnost Komisie preverit po šiestich rokoch od nadobudnutia platnosti zákona, ci existuje v clenských štátoch dostatok možností financovania prípadných sanacných opatrení za primeranú cenu, napr. prostredníctvom zodpovedajúceho poistenia. Ak tomu tak nie je, Komisia má predložit návrhy zákona o povinnom financnom zabezpecení pre prípad škôd na životnom prostredí: Parlament na tom trval.

Rada sa zasadzovala za miernenejšiu verziu smernice. Presadzovala , aby boli opatrenia na zabezpecenie financných prostriedkov spociatku iba podporované, a nestali sa záväznými. Rada odmietla aj požiadavku poslancov, aby sa niekolko rokov po nadobudnutí platnosti zákona rozšírila zodpovednost za životné prostredie na cinnosti všetkých druhov a nielen na také cinnosti, ktoré sú v smernici oznacené ako rizikové.

Pre ochranu životného priestoru a rôznorodosti druhov je potrebné urobit omnoho viac ako len odstrašovat - a to nielen v Európe, ale na celom svete. Z tohto dôvodu predložili európski poslanci pred svetovým summitom v Johannesburgu v roku 2002 rezolúciu o trvalom rozvoji. Konštatujú v nej, že medzinárodné ciele týkajúce sa ochrany životného prostredia, prijaté na summite v Riu, sa nepodarilo naplnit. Naliehavo požadujú, aby sa konecne zacali presadzovat dohody o ochrane životného prostredia, aby sa predmetom medzinárodných obchodných rokovaní stal trvalý rozvoj a ochrana životného prostredia a aby sa princíp zabezpecenia preventívnych opatrení zahrnul do všetkých medzinárodných dohôd s celosvetovou pôsobnostou.



  
Spravodajcovia:
  
Zodpovednost za životné prostredie : Toine Manders (ELDR, NL)
10 rokov po summite v Riu: príprava na svetový summit o trvalom rozvoji v roku 2002: Mihail Papayannakis (GUE/NGL, GR)
Európska agentúra pre životné prostredie - správa o spravovaní kontaminovaných území
  
Úradný vestník - záverecné akty:
  
Zodpovednost za životné prostredie - postup ešte nie je ukoncený
10 rokov po Riu: Príprava na svetový summit o trvalom rozvoji v roku 2002

 

 

 
  Publishing deadline: 2 April 2004