Priame platby
V tomto informačnom liste je vysvetlené, ako Európska únia poskytuje poľnohospodárom niektoré formy podpory príjmov, známe ako „priame platby“, ktoré majú slúžiť ako záchranná sieť a zvyšovať ziskovosť poľnohospodárskych podnikov. Nájdete v ňom aj vysvetlenia rôznych platobných režimov a ich fungovania v praxi a tiež rozpis plánovaných výdavkov na priame platby v rámci strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Právny základ
Právny základ spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je stanovený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (články 38 až 44) (3.2.1).
SPP je regulovaná viacerými legislatívnymi aktmi. Patria medzi ne:
- nariadenie o strategických plánoch SPP(nariadenie (EÚ) 2021/2115) (3.2.4),
- nariadenie o financovaní, riadení a monitorovaní SPP (nariadenie (EÚ) 2021/2116) (3.2.5),
- nariadenie, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) 2021/2116, pokiaľ ide o normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, zmeny strategických plánov SPP, preskúmanie strategických plánov SPP a výnimky z kontrol a zo sankcií (nariadenie (EÚ) 2024/1468),
- nariadenie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115, pokiaľ ide o systém kondicionality, typy intervencií vo forme priamych platieb, typy intervencií v určitých sektoroch a rozvoj vidieka a výročné správy o výkonnosti, a nariadenie (EÚ) 2021/2116, pokiaľ ide o pozastavenie platieb, výročné schvaľovanie výkonnosti a kontroly a sankcie (nariadenie (EÚ) 2025/2649).
- Priame platby financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)a stanovené nariadením o strategických plánoch SPP. Tieto platby sú záchrannou sieťou pre poľnohospodárov, ktorí bojujú s nižšími než priemernými príjmami v porovnaní so zvyškom hospodárstva a tiež s neistými trhmi, extrémami počasia, škodcami a chorobami a majú slabú vyjednávaciu silu v potravinovom reťazci.
- Trhové opatrenia (3.2.6), ktoré sú tiež financované z EPZF a stanovené v nariadení o organizácii spoločných trhov (nariadenie (EÚ) č. 1308/2013). Ich cieľom je podporovať a stabilizovať poľnohospodárske trhy. Niektoré podporujú poľnohospodárov EÚ priamo, napríklad uľahčením ich účasti v skupinách výrobcov alebo systémoch kvality v záujme posilnenia ich úlohy v dodávateľskom reťazci.
- Opatrenia na rozvoj vidieka (3.2.8) financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a z vnútroštátnych fondov, ktoré sú stanovené v nariadení o strategických plánoch SPP. Ich cieľom je zlepšovať hospodárske, sociálne a environmentálne výsledky vo vidieckych oblastiach. Ich súčasťou sú aj podporné opatrenia pre poľnohospodárov, napríklad agroenvironmentálne opatrenia, financovanie poľnohospodárskych investícií, nástroje na riadenie rizík a finančné nástroje.
- Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (články 21 – 28 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná platba na hektár, na ktorú je vyčlenená polovica rozpočtu na priame platby. Členské štáty sa môžu rozhodnúť vyplácať jednotnú sumu na hektár, platbu podmieniť rôznymi sociálno-ekonomickými alebo agronomickými podmienkami alebo vyplácať sumu na základe platobných nárokov uplatnených v rámci predchádzajúcej SPP. Pri využívaní platobných nárokov musia členské štáty postupne znižovať rozdiel medzi svojimi hodnotami v nadchádzajúcich rokoch, čo je proces známy ako „konvergencia“. Platby pre malých poľnohospodárov, ktoré nepresahujú 3 000 EUR ročne a môžu sa poskytnúť buď ako jednorazová platba, alebo platba za hektár (stropom 3 000 EUR sa po zmenách nariadenia o strategických plánoch SPP v roku 2025 nahradil predchádzajúci limit 1 250 EUR). Ak sa tak členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP rozhodnú, tieto platby, ktoré sú pre poľnohospodárov dobrovoľné, nahradia všetky ostatné formy priamych platieb s výnimkou platieb poskytovaných na ekoschémy.
- Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti (článok 29 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná dodatočná platba na prvé hektáre poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárov, ktorí majú nárok na základnú podporu príjmu. Sumu na hektár a počet hektárov na poľnohospodára, pre ktoré je k dispozícii redistributívna podpora príjmu, vymedzujú členské štáty. Cieľom tohto režimu je prerozdeliť priame platby z väčších poľnohospodárskych podnikov na menšie alebo stredné poľnohospodárske podniky. Aby sa podporili malé farmy, musí aspoň 10 % rozpočtu na priame platby každého členského štátu smerovať do tohto režimu, pokiaľ sa prerozdelenie nedosiahne inými prostriedkami.
- Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov (článok 30 nariadenia (EÚ) 2021/2115) je ročná dodatočná platba pre nových poľnohospodárov, ktorí majú nárok na základnú podporu príjmu. Paušálnu sumu alebo sumu na hektár a počet hektárov na poľnohospodára, pre ktoré je k dispozícii podpora, vymedzujú členské štáty. Stanovujú aj požadovanú hornú vekovú hranicu – od 35 do 40 rokov – a požiadavky na odbornú prípravu a zručnosti potenciálnych príjemcov.
- Režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (ekoschémy) (článok 31 nariadenia (EÚ) 2021/2115) pomáhajú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu dodržiavať poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat alebo v boji proti antimikrobiálnej rezistencii. Takéto postupy, ktoré musia presahovať rámec legislatívnych požiadaviek, sú uvedené v strategických plánoch SPP. Ročná platba na hektár poskytnutá na ekoschémy môže byť platbou nad rámec základnej podpory príjmu alebo platbou na kompenzáciu vzniknutých nákladov alebo straty príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. Najmenej 25 % vnútroštátneho rozpočtu na priame platby sa musí použiť na tieto režimy, ktoré sú pre poľnohospodárov dobrovoľné.
- Viazaná podpora príjmu – (články 32 – 35 nariadenia (EÚ) 2021/2115): kým v minulosti bola podpora príjmu v rámci SPP prepojená s konkrétnymi produktmi (alebo na ne viazaná), následnými reformami sa toto prepojenie postupne odstránilo, takže v súčasnosti je táto podpora obmedzená na malý podiel priamych platieb. Cieľom viazanej podpory je riešiť problémy v sektoroch, typoch výroby alebo osobitných typoch poľnohospodárstva, ktoré sú dôležité zo sociálno-ekonomických alebo environmentálnych dôvodov. Podpora pozostáva z ročnej platby na hektár alebo zviera s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť alebo kvalitu. Pokiaľ ide o odvetvia, na ktoré sa môžu zamerať strategické plány SPP, bielkovinové plodiny sa môžu zahrnúť bez akéhokoľvek osobitného odôvodnenia, pretože by to prispelo k zníženiu závislosti EÚ od dovozu do tohto odvetvia a používania dusíkatých hnojív.
- Osobitné platby na bavlnu (články 36 – 41 nariadenia (EÚ) 2021/2115) sú viazané priame platby, ktoré sú vyplácané na hektár poľa v Bulharsku, Grécku, Španielsku a Portugalsku, na ktorom sa môže pestovať bavlna.
Opatrenia v rámci politiky SPP na podporu poľnohospodárov
SPP podporuje poľnohospodárov rôznymi politickými opatreniami:
Prehľad
Režimy priamych platieb sa riadia článkami 20 až 41 nariadenia o strategických plánoch SPP. Niektoré systémy sú povinné, zatiaľ čo iné môžu členské štáty dobrovoľne zahrnúť do svojich národných strategických plánov SPP.
Ako fungujú priame platby v praxi?
Každý rok dostáva priame platby viac ako 6 miliónov príjemcov. Vyplácajú sa aktívnym poľnohospodárom, či už jednotlivcom alebo spoločnostiam, ktorí vykonávajú aspoň minimálnu úroveň poľnohospodárskej činnosti (t. j. poľnohospodársku výrobu alebo udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na poľnohospodársku činnosť). V strategických plánoch SPP sa vymedzujú aktívni poľnohospodári na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, a to aj prostredníctvom negatívneho zoznamu, ktorý vylučuje, aby sa určité subjekty považovali za aktívnych poľnohospodárov.
Podpora na základe strategických plánov SPP sa väčšinou poskytuje vo forme platieb na plochu. V prípade niektorých režimov sa vychádza z počtu podporených zvierat. Vymedzenia týkajúce sa oprávnenosti poľnohospodárov a oblastí oprávnených na podporu SPP sú stanovené na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila jednotnosť politiky. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím SPP už tieto vymedzenia pojmov nie sú v právnych predpisoch EÚ také podrobné. Členským štátom poskytujú flexibilitu bližšie špecifikovať pravidlá na vnútroštátnej úrovni, aby sa mohli prispôsobiť ich potrebám a lepšie zacieliť svoju podporu.
Minimálne požiadavky na príjem priamych platieb stanovujú členské štáty. Väčšina z nich má stanovenú plochu – od 0,3 do 4 hektárov – aj finančný limit – od 100 EUR do 500 EUR a nezmenila limity minimálnych požiadaviek v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Poľnohospodári, ktorí majú záujem o priame platby, o ne musia požiadať každý rok a dodržiavať niekoľko pravidiel. Okrem povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia, ktoré sú pri vykonávaní poľnohospodárskych činností povinné, podliehajú poľnohospodári, ktorí dostávajú platby v rámci SPP, tzv. kondicionalite (podmienenosti), t. j. musia udržiavať pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. V SPP na roky 2023 – 2027 sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sprísnila kondicionalita zavedením „ekologickejších“ požiadaviek. Avšak zmenami v nariadení (EÚ) 2024/2025, ktorých cieľom je zjednodušiť pravidlá SPP, sa niektoré z prísnejších požiadaviek na kondicionalitu stali flexibilnejšími (3.2.4). SPP na roky 2023 – 2027 po prvýkrát zavádza aj sociálnu podmienenosť, pričom priame platby sa prepájajú s určitými základnými sociálnymi zásadami a zásadami týkajúcimi sa práce.
Komisia a vnútroštátne orgány riadia priame platby tzv. zdieľaným systémom. Pod dohľadom Komisie sú vnútroštátne platobné agentúry zodpovedné za správu priamych platieb a plnenie úloh, ako je spracovanie žiadostí o pomoc, uhrádzanie platieb a vykonávanie určitých kontrol (3.2.5).
Kľúčové finančné informácie
Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS), ročná oddelená platba na plochu financovaná výlučne z rozpočtu EÚ, je naďalej najdôležitejším nástrojom SPP na podporu príjmov poľnohospodárov EÚ. Plánované výdavky tohto nástroja v rámci strategických plánov SPP predstavujú v priemere 51 % celkového rozpočtu EPZF alebo 31 % celkových verejných výdavkov SPP (3.2.2).
<strong></strong><strong>Rozdelenie celkových verejných plánovaných výdavkov na priame platby, z ktorých vychádza vykonávanie všetkých 28 strategických plánov SPP (2023 – 2027)</strong>
| Typ intervencie | Príspevok EÚ (v miliardách EUR) | % ako podiel celkových priamych platieb |
|---|---|---|
| BISS – Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (články 21 – 28) | 96,69 | 51,12 % |
| CIS – Viazaná podpora príjmu (články 32 – 35) | 23,03 | 12,18 % |
| CIS-YF – Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov (článok 30) | 3,4 | 1,80 % |
| CRISS – Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti (článok 29) | 20,09 | 10,62 % |
| Ekoschémy – režimy v záujme klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat (článok 31) | 44,71 | 23,64 % |
| Bavlna – osobitné platby (články 36 – 41) | 1,23 | 0,65 % |
| Priame platby z EPZF spolu | 189,15 | 100 % |
Zdroj: Európska komisia, Schválených 28 strategických plánov SPP (2023 – 2027), súhrnný prehľad, jún 2023.
Úloha Európskeho parlamentu
V máji 2018 Parlament prijal uznesenie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva, v ktorom načrtol priority SPP po roku 2020. Vyzval v ňom na zachovanie alebo zvýšenie rozpočtových výdavkov na SPP, aby bolo možné riešiť existujúce i nové výzvy. Parlament podporil cielenejšiu pomoc, najmä pre malé a stredné farmy a mladých poľnohospodárov, vrátane zvýšenej podpory na počiatočné hektáre a znížených (zastropovaných) platieb pre väčšie poľnohospodárske podniky. V uznesení zdôraznil, že finančné prostriedky by mali smerovať skutočným poľnohospodárom a mali by sa spravodlivejšie rozdeľovať medzi krajiny EÚ s tým, že väčšia konvergencia si vyžiada viac rozpočtových prostriedkov. Zároveň v ňom podčiarkol potrebu prijatia jednotných noriem hodnotenia a prísneho dohľadu, aby bolo možné zaručiť spravodlivú a účinnú implementáciu v celej EÚ.
Komisia navrhla 1. júna 2018 nový legislatívny rámec SPP. Jeho súčasťou bolo nariadenie o strategických plánoch SPP, podľa ktorého by si každý členský štát stanovil, ako chce vykonávať opatrenia SPP na dosiahnutie spoločných cieľov. Návrhom sa zaviedol nový model plnenia cieľov a opätovne potvrdila kľúčová úloha priamych platieb pri podpore poľnohospodárov v EÚ.
Pri rokovaniach o balíku reforiem SPP sa Parlament snažil zaujať čo najširší prístup a pokryť celé spektrum otázok, ktoré boli na stole. V štúdii o procese reformy SPP po roku 2020, ktorej vypracovanie zadal Parlament, sa, pokiaľ ide o medziinštitucionálne hľadisko, poukazuje na to, že prijatím úlohy strážcu zásad EÚ a rozpočtu SPP sa Parlament snaží zachovať európsky charakter a jednotnosť odlišných častí navrhovaných právnych predpisov tak, aby sa zabránilo „opätovnému znárodneniu“ SPP. Okrem toho sa v niektorých prípadoch ujal vedenia ako iniciátor opatrení, čoho dôkazom je jeho úsilie o vyčlenenie značného podielu rozpočtu na priame platby na nové ekoschémy a úspešné doplnenie sociálnej podmienenosti do nariadenia o strategických plánoch SPP.
Počas rokovaní o zmenách na roky 2024 a 2025 presadzoval Parlament viac flexibility v environmentálnych požiadavkách, ľahší prístup poľnohospodárov ku krízovým platbám, vyššiu ročnú finančnú podporu pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a dodatočnú podporu na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a rybárstvo. Viac informácií nájdete na webovom sídle Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Sarah Madeleine Régine Pierrette Costes / Rachele Rossi